Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/246/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200938 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200938.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Y. W., nar. XX.XX. XXXX, bytom XXX XX P. XXXX, právne zastúpený: Mgr. Eva Bognárová, advokátka, so sídlom Krížna 17, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 277053/2013 zo dňa 15.10.2014, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.277053/2013 zo dňa 15.10.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- Eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 533,82 Eur na trovách právneho zastúpenia, na účet právnej zástupkyne žalobcu Mgr. Evy Bognárovej, vedený v O. X., a.s., IBAN: U.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 22.12.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia Colného úradu Trnava zn. 22180/2006-5872, zn. 22184/2006-5872, zn. 22185/2006-5872, zn. 22186/2006-5872, zn. 22187/2006-5872, zn. 22189/2006-5872, zn. 22190/2006-5872, zn. 22192/2006-5872, všetky zo dňa 2.6.2006, ktorými bol žalobcovi ako účastníkovi colného konania vymeraný colný dlh spolu vo výške 69 983,73 eur, podľa § 406 ods. 1 zák. č. 283/2001 Z.z. vzniknutý podľa § 196 ods. 1 zák. č. 618/1992 Zb. colného zákona účinného v čase vzniku colného dlhu nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám spod colného dohľadu a žalobca ako osoba, ktorá dopravila tovar do tuzemska si nesplnila povinnosť podľa § 37 ods. 1 písm. a) zák. č. 618/1992 Zb.. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže žalobca bol najatý ako brigádnik - šofér ktorý prevážal naftu z Českej republiky, pričom pri prevozoch tejto nafty ho doprevádzalo vozidlo s p.U., ktorý zabezpečoval všetku administratívu týkajúcu sa prevozu nafty, vrátane vybavenia colných dokladov. Táto skutočnosť vyplýva z výpovede p.P. W., ktorý v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe uviedol, že žalobcu najal na prevoz nafty za účelom šoférovania cisterny pre firmu HUNGYWEST, Maďarská republika. Žalobca ďalej poukázal, že v danom prípade nejde o objektívnu zodpovednosť vo vzťahu zodpovednosti osoby za vznik colného dlhu, ale musí byť preukázaná vedomosť osoby, že tovar odníma spod colného dlhu. Žalobca opakovane uvádzal, že vykonával funkciu vodiča, že nikde na hraniciach nevystupoval ako osoba zodpovedná za prevoz tovaru a čo najdôležitejšie tovar odovzdal do určeného skladu. Žalobca nemal vedomosť o skutočnosti že ním prepravovaný tovar niekto odníma z colného dohľadu a preto nenesie zodpovednosť za colný dlh. Žalovaný nezohľadnil účasť ďalších osôb (prvotne zodpovedných) pri vyvodzovaní zodpovednosti za vzniknutý colný dlh a ich zavinenie. Okrem toho žalobca vzniesol námietku premlčania s poukazom na ust. § 238 ods. 1 zák.č.618/1992 Zb.. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 6.3.2015 uviedol, že všetky rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj svoje rozhodnutie považuje za vecne správne. Colný úrad v predmetných rozhodnutiach správne aplikoval ust. § 196 ods. 3 písm. a) zák.č.618/1992 Zb. a žalobcu správne kvalifikoval ako osobu ktorá odňala tovar spod colného dohľadu, keďže žalobca ako osoba mal fakticky tovar v držbe, ako vodič motorového vozidla prepravujúceho predmetný tovar, ktorý tento tovar dopravil do tuzemska a ktorý bol v zmysle § 37 ods. 1 písm. a) zák.č.618/1992 Zb. povinný predložiť tento tovar v súlade s pokynmi colných orgánov na príslušný colný úrad alebo na iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi. Zodpovednosť žalobcu za vzniknuté colné dlhy vyplýva z jeho postavenia ako osoby ktorá tento tovar do tuzemska dopravila. K námietke premlčania žalovaný uviedol, že premlčacia lehota v zmysle § 238 ods. 2 zák.