Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/125/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200549 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200549.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: INGWE ANWARUNYA s.r.o., Priemyselná 786, Michalovce, IČO: 36 272 612, (predtým CARAT Distillery, spol. s r.o., Šamorín) právne zast.: Advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 1100902/160179/2014 zo dňa 21.05.2014 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou dňa 08.08.2014 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.1100902/160179/2014 zo dňa 21.05.2014, ktorým tento zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Trnava č.1095838/1/48251/2014 zo dňa 24.01.2014, ktorým tento prvostupňový správny orgán určil žalobcovi základ spotrebnej dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh za zdaňovacie obdobie august 2012, v množstve 223,6976 hektolitrov 100% alkoholu pri teplote 20°C (hl a.) a vyrubil mu rozdiel spotrebnej dane z alkoholického nápoja vo výške 168.453,38 Eur oproti vyrubenej výslednej spotrebnej dani vo výške 73.140,03 Eur. V žalobe žalobca namietal, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na posúdenie veci, že v konaní správnych orgánov došlo k vadám, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a že obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Konkrétne žalobca k námietkam uviedol, že žalovaný neodôvodnene prenáša na žalobcu daňovú povinnosť iného subjektu, pretože jediným dôvodom pre ktorý žalovaný nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane je nezaplatenie spotrebnej dane do štátneho rozpočtu zo strany tretieho subjektu. Je nesporné, že daňová povinnosť zaplatiť spotrebnú daň liehu vznikla odlišne od žalobcu a to spoločnosti DISSTON s.r.o., ktorá túto daň síce priznala v daňovom priznaní, avšak ju neodviedla. Rovnako je nesporné, že žalobca si na jednej strane uplatnil nárok na vrátenie spotrebnej dane, avšak na druhej strane pri vyskladňovaní liehu do daňového voľného obehu tento lieh zahrnul do výdaja liehu a teda príslušnú spotrebnú daň za tento lieh v sume 1080,- Eur za hl.a. v daňových priznaniach priznal a následne odviedol do štátneho rozpočtu. Žalovaný nesplnenie daňovej povinnosti spoločnosťou DISSTON s.r.o. neodôvodnene dáva na ujmu žalobcu, ktorému v dôsledku toho nepriznal nárok na vrátenie spotrebnej dane. Takýto postup považuje žalobca za nezákonný, pričom poukazuje na skutočnosť, že podstatná časť argumentácie žalovaného uvedená v napadnutom rozhodnutí sa týka práve nezaplatenia dane spoločnosťou DISSTON s.r.o. t.j. subjektu odlišného od žalobcu, pričom však sám žalobca si svoju daňovú povinnosť pri uvedení alkoholického nápoja do daňovo voľného režimu riadne splnil a došlo teda k splneniu zákonom ustanovených podmienok pre vrátenie dane. Žalobca ďalej poukázal, že dotknutý alkoholický nápoj kúpil od spoločnosti CARAT DISTILLERY TRADE s.r.o. a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.2.2011, pričom kúpna cena bola stanovená znaleckým posudkom č. 2/2011 zo dňa 28.1.2011 a to vo výške 1,107.949,- Eur bez DPH, pričom z článku III. kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena predstavuje cenu liehu vrátane spotrebnej dane z liehu. Zaplatenie kúpnej ceny bolo zrealizované vzájomným započítaním splatných pohľadávok medzi žalobcom a spoločnosťou CARAT DISTILLERY TRADE s.r.o. a to na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 16.2.2011, čo znamená, že táto dohoda je dokladom potvrdzujúcim zaplatenie spotrebnej dane z liehu žalobcom. Žalobca ďalej namieta argumentáciu žalovaného o tom, že v daňovom voľnom obehu sa ocitol lieh ktorý zdanený nebo, keďže takáto situácia je absolútne neprípustná a samotný zákon vo svojich ustanoveniach prísne definuje jednotlivé daňové režimy a presun tovaru v týchto režimoch vrátane povinností s tým spojených. Žalobca poukazuje, že žalovaný vo svojom rozhodnutí neposkytol žiadny výklad resp. nevyslovil vlastný právny názor týkajúci