Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sp/8/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200105 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200105.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky: Ing. H. N., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom K., I. ul. č. XXXX/XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Ing. Karolom Róbertom Thomom, bytom Letná 810/26, 921 01 Piešťany proti odporcovi Okresný úrad Piešťany, Krajinská 13, Piešťany, o preskúmanie rozhodnutia bývalého Obvodného pozemkového úradu v Trnave Č.j. K2013/00446-Kň zo dňa 10.1.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Trnava Č.j. K2013/00446-Kň zo dňa 10.1.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca (pôvodne Obvodný pozemkový úrad) vo veci reštitučného nároku navrhovateľky uplatneného podľa zák.č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zák. NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 503/2003 Z.z.) podľa § 5 ods. 2 tohto zákona rozhodol tak, že navrhovateľke nepriznal vlastnícke právo k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva štátu podľa § 3 ods. 1 písm. m) tohto zákona, ale priznal finančnú náhradu za pozemky nachádzajúce sa v kat. území K., zapísané v Pkv. č. 5904, parc.č. XXXX/XX a XXXX/XX - trvalý porast o výmere 259 m2, resp. 273 m2, ktoré boli vyvlastnené rozhodnutím bývalého MsNV v Trnave - odbor výstavby č. Výst. 1.420/1966 dňa 4.7.1966 v prospech československého štátu na účel výstavby nástupného stanovišťa autobusov mestskej dopravy a parkoviska motorových vozidiel. Voči rozhodnutiu navrhovateľka podala odvolanie, v ktorom namietala, že rozhodnutím bývalého MsNV v Trnave zo dňa 4.7.1966 došlo k nezákonnému vyvlastneniu pozemkov na J. ulici v K. na účel výstavby nástupného stanovišťa autobusov mestskej dopravy a parkoviska motorových vozidiel v prospech správy miestnych služieb. Uviedla, že až po zmene režimu boli rozhodnutím č. j. K2006/01321-Kň zo dňa 6.11.2006 čiastočne uznané jej nároky ako oprávnenej osoby. V tejto súvislosti poukázala na kontroverzné znenie ust. § 6 ods. 1 písm. a) zák.č. 503/2003 Z.z. novelizované zákonom č. 217/2004 Z.z., ktoré je diskriminačné a na základe ktorého existuje zákonná prekážka, ktorá neumožňuje vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam navrátiť. Ďalej namietala, že predmetné nehnuteľnosti neslúžia účelu, pre ktorý boli vyvlastnené, čo vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie. Pokiaľ ide o ponúkané poskytnutie peňažnej náhrady za vyvlastnené pozemky, tak túto považovala za neprimeranú, nespĺňajúcu podmienky spravodlivého zadosťučinenia. Na základe predložených dokladov a zistených skutočností bolo vydané rozhodnutie bývalého Obvodného pozemkového úradu v Trnave č. j. K2013/00446-Kň zo dňa 10.1.2013, ktorým navrhovateľke ako oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 2 písm. c) zák.č. 503/2003 Z.z. nebolo priznané vlastníctvo k pozemkom a priznané právo na náhradu za pozemky nachádzajúce sa v kat. území K., zapísané v Pkv. č. 5904, parc.č. XXXX/XX, trvalý porast o výmere 259 m2 a parc.č. XXXX/XX, trvalý trávny porast o výmere 273 m2 vo vlastníckom podiele 3/4 z celku s konštatovaným, že oprávnenej osobe sa priznáva právo na náhradu za vyššie uvedené pozemky, ktorých vydaniu bráni prekážka podľa § 6 ods. 1 písm. a) zák.č. 503/2003 Z.z. . Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že oprávnenej osobe sa v zmysle § 6 ods. 2 zák.č. 503/2003 Z.z. prevedú bezplatne do vlastníctva pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že navrhovateľka si na Obvodnom pozemkovom úrade v Trnave dňa 31.12.2004 uplatnila reštitučný nárok na vydanie vyššie označených nehnuteľností pôvodne vedených v Pkv. č. 5904 v kat. území K., ktorých pôvodnou vlastníčkou bola jej stará mama S. T., rod. N. vo vlastníckom podiele 1/1 z celku. Bolo konštatované, že navrhovateľka spĺňa podmienku oprávnenej osoby podľa § 2 ods. 2 písm. c) zák.č. 503/2003 Z.z. . V odôvodnení rozhodnutia bolo ďalej uvedené, že o uplatnenom nároku navrhovateľky už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím č. K2006/01321-Kň zo dňa 6.11.2006, ktorým jej nebolo priznané vlastníctvo k predmetným pozemkom a bolo priznané právo na náhradu vo výške vlastníckeho podielu 1/4 z celku, pričom zostávajúca výška vlastníckeho podielu, t.j. 3/4 z celku je riešená navrhovateľkou napadnutým rozhodnutím v zmysle nálezu Ústavného súdu č. ÚS 123/2010 - 48 zo dňa 30.6.2010 na základe jej žiadosti zo dňa 14.12.2012. Splnomocnený zástupca navrhovateľky na pojednávaní žiadal rozhodnutie býv. Obvodného pozemkového úradu v Trnave zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko je nezákonné, nakoľko vyvlastnené pozemky sa nepoužívajú na účel, pre ktorý boli vyvlastnené a v podstate sú v takom stave aké boli pred cca 50 rokmi. Poverený zástupca odporcu žiadal rozhodnutie býv. Obvodného pozemkového úradu v Trnave potvrdiť ako vecne správne, nakoľko vychádza zo skutočností, že nie je možné navrátiť vlastnícke právo k pozemku, nakoľko vydaniu bráni prekážka uvedená v ust. § 6 ods. 1 písm. a) zák.