Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/188/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310214284 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2310214284.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľov: 1. I. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom F., Q.. U. XXX/XX, 2. V. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX, X. P. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom F., Q.. U. XXX/XX, proti odporcom: 1. X. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, 2. P. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, obidvaja zastúpení advokátkou JUDr. Lýdiou Vylimcovou, so sídlom Močenok, Švábska 1431/18, 3. I. L., narodený XX.XX.XXXX, 4. M. L., narodená XX.XX.XXXX, 5. L. L., narodená XX.XX.XXXX, 6. mal. F. L., narodený XX.XX.XXXX, všetci bytom F., Q.. U. XXX/XX, maloletý odporca v 6. rade zastúpený opatrovníkom K. B., narodeným XX.XX.XXXX, bytom F., G. XXX/XX, 7. V. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom V.-V., G.. A. XXXX/ X, 8. V. F., narodený XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. B., O. XXXX/X, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom K. B., narodeným XX.XX.XXXX, bytom F., Q.. U. XXX/XX, o určenie, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo vydržaním, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 15C/l11/2010-96 zo dňa 24. januára 2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odvolací súd odporcom v 1. až 8. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa právny predchodca navrhovateľov domáhal pôvodne zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok na parcele registra „C“ č. 94 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 579 m2 v katastrálnom území F. na susediacu parcelu registra „C“ č. 95/1 o výmere 205 m2. Tomuto právu prechodu mala zodpovedať povinnosť odporcov v 1. až 6. rade (pôvodne označení ako odporcovia v 1. až 3. rade, odporcovia v 4., 5. a 6. rade sú právnymi nástupcami pôvodne žalovanej odporkyne v 3. rade)) právo prechodu a prejazdu strpieť. V priebehu konania na návrh právneho predchodcu navrhovateľov súd prvého stupňa pripustil zmenu návrhu, ktorou sa právny predchodca navrhovateľov domáhal určenia, že jemu a odporcom v 7. a 8. rade (pôvodne označení ako odporcovia v 4. a 5. rade) vzniklo právo vecného bremena opísaného vyššie. Právnemu predchodcovi navrhovateľov uložil povinnosť nahradiť odporcom v 1. až 6. rade náhradu trov konania v sume 749,41 eur k rukám ich právnej zástupkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 151n, § 151o ods. 1, § 134 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Skutkovo vymedzil rozhodnutie dokazovaním vykonaným výsluchom účastníkov, svedkov T. L., F. Q., I. L. a O. U., vykonal miestnu ohliadku a oboznámil sa s obsahom na vec sa vzťahujúcich listín a dôkazov, ktoré však bližšie nešpecifikoval. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporcovia v 1. až 6. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely reg. „C“ č. 94 - zastavané plochy a nádvoria. Navrhovatelia (predtým ich právny predchodca - pôvodný navrhovateľ) spolu s odporcami v 7. a 8. rade (pôvodne označení ako odporcovia v 4. a 5. rade) sú spoluvlastníkmi pozemku na parcele č. 95/1. Na pozemkoch parc. č. 95/1 a parc. č. 91/5 je umiestnený rodinný dom súp. č. XXX, skolaudovaný v roku 1968, ktorý bol užívaný právnymi predchodcami navrhovateľov. Tento rodinný dom nie je zapísaný v príslušnej evidencii nehnuteľností. Právni predchodcovia navrhovateľov používali na prechod k pozemku parc. č. 95/1 pozemok parc. č. 94. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že prechod cez parc. č. 94 právni predchodcovia navrhovateľov vykonávali od roku 1968, nevykonávali ho však dobromyseľne a pokojne. Uvedené skutočnosti vyplynuli z výsluchu účastníkov, svedkov a oznámení podaných na Obvodnom oddelení PZ v Močenku. Právnemu predchodcovi navrhovateľov, resp. iným osobám prechod cez pozemok na parc. č. 94 umožňovali odporcovia a ich právni predchodcovia zo strachu, pretože uvedené osoby ich fyzicky napádali a poškodzovali ich majetok. Odporcovia v 1. a 2. rade v záujme vyriešenia niekoľkoročných sporov ponúkli právnemu predchodcovi navrhovateľov (pôvodnému navrhovateľovi) usporiadanie vzťahov k nehnuteľnostiam, žiadny návrh neakceptoval, naopak - odporcom sa vyhrážal a odporcu v 2. rade fyzicky napadol. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že konanie právneho predchodcu navrhovateľov, resp. jemu blízkych osôb, nerešpektovalo morálne a etické princípy (verbálne, rasovo motivované a fyzické útoky, obmedzovanie vlastníkov pozemku na parc. č. 94 v miere, ktorá ide nad obvyklý rámec a nevyhnutnosť) a je ho možné vyhodnotiť ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa dospel k záveru, že právnych predchodcov navrhovateľov nie je možné považovať za oprávnených držiteľov (vykonávateľov) práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nakoľko nebolo preukázané splnenie podmienok, z ktorých by vyplývalo, že právnym predchodcom navrhovateľov tvrdené vecné bremeno vzniklo výkonom práva. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte „O.s.p.“). Odporcom v 1. až 6. rade ako procesne úspešným účastníkom priznal právo na plnú náhradu trov konania v celkovej sume 749,41 eur. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia právnou zástupkyňou za tri úkony po 55,49 eur, za štyri úkony po 57,- eur, za jeden úkon á 58,69 eur a z jedného úkonu á 14,25 eur + režijný paušál 3 x po 7,21 eur, 5 x po 7,41 eur a 1 x 7,63 eur. Právnej zástupkyni odporcov priznal náhradu za účasť na šiestich pojednávaniach, pričom za cestu na trase Močenok - Galanta a späť pri vzdialenosti 44 km, základnej náhrady za l km 0,183 eur, spotrebe 8 litrov/100 km a cene paliva v jednom prípade 1,29 eur/liter a v 5.-tich prípadoch 1,35 eur/liter. Náhrada za stratu času za účasť právnej zástupkyne odporcov na 6-tich pojednávaniach pri počte dvoch začatých polhodín za jedno pojednávanie a náhrade za každú aj začatú polhodinu v hodnote 11,59 eur je v sume 139,08 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie právny predchodca navrhovateľov. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu a odporcov zaviaže k náhrade trov konania a právneho zastúpenia. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľa je preukázané, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 94 na susediaci pozemok parc. č. 95/1 v kat. území F. pôvodný navrhovateľ a jeho právni predchodcovia nerušene a nepretržite využívali od roku 1968. Táto skutočnosť bola preukázaná rozsiahlym dokazovaním vo veci. Bolo tiež preukázané, že na uvedenú nehnuteľnosť žiadny iný prístup neexistuje. Vo vyjadrení odporcov k návrhu nie je žiadna zmienka o existencii nezhôd. Na Okresnom súde v Galante sa vedie konanie, v ktorom sa odporcovia v 1. a v 2. rade domáhajú toho, aby mu súd zakázal užívať ich pozemok a zakázal cez ich pozemok prechádzať. V návrhu na začatie tohto konania tak isto nie je žiadna zmienka o tom, že by medzi nimi, či právnymi predchodcami existovali nejaké spory. O existencii sporov sa začali odporcovia zmieňovať až na pojednávaniach a zrejme tak urobili preto, že videli dôvodnosť predmetného návrhu. Súd prvého stupňa sa nemal zaoberať otázkou zriaďovania vecného bremena, ale mal určovať, že právo vecného bremena spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosť už vzniklo. Odporcovia v 1. až 6. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu pôvodného navrhovateľa poukázali na nedôvodnosť odvolania. Žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne. Predovšetkým poukázali na nepreukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - právu prechodu a prejazdu cez pozemok na parcele č. 94 vydržaním. Naopak mali za hodnoverne preukázané, že ani u pôvodného navrhovateľa, ani u jeho právnych predchodcov sa v žiadnom prípade nejednalo o pokojný a nerušený výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorý je zákonným predpokladom pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Tiež mali za dostatočne a vierohodne preukázané, že prístup k stavbe rodinného domu súpisné číslo XXX je možný aj z iného miesta ako cez pozemok vo vlastníctve odporcov. Odporkyňa v 7. rade sa k odvolaniu pôvodného navrhovateľa nevyjadrila. Odporca v 8. rade sa prostredníctvom svojho opatrovníka pripojil k vyjadreniu odporcov v 1. až 6. rade a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z.). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Predmetom konania na súde prvého stupňa bolo určenie, že právnemu predchodcovi navrhovateľov a odporcom v 7. a 8. rade (pôvodne označení ako odporcovia v 4. a 5. rade) vzniklo vydržaním právo vecného bremena spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok registra „C“ parc. č. 94 v katastrálnom území F. na susediacu parcelu registra „C“ č. 95/1. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým dospel k záveru, že právny predchodca navrhovateľov nepreukázal splnenie zákonných podmienok, z ktorých by vyplynulo, že ním tvrdené vecné bremeno vzniklo vydržaním, v dôsledku čoho návrh zamietol. Podľa ustanovenia § 151o ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním), ustanovenia § 134 (Občianskeho zákonníka) tu platia obdobne. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva, zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka). Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha zmenám zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že zákonnými podmienkami vydržania boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Na rozdiel od držby je vlastníctvo v platnom právnom poriadku (§ 123 a nasledujúce Občianskeho zákonníka) staronovo chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Jeho obsahom je právo vlastníka vec držať, užívať a disponovať s ňou. Vlastník má teda zo zákona základné oprávnenia, ktorými sú právo vec držať (ius possidendi), vec užívať, požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a právo s vecou disponovať (ius disponendi). Právo vec držať (tzv. právo držby) znamená nakladať s vecou ako s vecou vlastnou. Ide tu teda o základné, východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon oprávnení ostatných. Podľa vzťahu k predmetu vlastníctva Občiansky zákonník rozlišuje držiteľa oprávneného a neoprávneného, keď v ustanovení § 130 ods. 1 definuje len držiteľa oprávneného. Oprávnená držba spravidla spočíva na skutkovom omyle, keď sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol napr. urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo, alebo naopak o určitej skutočnosti, ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu, či inak bráni vzniku práva, nemá vedomosť. Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom, zodpovedajúcim obsahu vecného bremena prechádzať cez pozemok, nemôže viesť k záveru o oprávnenej držbe zodpovedajúcej vecnému bremenu aj preto, že cez cudziu nehnuteľnosť je možné prechádzať na základe rôznych právnych titulov. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 260/2008, zo dňa 10. decembra 2008). Právny predchodca navrhovateľov nepredložil súdu prvého stupňa žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť opodstatnenosť jeho vnútorného presvedčenia o oprávnenosti výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu práva prechodu cez pozemok parc. č. 94; nepredložil súdu vôbec žiaden dôkaz, ktorý by mal súvislosť s výkonom tvrdeného práva prechodu. Obmedzil sa len na tvrdenie o tom, že medzi jeho nebohou svokrou a jej švagrinou bola v minulosti uzatvorená zmluva o práve prechodu cez nehnuteľnosť. Žiadna právne relevantná skutočnosť však tomu nenasvedčuje. Nie je teda splnená základná podmienka stanovená zákonodarcom pre vydržanie - oprávnenosť výkonu práva. Podľa ustálenej judikatúry k naplneniu dobrej viery (a teda oprávnenosti výkonu) nestačí, aby bolo tvrdené „právo“ dlhodobo vykonávané, a to aj v prípade, ak vlastník dotknutej nehnuteľnosti v jeho výkone nebránil. Nadobúdateľovo presvedčenie o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, že nejedná neoprávnene, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim takéto presvedčenie. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade na strane právnych predchodcov navrhovateľov absentuje jedna zo zákonných podmienok vydržania, a to oprávnená držba. Súd prvého stupňa teda správne rozhodol, keď návrh zamietol. Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke, preto sú odvolacie námietky právneho predchodcu navrhovateľov nedôvodné. Odvolací súd preskúmal aj závislý výrok o trovách prvostupňového konania (§ 212 ods. 2 písm. b) O.s.p.) a konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov prvostupňového konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V odvolacom konaní boli v plnom rozsahu úspešní odporcovia, v dôsledku čoho im v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporcovia si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, neboli im preto odvolacím súdom priznané. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.