Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/81/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200505 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2012200505.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: CARAT Distillery, spol. s r.o., Senecká cesta 23, Šamorín, IČO: 36 272 612, zastúpeného spoločnosťou PROSMAN & PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1030502/1130328/2012/CI zo dňa 11.9.2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 1030502/1130328/2012/CI zo dňa 11.9.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70 eur za zaplatený súdny poplatok a na trovách právneho zastúpenia sumu 423,94 eur všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.10.2012 domáhal podľa § 247 a nasl. O.s.p. v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného Finančným riaditeľstvom SR pod č. 1030502/1130328/2012/CI zo dňa 11.9.2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Colného úradu Trnava zn. 9005838/1/1073725/2012 zo dňa 10.7.2012 a ktorým bolo žalobcovi ako prevádzkovateľovi daňového skladu uložené podľa § 50 ods. 1 zák.č. 563/2008 Z.z. zdržať sa uvedenia alkoholického nápoja (liehu) do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie august roku 2012 bez predchádzajúceho zloženia peňažnej sumy na účet správcu dane, vo výške dane pripadajúcej na celkové množstvo, uvedené za zdaňovacie obdobie august 2012 tak, aby daňová pohľadávka bola vždy nižšia alebo rovná, ako zložená peňažná suma, nakoľko je dôvodná obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Žalobca mal za to, že rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, pretože zistenie skutkového stavu nie je dostačujúce pre posúdenie veci, ďalej namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď Colný úrad Trnava v podstate nebral do úvahy vývozné colné vyhlásenia žalobcu, ktorými tento deklaroval vývoz kontrolných známok na územie Ruskej federácie spoločnosti ITAR, ako ani potvrdenie tejto spoločnosti o prevzatí kontrolných známok. V tejto súvislosti vyjadrenia žalovaného o medzinárodnej kooperácii s Colnou správou Ruskej federácie, ktorou sa zistilo, že spoločnosť ITAR neprijala kontrolné známky od žalobcu, boli pre žalobcu novou skutočnosťou, ktorú colný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Za tohto stavu, resp. tým, že žalovaný nemohol vylúčiť pravosť listiny potvrdzujúcej prevzatie kontrolných známok spoločnosťou ITAR, vydal rozhodnutie bez dostatku dôvodov. Na základe vyššie uvedených skutočností nemal možnosť namietať zistenia získané v rámci medzinárodnej kooperácie Colného úradu Trnava s colnou správou Ruskej federácie a ani sa k nim možnosť vyjadriť. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR č.k. 7Sž/56/98 vo vzťahu k daňovému konaniu v tom zmysle, že žalovaný v danom prípade až v rámci odvolacieho konania pred správnym orgánom uviedol nové, resp. doplňujúce skutočnosti, ktoré neboli predmetom konania na prvom stupni, ak týmto skutočnostiam sa daňový subjekt (žalobca) nemal možnosť vyjadriť. Žalovaný sa taktiež nezaoberal povahou a dôsledkami predbežného opatrenia uloženého colným úradom s platnosťou na príslušné mesačné zdaňovacie obdobie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu 8.11.2012, uviedol, že žalobcom napadnuté rozhodnutie ako správny akt predbežnej povahy nie je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve a to s poukazom na ust. § 248 písm. a) O.s.p. . Za tohto stavu žiadal, aby súd konanie podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil, resp. v inom prípade žalobu ako nedôvodnú zamietol s tým, že trovy konania bude znášať žalobca. Ďalej poukázal na to, že ust. § 50 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. zakladá právo správcu dane na vydanie rozhodnutia už len pri dôvodných obavách o vymožiteľnosti dane, pričom procesný inštitút predbežného opatrenia sa