Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/110/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200486 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200486.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: MACH TRADE, spol. s r.o., so sídlom Niklová ul., 926 01 Sereď, IČO: 31 347 011, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Attila Nagy, s.r.o., so sídlom Cibická cesta 2, 900 21 Svätý Jur, adresa pre doručovanie: Grösslingová 10, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie - útvar inšpekcie odpadového hospodárstva, so sídlom Karloveská 2, 842 22 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 43 960 014 14/3943-16902/Leg zo dňa 10.06.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo 43 960 014 14/3943-16902/Leg zo dňa 10.06.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- Eur ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku a vo výške 238,50 Eur ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou dňa 03.07.2014 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia číslo 43 960 014 14/3943-16902/Leg zo dňa 10.06.2014, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, stále pracovisko Nitra č. 4396200214/2220-5979/Raf zo dňa 22.4.2014, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.850,- Eur za porušenie ustanovení zákona č.223/2001 Z.z. o odpadoch. V žalobe žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu po uplynutí subjektívnej lehoty na uloženie pokuty vyplývajúcej z ustanovenia § 79 ods. 1 zákona o odpadoch. Podľa jeho názoru začiatok plynutia jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty je viazaný na okamih keď sa správny orgán dozvedel o porušení povinností zo strany žalobcu t.j. okamihom kedy je preukázateľná existencia vedomosti o porušení zákonnej povinnosti a to aj v prípade ak by išlo len o podozrenie o tomto porušení. Žalobca tvrdí, že už len podozrenie o porušení zákonných ustanovení zakladá vedomosť správneho orgánu a teda aj začatie plynutia subjektívnej lehoty. V posudzovanom prípade je teda rozhodujúcou skutočnosťou pre začiatok plynutia jednoročnej subjektívnej lehoty okamih predloženia dokladov potrebných na vykonávanie tejto kontroly zo strany prvostupňového správneho orgánu resp. najneskôr okamih vyhotovenia protokolu o kontrole č. 89. V protokole o kontrole č. 89 zo dňa 11.12.2012 boli nedostatky zistené u žalobcu výslovne uvedené, z čoho je zrejmé, že prvostupňový správny orgán mal už v tomto okamihu vedomosť o údajnom porušení zákona o odpadoch zo strany žalobcu. Napriek tomu že žalovaný ako druhostupňový správny orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie, považuje postup žalovaného za nezákonný a nesprávny, pretože podľa jeho názoru žalovaný mal rozhodnúť o zastavení správneho konania z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Z vyššie uvedeného dôvodu žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.7.2014 uviedol, že žalovaný považoval postup prvostupňového správneho orgánu za nezákonný a preto toto rozhodnutie zrušil, avšak z hľadiska jeho postupu (postupu žalovaného) žalovaný uvádza, že nebol v danom prípade dôvod na zastavenie konania, pretože žalobca zastáva nesprávny právny názor v súvislosti s určením začatia plynutia jednoročnej prekluzívnej lehoty podľa § 79 ods. 1 zákona o odpadoch. Podľa názoru žalovaného nie je možné určovať lehoty tak ako to uvádza žalobca „ že jednoročná subjektívna prekluzívna lehota začala plynúť v auguste - v septembri 2012“ t. j. okamihom predloženia dokladov, pretože nejde o konkrétne určenie začiatku lehoty a určenie okamihu začatia plynutia subjektívnej lehoty týmto spôsobom by vnášalo právnu neistotu v počítaní lehôt. Vzhľadom k tomu že žalovaný ako druhostupňový správny orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie a vrátil mu vec na nové prejednanie, navrhuje, aby krajský súd vydal uznesenie ktorým konanie zastaví, pretože žaloba smeruje proti rozhodnutiu ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom. Z prvostupňového rozhodnutia súd zistil, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, stále pracovisko Nitra, odbor inšpekcie odpadového hospodárstva vykonal v dňoch 29.10.2011 a 11.12.2012 u žalovaného kontrolu dodržiavania ustanovení zák.č.223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov odpadového hospodárstva. Po ukončení kontroly vyhotovil prvostupňový správny orgán protokol č. 89, ktorý bol so žalobcom prerokovaný 12.3.2013 a následne prvostupňový správny orgán rozhodol o uložení pokuty žalovanému v celkovej výške 2.850,- Eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 12.3.2014 odvolanie. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán zrušil rozhodnutím č. 4396001414/3943-16902/Leg zo dňa 10.06.2014 prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie, pričom skonštatoval, že v danej veci je nevyhnuté, aby prvostupňový správny orgán vykonal došetrenie skutkového stavu vo veci objasnenia spôsobu prevádzkovania zariadenia na zhodnocovanie odpadov vo vzťahu k prevádzkovému poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov, ktorý bol schválený príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, preskúmal dokumentácie a jednoznačne uviedol v čom spočívalo zistené porušenie vo veci nevedenia prevádzkového denníka a opätovne preskúmal či celkové množstvo odpadov uvedené v evidenčnom liste zariadenia na zhodnocovanie odpadov je aj množstvo odpadov ktoré boli zhodnotené v zariadení odvolateľa. Krajský súd predmetnú vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 79 ods. 1 zák.č.223/2001 Z.z. (1) Konanie o uložení pokuty právnickým osobám a fyzickým osobám-podnikateľom možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy odpadového hospodárstva dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Z hľadiska prieskumnej činnosti súdu krajský súd dospel k záveru, že pre posúdenie dôvodnosti námietky žalobcu je rozhodujúci právny výklad ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch. Zákonodarca v uvedenej právnej norme ustanovuje lehotu, v ktorej úrad môže začať konanie o uložení pokuty ako zákonnú podmienku tak, že úrad môže začať konanie o uložení pokuty do jedného roka odo dňa keď sa dozvedel o porušení zákona, najneskôr do 3 rokov odo dňa keď toto porušenie nastalo. Z uvedenej právnej normy teda vyplýva, že zákonodarca ustanovil subjektívnu lehotu pre začatie správneho konania úradu o uložení pokuty do jedného roka keď sa dozvedel o porušení zákona a objektívnu lehotu do troch rokov keď toto porušenie nastalo ako zákonný predpoklad pre uloženie pokuty v súlade so zákonom. Z uvedenej právnej normy vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre začatie plynutia lehoty bez zreteľa na to či už subjektívnej alebo objektívnej je skutočnosť, že úrad sa dozvedel o porušení zákona, pričom zákonodarca bližšie neustanovuje ktorú skutočnosť treba považovať za nositeľa vedomosti o porušení zákona. Podľa názoru krajského súdu v danom prípade prvá objektívna možnosť kedy sa prvostupňový správny orgán dozvedel o porušení povinností žalobcu za ktoré mu bola uložená sankcia bol deň vyhotovenia protokolu č. 89, v ktorom prvostupňový správny orgán konštatuje porušenie zákona č.223/2001 Z.z. o odpadoch zo strany žalobcu. Protokol bol vypracovaný prvostupňovým správnym orgánom dňa 11.12.2012. Podľa názoru krajského súdu dňom 12.12.2012 začala plynúť jednoročná subjektívna lehota v rámci ktorej bol úrad povinný začať správne konanie vo veci. Zo spisového materiálu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán začal správne konanie oznámením zo dňa 29.1.2014 t.j. začal konať až po uplynutí ročnej subjektívnej lehoty a z tohto dôvodu sankcia uložená žalobcovi bola uložená v rozpore s ust. § 79 ods. 1 zák.č.223/2001 Z.z.. Tvrdenie žalovaného, že rozhodujúcou skutočnosťou na začatie plynutia jednoročnej subjektívnej lehoty je deň 12.3.2013 t.j. deň kedy bol protokol prerokovaný so žalobcom je nesprávne, pretože vedomosť žalovaného o porušení zákona č.223/2001 Z.z. bola zo strany žalovaného zistená dňom vyhotovenia protokolu z kontroly č. 89 t. j. v danom smere nie je rozhodujúce kedy bol protokol prejednaný so žalobcom, keďže správny orgán vedel o porušení povinnosti žalobcu súvisiacich s nakladaním s odpadom už skôr, čo konštatuje v samotnom protokole. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd vychádzajúc z právneho názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 308,50 Eur spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- Eur a v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony: prevzatie a príprava obhajoby 111,21 Eur, podanie žaloby 111,21 Eur a 2x režijný paušál 8,04 Eur t.j. 16,08 Eur, celkovo spolu 238,50 Eur. Krajský súd nepriznal žalobcovi trovy konania spočívajúce v uplatnenej DPH, pretože žalobca nepredložil súdu doklad o tom, že je platcom DPH. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.