Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/25/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200385 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200385.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcov: 1. G. R., R. XXXX/X, XXX XX R., 2. H. N., R. XXXX/X, XXX XX R., 3. J. A., R. XXXX/X, XXX XX R. a 4. M. A., R. XXXX/X, XXX XX R., všetci žalobcovia zastúpení advokátom JUDr. Jánom Chmelom, so sídlom, Royova 9, 921 01 Piešťany proti žalovanému Okresný úrad Trnava, Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: Mgr. G. U., T. XXXX/X, XXX XX R., o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: ObU-TT-OVBP2-2013/00347/Gi zo dňa 21.3.2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcom v 1. až 4. rade súd náhradu trov konania nepriznáva. Účastníkovi konania Mgr. G. U. súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 10.6.2013 sa žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: ObU-TT-OVBP2-2013/00347/Gi zo dňa 21.3.2013, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (Mesto Piešťany rozhodnutím č.j. 04602/22/2/2012-La zo dňa 28.1.2013 návrh žalobcov na obnovu stavebného konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) zamietlo) tak, že návrh na obnovu stavebného konania zamietol s poukazom na ust. § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. V žalobe právny zástupca žalobcov namietal, že obnovy správneho konania sa žalobcovia domáhajú podľa ust. § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, na základe a v intenciách právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, č.k. 14S/133/2008-128 zo dňa 29.4.2010 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžso/220/2010 zo dňa 2.8.2011, pretože územné rozhodnutie o umiestnení stavby bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a následne bolo aj nedostatočne odôvodnené. V tejto súvislosti poukázali na to, že neboli preukázané podmienky pre umiestnenie stavby v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z. ako aj nedodržania odstupu stavby od hranice pozemkov a hlavne presvetlenia a pohody bývania. Žalobcovia zastávajú názor, že prvostupňový správny orgán bude musieť pri svojom ďalšom rozhodovaní o umiestnení stavby rešpektovať právny názor súdov, konanie o umiestnení stavby začať znova a vydať nové rozhodnutie. Taktiež poukázali aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, č.k. 14S/115/2011, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu sp.zn. 9900/22/13/2007/ Ko-Bo zo dňa 2.11.2011 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie s konštatovaním, že predmetné rozhodnutie týkajúce sa zastavenia konania o umiestnení stavby je nepreskúmateľné, keďže vo výrokovej časti sa odvoláva stavebný úrad na ust. § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku, avšak v odôvodnení sa vôbec nezaoberá prečo v rámci správnej úvahy použil práve toto ustanovenie správneho poriadku. Za tohto stavu správny orgán dostatočným spôsobom nezdôvodnil použitie tohto ustanovenia pri zastavení konania o umiestnení stavby. Podľa ich názoru sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, lebo rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, pričom aplikácia tohto dôvodu vyžaduje, že musí ísť o také poznatky, ktoré správny orgán získal pri dokazovaní, tieto poznatky neakceptoval, nebral ich do úvahy a rozhodol nezákonne. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.10.2013 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že napriek tomu, že rozhodnutie o umiestnení stavby č. 9900/2212/2007-Ko zo dňa 28.5.2008 pre stavebníka Mgr. G. U., potvrdené rozhodnutím žalovaného pod č. KSÚ- OSP-00883/2008/Mi zo dňa 5.9.2008 bolo Najvyšší súdom SR dňa 2.8.2011 zrušené, stavebné povolenie č. 21002/22/2/2008-La zo dňa 26.2.2009 je právoplatné (právoplatnosť nadobudlo 4.5.2009), ktoré žalobcovia nenapadli ani v správnom ani v súdnom konaní. Za tohto stavu je potrebné považovať právne pomery účastníkov konania v tomto smere za upravené konečným spôsobom. Ďalej uviedol, že stavebník začal s uskutočňovaním stavby rodinného domu na základe právoplatného stavebného povolenia (ešte pred zrušením územného rozhodnutia súdom), pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že stavba je v štádiu pred jej dokončením a vydanie nového rozhodnutia o umiestnení stavby by bolo irelevantné, a preto stavebný úrad konanie vo veci umiestnenia stavby zastavil. Naviac návrh na začatie územného konania smeruje k priznaniu rovnakého nároku, ktorý však vydaním a už právoplatným rozhodnutím stavebného úradu o povolení stavby bol priznaný. Pokiaľ ide o stanovisko žalovaného, týkajúce sa požiadavky žalobcov povoliť obnovu konania, tak uviedol, že stavebný úrad zamietol žiadosť žalobcov na obnovu konania podľa nesprávneho ustanovenia správneho poriadku /§ 62 ods. 1 písm. c) / z dôvodu, že účastníkom konania nebola odňatá možnosť vzniesť námietky a pripomienky v stavebnom konaní a možnosť podať odvolanie, pričom žalovaný pozmenil výrok rozhodnutia s poukazom na ust. § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku, nakoľko nevyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníkov konania. Postupom v zmysle ust. § 250 ods. 1 O.s.p. bol do konania pribratý ako účastník Mgr. G. U., stavebník nehnuteľnosti, umiestnenie ktorej je predmetom správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce postupom v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania v správnom konaní. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1,2,3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán na ich základe dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis. Návrhom na podanie obnovy stavebného konania zo dňa 12.10.2011 žalobcovia žiadali povolenie obnovy stavebného konania z dôvodov uvedených v § 62 ods. 1 písm. a), b) a e) správneho poriadku, a to na základe dôvodov, ktoré sú totožné s dôvodmi uvedenými v žalobnom návrhu. Z ust. § 19 ods. 2 správneho poriadku vyplýva, že podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu, pričom ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie účastníkov tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli osoby, ktorá ho robí. To na jednej strane vyžaduje, aby správny orgán odstránil možné pochybnosti o úmysle účastníka tak, aby sa z obsahu podania jednoznačne určito a zrozumiteľne dalo ustáliť, čo je jeho úmyslom, zároveň však takéto požadované upresnenie na druhej strane limituje správny orgán pri posúdení skutočného procesného úmyslu účastníka pri hodnotení jeho vôle, ktorú zrozumiteľne a jednoznačne vyjadril, a to potom v ďalšom neukladá povinnosť správneho orgánu automaticky za účastníka vyhľadávať pre neho najpriaznivejšie možné výklady pri hodnotení obsahu podania. Naopak, správny orgán si nemôže domýšľať obsah úkonu alebo z obsahu jednoznačného úkonu robiť závery, ktoré z neho v skutočnosti nevyplývajú a dať úkonu iný význam, než účastníkom sledovaný zmysel. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať s objektívneho hľadiska, podľa toho ako bol navonok urobený. Z obsahu správneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobcovia žiadali o povolenie obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a), b) a e) správneho poriadku, avšak v žalobnom návrhu uvádzali, že obnovu konania žiadajú povoliť podľa ust. § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, t.j., že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že konštatovanie Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí č.k. 3Sžo/220/2010 zo dňa 2.8.2011, že v územnom konaní sa stavebné úrady zodpovedajúcim spôsobom nevysporiadali s námietkami účastníkov a nepostupovali v súlade so zákonom, keď nerešpektovali ust. § 36 ods. 1 stavebného zákona, § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. ako aj ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, nezakladá dôvod na povolenie obnovy stavebného konania v správnom konaní. V danom prípade totiž už bolo vydané právoplatné stavebné povolenie, ktoré žalobcovia nenapadli ani v správnom ani v súdnom konaní a za tohto stavu stavebník Mgr. U. realizuje stavbu legálne, na podklade právoplatného stavebného rozhodnutia. Taktiež konštatovanie Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp.zn. 14S/115/2011, že rozhodnutie žalovaného, ktorý zastavil konanie vo veci vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby je nepreskúmateľné z dôvodu nesprávneho použitia ust. § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku, nezakladá dôvod, aby žalobcom bola povolená obnova konania. Z ust. § 62 ods. 1 písm. e) vyplýva, že k jeho použitiu môže dôjsť v dvoch prípadoch. Návrh na obnovu konania možno podať v prípade, ak sa účastník konania dodatočne, po ukončení konania a po právoplatne vydanom rozhodnutí dozvedel o tom, že predmetné rozhodnutie sa opieralo o nepravdivé, falošné, neúplné dôkazy, ktorými môžu byť listinné doklady, svedecké výpovede, čestné vyhlásenia a pod. . Tieto dôkazy by zároveň mali mať podstatný vplyv na rozhodovanie správneho orgánu a na jeho rozhodnutie. Druhým dôvodom na obnovu konania je to, že sa rozhodnutie správneho orgánu dosiahlo trestným činom. Dôležité je, aby išlo o právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, pričom podstatou je, aby mal tento trestný čin spojitosť s nezákonným rozhodnutím v správnom konaní. V danom prípade žalobcovia síce pri uvádzaní dôvodov obnovy konkretizovali ustanovenie, na základe ktorého žiadali povoliť obnovu konania, ale neuviedli relevantné skutočnosti a fakty, ktoré oprávňujú použitie tohto ustanovenia na obnovu konania, kedy sa o týchto skutočnostiach dozvedeli a prečo ich neuplatnili v priebehu pôvodného stavebného konania, prečo mali tieto skutočnosti a fakty podstatný vplyv na priebeh konania a na výsledné rozhodnutie správneho orgánu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol, nakoľko v predmetnej veci neboli splnené zákonné podmienky na obnovu konania na základe skutočností a argumentov tvrdenými žalobcami. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešným žalobcom v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal a tieto nepriznal ani pribratému účastníkovi do konania, nakoľko ust. § 250k O.s.p. je osobitným ustanovením, ktoré upravuje právo na náhradu trov konania iba úspešného žalobcu a v podstate vylučuje priznanie náhrady trov konania inému i pribratému účastníkovi. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.