nemusí využívať iba pri definitívne zistenom skutkovom stave, ale práve v zmysle jeho predbežného alebo preventívneho charakteru pre prípady relevantných nejasností a obáv. V tejto súvislosti uviedol, že vychádzal z informácie Colnej správy Ruskej federácie č. 562 zo dňa 24.6.2011 o tom, že spoločnosť ITAR neprijala kontrolné známky, a že kontrolné známky ani neboli na území Ruskej federácie predložené k colnému úradu, a za tohto stavu je žalobca podozrivý z nezákonného nakladania s kontrolnými známkami, nakoľko nebolo preukázané odovzdanie kontrolných známok zahraničnému výrobcovi liehu (ITAR). V tejto súvislosti ďalej uviedol, že je sporná a preverovaná pravosť listiny označenej ako dodací list Delivery note no. 92000003, keď z celkového počtu vyvezených kontrolných známok ( 7 640 000 ks) bolo dovezených 81 440 ks, keď relevantne nepreukázal ani ich použitie. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že žalovaný v danom prípade vec nesprávne právne posúdil tak poukázal na to, že ust. § 24 ods. 9 zák.č. 105/2004 Z.z. a § 50 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. síce predstavujú zabezpečovacie inštitúty daňového práva s rovnakým cieľom - minimalizovania finančnej rizikovosti pri nakladaní s liehom (pri vzniku daňovej povinnosti), avšak s odlišným procesným postupom pri ich uplatnení, na podklade odlišných skutkových okolností, s odlišným cieľom ich uplatnenia pre konkrétny prípad a s ich odlišným obsahovým a časovým dosahom na konkrétny prípad. Konštatoval, že dané dva procesné inštitúty sa navzájom odlišujú, čo do skončenia ich platnosti, resp. účinnosti. Kým predbežné opatrenie správca dane zruší ex - lege len, čo pominú dôvody uloženého predbežného opatrenia (v danom prípade napr. predloženie kontrolných známok, uloženie a zaplatenie pokuty), upustenie od povinnosti zloženia zábezpeky podľa ust. § 24 zák.č. 105/2004 Z.z. môže nastať iba na podklade podaného návrhu subjektu a jeho preskúmania správcom dane. Za tohto stavu mal za to, že nemohlo dôjsť k porušeniu zásady uplatnenia prednosti špeciálneho predpisu pred všeobecným, a to s poukazom na vyššie uvedené odlišnosti inštitútu zábezpeky podľa zák.č. 105/2004 Z.z. a predbežného opatrenia podľa zák.č. 563/2009 Z.z. . Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutím žalovaného (colného úradu) jej dotknuté jeho právo na podnikanie, pretože samotné obsahové znenie ust. § 50 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. nepredstavuje obmedzovanie ústavného práva na podnikanie, preto obdobne nemožno o dotknutom práve na podnikanie hovoriť v prípade aplikácie danej normy v rozhodnutí. Naviac uplynutím dátumu 31.8.2012 zanikla účinnosť uloženého predbežného opatrenia, a preto po tomto termíne, vzhľadom na povahu predbežného opatrenia, nie je možné hovoriť o tom, že by bol ku dňu podania žaloby žalobca rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach. Žalovaný svojim rozhodnutím č. 1030502/1130328/2012/CI zo dňa 11.9.2012 potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 9005838/1/1073725/2012 zo dňa 10.7.2012, ktorým Colný úrad Trnava uložil žalobcovi s poukazom na ust. § 50 ods. 1 písm. a) zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní povinnosť zdržať sa uvedenia alkoholického nápoja, ktorým je lieh do daňového obehu za zdaňovacie obdobie august 2012 bez predchádzajúceho zloženia peňažnej sumy, pretože je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami. Svoje rozhodnutie colný úrad odôvodnil tým, že v rámci preverovania zistil, že vyvezené kontrolné známky (tieto žalobca vyviezol zahraničnému výrobcovi liehu za účelom ich nalepenia na fľaše) neboli odovzdané zahraničnému výrobcovi liehu spoločnosti ITAR, a keďže vzniklo podozrenie z nezákonného nakladania s kontrolnými známkami a vzhľadom k výške pokuty, colný úrad má odôvodnenú obavu, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 20.2.2014 v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p., pričom zistil, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Na pojednávaní konanom dňa 20.2.2014 právny zástupca žalobcu sa pridržiaval žalobných dôvodov uvedených v žalobe, pričom žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na vydanie predbežného opatrenia, keď zo strany žalovaného došlo k nesprávnej aplikácii ust. § 50 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z., pričom žalovaný mal v danom prípade využiť inštitút zábezpeky a aplikovať ust. § 24 zák.