Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/171/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108221261 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2108221261.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľky: Mgr. Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., O. XX, zastúpená advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Trnava, Nám. SNP 3, IČO: 36 857 548, proti odporcom: 1. Ing. G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, a 2. PharmDr. W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, obaja zastúpený advokátom Mgr. Branislavom Jurgom, Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, o zaplatenie 197.972,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 17C/153/2008-774 zo dňa 24. marca 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 917,89 eur do troch dní do rúk právneho zástupcu odporcov. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky a uložil jej povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov konania vo výške 16.316,14 eur. Navrhovateľka sa domáhala pôvodným návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 08.10.2008, zaplatenia sumy vo výške 7.475.418,- Sk (248.138,41 eur) titulom náhrady škody. Návrh odôvodnila tým, že ako držiteľka stavebného povolenia na výstavbu polyfunkčnej budovy uzavrela zmluvu o združení na uvedenú výstavbu s odporcom v 1. rade spolu s Ing. W. M.. Odporca v 1. rade bez jej vedomia a súhlasu vykonal kroky súvisiace s výstavbou predmetnej budovy, pričom navrhovateľka odovzdala z dôvodu zámeru stavebníka a vstupom ďalších dvoch partnerov do výstavby do rúk odporcu v 1. rade potrebnú dokumentáciu k výstavbe a plnomocenstvo na realizáciu stavby. Odporca v 1. rade uzatvoril zmluvu o dielo na zmenu projektu s projektovou kanceláriou REAL STAV a na základe plnej moci udelenej navrhovateľkou sa prezentoval pred štátnymi orgánmi ako stavebník a na svoje meno získal všetky povolenia k zmene stavby pred dokončením a potrebné vyjadrenia a stanoviská úradov. Iba vo svojom mene prijal ukončenú stavbu od dodávateľov a požiadal Okresný úrad v Trnave, odbor životného prostredia o kolaudáciu stavby a budovu zabezpečil bezpečnostnou agentúrou. Keďže následne budova bola zapísaná na vlastníkov odporcov v 1. a 2. rade, prišla o všetko, čo do tohto projektu vkladala a vznikla jej ujma spôsobená odporcami v 1. a 2. rade vo výške uplatnenej v tomto konaní. Svoj nárok špecifikovala ako výdavky na polyfunkčnú budovu spolu v sume 1.803.848,32 Sk a nemajetkovú ujmu za obdobie od 01.01.2000 do 09.10.2006 vyčíslila sumou 500.000,- Sk. Ďalej si uplatnila nárok na stratu na nájomnom za obdobie od 01.04.2000 do 01.04.2003 vo výške: suterén 926.820,- Sk, prízemie 1.929.600,- Sk, kancelárie na prvom, druhom a treťom poschodí 2.314.650,- Sk, čo spolu činí nemajetkovú ujmu vo výške 5.171.570,- Sk. Podaním zo dňa 02.11.2010 navrhovateľka žiadala pripustenie zmeny návrhu tak, že žalovaná suma vo výške 197.972,93 eur jej má byť priznaná titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane odporcov v 1. a 2. rade tým, že navrhovateľka svoje záväzky zo zmluvy o združení riadne splnila. V konaní o neplatnosť zmluvy o združení Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 28.10.2003 č.k. 12C/370/2001-477 určil, že predmetná zmluva je neplatná a polyfunkčná budova postavená na parc. č. XXX/X, zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. G., na G. ulici v G., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2. rade. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 11.07.2006 č.k. 9Co/63/2006-738. Navrhovateľka dospela k záveru, že dňom právoplatnosti uvedeného rozsudku vzniklo na strane odporcov bezdôvodné obohatenie a začala plynúť objektívna 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie takéhoto obohatenia, ako aj subjektívna premlčacia doba, keďže týmto dňom sa právoplatne dozvedela, že na jej úkor došlo na strane odporcov k bezdôvodnému obohateniu. Keďže zmluva o združení bola neplatná, podiel na predmetnej budove, ktorý mala získať v rozsahu 2,724/10, nezískala a odporcovia na jej úkor nadobudli majetkový prospech z neplatného právneho úkonu. Týmto majetkovým prospechom je hodnota peňažnej náhrady za podiel v takejto veľkosti na predmetnej nehnuteľnosti. Cena nehnuteľnosti bola určená znaleckým posudkom č. 78/2005 zo dňa 10.12.2005, vypracovaný