Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/345/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111208909 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111208909.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek JUDr. Martin Holič a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava, sídlo kancelárie správcu Sladovnícka 13, Trnava, zastúpený spoločnosťou: In Medias Res, s.r.o., IČO: 36 863 351, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanému: O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.P. X, XXX XX P., zastúpený: JUDr. Jozef Zámožík, PhD, advokát, Hlavná 31, 917 01 Trnava, o vypratanie bytu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 17C/65/2011-188 zo dňa 9. mája 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalobca je povinný uhradiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania 67,88 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal vypratania žalovaného z jednoizbového bytu XX v P., na ulici T. P. č. X, na X. poschodí, zapísaný na LV č. XXXXX. Prvostupňový súd po právnej stránke rozsudok odôvodnil ust. § 126 ods. 1, § 663, § 685 ods. 1, § 700 ods. 1, 2 a 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania ako aj z rozhodovacej činnosti tak Okresného súdu Trnava ako aj Krajského súdu Trnava je súdu známe, že medzi navrhovateľom, ako správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ š.p. a JUDr. Dušanom Pohovejom, ako správcom konkurznej podstaty TAZ a.s. v likvidácii, prebieha viacero súdnych sporov ohľadom vlastníckych práv ohľadom vecí patriacich do konkurznej podstaty toho ktorého správcu a obaja správcovia konkurznej podstaty zapísali po vyhlásení konkurzov na spoločnosti ktorých sú správcami pri súpise majetku okrem iného aj predmetný byt a tento duplicitný zápis bolo potrebné vyriešiť a o tejto otázke prebiehali súdne konania a v prvom z nich sa domáha vylúčenia vecí, vrátane predmetného bytu, z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. Ing. Pavol Korytár, ktoré konanie prebieha na Krajskom súde v Bratislave, pod sp. zn. 68 Cbi/10/2000 a doposiaľ nie je právoplatne skončené a v druhom súdnom konaní sa domáhal vylúčenia vecí vrátane predmetného bytu z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., ktoré konanie prebehlo pred Okresným súdom Trnava, pod č.k. 44 Cbi/6/2007 a v odvolacom konaní pred Krajským súdom v Trnave, pod sp. zn. 21 CoKr 4/2008 a bolo právoplatne skončené 20.11.2008 , v ktorom konaní návrh JUDr. Dušana Pohoveja, správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. o vylúčenie veci a to aj predmetného bytu z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. bol zamietnutý a Krajský súd v Trnave toto rozhodnutie potvrdil a Najvyšší súd SR dovolanie JUDr. Dušana Pohoveja odmietol, v ktorom konaní sa súd ako predbežnou otázkou zaoberal otázkou vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, pričom logickým výkladom, možno dospieť k záveru, že ak bol zamietnutý návrh na vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. nemôže byť v budúcnosti ohľadom v podstate rovnakej otázky rozhodnuté zásadne odlišne, z čoho vyplýva, že vlastníctvo k predmetnému bytu svedčí Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi, ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. Súd mal za preukázané, že Zmluva o nájme predmetného bytu, uzavretá dňa 25.1.1996 medzi prenajímateľom TAZ Sipox, a.s. a odporcom nebola platne uzavretá, pretože z rozsudku tunajšieho súdu, č.k. 44Cbi/6/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave , č.k. 21CoKr 4/2008, právopl. 