Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/594/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713208158 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2713208158.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátskou spoločnosťou: JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcom: 1/ Y. I., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX, W. a 2/ T. V., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpený advokátom: JUDr. Bohdan Jakubis, Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie sumy 1.041,01 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 5C 401/2013-37 zo dňa 24. júna 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom 1/ a 2/ sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov odvolacieho konania vo výške 228,02 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrhu voči odporcovi 1/ a odporcovi 2/ zamietol. Súd odporcom 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, § 533 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh nebol podaný dôvodne. Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom 1/ došlo dňa 25.11.2009 k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere. Podľa obsahu zmluvy ako aj z okolností za akých bol odporcovi 1/ úver poskytnutý súd dospel k záveru, že odporcovi bol poskytnutý klasický úver ( teda nie revolvingový úver ako je úver označený v zmluve). K uvedenému súd dospel na základe skutočnosti, že úver bol odporcovi poskytnutý jednorazovo v sume 1294,56 eur na jeho bankový účet. V danom prípade bol však bol odporcovi 1/ poskytnutý úver jednorazovo a v konkrétnej výške 1294,56 eur a to pripísaním na jeho účet, ktorý uviedol v zmluve o úvere, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 30. mesačných splátkach po 79,10 eur. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o úvere je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je zároveň aj spotrebiteľským úverom podľa z .č. 258/2001 Z. z. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2, 2 cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Preto súd posudzoval túto zmluvu v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch aj napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov. Súd posúdil obsah zmluvy a zmluvné dojednania k zmluve a má za to, že zmluva medzi účastníkmi bola platne uzavretá. Navrhovateľ sa zaviazal poskytnúť odporcovi v 1. rade spotrebiteľský úver a odporca v I. rade spolu s odporcom 2/ sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 30. mesačných splátkach po 79,10 eur mesačne. Celkom mali odporcovia vrátiť dlžnú sumu 2373 eur. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 68,81 %, RPMN 63,83 % a priemerná hodnota RPMN 48,96%. Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 4 ods. 2 cit. zákona a zistil, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ako náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva obsahuje len údaj o počet splátok 30, výšku splátky 79,10 eur a to, že splátka má byť uhradená do 18. dňa v mesiaci. Z toho ale potom nie je zrejmé aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Tieto údaje neobsahujú ani zmluvné dojednania navrhovateľa, ktoré patria k zmluve. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) z.č. 258/2001 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Termín a výšku splátky úroku a istiny by mal obsahovať splátkový kalendár, ktorý však navrhovateľ ako dôkaz nepredložil. Zmluva ďalej neobsahovala ani konečnú splatnosť úveru ako náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. i) z. č. 258/2001 Z. z. Konečná splatnosť (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nie je uvedená a bez pochybností sa nedá ani určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok. Odporca mal podľa zmluvy zaplatiť 30 splátok, pričom začiatok splácania nebol v zmluve jednoznačne určený, z toho potom súd vyvodil, že konečná splatnosť úveru nie je v spotrebiteľskej zmluve určená jasne a zrozumiteľne, čo má za dôsledok, že nie je určená konečná splatnosť úveru. Dátum poslednej splátky dňa 18.6.2012 obsahovalo len Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 25.11.2009, čo však nemožno považovať za zmluvu o úvere. Vzhľadom na tieto chýbajúce náležitosti zmluvy súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platnú, ak však neobsahuje uvedené náležitosti poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd mal v predmetnej veci preukázané, že odporcovi 1/ bol poskytnutý úver v celkovej výške 1294,56 eur, ktorý je bezúročný a bez poplatkov. Z výpisu z karty klienta mal súd preukázané, že odporca uhradil celkom sumu 1331,94 eur. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh navrhovateľa zamietol, keďže odporca 1/ svoj dlh splatil, a teda nie je navrhovateľovi nič dlžní. Z uvedeného dôvodu sa súd nezaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou zmluvy o úvere čo sa týka odporcu 2/, ktorý tvrdil, že zmluvu nepodpísal. Znalecké dokazovanie z odboru grafológia by v danom prípade nadbytočné, nákladné a časovo zdĺhavé. Súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. avšak odporcom, ktorí boli v konaní úspešní, náhradu trov konania nepriznal, keďže títo si náhradu trov konania neuplatnili ani nevyčíslili a zo spisu im žiadne trovy nevyplývajú. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu vyhovel alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ argumentoval, že § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. nebol zo strany súdu správne aplikovaný, pretože pre aplikáciu § 4 ods. 3 je potrebné, aby chýbali tam všetky uvedené náležitosti a nie niektorá z nich. Argument súdu o rozpisovaní splátky nie je správnym, pretože nevychádza zo správnej interpretácie príslušnej právnej normy, ani zo správne zisteného skutkového stavu. Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že úver mal byť uhradený v 30 mesačných splátkach, pričom splátky boli splatné k dohodnutému dňu. Tieto skutočnosti vyplývajú zo samotnej zmluvy ako aj z potvrdenia akceptácie žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Navrhovateľ poukázal na to, že záver súdu nepodporuje ani len slovné znenie právnej normy, ktoré nehovorí o uvádzaní počtu, termínov a výšky splátok úrokov, splátok istiny, splátok ostatných poplatkov. Podľa odvolateľa vychádzajúc z účelu právnej normy § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. súvisí význam rozpisovania počtu splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov s otázkou informovania dlžníka o tom kedy, v akej výške a v akom počte splátok má uhradiť všetky svoje záväzky zo zmluvy. Záväzky spotrebiteľa zo zmluvy sú uhrádzané jednak splátkou, potom spotrebiteľ je informovaný koľko splátok, v akej výške a v akých termínoch má uhradiť. Pre prípad zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania sa platba použila najskôr na úhradu istiny a následne na úrok tzn. že v prípade ak sa splátkou uhrádza istina a úrok nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. Pre danú zmluvu takéto rozpisovanie zo zákona ani nebolo povinným, lebo právna norma túto povinnosť zjavne vyžaduje len v prípadoch v ktorých to má reálne opodstatnenie. Podľa odvolateľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. sa uplatní len vtedy, ak počet splátok istiny a alebo termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov je rozdielny. Ale toto nie je prípad zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Súd nesprávne uvádza, že neuvedenie rozpisu splátky by malo viesť k tomu, že spotrebiteľ nie je schopný vyvodiť aké reálne navýšenie má uhradiť. Na takéto posúdenie slúži údaj o RPMN resp. celkových nákladov spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom. Navrhovateľ zároveň namieta záver súdu kedy zmluva by nemala obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je výslovne uvedené kedy je dátum splatnosti poslednej splátky. Pritom aj z článku 4 ods. 4.6 vyplýva, že dátum splatnosti poslednej splátky je dňom konečnej splatnosti úveru. Žiadna zákonná úprava nevyžaduje, aby jednotlivé náležitosti zmluvy boli v nej reálne aj pomenované rovnakým formálnym označením. V zmysle zákona postačuje, aby zmluva obsahovala daný údaj po vecnej materiálovej stránke. Z článku 7 bod 7.1 zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje jeho neoddeliteľnú súčasť. Zmluvná sloboda účastníkov zmluvy zahrňuje nielen právo uzavrieť zmluvu s určitým obsahom, ale aj právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy ako a či bude zmluva tvorená a pod. Obsah zmluvy ako právneho úkonu je možné určiť aj odkazom na iné ustanovenia, čo podporuje rozsudok NS ČR publikovaný spis. zn. 33Odo 714/2001. Z hľadiska významu údaju dátumu splatnosti poslednej splátky je nesporné, že ide o vyjadrenie toho dátumu kedy má dôjsť k úhrade úveru. Navrhovateľ preto tvrdí, že záver súdu o úveru bez úrokov a bez poplatkov nie je zákonným a správnym. Odporcovia 1/ a 2/ odvolací návrh nepodali, k doručenému odhodlaniu sa nevyjadrili. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú vymenované v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy, pretože v danom prípade absentuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa písm. g) tohto zákona. K argumentu odvolateľa, že termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru sa nachádza v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi odvolateľ uvádza, že toto považuje v zmysle § 44 ods. 2 za nový návrh, ktorý však odporca nepodpísal a preto nemôže byť ním ani viazaný. Vedľajší účastník zároveň poukázal aj na výšku ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške 70% ako aj z predpokladanej RPMN za úver vo výške 70% a preto táto dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom. Vedľajší účastník si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa bolo posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol z toho dôvodu, že predmetný úver pre chýbajúce náležitosti úverovej zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom. Počas odvolacieho konania podaním doručeným dňa 03.10.2014 oznámilo svoj vstup do konania na strane odporcov Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. Navrhovateľ vzniesol námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Odvolací súd uznesením č.k. 24Co/594/2014-89 zo dňa 28. januára 2015 rozhodol, že vedľajšie účastníctvo Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, v konaní na strane odporcov je prípustné. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i v prevažnej miere správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v prevažnom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť, pretože súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre túto časť rozhodnutia a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v prevažnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné: Navrhovateľ a odporca 1/ ako dlžník a odporca 2/ ako spoludlžník uzavreli dňa 25.11.2009 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100026092, na základe ktorej bola dlžníkovi poskytnutá suma vo výške 1.294,56 Eur. Dlžník mal splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach po 79,10 Eur. Podľa tvrdenia navrhovateľa do okamžitej splatnosti uhradil iba sumu 1.107,40 Eur. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ods. 3 veta druhá). Ustanovenie § 4 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ods. 3 veta druhá). Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) ), ako aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ). Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Súd prvého stupňa preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona, preto v zmysle § 4 ods. 3 zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Posúdiac vyššie citované ustanovenia zmluvy za použitia výkladu v zmysle cit. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa cit. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. V texte zmluvy nie je obsiahnutý žiaden údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona. Odvolací súd uzatvára, že s poukazom na znenie týchto ustanovení nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo možné dátum konečnej splatnosti vypočítať (tu možno aj s ťažkosťami, keďže v zmluve nie je s určitosťou uvedená splatnosť prvej splátky), keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, čo v danom prípade splnené nebolo. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nutne uvedený iba konkrétny dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď konečná splatnosť môže byť v zmluve určená i iným spôsobom ako uvedením dátumu, avšak takým, ktorým je nesporne a jednoznačne určiteľný - vypočítateľný dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky. V predmetnej zmluve ale údaj o konečnej splatnosti úveru nie je uvedený žiadnym spôsobom. Pokiaľ sa odvolateľ odvoláva na Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, z ktorých termín konečnej splatnosti úveru má tiež vyplývať, je potrebné vychádzať z toho, že oznámenie veriteľa o schválení úveru navrhovateľ nemal pre odporcu ako dlžníka k dispozícii pri podpise zmluvy z jeho strany, ale až neskôr pri schválení úveru. Odporca tak tieto listiny nemal k dispozícii ku dňu, kedy zmluvu podpísal, teda nemal možnosť sa pred podpisom zmluvy s nimi oboznámiť, preto nemôžu tvoriť platnú prílohu zmluvy. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že zmluva neobsahovala ani rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky (§ 4 ods. 2 písm. i) zákona). Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá expressis verbis vyplývala z vyššie cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 4 ods. 2 písm. g) a i) v spojení s § 4 ods. 3 veta druhá Zákona o spotrebiteľských úveroch, je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom podľa dokladov predložených navrhovateľom, odporca 1/ uhradil 1.331,94 Eur. Je teda zrejmé, že navrhovateľovi odporca 1/ uhradil viac, než mu na spornom úvere bolo poskytnuté (poskytnutých 1.294,56 Eur, vrátených 1.331,94 Eur). Preto súd správne návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu navrhovateľa zaoberajúcu sa ďalšími, podľa súdu prvého stupňa absentujúcimi, podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere účastníkov, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. Odvolací súd potom rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku, vrátane výroku o trovách konania, s poukazom na konštatované, ako vecne správny, s použitím § 219 O.s.p. potvrdil. V odvolacom konaní bol plne úspešní odporcovia 1/ a 2/ a preto im v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale odporcovia 1/ a 2/ si právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili (podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli), odporcom nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná. Odvolací súd rozhodol o uplatnenej náhrade trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný. Trovy konania vedľajšieho účastníka spočívajú v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci zo dňa 13.11.2014 pri odporcovi 1/ po 61,41 eur a 2- krát režijný paušál po 8,04 eur - spolu 138,90 eur a pri odporcovi 2/ po 36,52 eur a 2- krát režijný paušál po 8,04 eur - spolu 89,12 eur, celkovo 228,02 eur podľa § 11 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. bola náhrada trov konania priznaná na účet advokáta vedľajšieho účastníka. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.