znalcom Ing. Viliamom Hečkom vo výške 15.000.000,- Sk, pričom podiel 2,724/10-tinám zo sumy 15.000.000,- Sk predstavuje sumu 4.086.000,- Sk, čo zodpovedá sume 135.630,35 eur. Navrhovateľka podľa ust. § 458 odsek 2 Občianskeho zákonníka uplatňuje aj nárok na úžitky z bezdôvodného obohatenia, ktorými je podiel na nájomnom získaný odporcami v období od 09.10.2006 doposiaľ, ktoré vyčíslila za dobu štyroch rokov do 9.10.2010 titulom získaného nájomného vo výške 6.894.760,- Sk, čo po prepočte podielom, ktorý mal pripadnúť navrhovateľke predstavuje sumu 1.878.132,60 Sk, čo je 62.342,58 eur, ako sumu úžitkov z bezdôvodného obohatenia. Odporcovia namietli premlčanie všetkých práv uplatnených navrhovateľkou z dôvodu, že nároky uplatnené v konaní, pokiaľ by aj existovali, sa premlčali v dvojročnej subjektívnej, ako aj v trojročnej objektívnej lehote. Navrhovateľka do polyfunkčnej budovy nikdy neinvestovala, nikdy ju nezačala podľa stavebného povolenia stavať a nevynaložila na ňu žiadne peňažné prostriedky. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania mal za osvedčené, že rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. 12C/370/2001-477 zo dňa 28.10.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/63/2006-738 zo dňa 11.07.2006, právoplatným 09.10.2006, súd určil, že dostavaný polyfunkčný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v tomto konaní v postavení odporcov v 1. a 2. rade v celosti. Z tohto rozhodnutia zároveň vyplýva, že zmluva o združení, ktorej účastníkmi boli navrhovateľka a odporca v 1. rade, je zmluvou neplatnou. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 a 7 Občianskeho zákonníka dospel k právnemu záveru, že nárok uplatnený navrhovateľkou v tomto konaní je premlčaný. Uplatnený nárok má zodpovedať podielu na nehnuteľnosti, ktorý mal podľa neplatnej zmluvy o združení pripadnúť navrhovateľke vo výške 135.630,35 eur a vyčíslený úžitok z bezdôvodného obohatenia titulom nájomného vo výške 62.342,58 eur podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že takéto bezdôvodné obohatenie na strane odporcov v 1. a 2. rade nevzniklo z dôvodu, že navrhovateľka na základe neplatnej zmluvy o združení nevybudovala nehnuteľnosť, ani neposkytla odporcom prostriedky na jej vybudovanie a napokon aj pozemok, na ktorom je predmetná nehnuteľnosť postavená bol odporcom predaný Mestom Trnava. Na predmetnú nehnuteľnosť bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie zo dňa 30.05.2003 Okresným úradom v Trnave, ktorým bolo povolené užívanie nehnuteľnosti a dňom 30.05.2003 bola predmetná nehnuteľnosť ukončená a začala plynúť 3-ročná objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom plnení poskytnutých na základe neplatnej zmluvy o združení, ktorá uplynula dňom 30.05.2006. Súd prvého stupňa prihliadol na námietku premlčania vznesenú odporcami, pričom sa nestotožnil s tvrdením, že odporcovia v 1. a 2. rade sa na jej úkor obohatili bezdôvodne nadobudnutím predmetnej nehnuteľnosti, keďže táto nehnuteľnosť bola odporcami nadobudnutá originálnym spôsobom - výstavbou. Z dôvodu, že súd prvého stupňa zamietol návrh s tým, že je premlčaný, nevykonal ďalšie dôkazy navrhované navrhovateľkou. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.11.2010 navrhovateľka zmenila žalobný návrh a žiadala priznať sumu 197.972,93 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Zmena návrhu bola pripustená uznesením na pojednávaní dňa 24.03.2011 za prítomnosti všetkých účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Konanie v sume 50.165,49 eur ako rozdielu medzi pôvodne uplatnenou náhradou škody a zmenenou právnou kvalifikáciou na bezdôvodné obohatenie súd prvého stupňa zastavil uznesením zo dňa 05.02.2013. Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podala odvolanie navrhovateľka. Odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, pretože neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a posúdenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa svojim postupom odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je predčasné a súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní uprednostnil zásadu hospodárnosti konania pred ústavnou zásadou práva navrhovateľky na spravodlivý proces tým, že nevykonal dokazovanie, ktoré navrhovateľka v konaní vzniesla. Navrhovateľka v správnom konaní súvisiacom s výstavbou polyfunkčnej budovy, ktorej