20.11.2008 vyplýva, že táto spoločnosť nebola prenajímateľom predmetného bytu, ani nemala dispozičné právo k nemu. Súd mal ale za preukázané, že predmetný byt odporca užíva ako nájomca už od roku 1992, podľa § 700 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na základe zmluvy o spoločnom nájme bytu, z 1.12.1992, ktorú uzavrel s prenajímateľom Západoslovské energetické závody, š.p. ako aj so spoločným nájomcom Ing. C. E. a hoci spoločný nájomca Ing. C. E. neskôr prestala predmetný byt užívať, ako nájomca, tento nájomný pomer však zostal zachovaný odporcovi, ktorý riadne platil nájomné za byt a aj po rozhodnutí Okresného súdu Trnava č.k. 44 Cbi/6/2007, z 26.3.2008, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, č.k. 21 CoKr/4/2008-767, z 23.9.2008, ktorým bol zamietnutý návrh JUDr. Pohoveja - správcu úpadcu TAZ, a.s. na vylúčenie aj predmetného bytu z konkurznej podstaty navrhovateľa, navrhovateľ prijímal platby nájomného ako aj úhrady spojené s užívaním predmetného bytu od odporcu a prijíma ich až po súčasnosť, preto súd mal za to, že konkludentne vznikol odporcovi nájom k predmetnému bytu, pretože navrhovateľ vyzval odporcu na uhrádzanie týchto platieb odporcom , na svoj účet a tento riadne až po súčasnosť tieto platby navrhovateľovi uhrádzal, preto súd z toho dôvodu návrh navrhovateľa zamietol. Súd nemal za to, že Západoslovenské energetické závody, š.p. v roku 1992 neboli oprávnené prenajímať predmetný byt, pretože túto skutočnosť navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal a v konaní bolo preukázané, že už pred predmetnou Zmluvou o spoločnom nájme bytu, z 1.12.1992, tieto Západoslovenské energetické závody, š.p. uzatvorili nájomnú zmluvu k predmetnému bytu s nájomcom Ing. E. C., dňa 17.9.1992, ktorý nájom tiež nebol spochybnený, pričom tento nájom odporcu tiež nebol spochybnený až do podania tohto návrhu na súd a dovtedy odporca od 1.12.1992 tento byt riadne užíval a platil zaňho nájomné a ani navrhovateľ v tomto konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom, že Zmluva o spoločnom nájme predmetného bytu, z 1.12.1992 nebola platne uzavretá , preto súd túto skutočnosť nepovažoval za preukázanú navrhovateľom a preto na ňu neprihliadol. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj žalobca z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. že súd 1. stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), že rozhodnutie súdu 1. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). prvostupňový súd mal v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu posúdiť či skutočnosti bolo pri predchádzajúcom prenajímateľovi žalovaný nájomcom preto žalovaný takýmto spôsobom mohol oprávnene byte zotrvať, pričom išlo o zmluvu o spoločnom nájme z 1. 12. 1992. Prvostupňový súd však svoje právne posúdenie založila na dopyty na správu katastra Trnava, ktoré odpovede nevyplývalo nijaké oprávnenie pre západoslovenské energetické závody naopak, je z neho zrejmé až stavba bola síce vybudovaná stavebnou spoločnosťou a kto z roku 1980 vyplýva, že bola odovzdaná právnemu predchodcovi úpadcu - TAZ Trnava, národný podnik a jediným oprávneným subjektom prenajatý byt bol úpadca a v súčasnosti všetky práva vykonáva žalobca. Ak súd dal žalobca tvrdia, že západoslovenské energetické závody š.p. boli oprávnené byt žalovanému prenajať potom táto skutočnosť nie je nijako preukázaná a nie je dôkazným bremenom žalobcu dokazovať neplatnosť zmluvy z roku 1992. Žalobca aj preukázal, že zmluva z 25. 1. 