KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokKrajský súd Trnava13. 4. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/246/2014 z 13. 4. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 13. apríla 2016, sp. zn. 14S/246/2014, ECLI:SK:KSTT:2016:2014200938.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/246/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200938
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200938.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Y. W., nar. XX.XX. XXXX, bytom
XXX XX P. XXXX, právne zastúpený: Mgr. Eva Bognárová, advokátka, so sídlom Krížna 17, 811 07
Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu
na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 277053/2013 zo dňa 15.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.277053/2013
zo dňa 15.10.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- Eur za zaplatený súdny
poplatok a vo výške 533,82 Eur na trovách právneho zastúpenia, na účet právnej zástupkyne žalobcu
Mgr. Evy Bognárovej, vedený v O. X., a.s., IBAN: U.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 22.12.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného
Finančného riaditeľstva SR, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a boli potvrdené prvostupňové
rozhodnutia Colného úradu Trnava zn. 22180/2006-5872, zn. 22184/2006-5872, zn. 22185/2006-5872,
zn. 22186/2006-5872, zn. 22187/2006-5872, zn. 22189/2006-5872, zn. 22190/2006-5872, zn.
22192/2006-5872, všetky zo dňa 2.6.2006, ktorými bol žalobcovi ako účastníkovi colného konania
vymeraný colný dlh spolu vo výške 69 983,73 eur, podľa § 406 ods. 1 zák. č. 283/2001 Z.z. vzniknutý
podľa § 196 ods. 1 zák. č. 618/1992 Zb. colného zákona účinného v čase vzniku colného dlhu
nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám spod colného dohľadu a žalobca ako
osoba, ktorá dopravila tovar do tuzemska si nesplnila povinnosť podľa § 37 ods. 1 písm. a) zák. č.
618/1992 Zb..

Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže žalobca bol najatý ako brigádnik -
šofér ktorý prevážal naftu z Českej republiky, pričom pri prevozoch tejto nafty ho doprevádzalo vozidlo
s p.U., ktorý zabezpečoval všetku administratívu týkajúcu sa prevozu nafty, vrátane vybavenia colných
dokladov. Táto skutočnosť vyplýva z výpovede p.P. W., ktorý v trestnom konaní vedenom proti jeho
osobe uviedol, že žalobcu najal na prevoz nafty za účelom šoférovania cisterny pre firmu HUNGYWEST,
Maďarská republika. Žalobca ďalej poukázal, že v danom prípade nejde o objektívnu zodpovednosť
vo vzťahu zodpovednosti osoby za vznik colného dlhu, ale musí byť preukázaná vedomosť osoby, že
tovar odníma spod colného dlhu. Žalobca opakovane uvádzal, že vykonával funkciu vodiča, že nikde na
hraniciach nevystupoval ako osoba zodpovedná za prevoz tovaru a čo najdôležitejšie tovar odovzdal do
určeného skladu. Žalobca nemal vedomosť o skutočnosti že ním prepravovaný tovar niekto odníma z



colného dohľadu a preto nenesie zodpovednosť za colný dlh. Žalovaný nezohľadnil účasť ďalších osôb
(prvotne zodpovedných) pri vyvodzovaní zodpovednosti za vzniknutý colný dlh a ich zavinenie. Okrem
toho žalobca vzniesol námietku premlčania s poukazom na ust. § 238 ods. 1 zák.č.618/1992 Zb..

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 6.3.2015 uviedol, že všetky rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu ako aj svoje rozhodnutie považuje za vecne správne. Colný úrad v predmetných
rozhodnutiach správne aplikoval ust. § 196 ods. 3 písm. a) zák.č.618/1992 Zb. a žalobcu správne
kvalifikoval ako osobu ktorá odňala tovar spod colného dohľadu, keďže žalobca ako osoba mal fakticky
tovar v držbe, ako vodič motorového vozidla prepravujúceho predmetný tovar, ktorý tento tovar dopravil
do tuzemska a ktorý bol v zmysle § 37 ods. 1 písm. a) zák.č.618/1992 Zb. povinný predložiť tento tovar v
súlade s pokynmi colných orgánov na príslušný colný úrad alebo na iné miesto určené alebo schválené
colnými orgánmi. Zodpovednosť žalobcu za vzniknuté colné dlhy vyplýva z jeho postavenia ako osoby
ktorá tento tovar do tuzemska dopravila. K námietke premlčania žalovaný uviedol, že premlčacia
lehota v zmysle § 238 ods. 2 zák.č.618/1992 Zb. nemohla uplynúť, keďže bola niekoľkokrát prerušená
úkonmi smerujúcimi k vybratiu alebo k vymoženiu predmetného colného dlhu, takže začala plynúť nová
premlčacia lehota.