vlastníkmi sú odporcovia v 1. a 2. rade, mala výdavky tak, ako je uvedené v žalobnom návrhu. Navrhovateľka do združenia vniesla veci, ktoré sú finančne ohodnotené, avšak nezískala vlastnícke práva k polyfunkčnej budove ani finančnú náhradu. Navrhovateľka chcela v konaní preukázať okolnosti, že odporcovia v 1. a 2. rade konali spôsobom, ktorý nepožíva právnu ochranu s úmyslom získať vlastnícke právo iba pre seba a takéto dokazovanie jej prvostupňový súd neumožnil. Takýmito okolnosťami mali byť predovšetkým okolnosti správania sa odporcu v 1. rade pri uzatváraní zmluvy o združení. V odvolaní sa zaoberala okolnosťami súvisiacimi s vecou prejednávanou v právoplatne ukončenom konaní, týkajúcom sa neplatnosti zmluvy o združení. Náhrada uplatnená v tomto konaní jej patrí, či už z dôvodu bezdôvodného obohatenia alebo z dôvodu náhrady škody, a keďže v konaní nebolo vykonané potrebné dokazovanie, nebolo možné právne posúdiť, či sa jedná o bezdôvodné obohatenie alebo o náhradu škody. Doposiaľ nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so správaním odporcov s prihliadnutím na ich úmysel, t.j. na dobromyseľnosť alebo nedobromyseľnosť konania odporcov pri získaní vlastníckeho práva k budove. Keďže odporcovia pri získaní bezdôvodného obohatenia nekonali dobromyseľne, patrí navrhovateľke okrem hodnoty podielu na nehnuteľnosti, ktorý jej mal pripadnúť, aj úžitky z predmetu bezdôvodného obohatenia zodpovedajúce podielu na nájomnom za obdobie od zmeny návrhu zo dňa 02.11.2010. Navrhovateľka v odvolaní poukázala na to, že súd prvého stupňa nemal záujem o spravodlivé prejednanie veci tým, že v zložitej právnej veci nemal na odporcov ako účastníkov konania žiadnu otázku a neboli vypočutí súdom. Súd prvého stupňa nevyhovel ani návrhu navrhovateľky vypočuť v konaní svedka JUDr. V. V. k okolnostiam spísania zmluvy o združení. S uplatnenou námietkou premlčania navrhovateľka nesúhlasí a návrh za premlčaný nepovažuje. Nie je možné prihliadať na právoplatnosť rozhodnutia Okresného úradu v Trnave v súvislosti s povolením užívania nehnuteľnosti zo dňa 30.05.2003 a z toho dôvodiť, že navrhovateľka mala uplatniť nároky najneskôr do 30.05.2006. Navrhovateľka bola zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti na liste vlastníctva do dňa 09.10.2006, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Trnave, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Trnava o určení neplatnosti zmluvy o združení a o určení nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2. rade. Navrhovateľka dátum 09.10.2006 považuje za deň, ktorý je potrebné považovať za deň začiatku plynutia objektívnej aj subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez riadne vykonaného dokazovania a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Nevyhodnotil jednotlivé dôkazy a rozhodnutie nie je presvedčivé. Navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaných odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľke žalovanú sumu a nahradiť trovy konania. Navrhovateľka doplnila svoje odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolanie. Na toto doplnenie odvolací súd neprihliada s poukazom na ustan. § 205 ods. 3 O.s.p. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrili odporcovia v 1. a 2. rade. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považujú za vecne správny a žiadali ho potvrdiť. S tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasia. Poukázali na to, že súd nie je povinný vykonať dôkazy navrhované účastníkmi v konaní, predovšetkým z toho dôvodu, že z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že odporcovia sa nemohli na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatiť a nárok, ak by aj existoval, bol by premlčaný. Súd prvého stupňa ustálil dátum 30.05.2003 ako dátum najneskoršieho dokončenia stavby a zároveň dátum, kedy navrhovateľka musela vedieť o tom, že stavba je dokončená, keďže rozhodnutie o kolaudácii vydal stavebný úrad na jej žiadosť. V tento termín najneskôr mohlo dôjsť k tvrdenému bezdôvodnému obohateniu. Odvolanie navrhovateľky vychádza z nesprávneho právneho názoru, že odporcovia nadobudli svoje vlastnícke právo k polyfunkčnej budove až dňom právoplatnosti určovacieho rozsudku Okresného súdu Trnava v konaní č.k. 12C/370/2001, pričom z rozhodnutí súdov v tejto veci je preukázané, že odporcovia túto nehnuteľnosť získali originálnym spôsobom - výstavbou a sú pôvodnými vlastníkmi budovy od počiatku. Pôvodnému zápisu vlastníckeho práva navrhovateľky svedčal nesprávny a nezákonný zápis v katastri nehnuteľností. Táto skutočnosť má dopad aj na nemožnosť bezdôvodného obohatenia odporcov, keď navrhovateľka už v pôvodnom konaní uviedla, že svoje vlastníctvo k polyfunkčnému domu odvodzuje od stavebného povolenia vydaného 21.08.1997 na jej meno, avšak na základe tohto povolenia nikdy žiaden polyfunkčný dom nepostavila, a ani sa na jeho výstavbe nepodieľala. Podľa ust. § 67 ods. 2 stavebného zákona toto stavebné povolenie stratilo platnosť po 2 rokoch od nadobudnutia právoplatnosti. K bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť, keďže z majetkovej sféry navrhovateľky nedošlo k presunu žiadnej hodnoty do majetkovej sféry odporcov, čo je nevyhnutným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia. Odporcovia odmietajú tvrdenie navrhovateľky, že spôsobili neplatnosť zmluvy o združení. V rozhodnutí v právnej veci vedenej Okresným súdom Trnava pod č.k. 12C/370/2001 je v rozsudku priamo uvedené, že dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy o združení je absencia obligatórnych náležitostí tejto zmluvy. Zmluva je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti zmluvy. Rozsudok v tejto veci je právne záväzný pre účastníkov konania a pre všetky štátne orgány, ako aj pre súd samotný. Vyhlásenie odporcu v 1. rade v neskoršom konaní o tom, že účastníci zmluvu nemysleli vážne, nemá za následok neplatnosť tejto zmluvy, keďže táto bola neplatná od počiatku pre rozpor so zákonom. Ustálenie premlčania súdom prvého stupňa považujú odporcovia za správne ako pre právne posúdenie vznesených nárokov titulom bezdôvodného obohatenia alebo nároku na náhradu škody, pričom obidva tieto nároky odporcovia rozporujú. Stavba polyfunkčnej budovy bola preukázateľne dokončená najneskôr dňa 30.05.2003, avšak v skutočnosti bola stavba dokončená už v roku 2001, kedy odporca v 1. rade požiadal stavebný úrad o kolaudáciu stavby. Až v odvolacom konaní navrhovateľka tvrdila, že sa odporcovia úmyselne na jej úkor obohatili, avšak žiadny takýto úmysel neuviedla pred súdom prvého stupňa, ani takéto nič netvrdila a toto tvrdenie vzniesla až v odvolacom konaní. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je preto potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Navrhovateľka návrhom na začatie konania uplatnila voči odporcom náhradu škody. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.11.2010 zmenila žalobný návrh a žiadala priznať sumu 197.972,93 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Právna kvalifikácia predmetu konania nie je povinnosťou účastníka konania. Navrhovateľka sa sama rozhodla právne kvalifikovať svoj nárok a predložiť súdu doklady k uplatneným nárokom tak, ako ich kvalifikovala. Ide o rozdielnu kvalifikáciu, pre jednotlivé nároky vyžaduje zákon splnenie rôznych podmienok medzi pôvodne uplatnenou náhradou škody a zmenenou právnou kvalifikáciou na bezdôvodné obohatenie. Odporcovia v priebehu konania na súde prvého stupňa vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľky. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Neprihliadnutie na vznesenú námietku premlčania, prípadne odopretie tohto práva, hoci aj pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. l OZ), je v rozpore s ustanovením § 100 ods. 1 OZ, z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd musí prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú dlžníkom a nemôže veriteľovi priznať premlčané právo. Súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal námietkami navrhovateľky, predloženými dôkazmi, námietkami odporcov, správne vyhodnotil vznesenú námietku premlčania. Za uplatnený návrh relevantný a zodpovedajúci sume tvrdeného bezdôvodného obohatenia je treba považovať až návrh zo dňa 11.11.2010, na jeho základe nárok je jednoznačne premlčaný. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. S poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia, v dôsledku čoho im podľa ustan. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolacom konaní neúspešnej odvolateľke (navrhovateľke). Odporcovia právo na náhradu trov odvolacieho konania uplatnili návrhom podľa ustan. § 151 ods. 1 O.s.p. za jeden úkon právnej pomoci, odvolací súd im priznal náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.