1996 so spoločnosťou TAZ SIPOX, a.s. ako prenajímateľmi absolútne neplatná a túto skutočnosť potvrdil aj odvolací súd vo svojom uznesení. Uzatvorenie zmluvy z roku 1996 má byť preukázané, čo však preukázané nebolo a z odôvodnenia rozsudku ani nevyplýva, že by sa súd touto skutočnosťou zaoberal. Právne posúdenie prvostupňového súdu je teda nedostatočné, odôvodnenie nepreskúmateľné a neúplné, keď iba konštatuje, že nemá zato, že Západoslovenské energetické závody š.p. v roku 1992 neboli oprávnené prenajímať predmetný byt, keď svoje užívacie, respektíve nájomné právo má byť zo strany žalovaného riadne preukázané a zo strany súdu riadne posúdené (rozsudok NS SR 4 Cdo 171/2005 a nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.5.2004, sp. zn. I ÚS 226/03. Súd sa nezaoberal otázkou v zmysle ustanovenia § 25 zák. č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi a § 153 a 154 O.z. v platnom znením s dôrazom na skutočnosť, že v prípade, že Západoslovenské energetické závody š.p. Naozaj boli oprávnené prenajať byt, išlo by išlo by o byt podnikový a žalovaný by musel podnikov odpracoval nepretržite 10 rokov, aby mohol byt užívať inak by mu stále byt odovzdať au volaní v zmysle ustanovenia § 183 a 184 o.z.. Na tom nič nemenia ani skutočnosť, že Ing. Vahalíková potvrdila, že pre Západoslovenské energetické závody š.p. pracovala, avšak byt opustila a súd nezisťoval či odpracovala ona alebo žalovaný 10 rokov pre Západoslovenské energetické závody š.p. západoslovenské energetické závody ši š.p. N nikdy nevykonávali vlastnícke práva k bytu okrem rozhodnutia o pridelení bytu a zmluvy o nájme bytu, ktoré predložil žalovaným aj po ich zrušení bez likvidácie v roku 2000 je daná ani ich právni nástupcovia nijaké z vlastníckych oprávnení nerealizovali ani nepotvrdili. Opravenie poskytnúť vlastníkovi služobný/ podnikový byt nemožno stotožňovať s vlastníckym právom k bytu, najmä ak nie je jasné na základe akého titulu bola zmluva o spoločnom nájme z roku 1992 uzavretá. zapísaním bytového domu jednotlivých bytov do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu môže zdobí s bytom nakladať iba žalobca a napokon žalovaný tvrdí, že hoci má zato, že oprávneným subjektom na uzavretie nájomnej zmluvy k bytu boli západoslovenské energetické závody š.p., má záujem o uzavretie nájomnej zmluvy so žalobcom, o ktorom tvrdí, že nie je opraveným vlastníkom bytu. Preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu zo strany žalovaného obsahovalo zdôraznenie na to že žalovanému vznikol nájom omnoho skôr než pred uzavretím nájomnej zmluvy z roku 1996. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v roku 1992 uzavrel nájomnú zmluvu na základe, ktorej užívala predmetný byt o tomto predložil aj listinné dôkazy (zmluva o spoločnom nájme bytu zo dňa 1. 12. 1992 ), dosvedčili to aj svedkovia. Skutočnosť, že predmetný byt užíval pred rokom 1996 nepriamo aj skutočnosť, že od roku 1993 má nahlásený trvalý pobyt v predmetnom byte a ak je teda zmluva z roku 1996 neplatná, nájomná zmluva v roku 1992 je platná a žalovaný má právny titul, ktorý ho oprávňuje k užívaniu predmetného bytu. Ak sám odvolanie žalobca namietal, že prenajímateľ západoslovenské energetické závody š.p. neboli oprávnené prenajať byt žalovanému váženie dôkazným bremenom žalobcu dokazovať neplatnosť zmluvy z roku 1992 tomu vo vyjadrení poukázala žalovaným na to, že nájomná zmluva z 1. 12. 1992 spĺňa všetky podstatné náležitosti nájomnej zmluvy nespochybňuje ani žalobca, platí tu zásada, že zmluva sa považuje senát platnou pokiaľ sa nepreukáže opak, žalobca má teda preukázať, že nájomná zmluva je neplatná. Žalobca ani úpadca nikdy neboli preukázateľné vlastníkom a prenajímateľom predmetného bytu, žalobca v roku 2007 spísal predmetný byt ktorý preukázateľne nepatril odporcovi do súpisu konkurznej podstaty a vlastník bytu nepodal žiadnu žalobu o vylúčenie veci zo súpisu. Samotný úpadca však nikdy nebol vlastníkom tohto bytu, nikdy nebol zapísaný ako vlastník na liste vlastníctva nikdy nemohol byť prenajímať ani prideľovať. Žalovaný už viac ako 20 rokov predmetný byt užíva v zmysle garantovanej zásady právnej istoty v občianskoprávnych vzťahoch nemožno preto spravodlivo požadovať tak i teraz preukazoval platnosť nájomnej zmluvy. Keď uzatvorili 17. 