č. 105/2004 Z.z. . Poverený zástupca žalovaného sa v plnom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia zo dňa 5.11.2012, doručeného súdu 8.11.2012. Mal za to, že v danom prípade ide o rozhodnutie predbežnej povahy, ktoré nie je preskúmateľné súdom a naviac v predmetnej veci zo strany správnych orgánov nedošlo k zásahu do základných práv žalobcu, a preto v prípade, že by súd konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. nezastavil, tak žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V tejto súvislosti poukázal na to, že v čase vydania predbežného opatrenia bolo účinné ust. § 10 zák.č. 105/2004 Z.z., ktoré platilo do 31.12.2013, keď podľa odseku 32 tohto ustanovenia v tom čase nebolo možné odňať registračné číslo žalobcovi. Ďalej uviedol, že žalobca nie je dovozcom kontrolných známok, ale iba prevádzkovateľom daňového skladu. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti zložiť zábezpeku, tak túto nie je možné zložiť iba na konkrétny mesiac, pričom predbežné opatrenie reflektuje jednak predchádzajúci mesiac ako aj 25 dní nasledujúceho mesiaca. Podľa § 244 ods. 1,2,3, O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1,2 a 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 50 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok) správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok, alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu, alebo ak je odôvodnení obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Podľa § 2 písm. b) daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona, alebo osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 24 ods. 9 zák.č. 105/2004 Z.z. colný úrad písomne vyzve prevádzkovateľa daňového skladu, u ktorého čiastočne alebo úplne upustil od zloženia zábezpeky na daň podľa odseku 8, aby zábezpeku na daň zložil alebo ju doplnil v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní a dlhšia ako 30 dní, ak zistil, že a) prevádzkovateľ daňového skladu je po dobu viac ako piatich dní v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov podľa tohto zákona, alebo podľa osobitných predpisov upravujúcich dane a clá, 34/ alebo podľa osobitných predpisov 17/ upravujúcich povinné odvody poistného, alebo b) nastali iné okolnosti, na ktorých základe možno odôvodnene predpokladať, že prevádzkovateľ daňového skladu nesplní riadne a včas svoju povinnosť zaplatiť daň podľa tohto zákona. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú nemožnosť preskúmania rozhodnutia predbežnej povahy súdom, tak vzhľadom na sankčný charakter napadnutého rozhodnutia nemožno vylúčiť, že postih uložený týmto rozhodnutím nie je spôsobilý privodiť ujmu na práve žalobcu, a to aj v prípade, ak ide o rozhodnutie dočasného charakteru. Za tohto stavu nemožno nevziať do úvahy, či základné práva a slobody nemôžu byť takýmto rozhodnutím dotknuté, hoci aj dočasne a nie trvalo. Minimálne skúmanie odôvodnenosti a primeranosti použitia konkrétneho spôsobu predbežného opatrenia autoritatívnym spôsobom zo strany správcu dane voči daňovému subjektu, a to vzhľadom na možný zásah do výkonu jeho základných práv a slobôd ešte pred konečným určením daňovej povinnosti, vyžaduje prípustnosť prieskumu na úrovni súdnej jurisdikcie, bez ohľadu na časovo presne nevymedzenú dočasnosť predbežného