č. 503/2003 Z.z. . Ďalej uviedol, že správne orgány sa nezaoberali tým, či vyvlastnený pozemok slúži účelu, na ktorý bol vyvlastnený, pričom tento iba konštatoval, že vlastník pozemku - Mesto Piešťany nie je povinnou osobou. V tejto súvislosti poukázal na to, že býv. Obvodný pozemkový úrad v Trnave už rozhodol o 1/4 predmetných nehnuteľností, a to rozhodnutím č. K2006/01321-Kň dňa 6.11.2006 a vzhľadom na Nález Ústavného súdu č. ÚS 123/2010 - 48 zo dňa 30.6.2010 bolo potrebné rozhodnúť aj o zvyšnej časti predmetných pozemkov. Kto je oprávnenou osobou upravuje ust. § 2 zák.č. 503/2003 Z.z., pričom právo na navrátenie pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31.12.2004 na Obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne (§ 5 ods. 1 zák.č. 503/2003 Z.z.) . Ustanovenie § 2 ods. 2 vyššie uvedeného zákona upravuje poradie oprávnených osôb. Tieto osoby podľa tu ustanoveného poradia sa stávajú oprávnenými osobami (vzniká im nárok) za predpokladu, že sú občanmi Slovenskej republiky a žijú. Delenie na rovnakej diely prichádza do úvahy vtedy, ak nárok prešiel na viac oprávnených osôb. Vlastnícke právo k pozemkom alebo jeho častiam nemožno navrátiť, ak a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby, okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1 a § 6 ods. 1 zák.č. 503/2003 Z.z.). Postup, keď nie je možné navrátiť vlastníctvo k pozemkom, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu na základe niektorého z reštitučných titulov uvedených v zákone č. 503/2003 Z.z. upravuje § 6 uvedeného zákona a Nariadenie Vlády SR č. 142/2009 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupe Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 15.4.2009. Ak nie je možné navrátiť vlastníctvo k pozemkom pre zákonnú prekážku stanovenú v § 6 ods. 1 zák.č. 503/2003 Z.z., oprávnenej osobe sa prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (náhradný pozemok) v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada (§ 6 ods. 2 veta prvá zák.č. 503/2003 Z.z.). Zákon č. 503/2003 Z.z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období, vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadoch straty majetku. Podľa § 3 ods. 1 písm. m) zák.č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady. Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok. Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. V danej veci správny orgán nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si nezadovážil dostatok skutkových podkladov a preto jeho právny názor, že navrhovateľke nemožno vydať žiadané nehnuteľnosti pre zákonnú prekážku uvedenú v § 6 ods. 1 písm. a) zák.č. 503/2003 Z.z. je predčasný. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 1,2 O.s.p. predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu, ktorý je povinný bez meškania ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa. Pod pojmom spis správneho orgánu treba rozumieť úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál (zväzok listín) v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí. Je potrebné konštatovať, že pripojený administratívny spis odporcu nie je riadne žurnalizovaný, a nie je teda zrejmé, či je úplný, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť. S ohľadom na vyššie uvedené zistenia, keď administratívny spis nemusí obsahovať závažné podklady pre rozhodnutie, pričom súd túto skutočnosť, vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky nemohol preveriť, krajský súd navrhovateľkou napadnuté rozhodnutie býv. Obvodného pozemkového úradu v Trnave podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je preto povinnosťou odporcu vyporiadať sa so všetkými námietkami navrhovateľky, vykonať a doplniť dokazovanie v naznačenom smere, opätovne sa zaoberať aj v žiadosti uplatneným nárokom podľa § 3 ods. 1 písm. l) a m) zák.č. 503/2003 Z.z. a rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodniť. Súdy v správnom súdnictve totiž preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.) a ich úlohou nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnej navrhovateľke súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania v tomto konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.