9. 1992 nájomnú zmluvu Západoslovenské energetické závody museli mať vedomosť že sú oprávnené predmetný byt prenajímať, od roku 1992 do roku 2011 nikto nespochybnil opravenie žalovaného predmetný byt užívať ani oprávnenie Západoslovenských energetických závodov byt prenajímať, TAZ riadne prijímal platby spojené s užívaním bytu, 7. 7. 1980 vydali Západoslovenské energetické závody rozhodnutie o pridelení predmetného bytu R. Y. to znamená, že už v roku 1980 boli oprávané hospodáriť s daným bytom, predmetný byt mali v dobromyseľnej oprávnenej držbe, v období najmenej od roku 1982 až do roku 1993. V tej súvislosti poukázal na ustanovenie § 432 a o.z. Keďže boli západoslovanské energetické závody prinajmenšom oprávneným držiteľom predmetného bytu mali obdobné práva ako vlastník, preto mohli k tento byt prenajať. Z evidencie M by to OÚ jednoznačne vyplýva, že v predmetnom bytovom dome 3 trojizbové byty patrili páske 1 jednoizbový však nepatril otázke, ale iným závodom (Skloplast, Figaro, VÚJE alebo Západoslovenské energetické závody ) práve pri byte číslo XX, ktorý je predmetom sporu je poznamenané, že byt patrí západoslovenský energetickým závodom to znamená, že mali oprávnenie predmetný byt prenajímať. V zmysle ustanovenia § 663 ja nasledujúcich sa na platné uzavretie nájomnej zmluvy od roku 1992 nevyžadovala žiadna zákonom stanovená forma. Nájomnú zmluvu bolo možné platne uzavrieť a ústne či konkludentne. Konanie bolo preukázané komu podaný na uzavretie nájomnej zmluvy žalovaný užíva byt na základe nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená konkludentne pretože žalobca 2 krát adresoval žalovanému vy stromov označil žalovaného ako nájomcu a ktorá má okrem iného uviedol i predmet nájmu výšku nájmu, spôsob platby nájomného a číslo účtu, na ktorý sa má nájomné platiť. Ak by boli nájomnej zmluvy z roku 1992 a 1996 neplatné, tak by tieto listy mu bolo by návrhom na uzavretie nájomnej zmluvy, ktorý žalovaný akceptoval tým, že na základe neho platil riadne a včas nájomné. Vypratanie žalovaného by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi a princípom právnej istoty a stabilitou občianskoprávnych vzťahov, pretože až po 19 rokov užívania bytu žalovaným sa žalobca domáha jeho vypratania . Preto navrhol vecne správny rozsudok súdu 1. stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť a žalovanému priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 67,88 euro za 1 úkon právnej služby a to vyjadrenie vo výške 60,07 eura a režijný paušál vo výške 7,81 eura Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu podľa ustanovenia § 156 odstavec 3 O.s.p., pretože zistil, že rozhodnutie súdu 1. stupňa je vecne správne. Na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trnave, č.k. 17C/65/2011-131 zo dňa 1. decembra 2011 rozhodoval Krajský súd v Trnave uznesením 23 Co/90/2012-160 zo dňa 17.12.2012 , keď v tomto uznesení poukázal na výpoveď svedkyne Ing. E. na pojednávaní 06.10.2011, že ona pracovala v Západoslovenských energetických závodoch, keď sa rozvádzala a požiadala o pridelenie tohto bytu. Prvostupňový súd však vôbec tento dôkaz nevyhodnocoval, či naďalej zostal byt v spoločnom nájme, prečo bol prenajatý od Západoslovenských energetických závodov, aký bol vlastne charakter tohto bytu počas vzniku tohto nájmu. Prvostupňový súd uzatváral, že prenajímateľ v terajšom konaní v postavení navrhovateľ prijímal platby nájomného spojené s užívaním