Z prvostupňových rozhodnutí súd Colného úradu Trnava zn. 22180/2006-5872, zn. 22184/2006-5872,
zn. 22185/2006-5872, zn. 22186/2006-5872, zn. 22187/2006-5872, zn. 22189/2006-5872, zn.
22190/2006-5872, zn. 22192/2006-5872, všetky zo dňa 2.6.2006 súd zistil, že týmito rozhodnutiami bol
skonštatovaný vznik colného dlhu žalobcu v súhrnnej sume 69.983,73 Eur, pričom jednotlivé colné
dlhy v zmysle § 196 ods. 1 zák. č. 618/1992 Zb. vznikli v súvislosti s uskutočnenými prepravami tovaru -
motorovej nafty z Českej republiky na územie Slovenskej republiky, prepusteného do režimu tranzit pre
príjemcu HUNGY - WEST, Ltd. Maďarsko, s podmienkou dodania colnému orgánu určenia Bratislava
- pobočka 5222 Rusovce. Vzhľadom na preukázané nedodanie tovaru colnému orgánu určenia bolo
skonštatované, že žalobca, ktorý fyzicky vykonával prepravu tovaru ako vodič (bez ohľadu na to,
že nepodpisoval žiadne colné doklady) zodpovedal za predloženie tovaru colnému úradu určenia, z
čoho vyplýva, že zodpovedal za tovar a riadne ukončenie colného konania bez ohľadu na dodatočne
predložené potvrdenie, že bol len vodičom, splnomocneným p. P. W. na prepravu hore uvedeného tovaru
a všetky náležitosti na hraničnom priechode Břeclav D2 - Brodské vybavoval p. Y. U.. Ako vodič vedel,
že tovar dopravovaný pod colnými uzáverami nebol dodaný colnému úradu určenia, a že colné uzávery
boli odstránené bez prítomnosti colného orgánu. Vzhľadom na porušenie povinnosti v zmysle § 37 ods.
1 zák. č. 618/1992 Zb. sa stal dlžníkom podľa § 196 ods. 3 písm. a) zák. č. 618/1992 Zb. a vznikla mu
povinnosť zaplatiť colný dlh.

Proti všetkým rozhodnutiam podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti,
ktoré sú uvedené aj v žalobe.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol podané odvolania a potvrdil prvostupňové
rozhodnutia Colného úradu Trnava zn. 22180/2006-5872, zn. 22184/2006-5872, zn. 22185/2006-5872,
zn. 22186/2006-5872, zn. 22187/2006-5872, zn. 22189/2006-5872, zn. 22190/2006-5872, zn.
22192/2006-5872, ktorými bol žalobcovi ako účastníkovi colného konania vymeraný colný dlh spolu vo
výške 69.983,73 Eur, podľa § 406 ods. 1 zák. č. 283/2001 Z.z. v nadväznosti na skutočnosť, že colný
dlh vznikol podľa § 196 ods. 1 zák. č. 618/1992 Zb. colného zákona účinného v čase vzniku colného
dlhu nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám spod colného dohľadu. Žalobca
ako osoba, ktorá dopravila tovar do tuzemska si nesplnila povinnosť podľa § 37 ods. 1 písm. a) zák.
č. 618/1992 Zb.. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní, že on bol len vodičom a nemal vedomosť o
tom, kam bol predmetný tovar určený považoval za neopodstatnené, pretože žalobca fakticky vykonával
prepravu predmetného tovaru. Zodpovednosti za odňatie tovaru spod colného dohľadu sa nemôže
osoba, ktorá ho prepravovala zbaviť tvrdením, že nevedela o aký tovar sa jedná a kam má byť
tento dopravený. K námietke predčasnosti rozhodnutia vo vzťahu k trestnému stíhaniu uviedol, že
je irelevantná, nakoľko trestné stíhanie vo veci je samostatné konanie za účelom určenia trestnej
zodpovednosti účastníka konania a nie za účelom vyrubenia colného dlhu, pri ktorom sa postupuje podľa
colných predpisov.

Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 14.4.2016 v zmysle § 244 a nasl.
O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a preto ho zrušil podľa § 250j ods.
2 písm. d) O.s.p.. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.



Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 14.4.2016 uviedla, že žalovaný nedostatočne
zistil skutkový stav, keď neprihliadol na výpoveď p. U. vykonanú dňa 3.5.1996 pred Oblastným colným
úradom v Olomouci, že on predložil všetky doklady týkajúce sa predmetnej nafty ktorú prevážal žalobca
Colnému úradu Bratislava-Rusovce a že žalobca vystupoval len ako vodič pod hlavičkou jeho firmy len
preto, že nemal vybavené CRM. Okrem toho namietala aj premlčanie colného dlhu, keďže vznik colného
dlhu sa datuje k dátumu 2.6.2006. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 238 ods. 1 zák.č.618/1992 Zb.
v spojení s ust. § 221 ods. 3 citovaného zákona.

Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že predmetný colný dlh bol vyrubený žalobcovi z
dôvodu, že on ako osoba na hraniciach podpísal colné doklady a je nepodstatné či mal nejaké poverenie.
Poukázal na ust. § 63 ods. 3 zák.č.618/1992 Zb., podľa ktorého ak osoba ktorá preváža tovar neprehlási
že koná za niekoho, tak koná vo vlastnom mene. Preto z hľadiska aplikácie colných predpisov je za
colný dlh zodpovedný žalobca v zmysle ust. § 37 ods. 1 cit.zák.. Colný dlh nepovažuje za premlčaný,
pričom na otázku predsedu senátu uviedol, že úkony smerujúce k vybraniu a vymoženiu nedoplatku
neboli vykonané voči žalobcovi, ale voči ručiteľovi spoločnosti Eurocomp, s.r.o. Bratislava a to z dôvodu,
že sa jedná o solidárny záväzok a žalovaný si mohol vybrať od koho bude colný dlh vymáhať.

Podľa § 244 O.s.p.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 247 O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 618/1992 Zb. colného zákona (platného a účinného 30.06.1996)
Tovar dopravený do tuzemska musí predložiť osoba, ktorá ho do tuzemska dopravila, bez zbytočného
odkladu, s neporušenou colnou uzáverou v súlade s pokynmi colných orgánov
a) na príslušný colný orgán alebo na iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi,
b) do slobodného colného pásma, ak sa má doviezť do tohto slobodného colného pásma priamo
vzdušnou a vodnou cestou alebo po zemi bez toho, aby prešlo inou časťou územia Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, ak časť hranice slobodného colného pásma je totožná so štátnou hranicou
Českej republiky.

Podľa § 196 zák. č. 618/1992 Zb. colného zákona
(1) Colný dlh pri dovoze tovaru podliehajúceho dovoznému clu vzniká jeho nezákonným odňatím
colnému dohľadu.
(2) Colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý colnému dohľadu.
(3) Dlžníkom je
a) osoba, ktorá tovar odňala colnému dohľadu,
b) každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá alebo si mala byť vedomá, že
tovar sa odníma colnému dohľadu,
c) každá osoba, ktorá získala alebo držala tovar odňatý colnému dohľadu a v okamihu získania alebo
dôjdenia tovaru si bola alebo si mala byť vedomá, že tovar bol odňatý colnému dohľadu,
d) osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z režimu, do
ktorého bol tovar prepustený.



Podľa § 276 zák. č. 618/1992 Zb. colného zákona
Ak tento zákon neustanovuje inak, platia pre konanie pred colnými orgánmi
a) vo veciach colných priestupkov všeobecné predpisy o priestupkoch, 6)
b) v ostatných veciach všeobecné predpisy o správnom konaní. 1)

Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že námietka žalobcu týkajúca sa nedostatočne zisteného
skutkového stavu je dôvodná. Žalobca v priebehu celého správneho konania či už pred prvostupňovým
správnym orgánom resp. v rámci odvolacieho konania namietal, že nie je osobou zodpovednou za
vzniknutý colný dlh, pretože v predmetnej veci vystupoval len ako vodič najatý na prepravu tovaru zo
strany P. W., proti ktorému je v súčasnej dobe vedené aj trestné stíhanie aj v súvislosti s nezaplateným
clom. Žalovaný svoje rozhodnutie o zodpovednosti odôvodnil použitím ust. § 37 ods. 1 písm. a)
zák.č.618/1992 Zb..

Výklad zodpovednosti osoby ktorá do tuzemska dopravila tovar za colný dlh v takom širokom poňatí ako
aplikuje žalovaný vo svojom rozhodnutí by mohol viesť k širokému poňatiu zodpovedných subjektov.
Rozhodovacia činnosť NS SR sa v tomto smere už ustálila na názore, že v každom prípade musí
byť preukázaná vedomosť osoby ktorá sa na odňatí tovaru zúčastnila o tom, že tovar odníma spod
colného dohľadu, ktorá musí byť jednoznačná a k tomu má správny orgán využiť príslušné ustanovenia
správneho poriadku. V danom prípade nemožno hovoriť o objektívnej zodpovednosti, pretože vedomosť
je rozumovou zložkou zavinenia.