č.618/1992 Zb. nemohla uplynúť, keďže bola niekoľkokrát prerušená úkonmi smerujúcimi k vybratiu alebo k vymoženiu predmetného colného dlhu, takže začala plynúť nová premlčacia lehota. Z prvostupňových rozhodnutí súd Colného úradu Trnava zn. 22180/2006-5872, zn. 22184/2006-5872, zn. 22185/2006-5872, zn. 22186/2006-5872, zn. 22187/2006-5872, zn. 22189/2006-5872, zn. 22190/2006-5872, zn. 22192/2006-5872, všetky zo dňa 2.6.2006 súd zistil, že týmito rozhodnutiami bol skonštatovaný vznik colného dlhu žalobcu v súhrnnej sume 69.983,73 Eur, pričom jednotlivé colné dlhy v zmysle § 196 ods. 1 zák. č. 618/1992 Zb. vznikli v súvislosti s uskutočnenými prepravami tovaru - motorovej nafty z Českej republiky na územie Slovenskej republiky, prepusteného do režimu tranzit pre príjemcu HUNGY - WEST, Ltd. Maďarsko, s podmienkou dodania colnému orgánu určenia Bratislava - pobočka 5222 Rusovce. Vzhľadom na preukázané nedodanie tovaru colnému orgánu určenia bolo skonštatované, že žalobca, ktorý fyzicky vykonával prepravu tovaru ako vodič (bez ohľadu na to, že nepodpisoval žiadne colné doklady) zodpovedal za predloženie tovaru colnému úradu určenia, z čoho vyplýva, že zodpovedal za tovar a riadne ukončenie colného konania bez ohľadu na dodatočne predložené potvrdenie, že bol len vodičom, splnomocneným p. P. W. na prepravu hore uvedeného tovaru a všetky náležitosti na hraničnom priechode Břeclav D2 - Brodské vybavoval p. Y. U.. Ako vodič vedel, že tovar dopravovaný pod colnými uzáverami nebol dodaný colnému úradu určenia, a že colné uzávery boli odstránené bez prítomnosti colného orgánu. Vzhľadom na porušenie povinnosti v zmysle § 37 ods. 1 zák. č. 618/1992 Zb. sa stal dlžníkom podľa § 196 ods. 3 písm. a) zák. č. 618/1992 Zb. a vznikla mu povinnosť zaplatiť colný dlh. Proti všetkým rozhodnutiam podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, ktoré sú uvedené aj v žalobe. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol podané odvolania a potvrdil prvostupňové rozhodnutia Colného úradu Trnava zn. 22180/2006-5872, zn. 22184/2006-5872, zn. 22185/2006-5872, zn. 22186/2006-5872, zn. 22187/2006-5872, zn. 22189/2006-5872, zn. 22190/2006-5872, zn. 22192/2006-5872, ktorými bol žalobcovi ako účastníkovi colného konania vymeraný colný dlh spolu vo výške 69.983,73 Eur, podľa § 406 ods. 1 zák. č. 283/2001 Z.z. v nadväznosti na skutočnosť, že colný dlh vznikol podľa § 196 ods. 1 zák. č. 618/1992 Zb. colného zákona účinného v čase vzniku colného dlhu nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám spod colného dohľadu. Žalobca ako osoba, ktorá dopravila tovar do tuzemska si nesplnila povinnosť podľa § 37 ods. 1 písm. a) zák. č. 618/1992 Zb.. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní, že on bol len vodičom a nemal vedomosť o tom, kam bol predmetný tovar určený považoval za neopodstatnené, pretože žalobca fakticky vykonával prepravu predmetného tovaru. Zodpovednosti za odňatie tovaru spod colného dohľadu sa nemôže osoba, ktorá ho prepravovala zbaviť tvrdením, že nevedela o aký tovar sa jedná a kam má byť tento dopravený. K námietke predčasnosti rozhodnutia vo vzťahu k trestnému stíhaniu uviedol, že je irelevantná, nakoľko trestné stíhanie vo veci je samostatné konanie za účelom určenia trestnej zodpovednosti účastníka konania a nie za účelom vyrubenia colného dlhu, pri ktorom sa postupuje podľa colných predpisov. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 14.4.2016 v zmysle § 244 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 14.4.2016 uviedla, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, keď neprihliadol na výpoveď p. U. vykonanú dňa 3.5.1996 pred Oblastným colným úradom v Olomouci, že on predložil všetky doklady týkajúce sa predmetnej nafty ktorú prevážal žalobca Colnému úradu Bratislava-Rusovce a že žalobca vystupoval len ako vodič pod hlavičkou jeho firmy len preto, že nemal vybavené CRM. Okrem toho namietala aj premlčanie colného dlhu, keďže vznik colného dlhu sa datuje k dátumu 2.6.2006. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 238 ods. 1 zák.č.618/1992 Zb. v spojení s ust. § 221 ods. 3 citovaného zákona. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že predmetný colný dlh bol vyrubený žalobcovi z dôvodu, že on ako osoba na hraniciach podpísal colné doklady a je nepodstatné či mal nejaké poverenie. Poukázal na ust. § 63 ods. 3 zák.č.618/1992 Zb., podľa ktorého ak osoba ktorá preváža tovar neprehlási že koná za niekoho, tak koná vo vlastnom mene. Preto z hľadiska aplikácie colných predpisov je za colný dlh zodpovedný žalobca v zmysle ust. § 37 ods. 1 cit.zák.. Colný dlh nepovažuje za premlčaný, pričom na otázku predsedu senátu uviedol, že úkony smerujúce k vybraniu a vymoženiu nedoplatku neboli vykonané voči žalobcovi, ale voči ručiteľovi spoločnosti Eurocomp, s.r.o. Bratislava a to z dôvodu, že sa jedná o solidárny záväzok a žalovaný si mohol vybrať od koho bude colný dlh vymáhať. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 618/1992 Zb. colného zákona (platného a účinného 30.06.1996) Tovar dopravený do tuzemska musí predložiť osoba, ktorá ho do tuzemska dopravila, bez zbytočného odkladu, s neporušenou colnou uzáverou v súlade s pokynmi colných orgánov a) na príslušný colný orgán alebo na iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi, b) do slobodného colného pásma, ak sa má doviezť do tohto slobodného colného pásma priamo vzdušnou a vodnou cestou alebo po zemi bez toho, aby prešlo inou časťou územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak časť hranice slobodného colného pásma je totožná so štátnou hranicou Českej republiky. Podľa § 196 zák. č. 618/1992 Zb. colného zákona (1) Colný dlh pri dovoze tovaru podliehajúceho dovoznému clu vzniká jeho nezákonným odňatím colnému dohľadu. (2) Colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý colnému dohľadu. (3) Dlžníkom je a) osoba, ktorá tovar odňala colnému dohľadu, b) každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá alebo si mala byť vedomá, že tovar sa odníma colnému dohľadu, c) každá osoba, ktorá získala alebo držala tovar odňatý colnému dohľadu a v okamihu získania alebo dôjdenia tovaru si bola alebo si mala byť vedomá, že tovar bol odňatý colnému dohľadu, d) osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z režimu, do ktorého bol tovar prepustený. Podľa § 276 zák. č. 618/1992 Zb. colného zákona Ak tento zákon neustanovuje inak, platia pre konanie pred colnými orgánmi a) vo veciach colných priestupkov všeobecné predpisy o priestupkoch, 6) b) v ostatných veciach všeobecné predpisy o správnom konaní. 1) Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že námietka žalobcu týkajúca sa nedostatočne zisteného skutkového stavu je dôvodná. Žalobca v priebehu celého správneho konania či už pred prvostupňovým správnym orgánom resp. v rámci odvolacieho konania namietal, že nie je osobou zodpovednou za vzniknutý colný dlh, pretože v predmetnej veci vystupoval len ako vodič najatý na prepravu tovaru zo strany P. W., proti ktorému je v súčasnej dobe vedené aj trestné stíhanie aj v súvislosti s nezaplateným clom. Žalovaný svoje rozhodnutie o zodpovednosti odôvodnil použitím ust. § 37 ods. 1 písm. a) zák.č.618/1992 Zb.. Výklad zodpovednosti osoby ktorá do tuzemska dopravila tovar za colný dlh v takom širokom poňatí ako aplikuje žalovaný vo svojom rozhodnutí by mohol viesť k širokému poňatiu zodpovedných subjektov. Rozhodovacia činnosť NS SR sa v tomto smere už ustálila na názore, že v každom prípade musí byť preukázaná vedomosť osoby ktorá sa na odňatí tovaru zúčastnila o tom, že tovar odníma spod colného dohľadu, ktorá musí byť jednoznačná a k tomu má správny orgán využiť príslušné ustanovenia správneho poriadku. V danom prípade nemožno hovoriť o objektívnej zodpovednosti, pretože vedomosť je rozumovou zložkou zavinenia. Ak teda žalobca v žalobe namietal, že