predmetného bytu odporcu a príma ich naďalej a súd má za to, že odporcovi vznikol konkludentne nájom k predmetnému bytu. Uviedol, že aj z toho dôvodu návrh zamietol. Vo svojom rozhodnutí vtedy prvostupňový súd uvádzal, že zaoberá posúdením konania navrhovateľa, ktorý vo vzťahu k inému nájomcovi sa nesprával tak ako k odporcovi a s tým koná riadne ako s nájomcom a došlo aj k predaju tohto bytu, pričom u odporcu podával žalobu o vypratanie predmetného bytu, keď neakceptoval uzatváranie nájomnej zmluvy, čo považoval v rozpore s ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. v rozpore s dobrými mravmi, keď jednému nájomcovi, ktorý uzavrel nájomnú zmluvu bol byt odpredaný 19.01.2004 a druhému, ktorý uzatvoril za obdobných podmienok nájomnú zmluvu ešte v roku 1996, tak neurobil. Vytýkal tak ako dôvod iné postavenie v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004, keď mu byt odpredaný nebol, a preto návrh zamietol ako odporujúci dobrým mravom. Toto rozdielne posudzovanie buď vzniku nájmu, alebo postup pri odpredaní bytu jednému z nájomcov a druhému nie, z pohľadu antidiskriminačného zákona bolo však v rozhodnutí súdu prvého stupňa pre odvolací súd nepreskúmateľné a nemožno z neho jednoznačne vyvodiť z akého dôvodu bol návrh zamietnutý. Okamih vzniku nájmu odvodzujúci sa od ustanovenia § 686 ods. 1 O.z. je potrebné preukázať práve prenechaním bytu nájomcovi za nájomné, tzv. že musí byť preukázaná výška nájomného, spôsob platby, aby bola určitosť kto je prenajímateľom, tak určenie kam má byť táto platba zasielaná, tzv. buď číslo účtu prenajímateľa alebo určitým variabilným symbolom a tak isto je potrebné, aby bola určená doba nájmu. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť aj konkludentne, tzv. že aj konkludentne, rešpektovaním stavu užívania a poberaním nájomného. Odvolací súd však zdôrazňuje, že táto skutočnosť v danom prípade aj keby bola preukázaná všetkými náležitosťami uvedenými v § 685 ods. 1 O.z. musí sa odvíjať od základného predpokladu, a to či v predmetnom byte odporca bol oprávnene evidovaný ako nájomca, užívateľ na základe už spomínanej predmetnej Zmluvy o spoločnom nájme zo dňa 01.12.1992, keď v danom prípade prenajímateľom boli Západoslovenské energetické závody, š.p. a jednalo sa o spoločný nájom s Ing. C. E., čiže v danom prípade mali byť spoločnými nájomcami k predmetnému bytu. Táto skutočnosť však vo vzťahu posudzovaniu vzniku a ďalšieho posudzovania nájmu súdom prvého stupňa nebola vyhodnotená. Odvolací súd však poukázal, že aplikácia antidiskriminačného zákona v danom prípade však nie je na mieste, a preto muselo byť rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) a ods. 2 O.s.p. Súd mal správne po zrušení veci za preukázané, že Zmluva o nájme predmetného bytu, uzavretá dňa 25.1.1996 medzi prenajímateľom TAZ Sipox, a.s. a odporcom nebola platne uzavretá, pretože z rozsudku tunajšieho súdu, č.k. 44Cbi/6/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave , č.k. 21CoKr 4/2008, právopl. 20.11.2008 vyplýva, že táto spoločnosť nebola prenajímateľom predmetného bytu, ani nemala dispozičné právo k nemu. Skutkovo bolo preukázané, že predmetný byt odporca užíva ako nájomca už od roku 1992, podľa § 700 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na základe zmluvy o spoločnom nájme bytu, z 1.12.1992, ktorú uzavrel s prenajímateľom Západoslovské energetické závody, š.p. aj so spoločným nájomcom Ing. C. E.. Ing. C. E. neskôr prestala predmetný byt užívať, ako nájomca, tento nájomný pomer však zostal zachovaný odporcovi, ktorý riadne platil nájomné za byt a aj po rozhodnutí Okresného súdu Trnava č.k. 44 Cbi/6/2007, z 26.3.2008, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, č.k. 