opatrenia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že takéto rozhodnutie je možné preskúmať súdom, a v tejto súvislosti zistiť, či na takéto rozhodnutie a postup v danom prípade žalovaného existovali zákonné dôvody. V predmetnej veci je nepochybné, že správca dane dospel k záveru o podozrení z porušenia daňových predpisov, avšak nemožno niektoré zistenia v súvislosti s údajným nezákonným nakladaním s kolkovými známkami pre účely daňového konania v rámci dokazovania použiť, pretože podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 10.7.2012, druhostupňové dňa 11.9.2012), preto tzv. čiastková odpoveď Federálnej colnej služby Ruskej federácie zo dňa 18.3.2013 č. 07-154/01134 ako aj odpoveď Federálneho colného úradu Ruska č. 07-154/02953 zo dňa 21.6.2013 nemohla byť súčasťou skutkového stavu, ktorý zistil prvostupňový, resp. druhostupňový orgán. Taktiež je potrebné uviesť, že k identifikácii a konkretizácii dôvodov vzniku podozrenia z nezákonného nakladania s kontrolnými známkami došlo až v rámci odvolacieho správneho konania, z čoho vyplýva, že skutočnosti zistené žalovaným nemohli byť predmetom konania na prvom stupni a týmto zisteniam sa žalobca nemal možnosť vyjadriť, keď takýmto postupom žalovaného došlo k porušeniu procesných práv žalobcu. Pokiaľ ide o uloženie predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku, ktorým colný úrad žiadal o zloženie zábezpeky vo výške spotrebnej dane pripadajúcej na mesačné množstvo vyskladneného liehu za obdobie jún 2012 je potrebné konštatovať, že vecne nijako nerieši situáciu kontrolných známok v zahraničí, pretože jediným efektívnym nástrojom na zabezpečenie plnenia povinnosti daňového subjektu a riadnej správy daní je odňatie registračného odberného čísla daňovému subjektu. Za tohto stavu skutočnosti uvádzané žalovaným ohľadne dovozu a následného nakladania s kontrolnými známkami v Ruskej federácii nijako vecne nesúvisia s potrebou mesačného zabezpečovania spotrebnej dane na spotrebiteľské balenia liehu vyskladňované v tuzemsku na daňovom území SR. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že colný úrad úplne upustil od povinnosti žalobcu zložiť zábezpeku na daň, pretože bol 24 mesiacov daňovo spoľahlivý a ak teda colný úrad mal pochybnosti o tom, resp. dôvodné podozrenie, že si žalobca ako daňový subjekt svoje záväzky voči colnému úradu nesplní, mal zo zákona možnosť požadovať opätovné zloženie zábezpeky, ktorým možno eliminovať budúce daňové úniky, či už z titulu dane, úrokov z omeškania alebo pokuty, avšak tento inštitút nemožno nahrádzať predbežným opatrením. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd musí prihliadať na procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, ktoré z hľadiska postupu správnych orgánov je potrebné považovať v predmetnej veci za dôvodné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v konaní správneho orgánu boli v danom prípade zistené také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď inštitút predbežného opatrenia nemôže nahrádzať inštitút zábezpeky, ďalej zo strany správneho orgánu došlo k porušeniu procesných práv žalobcu v konaní pred odvolacím správnym orgánom, a preto krajský súd rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnému žalobcovi priznal trovy konania v celkovej výške 493,94 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 70 eur a zvyšok pozostáva z nasledovných právnych úkonov: prevzatie a príprava zastúpenia 127,16 eur, podanie žaloby 127,16 eur, účasť na pojednávaní dňa 20.2.2014 vo výške 134 eur, + 20% DPH z uplatnených úkonov právnej pomoci (77,66 eur), ďalej režijný paušál 2x 7,63 eur = 15,26 eur, v roku 2012 a 1x 8,04 eur, v roku 2014, čo spolu s 20% DPH (4,66 eur) predstavovalo 27,96 eur. Celkom teda trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavovali 493,94 eur. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.