colné orgány neskúmali mieru zavinenia jednotlivých účastníkov konania (ďalších osôb ktoré jasne žalobca identifikoval), nepostupovali colné orgány v súlade so zákonom, pretože boli povinné preukazovať vedomosť žalobcu o tom, že tovar sa odníma spod colného dohľadu. Táto vedomosť nie je prezumovaná a to ani v prípade ak ide o colníkov. Súd zdôrazňuje, že vedomosť o odňatí spod colného dohľadu sa musí vzťahovať na všetky znaky skutkovej podstaty odňatia tovaru spod colného dohľadu vrátane tovaru ktorý sa odníma. Okrem toho nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného spočíva aj v tom, že sám žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že žalobca zaslal colnému úradu odôvodnenie odvolania zo dňa 21.8.2006, v ktorom uvádza, že bol P. W. splnomocnený výlučne na prepravu tovaru z územia Českej republiky na Slovensko a všetky doklady týkajúce sa prepravy mal na starosti p. U., ktorý ho sprevádzal osobným motorovým vozidlom po celej trase prepravy a taktiež vybavoval colné doklady. Hoci sám žalovaný tieto okolnosti konštatuje v odôvodnení svojho rozhodnutia, v ďalšom sa vôbec k týmto skutočnostiam vo svojom rozhodnutí nevyjadril. Nevysporiadal sa preto s obranou žalobcu a nevykonal dôkazy resp. nevyhodnotil dôkazy - výsluch P. W. a ďalšej osoby p. U. v súvislosti s obranou vznesenou žalobcom. Táto skutočnosť sama o sebe spôsobuje nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu vyvodenia zodpovednosti za colný dlh voči určitej osobe. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa musí správny orgán vysporiadať okrem právneho posúdenia veci aj so skutkovými okolnosťami a to teda najmä s takými, ktoré boli navrhované účastníkmi a ktoré majú právny význam pre posúdenie veci. Absencia úvahy správneho orgánu v ktorej správny orgán vysvetlí ako sa vysporiadal s navrhovanými dôkazmi resp. s obranou účastníka spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia z nedostatku dôvodov, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. Okrem toho krajský súd konštatuje, že správny orgán sa taktiež nevysporiadal ani s námietkou premlčania colného dlhu. Žalovaný síce vo svojom vyjadrení uviedol, že colný dlh nepovažuje za premlčaný z dôvodu, že po vydaní prvostupňových rozhodnutí vykonal úkony smerujúce k vybratiu alebo vymoženiu predmetného colného dlhu, pričom toto jeho tvrdenie je v zjavnom rozpore s tvrdením povereného zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 14.4.2016, keď tento zástupca uviedol, že voči žalobcovi takýto úkon vykonaný nebol. Preto bude v ďalšom povinnosťou žalovaného, v prípade že vydá vo veci nové rozhodnutie, vysporiadať sa dôsledne aj s námietkou premlčania vznesenou žalobcom a presne označiť kedy a aké úkony považuje za rozhodujúce pre posúdenie prerušenia premlčacej lehoty podľa § 238 ods. 1 zákč.618/1992 Zb.. Krajský súd zrušil v danom prípade len rozhodnutie žalovaného, hoci žalobca žiadal v žalobe zrušiť aj rozhodnutia Colného úradu Trnava a to z dôvodu, že žalovaný ako odvolací orgán môže v prípade vydania nového rozhodnutia odstrániť všetky nedostatky rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak, aby bolo možné považovať jeho rozhodnutie za zákonné, príp. môže žalovaný sám zrušiť vydané prvostupňové rozhodnutia. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 70,-Eur a trovách právneho zastúpenia zvolenou právnou zástupkyňou v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. v sume 533,82 Eur, t.j. za 3 úkony právnej služby po 139,83 Eur (prevzatie a príprava, žaloba a účasť na pojednávaní), 2 x paušálna náhrada 8,39 Eur, 1 x paušálna náhrada 8,58 Eur, celkovo 444,85 Eur plus DPH 88,97 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 533,82 Eur, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný právnej zástupkyni žalobcu na jej účet tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.