Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/451/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310220668 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2310220668.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Ján Satina - SATINA, miesto podnikania Gáň 249, IČO: 22 798 501, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Daniel Juhás s.r.o., Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 36 869 970, proti odporcovi: B.C.B., s.r.o., Z. Kodálya 793, Galanta, IČO: 35 766 387, zastúpený advokátskou kanceláriou: Nagy & Partners s.r.o., Športová 470/11, Galanta, IČO: 36 869 341, o zaplatenie 13.342,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 25C 56/2011-297 zo dňa 2. septembra 2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 373,86 eur na účet právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 13.342,86 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 13.10.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania na zaplatenom súdnom poplatku 1.601,- eur a náhradu trov z titulu právneho zastúpenia 6.516,90,- eur k rukám právneho zástupcu odporcu do troch dní. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 420 ods. 1, 420a ods. 1, 2 písm. a) Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým, že v prejednanej veci niet pochýb o tom, že navrhovateľovi vznikla škoda, tým, že do jeho obchodných priestorov zatiekla voda, čím došlo k zničeniu elektrospotrebičov, nábytku a poškodeniu vnútorného zariadenia obchodu. Niet pochýb o tom, že pôvod tejto škody bola stekajúca voda z priestorov bytu odporcu, ktorý však v tom čase bol v nájme známej spoločnosti. Je vysoko pravdepodobné až rovnajúce sa istote, že voda unikala z poškodeného prívodového potrubia rebríkového radiátora umiestneného v kúpeľni predmetného bytu. Je preukázané dokazovaním, že prívodová rúra bola mechanicky poškodená (nešlo o závadu materiálu) pravdepodobne nájomníkom, keďže pred odovzdaním bytu, tesne pred škodnou udalosťou žiadne mechanické poškodenie prívodovej rúry zistené nebolo. Byt bol odovzdaný nájomníkovi bez zistenia závad. Napokon i svedecké výpovede p. T. a p. G. usvedčujú nájomníka z mechanického poškodenia prívodovej rúry v dôsledku čoho z poškodeného miesta odtieklo neznáme množstvo vody počas neznámeho časového obdobia, ktorá napokon dostanúc sa do priestorov navrhovateľa spôsobila mu škodu. Nebolo pri tom zistené, že by odporca ako vlastník bytu niečo zanedbal, čo mu ukladá zákonné ustanovenie § 11 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Byt nebol v zanedbanom stave, prívodová rúra vody k radiátoru pri uzavretí nájomnej zmluvy rozhodne nemohla byť poškodená, pretože pri osobnej prehliadke bytu táto závada, keďže išlo o zjavnú závadu okamžite bola by zistiteľná a to nielen preto, že v tom čase už bolo tzv. „vykurovacie obdobie“, ale i z toho, že radiátor zjavne bol ulomený od úchytov a bez opory visel. Na strane odporcu teda chýba predpoklad zodpovednosti za vzniknutú škodu a to porušenie právnej povinnosti ako i zavinenie. Nájomca v danom prípade poškodením prívodovej rúry vody k radiátoru spôsobil vznik škody, za ktorú by mal zodpovedať v zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia, ale podporne aj podľa § 693 O.z., podľa ktorého nájomca zodpovedá za spôsobenú škodu nielen v byte, ktorý má v nájme, ale aj ostatných priestoroch domu aj za osoby, ktoré byt užívajú. Ustanovenie § 420a O.z. zahrňuje vo svojom znení niektoré prípady zodpovednosti za škodu, ktoré boli pred tým zahrnuté do ustanovení občianskeho zákonníka o tzv. službách (napr. pri zničení veci ku ktorej došlo pri poskytovaní služby a to pri zodpovednosti za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci použitej