sa jednotlivých režimov upraveným zákonom o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Žalobca je presvedčený, že v danom prípade sa jednalo o príjem liehu mimo pozastavenia dane, pričom v takomto režime sa môže nachádzať len lieh preukázateľne zdanený. Žalobca namietal, že postupom správcu dane došlo k jeho neoprávnenému zásahu do práv žalobcu zistiť presné množstvo hl.a už fakticky prijatého liehu nachádzajúce sa v priestoroch daňového skladu cez viaceré spôsobilé nádrže. Záverom žalobca uvádza, že je zrejmé, že evidencia daňového dlžníka spoločnosti DISSTON s.r.o. v zozname dlžníkov vedenom žalovaným je v rozpore so zákonom, keďže žalovaný eviduje daňový nedoplatok voči neexistujúcemu subjektu ktorý nielenže je nevymožiteľný a už v minulosti mal byť riadne odpísaný, ale z dôvodu neexistencie samotného dlžníka neexistuje ani táto pohľadávka. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.10.2014 uviedol, že námietky žalobcu považuje za nedôvodné, pretože žalobcom nadobudnutý lieh, z ktorého si uplatňuje vrátenie dane, nebol pred jeho nadobudnutím žalobcom zdanený. Daňové priznanie síce podané bolo, ale daň zaplatená nebola. Žalovaný má v tomto smere na mysli o zaplatení dane do štátneho rozpočtu a nie žalobcom proklamované zaplatenie dane formou úhrady kúpnej ceny ktorá sa realizovala započítaním medzi subjektami personálne prepojenými. Ak teda žalobca zaplatil spotrebnú daň pri uvedení alkoholického nápoja do daňového voľného obehu, nejedná sa o dvojité zdanenie, pretože daň za takýto alkoholický nápoj zaplatená nebola, preto ho nebolo možné považovať za zdanený. Žalovaný zdôraznil aj to, že žalobca mal vedomosť o skutočnosti, že nadobudol lieh z ktorého nebola zaplatená spotrebná daň. Z prvostupňového rozhodnutia Colného úradu Trnava č.1095838/1/48251/2014 zo dňa 24.01.2014 vyplýva, že prvostupňový správny orgán určil žalobcovi základ spotrebnej dane z alkoholického nápoja ktorým je lieh za zdaňovacie obdobie august 2012, v množstve 223,6976 hektolitrov 100% alkoholu pri teplote 20°C (hl a.) a vyrubil mu rozdiel spotrebnej dane z alkoholického nápoja vo výške 168 453,38 Eur oproti vyrubenej výslednej spotrebnej dani vo výške 73 140,03 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 25.2.2014 odvolanie, v ktorom namietal rovnaké skutočnosti aké boli uvedené v žalobe. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím číslo 1100902/160179/2014 zo dňa 21.05.2014 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uviedol, že okrem splnenia zákonných predpokladov na vrátenie dane v zmysle § 13 ods. 1 a § 7 zákona č. 530/2011 Z.z. musí správca dane skúmať a prihliadať aj na zmysel tohto ustanovenia ohľadne vrátenia spotrebnej dane ako takej z hľadiska toho, či je preukázateľne zdanený alkoholický nápoj, teda či bola reálne spotrebná daň uhradená do štátneho rozpočtu. Ak by táto podmienka nebola splnená, došlo by k popretiu zmyslu ust. § 13 a došlo by k vráteniu spotrebnej dane, hoci daň ktorá je predmetom vrátenia nikdy do štátneho rozpočtu zaplatená nebola. Vychádzajú z vyššie uvedeného žalovaný je toho názoru, že žalobca si uplatňuje vrátenie spotrebnej dane z alkoholického nápoja ktorým je lieh, pričom táto daň nebola zaplatená daňovým subjektom ktorý v obchodnom reťazci pred ním túto daň priznanú v daňovom priznaní priznal a preto nie sú podmienky na jej vrátenie. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 14.10.2015 v zmysle § 244 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že žaloba je nedôvodná. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomne podanej žaloby a dôvodov v nej uvedených a poukázal na to, že colný úrad mal viacero možností na to, aby od spoločnosti DISSTON s.r.o. vymáhal spotrebnú daň, čo aj urobil, avšak nepodarilo sa mu túto daň vymôcť. Žalobca lieh naskladnil, následne ho spracoval a po vyskladnení aj zaplatil spotrebnú daň. Nie je teda reálny podklad na to, aby žalovaný rozhodol tak ako je uvedené v petite jeho rozhodnutia. Preto žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Pokiaľ ide o započítanie, podľa jeho názoru ide o rovnocenný spôsob úhrady kúpnej ceny v zmysle Občianskeho zákonníka. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 13.10.2014 a poukázal na to, že zákon vyžaduje v danom prípade, aby došlo k reálnemu zaplateniu dane, čo však v danom prípade nedošlo, pretože došlo k započítaniu pohľadávok medzi spoločnosťou CARAT DISTILLERY TRADE a žalobcom, teda daň reálne zaplatená nebola a navyše započítanie došlo medzi dvoma subjektami navzájom personálne prepojenými. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/2011 Z.z. (1) Daň z alkoholického nápoja preukázateľne zdaneného na daňovom území možno vrátiť a) prevádzkovateľovi daňového skladu, ak prevzal takýto alkoholický nápoj alebo má alkoholický nápoj zdanený podľa tohto zákona okrem alkoholického nápoja, ktorým je lieh v spotrebiteľskom balení liehu (ďalej len "spotrebiteľské balenie"), Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 530/2011 Z.z (7) Preukázateľne zdaneným alkoholickým nápojom na účely tohto zákona je alkoholický nápoj, ak platba dane z tohto alkoholického nápoja bola vykonaná podľa osobitného predpisu 28a) alebo započítaná s vrátením dane a jeho zdanenie je doložené dokladom potvrdzujúcim jeho nadobudnutie za cenu s daňou a dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene alkoholického nápoja, napríklad výpisom z účtu v banke, zahraničnej banke so sídlom v inom členskom štáte alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len "banka"), výdavkovým pokladničným dokladom, dokladom z registračnej pokladnice alebo dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane colnému úradu. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súd zistil, že spoločnosť REAL & CAPITAL ASSETS LTD., ako veriteľ (postupca) oznámil spoločnosti DISSTON s.r.o., že pohľadávku tejto spoločnosti na zaplatenie skladného postupuje na nového veriteľa (postupníka) CARAT DISTILLERY TRADE s.r.o.. Spolu s pohľadávkou prešlo na nového veriteľa aj príslušenstvo a ostatné práva a nároky s pohľadávkou spojené. Následne spoločnosť CARAT DISTILLERY TRADE s.r.o. odstúpila od zmluvy o podnájme a skladovaní a upozornila spoločnosť DISSTON s.r.o., že pokiaľ nedôjde k riadnemu vyzdvihnutiu veci v dohodnutej lehote, bude postupovať v súlade s ust. § 530 ods. 2 zákč.513/1991 Zb.. Na základe vyššie uvedeného spoločnosť CARAT DISTILLERY TRADE s.r.o. uzatvorilo kúpnu zmluvu so žalobcom a to dňa 16.2.2011, na základe ktorej uskladnený lieh odkúpil od tejto spoločnosti žalobca. Ďalej je zo spisového materiálu zrejmé, že spoločnosť DISSTON s.r.o. bola v období od 4.5.2004 do 11.1.2006 registrovaná ako prevádzkovateľ daňového skladu, pričom z oznámenia Colného úradu Michalovce vyplýva, že táto spoločnosť spotrebnú daň vo výške 852.200,96 Eur týkajúcu sa uskladneného množstva liehu do štátneho rozpočtu nezaplatila. V súvislosti s jednotlivými námietkami žalobcu krajský súd uvádza: Pokiaľ ide o výklad ust. § 13 ods. 1 zák.č.530/2011 Z.z. v znení účinnom v čase kedy došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia, krajský súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že jeho rozhodnutie je individuálnym právnym aktom, ktorý je výsledkom aplikačnej činnosti kompetentného orgánu verejnej moci, pričom pokiaľ tento výklad nie je v rozpore so všeobecnými princípmi daňového konania a je podporený riadnou argumentáciou z hľadiska logického výkladu právnych noriem, je takýto výklad v súlade so zákonom. Krajský súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že žalobca nadobudol do svojho vlastníctva lieh ktorý nebol preukázateľne zdanený, o čom mal žalobca aj vedomosť. O tejto skutočnosti svedčí list žalobcu označený ako podnet zo dňa 12.4.2011, v ktorom žalobca oznamuje Colnému úradu v Michalovciach, že z dôvodu neuhradenia spotrebnej dane liehu spoločnosťou DISSTON s.r.o. žiada odpísanie daňového nedoplatku tohto subjektu ku dňu jeho zániku. V tejto súvislosti sa krajský súd stotožňuje s vysloveným názorom žalovaného, že žalobca ktorý je prevádzkovateľom daňového skladu má niekoľkoročné skúsenosti s podnikaním v oblasti liehu a teda sú mu známe daňové povinnosti ako aj dôsledky nezaplatenia spotrebnej dane subjektom v prvom reťazci dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Čo sa týka námietky samotného odpísania daňového nedoplatku postupom podľa § 65 ods. 2 zák.