Ak teda žalobca v žalobe namietal, že colné orgány neskúmali mieru zavinenia jednotlivých účastníkov
konania (ďalších osôb ktoré jasne žalobca identifikoval), nepostupovali colné orgány v súlade so
zákonom, pretože boli povinné preukazovať vedomosť žalobcu o tom, že tovar sa odníma spod colného
dohľadu. Táto vedomosť nie je prezumovaná a to ani v prípade ak ide o colníkov. Súd zdôrazňuje, že
vedomosť o odňatí spod colného dohľadu sa musí vzťahovať na všetky znaky skutkovej podstaty odňatia
tovaru spod colného dohľadu vrátane tovaru ktorý sa odníma.

Okrem toho nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného spočíva aj v tom, že sám žalovaný v
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že žalobca zaslal colnému úradu odôvodnenie odvolania
zo dňa 21.8.2006, v ktorom uvádza, že bol P. W. splnomocnený výlučne na prepravu tovaru z územia
Českej republiky na Slovensko a všetky doklady týkajúce sa prepravy mal na starosti p. U., ktorý ho
sprevádzal osobným motorovým vozidlom po celej trase prepravy a taktiež vybavoval colné doklady.
Hoci sám žalovaný tieto okolnosti konštatuje v odôvodnení svojho rozhodnutia, v ďalšom sa vôbec k
týmto skutočnostiam vo svojom rozhodnutí nevyjadril. Nevysporiadal sa preto s obranou žalobcu a
nevykonal dôkazy resp. nevyhodnotil dôkazy - výsluch P. W. a ďalšej osoby p. U. v súvislosti s obranou
vznesenou žalobcom. Táto skutočnosť sama o sebe spôsobuje nedostatočne zistený skutkový stav vo
vzťahu vyvodenia zodpovednosti za colný dlh voči určitej osobe.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia sa musí správny orgán vysporiadať okrem právneho posúdenia veci aj so
skutkovými okolnosťami a to teda najmä s takými, ktoré boli navrhované účastníkmi a ktoré majú
právny význam pre posúdenie veci. Absencia úvahy správneho orgánu v ktorej správny orgán vysvetlí
ako sa vysporiadal s navrhovanými dôkazmi resp. s obranou účastníka spôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia z nedostatku dôvodov, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu podľa §
250j ods. 2 písm. d) O.s.p..

Okrem toho krajský súd konštatuje, že správny orgán sa taktiež nevysporiadal ani s námietkou
premlčania colného dlhu. Žalovaný síce vo svojom vyjadrení uviedol, že colný dlh nepovažuje za
premlčaný z dôvodu, že po vydaní prvostupňových rozhodnutí vykonal úkony smerujúce k vybratiu
alebo vymoženiu predmetného colného dlhu, pričom toto jeho tvrdenie je v zjavnom rozpore s tvrdením
povereného zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 14.4.2016, keď tento zástupca uviedol,
že voči žalobcovi takýto úkon vykonaný nebol. Preto bude v ďalšom povinnosťou žalovaného, v prípade
že vydá vo veci nové rozhodnutie, vysporiadať sa dôsledne aj s námietkou premlčania vznesenou



žalobcom a presne označiť kedy a aké úkony považuje za rozhodujúce pre posúdenie prerušenia
premlčacej lehoty podľa § 238 ods. 1 zákč.618/1992 Zb..

Krajský súd zrušil v danom prípade len rozhodnutie žalovaného, hoci žalobca žiadal v žalobe zrušiť
aj rozhodnutia Colného úradu Trnava a to z dôvodu, že žalovaný ako odvolací orgán môže v prípade
vydania nového rozhodnutia odstrániť všetky nedostatky rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
tak, aby bolo možné považovať jeho rozhodnutie za zákonné, príp. môže žalovaný sám zrušiť vydané
prvostupňové rozhodnutia.

O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 70,-Eur a trovách
právneho zastúpenia zvolenou právnou zástupkyňou v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. v sume 533,82
Eur, t.j. za 3 úkony právnej služby po 139,83 Eur (prevzatie a príprava, žaloba a účasť na pojednávaní),
2 x paušálna náhrada 8,39 Eur, 1 x paušálna náhrada 8,58 Eur, celkovo 444,85 Eur plus DPH 88,97
Eur, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 533,82 Eur, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný právnej
zástupkyni žalobcu na jej účet tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.