21 CoKr/4/2008-767, z 23.9.2008, ktorým bol zamietnutý návrh JUDr. Pohoveja - správcu úpadcu TAZ, a.s. na vylúčenie aj predmetného bytu z konkurznej podstaty navrhovateľa, navrhovateľ prijímal platby nájomného ako aj úhrady spojené s užívaním predmetného bytu od odporcu a prijíma ich až po súčasnosť, preto súd mal za to, že konkludentne vznikol odporcovi nájom k predmetnému bytu, pretože navrhovateľ vyzval odporcu na uhrádzanie týchto platieb odporcom , na svoj účet a tento riadne až po súčasnosť tieto platby navrhovateľovi uhrádzal. Za celé toto obdobie žiadnu platbu prijatú od žalovaného nevrátil, nevykonal (okrem tejto žaloby) žiaden právny krok, ktorým by nájomný vzťah žalovaného k predmetnému bytu spochybnil. Žalobca počas skúmania právnych nárokov jednotlivých osôb k bytu rešpektoval pokojný (faktický) stav. Neurobil tak napriek tomu, že skutočnosť, že vlastnícke právo spoločnosti TAZ a.s. v likvidácii (s ktorou mali žalovaní uzavretú nájomnú zmluvu) bolo spochybnené (a následne vyvrátené), bola žalobcovi známa minimálne od právoplatnosti rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 44Cbi/6/2007, t.j. od 20.11.2008. Po citovanom rozhodnutí žalobca dokonca oznámil nájomcom (aj žalovaným), že nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu majú poukazovať na jeho účet (následne na istú dobu aj na účet spoločnosti TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o., ktorú založil žalobca), tiež žalovaným oznámil výšku nájomného, resp. oznámil, že žiada uhrádzať nájomné v rovnakej výške ako doteraz. Z takéhoto konania žalobcu nepochybne vyplýva, že vystupoval ako vlastník a prenajímateľ, ktorý akceptuje žalovaných ako oprávnených užívateľov bytu. preto súd z toho dôvodu návrh navrhovateľa zamietol. Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom, v ktorej prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez uvedenia doby užívania. Podstatným pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle, keď musí existovať jednota vôle a jej prejavu, tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Existencia vôle sa musí skúmať vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle; zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Právny úkon možno urobiť konaním alebo opomenutím, pričom medzi právne úkony, ktoré sa uskutočňujú konaním patria aj konkludentné právne úkony. Za konkludentné právne úkony sa považujú všetky prejavy vôle, ktoré sa uskutočnili inak, než výslovným spôsobom; nemajú znaky slovného prejavu, avšak vôľa konajúceho je vyjadrená takým spôsobom, že nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je jeho obsah. Obsah konkludentného právneho úkonu treba vykladať tiež s ohľadom na dobromyseľnosť adresáta právneho úkonu, ktorého ochrana sa preferuje so zreteľom na spôsob vyjadrenia právneho úkonu. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že návrhu nebolo vyhovieť, pretože z ustanovení § 658, ods. 1 a § 686, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ale Občiansky zákonník platnosť nájomnej zmluvy neviaže na písomnú formu, preto písomná forma nie je pre jej platnosť nevyhnutná. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú konkludentne. Vecne správny rozsudok súdu I. stupňa preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní si úspešný žalovaný náhradu trov konania uplatnil vo výške 67,88 euro za 1 úkon právnej služby a to vyjadrenie vo výške 60,07 eura a režijný paušál vo výške 7,81 eura, uplatnené trovy sú v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., § 13 adv. tarify, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania priznal. Senát odvolacieho súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.