č.511/1992 Zb., krajský súd rovnako ako žalovaný uvádza, že samotný zánik spoločnosti DISSTON s.r.o. nemá vplyv na zánik povinnosti zaplatiť spotrebnú daň z alkoholických nápojov za lieh ktorý sa medzičasom dostal do dispozície resp. do vlastníctva iného daňového subjektu v rámci reťazca dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Z uvedeného teda vyplýva, že nedošlo v danom prípade ani k prenosu daňovej povinnosti od spoločnosti DISSTON s.r.o. na žalobcu, pretože ust. § 13 ods. 7 zák.č.530/2011 Z.z. vychádza z predpokladu, že prvý daňový subjekt v reťazci dodávateľsko- odberateľských vzťahov pri uvedení spotrebného balenia liehu do tzv. daňového voľného obehu následne zaplatí spotrebnú daň, ktorú premietne do ceny za ktorú tento lieh predáva ďalšiemu kupujúcemu. Následne ďalší kupujúci pri predaji tohto liehu zahrnie spotrebnú daň do svojej kúpnej ceny. Posledný subjekt v reťazci, v tomto prípade žalobca je oprávnený za podmienok ustanovených v zákone uplatniť si vrátenie dane, ktorú zaplatil v kúpnej cene a ktorá bola odvedená do štátneho rozpočtu prvým článkom v reťazci aj riadne zaplatená. V danom prípade k splneniu tejto podmienky nedošlo. Okrem toho je rovnako spochybniteľné aj uhradenie kúpnej ceny žalobcom predávajúcemu spoločnosti CARAT DISTILLERY TRADE s.r.o., keď k úhrade tejto ceny došlo vzájomným započítaním pohľadávok v rámci spoločností ktoré boli personálne prepojené a teda je dôvodná obava či k reálnemu vyplateniu kúpnej ceny spoločne so spotrebnou daňou došlo. V súvislosti s ďalšími námietkami ktoré vzniesol žalobca v žalobe, krajský súd poukazuje, že nie je potrebné sa širšími argumentami týmito námietkami zaoberať, pretože tieto nemôžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci. V tomto smere krajský súd má na mysli námietku žalobcu, že colný úrad trval na tom, aby príjem liehu bol zrealizovaný len cez nádrž č. 30, pričom dňa 30.8.2012 bol na základe návrhu žalobcu doplnený samostatný sklad liehu (nádrž č.30) o ďalšie nádrže, čo znamená, že príjem liehu bol zrealizovaný cez viaceré nádrže. Táto námietka je z hľadiska posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia irelevantná, pretože žalobca nenamieta výšku sumy nevrátenej spotrebnej dane, ale nevrátenie spotrebnej dane ako takej z hľadiska nesprávneho posúdenia správneho orgánu vo vzťahu k zaplateniu spotrebnej dane žalobcom. K námietke nesprávnej aplikácie § 13 ods. 7 zák.č.530/2011 Z.z. sa krajský súd stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, z ktorých vyplýva, že novelou zák.č.362/2013 Z.z. nedošlo k spresneniu textu právnej úpravy ust. § 13 ods. 7, ale práve touto novelou bola do zákona č.530/2011 vznesená nová podmienka pre vznik nároku na vrátenie dane t.j. preukázateľne zdanený lieh doloženým dokladom potvrdzujúcim nadobudnutie liehu s daňou a dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane s netaxatívnym uvedením dokladov ktoré môže považovať colný úrad za doklad preukazujúci zaplatenie dane. Bolo preto na úvahe colného úradu, pokiaľ mal pochybnosti o relevantnosti predloženého dokladu, riadne tento doklad vyhodnotiť z hľadiska objektivity vo vzťahu k reálnemu zaplateniu spotrebnej dane, čo colný úrad a následne aj druhostupňový správny orgán vykonal, keď doklad o započítaní pohľadávok medzi spoločnosťou CARAT DISTILLERY TRADE s.r.o. a žalobcom neuznal za doklad preukazujúci reálnosť zaplatenia kúpnej ceny za lieh aj so spotrebnou daňou, vzhľadom na okolnosti prípadu (nezaplatenia spotrebnej dane prvým subjektom v reťazci) a personálnu prepojenosť týchto subjektov. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.