Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/122/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200539 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200539.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci žalobcu: D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XX, XX-XXX X., Poľská republika, právne zast.: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti: K. R., bytom Q. XX, XXX XX V., Poľská republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.7407-4/2013-BA zo dňa 20.08.2013 takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi K. R. súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou došlou súdu dňa 22.10.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č.7407-4/2013-BA zo dňa 20.08.2013, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č.23221-1/2011-SE zo dňa 22.08.2011, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi ako zamestnancovi nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 1.8.2010. 2.Žalobca namietal, že žalovaná rozhodla v rozpore s požiadavkou na aplikáciu čl. 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len Nariadenie), v zmysle ktorého sa na žalobcu vzťahujú uplatniteľné predpisy Slovenskej republiky, s poukazom na čl. 13 ods. 3 Nariadenia, nakoľko žalobca vykonával činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky. Za pochybenie považuje to, že žalovaná vo svojom procesnom postupe neúplne zistila skutkový stav veci a aplikovala naň nesprávny hmotnoprávny predpis, pričom svoje rozhodnutie prakticky neodôvodnila, keď iba poukázala na ustanovenia právnych predpisov a dôsledne sa nevysporiadala s individuálnou situáciou žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala iba to, že výsledkami vykonanej kontroly nebolo preukázané, že by žalobca vykonával činnosť na území Slovenskej republiky, pričom však podkladom rozhodnutia neboli relevantné zistenia kontroly jej zamestnávateľa, počas ktorej bola správnemu orgánu predložená všetka existujúca dokumentácia zamestnanca, čím bolo vyčerpané dôkazné bremeno v súvislosti s s reálnym výkonom činnosti žalobcu. Zdôraznila, že koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia je okrem iného založená na princípe rovnakého zaobchádzania, v zmysle ktorého podliehajú migrujúce osoby na území členských štátov rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako štátni občania dotknutého štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, čo žalovaný porušuje svojim diskriminačným postupom voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľska. K porušeniu tohto princípu došlo tiež tým, že u iných zamestnancov toho istého zamestnávateľa za rovnakých pracovných podmienok Sociálna poisťovňa rozhodla, že podliehajú slovenskej legislatíve ako legislatíve uplatniteľnej. Uvádzané podľa žalobcu evokuje a smeruje k vydávaniu rozhodnutí šablónového charakteru, bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 3.Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 21.11.2014 navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že riešenie zamestnancov zamestnávateľa K. R. - PROJEKT PLUS, prebiehalo pomerne dlhé obdobie a Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ZUS Varšava, na uzatvorenie dohody v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej je v prípade týchto zamestnancov určené poľské zákonodarstvo. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu. Kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov ZUS Varšava odôvodnených vznikom firiem, cieľom činnosti ktorých nebol výkon zamestnania mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú. Pre určenie uplatniteľnej legislatívy v zmysle Nariadenia č. 883/2004 v spojení s Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 a vykonávacím Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 je rozhodujúce preukázanie nadväznosti na reálny výkonu činnosti, ako jeden zo základných faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Rovnako zásadný význam má aj preukázanie naplnenia kritéria registrovaného sídla zamestnávateľa v zmysle čl. 14 vykonávacieho nariadenia. 4.Sociálna poisťovňa, pobočka Senica sa dňa 24.6.2011 pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla zamestnávateľa žalobcu, pričom zistila, že adresou jeho podnikania je starý neobývaný dom. Kontrolou bolo zistené, že v tomto dome sa nenachádza žiadna prevádzka a ani žiadni zamestnanci. Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu a že zamestnanci na území SR prácu skutočne vykonávali. Šetrením bolo zistené, že objekt na adrese Sobotište 17 bol zamestnávateľovi prenajatý a od 30.5.2011 bol vlastníkom tohto domu odvolaný súhlas so sídlom živnostníka K. R. - PROJEKT PLUS na tejto adrese. Vzhľadom na námietku žalobcu žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa pobočka Senica vykonávala v dňoch 21.9.2011 - 22.9.2011 kontrolu, ktorá však nebola zameraná na preukázanie reálneho výkonu činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území SR, ale na odvod poistného na sociálne poistenie za obdobie od 1.8.2010-30.6.2011. Z Protokolu č. 700-0710013511-AG02/2011 o vykonaní kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie vyplýva, že prerokovania výsledkov uvedených v protokole sa zúčastnil splnomocnený zástupca zamestnávateľa, čo potvrdil svojim podpisom. Zamestnávateľ dňom, kedy Sociálna poisťovňa pobočka Senica začala vykonávať kontrolu poistného na sociálne poistenie ukončil podnikateľskú činnosť. O prerokovaní predmetného protokolu bola vyhotovená zápisnica, ktorá bola tiež podpísaná splnomocneným zástupcom zamestnávateľa dňa 4.10.2011. Kontrolné zistenia vyplývajúce z kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie nemajú však vplyv na posúdenie uplatniteľnej legislatívy v súlade so základným nariadením a vykonávacím nariadením. Pracovné zmluvy a ďalšie doklady potrebné ku kontrole odvodu poistného zamestnávateľ predložil až po vydaní rozhodnutí vo veci vzniku sociálneho poistenia. Na základe týchto skutkových zistení Sociálna poisťovňa dospela k záveru, že zamestnávateľ žalobcu nespĺňa kritéria stanovené na určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania, a z tejto skutočnosti je nutné vychádzať aj vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom. 5.Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní, v ktorom bola u zamestnávateľa K. R. - PROJEKT PLUS vykonaná na základe signalizácie ZUS Varšava dňa 24.6.2011 kontrola, nakoľko sa jednalo o jedného zo zamestnávateľov, zamestnávajúcich osoby s podozrivo nízkym príjmom a zanedbateľným pracovným úväzkom. Účelom kontroly bolo preverenie reálneho výkonu činnosti ich zamestnancov na území Slovenskej republiky. 6.Na základe výsledkov kontroly vydala Sociálna poisťovňa pobočka Senica rozhodnutie č.23221-1/2011-SE zo dňa 22.08.2011, podľa ktorého zamestnancovi zamestnávateľa K. R. - PROJEKT PLUS, so sídlom Sobotište 17, D. X., nar. XX.XX.XXXX, nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 1.8.2010. 7.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a namietal porušenie procesných práv v súvislosti s dokazovaním predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia tak čo sa týka jeho účasti v konaní ako aj nevysporiadanie sa s obsahom predložených dôkazov. 8.Žalovaná ako druhostupňový správny orgán vo veci rozhodla tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila s odôvodnením, že kontrolou vykonanou dňa 24.6.2011 bolo zistené, že žalobca reálne nevykonával svoju činnosť na území Slovenskej republiky, pričom pre vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti je potrebné okrem prihlášky aj to, aby bol preukázaný zo strany zamestnávateľa reálny výkon práce svojich zamestnancov na území Slovenskej republiky. 9.V odôvodnení uviedla, že pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité skúmať pri aplikácii osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, nie len status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem reálneho výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich uplatniteľnú legislatívu ustanovených v hlave II základného nariadenia je pojem reálneho výkonu činnosti jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. 10.Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia, ZUS Varšava, bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. 11.Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, vykonala u zamestnávateľa K. R. - PROJEKT PLUS, so sídlom Sobotište 17, dňa 24.6.2011 kontrolu zameranú na preukázanie skutočného výkonu činnosti na území Slovenskej republiky každého zamestnanca s bydliskom v Poľskej republike. Pri vykonanej kontrole zistila, že na adrese podnikania Sobotište 17 je starý neobývaný dom, v ktorom sa nenachádzala žiadna prevádzka v ktorej by mohli zamestnanci vykonávať prácu. V čase kontroly nebol v mieste podnikania prítomný zamestnávateľ a ani žiadny zamestnanec. Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady ktoré by preukazovali že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu a že zamestnanci na území SR prácu skutočne vykonávali. Taktiež bolo zistené, že uvedené miesto nespĺňa podľa živnostenského registra štatút registrového sídla. 12.Na základe výsledkov kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané, že účastník konania vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže byť poistený na území Slovenskej republiky ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základného nariadenia, t.j. článku 11 (3) (a), článku 13 (1) a článku 13 (3), čoho dôsledkom sa na neho nevzťahujú slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia. 13.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p a rozsudkom č.k.14S/122/2014-98 zo dňa 14.10.2015 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14.Proti uvedenému rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 13.11.2015 odvolanie. 15.NS SR uznesením č.9Sžso 228/2015 zo dňa 24.2.2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.14S/122/2014 zo dňa 14.10.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu procesného pochybenia, keď podľa jeho názoru nekonal s účastníkom konania s ktorým konať mal a to zamestnávateľom žalobcu - K. R.-PROJEKT-PLUS. 16.Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.14S/122/2014-125 zo dňa 2. mája 2016 bol do konania pribratý zamestnávateľ žalobcu K. R., bytom Q. XX, XXX XX V., Poľská republika. 17.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní konanom dňa 28.11.2016 v zmysle § 23 ods. 2 písm. b) a § 107 a nasl. SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 18.Žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaný a pribratý účastník sa pojednávania nezúčastnili. 19.Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil elektronicky zo dňa 25.11.2016, pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Zároveň zaslal súdu rozsudky Krajského súdu v Žiline č.k.21Scud 99/2014 zo dňa 11.2.2015 a 20Scud 64/2014 zo dňa 3.3.2015 a uznesenie NS SR č.1Sžo 11/2015 zo dňa 28.1.2016 a žiadal, aby súd s prihliadnutím na rozhodnutie NS SR prerušil konanie. 20. Podľa § 107 ods.1 písm. a) SSP Predseda senátu nariadi na prejedanie veci samej pojednávanie ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP Sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zák.č. 461/2003 Z.z. Do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011 Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu, Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011 Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ( s uvedením výnimiek) Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011, sú povinne nemocensky poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1, Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011sú povinne dôchodkovo poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1 a 2, Podľa § 19 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011 Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.03.1972. Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“). Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na zamestnanca a samostatne zárobkovo činnú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha: a) právnym predpisom členského štátu bydliska, ak takáto osoba vykonáva podstatnú časť svojej činnosti v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch, alebo b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo zamestnávateľa zamestnávajúceho danú osobu, ak táto osoba nevykonáva podstatnú časť svojich činností v členskom štáte svojho bydliska. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s článkom 13 (1) základného nariadenia. Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 21.Napadnuté rozhodnutie, prieskumu ktorého sa žalobca domáhal, bolo vydané na základe kontroly vykonanej u zamestnávateľa žalobcu za účelom preverenia reálnosti výkonu pracovnej činnosti žalobcu prihláseného v Registri poistencov Sociálnej poisťovne, s prihliadnutím na dôvodnosť aplikácie právnych predpisov Slovenskej republiky vo veciach sociálneho poistenia. 22.Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že žaloba nie je dôvodná, pretože podľa názoru krajského súdu aplikácia nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 z 29.4.2004 (ďalej len základné nariadenie) a jeho článku 11 ods. 1 vo väzbe na článok 13 ods. 3 ako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.987/2009 zo dňa 16.9.2009 (ďalej len vykonávacie nariadenie) a článku 14-16 je možná iba v prípade keď osoba vykonáva činnosť zamestnanca ako aj činnosť SZČO v dvoch členských štátoch. V posudzovanej veci žalobca vykonával SZČO v Poľskej republike (čo nebolo v konaní sporné), z vykonaného dokazovania v správnom konaní však nebolo preukázané, že by žalobca vykonával činnosť zamestnanca u zamestnávateľa K. R.