pri službe a pod. Pojem „prevádzková činnosť“ je charakteristická a cieľavedomá a organizovaná činnosť rozmanitého druhu, ktorá spravidla súvisí s výkonom podnikateľskej alebo obchodnej činnosti smerujúcej k dosiahnutiu určitého cieľa. Prevádzková činnosť bola a je charakterizovaná ako technicko- technologická činnosť v oblasti výroby, obchodu a služieb. Pôvodne súd prvého stupňa bol toho názoru, že samotný prenájom bytového priestoru (hoci to má prenajímateľ v predmete činnosti) nie je taká technicko - technologická činnosť, ktorú má predmetné zákonné ustanovenie na mysli pri tejto objektívnej zodpovednosti za náhradu vzniknutej škody a rozsudkom č.k. 25C 56/2001-245 zo dňa 25. novembra 2011 návrh zamietol a uložil navrhovateľovi nahradiť odporcovi vzniknuté trovy konania. Tento rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním navrhovateľ. Uznesením odvolacieho súdu č.k. 23Co/52/2012 - 274 zo dňa 28. februára 2013 bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec bola mu vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil právny názor, že zodpovednosť odporcu za škodu vzniknutú navrhovateľom je potrebné posudzovať podľa ust. § 420a O.z., pretože príčinou vzniku škody je prevádzka bytu, teda vplyv tejto prevádzkovej činnosti odporcu za škodu vzniknutú navrhovateľovi. Zodpovednosť upravená v § 420a O.z. má objektívny charakter, teda existuje bez zreteľa na zavinenie. Pretože k vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou sa nevyžaduje porušenie právnej povinnosti ani zavinenie, nie je podstatné, či odporca porušil alebo neporušil svoju prevenčnú povinnosť. Keďže je daná zodpovednosť podľa § 420a O.z., je potom potrebné skúmať použitie § 420a ods. 3 O.z. tzv. liberačné dôvody. Úlohou súdu prvého stupňa bude teda skúmať použitie § 420a ods. 3 O.z. keď zbavenie sa zodpovednosti prevádzkovateľa tzv. liberácia je obmedzená na dva dôvody a to neodvrátiteľná udalosť a konanie poškodeného. Existenciu liberačných dôvodov preukazuje v súdnom konaní prevádzkovateľ. K zbaveniu sa zodpovednosti dochádza len za situácie, že konkrétne okolnosti, ktorými bola škoda spôsobená, neboli touto prevádzkou vyvolané, vznikli mimo vlastnej prevádzkovej činnosti a nezávisle na vôli prevádzkovateľa. Súd prvého stupňa riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu o objektívnej zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu, po zistení, že odporca nepreukázal existenciu liberačných dôvodov (neodvrátiteľná udalosť alebo konanie poškodeného), návrhu na náhradu škody v plnom rozsahu vyhovel vrátane uplatnených úrokov z omeškania, ktoré boli uplatnené v súlade s § 517 ods. 1 Obč. zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. súd procesne úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh a podané odvolanie 1.601 eur, za trovy právneho zastúpenia odmenu advokáta podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 13 meritórnych úkonov (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomná výzva na úhradu zo dňa 06.10.2010, podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, písomné vyjadrenie zo dňa 30.03.2011 k odporu, pojednávanie dňa 09.05.2011, pojednávanie dňa 06.06.2011, pojednávanie dňa 04.07.2011, pojednávanie dňa 26.08.2011, pojednávanie dňa 14.10.2011, pojednávanie dňa 25.11.2011, odvolací návrh, pojednávanie dňa 10.6.2013, písomné vyjadrenie - záverečný návrh, pojednávanie dňa 2.9.2013) po 303,74 eur, dva nemeritórne úkony po 70,38 eur (pojednávanie dňa 18.4.2011 a 08.08.2011), rokovanie s klientom dňa 30.05.2011 trvajúce viac ako 1 hod. 202,71 eur, rokovanie s klientom dňa 05.01.2012 trvajúce menej ako 1 hod. 101,25 eur, účasť na pojednávaní dňa 2.9.2013 - vyhlásenie rozsudku 75,93 eur, plus 