Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/413/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111200203 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111200203.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľov: 1. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., J. X, 2. J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., J. X, proti odporcovi: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu: „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze Trnava", Trnava, Sladovnícka 13, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Korytár & Ondreička, s.r.o., v likvidácii, Františkánska 22, Trnava, o nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy, o prevode vlastníctva bytu, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 3. júla 2012, č.k. 26C/3/2011-191, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a navrhovateľom uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 198,96 Eur k rukám splnomocneného zástupcu odporcu, tzn. advokátskej kancelárie Korytár & Ondreička, s.r.o., v likvidácii, Františkánska 22, Trnava, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 123, § 132 ods. 1, 2, § 663 Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a vyrovnaní, § 4 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., § 17 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. ako aj ust. § 29 ods. 2 tohto zákona a vecne poukazujúc na to, že vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy žalobca ako účastník občianskeho súdneho konania subjektom hmotno-právneho oprávnenia o ktoré v konaní ide, ktorý je aktívne vecne legitimovaný a na druhej strane je žalovaný, ktorý je subjektom hmotno-právnej povinnosti, ktorý je pasívne vecne legitimovaný. Z vykonaného dokazovania potom zistil, že navrhovatelia sa domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaným tak, že odporca ako predávajúci uzavrie s nimi ako kupujúcimi zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX na X. poschodí, na J. ul. č. X v P., zapísanom na LV č. XXXXX, kat. úz. P.. Odporca nesúhlasil s predmetným návrhom s tým, že nie je osobou povinnou v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. na prevod predmetného bytu za zostatkovú cenu a navrhol návrh zamietnuť. Súd potom veľmi stručne uviedol, že z vykonaného dokazovania vyvodil, že správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, nakoľko na Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, bol dňa 05.10.2007 vyhlásený konkurz, z čoho vyplýva, že odporca nie je štátny podnik v likvidácii, teda nie je subjektom právnej povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva za kúpnu cenu, ktorá nesmie prevýšiť cenu určenú zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a preto nie je pasívne vecne legitimovaný. Z týchto dôvodov potom návrh zamietol, pričom poznamenal, že sa v predmetnom rozhodnutí nezaoberal vecou samou, pretože návrh zamietol z uvedeného dôvodu. O trovách konania potom rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil. Proti tomuto rozsudku podali odvolania ešte prostredníctvom svojej pôvodnej právnej zástupkyni navrhovatelia a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ich návrhu vyhovel. V odvolaní podrobne uviedli spôsob a postup akým sa dostali k užívaniu predmetného bytu. Poukázali na to, že súd prvého stupňa, hoci v rozpore s odôvodnením svojho rozhodnutia skúmal podmienky vznik nájmu, najmä s prihliadnutím na tvrdenia navrhovateľov o tom, že byt získal zámenou, napokon vo veci rozhodol s takým právnym záverom, že odporca nie je na konanie pasívne legitimovaný a nie je osobou povinnou predať byt navrhovateľom za zostatkovú cenu, pretože ako uviedol odporca je správca a nie štátny podnik. S takýmto právnym záverom súdu ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie nie je možné sa stotožniť s poukazom na ust. § 47 ods. 4, § 92 ods. 5, § 44 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších zmien a doplnkov, z ktorých vyplýva, že akékoľvek konanie týkajúce sa majetku úpadcu možno začať len voči správcovi, pričom správca nekoná vo svojom mene a na vlastný účet a len v mene a na účet úpadcu a to napriek tomu, že zákon procesne upravuje označenie odporcu v sporoch týkajúcich sa tohto majetku tak, že návrh alebo žaloba má smerovať proti správcovi. Ak by bol záver súdu prvého stupňa správny potom by sa nájomcovia nemohli za žiadnych okolností domáhať sa svojich nárokov vyplývajúcich z nájomných zmlúv ani v prípadoch, kde boli nájomné zmluvy nespochybniteľné. Súd prvého stupňa teda vec nesprávne posúdil, keď nesprávne poňal postavenie správcu v konkurznom konaní a v tomto smere vec nesprávne posúdil po právnej stránke. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplýva voči komu by sa mal navrhovateľ domáhať uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, ak nie voči správcovi. Za vadu označenia odporcu možno považovať za nesprávne uvedenie mena správcu na konci označenia odporcu, prípadne nesprávne uvedenú adresu odporcu, keď správca uvedený vo výpise z obchodného registra úpadcu má inú adresu ako je v súčasnosti vedený v zozname správcov. Správne označenie odporcu je teda Mgr. Ing. Pavol Korytár, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava - správca úpadcu: Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii - v konkurze, so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu v Trnave, oddelenie Pš, vložka č. 23/T. V ďalšej časti odvolania sa vyjadril už k podstate veci. K doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie odporca, ktorý odvolanie nepodal. V písomnom vyjadrení opäť popísal priebeh sledu udalostí za akých sa navrhovatelia dostali k užívaniu predmetného bytu, ktorí majú záujem odkúpiť. K pasívnej legitimácii odporcu uviedol, že odkaz navrhovateľov na ust. § 47 ods. 4, § 92 ods. 5 a § 44 a ďalších zákona o konkurze, z ktorých vyplýva, že akékoľvek konanie týkajúce sa majetku úpadcu možno začať len voči správcovi, pričom správca nekoná vo svojom mene a na vlastný účet, ale v mene a na účet úpadcu je síce správny, ale súd rovnako ako aj odporca mal za to, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii ako lex specialis vo vzťahu k O.s.p. osobitne reguluje funkciu konkurzného súdu ako subjektu vykonávajúceho doklad o konkurznom konaní. Konkurzné súdy sú kauzálne vecne príslušné v zmysle zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu nie je všeobecný súd oprávnený nahradiť vôľu odporcu ako správcu v konkurznom konaní, uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu s navrhovateľmi. Vzhľadom na uvedené odporca odmieta právnu argumentáciu navrhovateľov 1 a 2 a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s tým, že navrhovatelia sú spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právne posúdenia veci súdom prvého stupňa. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009). V zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Odvolací súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, vl. č. 23/T, odd. Pš, uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 9K 63/01-37 zo dňa 22.11.2001 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii, Paulínska 20, 917 01 Trnava, IČO: 00 009 199. Dátum vyhlásenia konkurzu 05.10.2007. Rozhodnutím Okresného súdu v Trnave zo dňa 12.12.2007, č.k. 25K 2/07-823, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.01.2008 bol do funkcie konkurznej podstaty ustanovený správca konkurznej podstaty Mgr. Ing. Pavol Korytár, so sídlom kancelárie Františkánska 30, Trnava. Vznik funkcie 04.01.2008. Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh navrhovateľmi podaný na súd prvého stupňa bol dňa 12.11.2010. Predmetom konania je nahradenie prejavu vôle odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom má byť byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu v P. na J. ul. č. X v bytovom dome súp. č. XXXX, vchod č. X, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytu 6586/662724 zapísaný na LV č. XXXXX, kat. úz. P., vedený Správou katastra Trnava, ktorého vlastníkom sú Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, Trnava SR. V zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 1. júla 2004 byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. Podľa § 29 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník domu, ktorý nadobudol dom do vlastníctva podľa osobitného predpisu z vlastníctva štátu, Slovenského pozemkového fondu, obce, bytového družstva, obchodnej spoločnosti s účasťou obce, štátu alebo bytového družstva alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo z vlastníctva družstva alebo z vlastníctva obchodnej spoločnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm. e) alebo ak ide o byty alebo o ateliéry v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu, nemôže previesť vlastníctvo domu podľa osobitného predpisu, ak v dome požiadal nájomca o prevod vlastníctva bytu. Cena bytu nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Z ustanovení § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a § 44 ods. 1 zákona č.7/2005 Z.z. jednoznačne vyplýva, že správca konkurznej podstaty úpadcu, na ktorého prešli v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii aj vlastnícke práva k podstate úpadcu, ktorej súčasťou je aj predmetný byt, má povinnosť previesť predmetný byt na žalobkyňu, ak táto bola v rozhodnom období jeho nájomníčkou za splnenia podmienok ustanovených v Zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to za cenu, ktorá zodpovedá ust. § 29 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, je zrejmé, že z nich vyplýva pasívna legitimácia odporcu na konania v danom spore. Pokiaľ súd prvého stupňa návrh zamietol práve pre nedostatok pasívnej legitimácie, ide o rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pre nedostatočne zistený skutkový stav majúci základ práve v nesprávnom právnom posúdení veci a nemožnosti dopĺňania dokazovania odvolacím súdom (keďže by tu potrebné doplnenie dokazovania malo povahu vykonávania základného dokazovania na dosiaľ neskúmané otázky a prekračovalo tak medze prieskumnej činnosti odvolacieho súdu) bolo na mieste vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa 221 ods. l písm. h) O.s.p. rozsudok rozrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní, preto súd prvého stupňa bude musieť najmä opäť právne posúdiť vecnú opodstatnenosť návrhu, pričom sa bude pritom riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný, podľa procesnej aktivity účastníkov zvoliť ďalší postup a vykonať dokazovanie, podľa § 132 O.s.p. náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až po splnení takýchto povinností opätovne rozhodnúť o veci i o trovách konania (prvostupňového i odvolacieho) a to i s vypravením jeho nového rozhodnutia riadnym odôvodnením v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.