-PROJEKT-PLUS. 23.Krajský súd dospel k záveru, že dokladmi v rámci správneho konania resp. dokladmi pripojenými k žalobe - štvrťročné správy o vykonaní prác opatrené vizitkami, pečiatkami firiem, žalobca nepreukázal reálne vykonávanie činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky. Nie je uvedené konkrétne miesto výkonu prác v pracovnej zmluve, ani konkrétny dátum vykonávania prác, ako aj rozsah týchto prác, ktoré sa mali vo firmách, ktorých vizitky resp. pečiatky sú súčasťou fotokópii štvrťročných prác realizovať. Ani doložené výpisy z účtu z banky nemôžu preukazovať reálny výkon činnosti zamestnanca. Rovnako ani záznam z výkonu inšpekcie práce, na ktorý poukazuje žalobca, nesúvisel podľa názoru krajského súdu s prešetrovaním reálneho výkonu činnosti zamestnancov označeného zamestnávateľa. 24.Z uvedených listinných dôkazov podľa názoru krajského súdu žalobca nepreukázal vykonávanie prác podľa pracovnej zmluvy, na základe ktorej mal vykonávať prácu promotéra služieb a produktov poskytovaných zamestnávateľom alebo klientmi zamestnávateľa. Promotér (z anglického promotion- podpora, propagácia značiek, výrobkov, akcií a ďalších) je osoba, ktorej úlohou je zviditeľniť určitý produkt, značku alebo službu a učiniť ich pre zákazníkov atraktívnejšími a viditeľnejšími, za účelom podpory ich predaja, zvýšenia prestíže a všeobecného povedomia o samotnej značke, či už výrobku alebo služby. Práca zamestnanca bola definovaná v pracovnej zmluve ako kontakt s potencionálnymi klientmi zamestnávateľa a jeho klientov, prezentácia a propagácia činnosti zamestnávateľa a jeho klientov, zabezpečenie písomných študijných podkladov, materiálov a technického vybavenia pre realizáciu a priebeh internetových školení. Úlohou promotéra nemôže byť len fyzické odovzdávanie vizitiek resp. letákov rôznych firiem bez ďalšieho. 25.Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu základného nariadenia článku 13 (3), nakoľko nebol preukázaný reálny súbeh činností žalobcu ako SZČO na území Poľskej republiky a zamestnanca na území SR, keď nebolo preukázané, že žalobca vykonával činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch tak ako to predpokladá článok 13 (3) základného nariadenia. Uvedené ustanovenie základného nariadenia predpokladá skutočný existujúci súbeh dvoch činností (zamestnanie a SZČO vykonané v odlišných členských štátoch), len táto skutočnosť môže zakladať postup podľa základného nariadenia článku 13 (3( a aplikáciu uplatniteľných právnych predpisov príslušného členského štátu (hlava II, článok 16 vykonávacieho nariadenia). 26.Z vyššie uvedeného dôvodu považuje krajský súd záver vyslovený v rozhodnutiach žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívny v súlade so zákonom. 27. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR č.10Sžso 29/2015 zo dňa 25. mája 2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k.21Scud 53/2014 zo dňa 11. marca 2015. 28. Právny zástupca žalobcu síce zaslal súdu rozsudky Krajského súdu v Žiline, ktorými boli zrušené rozhodnutia správnych orgánov v obdobných veciach, avšak jedná sa o rozsudky, ktoré boli vydané ešte pred rozhodnutím NS SR č.10Sžo 29/2015 a rovnako toto rozhodnutie NS SR bolo vydané neskôr ako predložené uznesenie NS SR č.1Sžo 11/2015 zo dňa 28.1.2016. Z uvedeného dôvodu krajský súd postupoval v zmysle rozsudku NS SR, ktorý bol vydaný neskôr ako rozhodnutia ktoré predložil právny zástupca žalobcu. Okrem toho rozsudky krajského súdu nemožno považovať za právne záväzné pre rozhodovanie v obdobných veciach pre iné krajské súdy a práve naopak, rozsudky NS SR sú pre súdy nižšieho stupňa právne záväzné. 29. Krajský súd napriek predloženému uzneseniu NS SR č.1Sžso 11/2015 zo dňa 28.1.2016 neprerušil konanie vo veci s prihliadnutím na rozsudok NS SR č.10Sžso 29/2015. Pokiaľ súd vyššieho stupňa bude toho názoru, že v danej veci je dôvod na prerušenie konania z dôvodu vyriešenia prejudiciálnej otázky v zmysle uznesenia NS SR č.1Sžso 11/2015, zrejme zvolí tento procesný postup sám v rámci svojej kompetencie. 30. Procesne úspešnému žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 168 SSP. Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 169 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.