13 krát 7,41 eur, 2 krát 7,63 eur a 4 krát 7,81 eur režijný paušál, náhrada cestovného z Bratislavy do Galanty a späť na súdne pojednávania 7 krát 29,66 eur plus 2 krát 29,95 eur, náhrada za stratu času 4 polhodiny krát 12,35 eur krát 7 pojednávaní, 4 polhodiny krát 13,01 eur krát 2 pojednávania plus 20% DPH, spolu trovy konania z právneho zastúpenia 6.516,90 eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu odporcu a a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne a odporcovi prizná náhradu trov konania. Ako odvolací dôvod uviedol, že rozhodnutie napáda v celom rozsahu z dôvodu, že prvostupňový súd rozhodol bez náležitého zhodnotenia skutkového stavu veci, na základe vykonaných dôkazov nesprávne právne posúdil danú situáciu a nesprávne rozhodol. Odvolateľ má za to, že odporca sa svojim konaním nedopustil žiadneho porušenia právnych predpisov, ktoré by mohli zakladať nárok navrhovateľa na uplatnenie si žalovanej sumy od odporcu. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že na priznanie nároku na náhradu škody podľa § 420a ako ani podľa § 420 O.z. neboli splnené zákonné predpoklady. Pokiaľ ide o aplikáciu § 420a O.z., má odvolateľ za to, že v prípade odporcu neboli splnené základné znaky prevádzkovej činnosti uvedené v § 420a ods. 2 O.z. ktorej sa navrhovateľ domáha a ktorá by zakladala zodpovednosť odporcu, teda ani nemôže byť voči odporcovi vyvodená zodpovednosť za škodu z tohto titulu. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na vyslovený názor prvostupňového súdu v rozsudku zo dňa 25.11.2001, ktorý krajský súd žiadnym spôsobom nevyvrátil. Zároveň odporca je názoru, že nie je zodpovedný za škodu ani podľa § 420 ods. 1 O.z., poukázal na to, aké sú predpoklady zodpovednosti za škodu. Zo strany odporcu nedošlo k žiadnemu porušeniu právnych povinností a teda ani Občianskeho zákonníka ani osobitného zákona, z toho dôvodu potom logicky neexistuje ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a neexistuje ani zavinenie na strane odporcu. Z uvedeného potom vyplýva, že nie sú splnené na strane odporcu predpoklady vzniku zodpovednosti a teda nemôže niesť zodpovednosť za vzniknutú škodu navrhovateľa. Odvolateľ zdôraznil, že byt označený navrhovateľom ako miesto úniku vody, bol prostredníctvom nájomnej zmluvy zo dňa 13.11.2009 uzavretej medzi odporcom ako prenajímateľom a spoločnosťou HTNS Slovakia ako nájomcom poskytnutý nájomcovi do prenájmu. Poukázal na článok I bod 5 a 7 týkajúci sa stavu bytu. Výpoveďou svedkov bolo potvrdené, že predmetný byt sa odovzdával nájomcovi bez vád. Nájomca sa ďalej zaviazal dbať o to, aby v byte bolo vytvorené prostredie zabezpečujúce ostatným nájomníkom nerušený výkon ich práv a zaviazal sa bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi opravy v byte, ktoré prislúchajú prenajímateľovi ako aj potrebu nevyhnutných opráv a každé ohrozenie, poškodenie alebo zničenie predmetu nájmu. Je zrejmé, že dňa 13.11.2009 kedy bol byt nájomcovi reálne odovzdaný, bol bez akýchkoľvek závad úplne v bezporuchovom stave. Odporca ako vlastník bytu neporušil ani žiadnu zo svojich povinností uložených v § 11 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko byt odovzdal v stave spôsobilom na riadne užívanie. Odporca si splnil aj svoju prevenčnú povinnosť tým, že prostredníctvom uzavretej nájomnej zmluvy zabezpečil sledovať, hlásiť a odstraňovať vady svojho nájomcu. Ďalej bolo preukázané, že nájomca mechanicky poškodil prívodovú rúru v dôsledku čoho z poškodeného miesta vytiekla voda, ktorá sa napokon dostala do priestorov navrhovateľa. Prívodová rúra vody k radiátoru v čase uzavretia nájomnej zmluvy a odovzdania bytu rozhodne nebola poškodená. Jednalo by sa o vadu zjavnú, ktorá musela byť v čase odovzdania bytu viditeľná a bola by zo strany nájomcu namietaná. Škodu spôsobil nájomca tým, že poškodil prívodovú rúru k radiátoru a vytečená voda spôsobila navrhovateľovi škodu. Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa vyjadril a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil z dôvodu vecnej správnosti a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Po vrátení veci odvolacím súdom zistený skutkový stav zostal nezmenený, neprišlo k žiadnym novým návrhom na doplnenie dokazovania. Po vrátení veci prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia, či v predmetnej veci liberalizačné dôvody existujú alebo nie. Dôkazné bremeno preukázania týchto liberalizačných dôvodov ťažilo odporcu. Odporca za týmto účelom žiadny dôkaz nepredložil ani nenavrhol vykonať a na pojednávaní dňa 10. júna 2013 uviedol, že liberalizačné dôvody v konaní ani neexistujú. Navrhovateľ trvá na svojom názore, že odporca nesie objektívnu zodpovednosť za škodu podľa § 420a O.z., nedošlo k preukázaniu liberalizačných dôvodov a preto prvostupňový súd vo veci správne rozhodol, keď zaviazal odporcu k náhrade škody z tohto titulu. Zároveň je navrhovateľ toho názoru, že odvolací súd by mal v danom štádiu konania posudzovať výlučne stránku, či prvostupňový súd po zrušení jeho prvotného rozhodnutia správne aplikoval právny názor odvolacieho súdu. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný. Podľa § 420a ods. 1 O.z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému prevádzkovou činnosťou. Podľa § 420a ods. 2 písm. a) O.z. škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri činnosti. Podľa § 420a ods. 3 O.z. zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Prevádzkovou činnosťou je taká činnosť súvisiaca s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovaním vyvíja. Predmet tejto činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, v oprávnení podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení. Predpokladom zodpovednosti podľa § 420a ods. 1 O.z. nie je protiprávny úkon, skôr určitá škodná udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody. Za prevádzkovú činnosť v zmysle § 420a ods. 1 O.z. sa považuje i činnosť, ktorá bezprostredne, objektívne a fakticky predchádza, či nadväzuje na činnosť hlavnú. Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a O.z. zodpovedá poškodenému prevádzkovateľ takejto činnosti a to bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), ak je škoda v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou; ide teda o objektívnu zodpovednosť, ktorá umožňuje širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady takejto škody. Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti. Odporca sa zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že preukáže, škodu nezavinil; môže sa však úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti (liberalizovať), pokiaľ preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou dôvod v prevádzke, alebo že škoda bola zavinená vlastným konaním poškodeného. Ide pritom rovnako o objektívne posudzovanie konania bez ohľadu na zavinenie, kde je dôležité len to, či a nakoľko toto konanie viedlo k vzniku škody. Zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť za situácie, že konkrétne okolnosti ktorými bola škoda spôsobená, nie sú touto prevádzkou vyvolané a vznikli mimo vlastnej prevádzkovej činnosti. Neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke, je okolnosť, ktorá objektívne nemá svoj pôvod „vo vnútri“ prevádzky a ktorá nemusí s organizáciou, riadením a ktorá nesúvisí s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky. Môže ísť o udalosti spôsobené najmä vonkajšími prírodnými silami, napr. živelná udalosť, v ktorej nemohlo byť prevádzkovateľom v takejto činnosti zabránené, ani nemohla byť objektívne odvrátená, a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo možné vynaložiť. Ak však bola príčinou vzniku škody tzv. vnútorná škodná udalosť, neprichádza do úvahy zbavenie sa zodpovednosti prevádzateľa z dôvodu neodvrátiteľnej udalosti bez ohľadu na to, či škode mohlo, či nemohlo byť zabránené. Skutočnosti odôvodňujúce zbavenie sa zodpovednosti podľa § 420a ods. 3 O.z. musí v súdnom konaní preukazovať prevádzkovateľ. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že dňa 15.11.2009 vo večerných hodinách došlo v priestoroch patriacich odporcovi k udalosti a to k úniku vody, ktorá mala za následok vytopenie obchodných priestorov navrhovateľa nachádzajúcich sa pod bytovým priestorom a došlo k vzniku škody na majetku navrhovateľa, ktorý sa v tom čase nachádzal v obchodných priestoroch navrhovateľa v predajni spotrebnej elektroniky. Nad priestormi navrhovateľa sa nachádza byt č. XX, v polyfunkčnom dome so súp. č. XXX na C. ulici v B. ktorý je postavený na pozemku parc. č. 66/3 zapísanej na LV č. XXXX vedenej v Správe katastra Galanta vlastnícky patriaci odporcovi. Odporca bol názoru, že sa svojim konaním žiadneho porušenia predpisov, ktoré by mohli zakladať právny nárok navrhovateľa, nedopustil. V konaní nebolo sporné, že odporca je obchodnou spoločnosťou, spoločnosťou s ručením obmedzením, predmetom činnosti okrem iného je aj prenájom nehnuteľnosti spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom. Navrhovateľ mal v nehnuteľnosti zriadenú predajňu spotrebnej elektroniky zaradenej do obchodnej siete EURONICS, navrhovateľ je živnostníkom a taktiež bolo nesporné, že odporca byt, ktorý sa nachádzal nad obchodnými priestormi v ktorých podnikal navrhovateľ, v rozhodnom čase prenajal na základe nájomnej zmluvy zo dňa 13.11.2009 spoločnosti HTNS Slovakia s.r.o. Prvostupňový súd vychádzal zo skutočnosti, že predmetom činnosti odporcu podľa obchodného registra v rozhodnom období okrem iného je aj prenájom nehnuteľnosti, zodpovednosť odporcu za škodu vzniknutú navrhovateľom je potrebné posudzovať podľa ust. § 420a O.z. Príčinou vzniku škody je prevádzka bytu konkrétne únik vody z radiátora nachádzajúceho sa v kúpeľni bytu do priestorov navrhovateľa pod bytom, došlo k poškodeniu a k zničeniu elektrospotrebičov, nábytku a vnútorného zariadenia obchodu, teda je preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkovou činnosťou odporcu. Odporca zodpovedá za škodu vzniknutú navrhovateľovi. Zodpovednosť upravená v § 420a O.z. má objektívny charakter, teda existuje bez zreteľa na zavinenie. Pretože k vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou sa nevyžaduje porušenie právnej povinnosti ani zavinenie, nie je podstatné, či odporca porušil alebo neporušil svoju prevenčnú povinnosť. Keďže je daná zodpovednosť podľa § 420a O.z., potom prvostupňový súd skúmal tzv. liberačné dôvody vyplývajúce z § 420a ods. 3 O.z. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O.s.p.). Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania. Keďže odporca ani netvrdil existenciu liberalizačných dôvodov (neodvrátiteľná udalosť alebo konanie poškodeného), bolo potom dôvodným návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovieť. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, potvrdil. V odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému odporcovi. Trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 373,86 eur ako odmenu za 1 úkon - písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 04.11.2013 vo výške 303,74 eur + 7,81 eur režijný paušál + 20% DPH vo výške 62,31 eur, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.