Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/292/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510201611 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2510201611.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany, so sídlom ul. gen. Viesta 7, Trenčín, IČO: 34 000 666, proti žalovaným: 1. Ing. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, H., a 2. Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom, Legionárska 2/210, Trenčín, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 14. februára 2012, č.k. 4C/27/2010 - 67, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovaným uložil vypratať byt č. X, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu súp. č. XXXX/XX na ul. C. v obci H. a odovzdať ho žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom žalovaným bytovú náhradu nepriznal. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaným uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 4 zákona č. 189/1992 Zb., keď dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Žalobca žalovanému 1. Nájomnou zmluvou zo dňa 04.01.1995 prenajal na dobu určitú - na dobu trvania služobného pomeru v rezorte Ministerstva obrany SR byt č. X, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu na ulici C. XXXX/XX v H.. Služobný pomer žalovaného 1. skončil dňom 31.03.1999, na základe čoho žalobca prípisom zo dňa 02.02.2010 vyzval žalovaných na vypratanie predmetného bytu do 15. dní od doručenia výzvy. Platnosť nájomnej zmluvy teda skončila dňa 31.03.1999 a žalovaní užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu, pričom žalovaná 2. mala v dobe platnosti nájomnej zmluvy odvodené právo bývania od žalovaného 1. Z dikcie ust. § 4 zákona č. 189/1992 Zb. vyplýva, že žalovanému by patrila bytová náhrada po skončení nájmu na dobu určitú iba v tom prípade, ak by pred užívaním tohto bytu ukončil užívanie iného bytu. V konaní mal súd preukázané, že pred pridelením predmetného bytu žalovaný 1. iný byt neužíval a bytová náhrada mu tak nepatrí. K námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej 2. súd uviedol, že by bola na mieste vtedy, ak by išlo o vypovedanie nájmu bytu, nakoľko žalovaná 2. a deti žalovaných mali iba odvodené právo bývania od žalovaného 1. Nakoľko nájom predmetného bytu žalovaných skončil uplynutím dojednanej doby, žalovaní naďalej predmetný byt užívajú, obaja ho užívajú bez právneho dôvodu a žalovaná 2. tak je pasívne legitimovaná. Za rozpor s dobrými mravmi podľa názoru súdu nie je možné v danej veci považovať žalobu žalobcu o vypratanie predmetného bytu bez bytovej náhrady, keďže bolo preukázané, že žalovaní boli vlastníkmi bytu, aj keď menšieho a pre potreby 4-člennej rodiny nie celkom vyhovujúceho, ktorý byt však žalovaní previedli na brata žalovaného 1., a to podľa tvrdenia právneho zástupcu žalovaných bezodplatne a podľa vyjadrenia žalovanej 2. bezodplatne za to, že požičala žalovanému 1. peniaze. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť. Zamietnutie žaloby žiadali z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na ich strane a z dôvodu nepreukázania odôvodnenosti podania žaloby. Žalovaná 2. žiadala žalobu voči svojej osobe zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, keďže jej právo bývania v predmetnom byte bolo odvodené od práva bývania žalovaného 1., ktorý byt dostal ako služobný. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je nepreukázanie zvlášť závažných dôvodov na podanie návrhu tak, ako to bolo dojednané v čl. V. ods. 3 Nájomnej zmluvy č. 553/079 zo dňa 04.01.1995. Žalovaný 1. sa stal vojakom v zálohe v dôsledku dovŕšenia vekovej hranice rozhodnej pre odchod do dôchodku a zo služobného pomeru bol prepustený dňom 31.03.1999 a mal započítaný výkon služby 23 ukončených rokov. Poukázal na to, že žalobca vždy uvedené zmluvné dojednanie a záväzok rešpektoval, až na jeho prípad. Napadnutý rozsudok považovali za nepreskúmateľný pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Uviedli, že tak v odpore, ako aj na pojednávaní uviedli konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzovali použitie ust. § 3 Občianskeho zákonníka na predmetný prípad, ktorými okolnosťami boli predovšetkým ich sociálna situácia, nemožnosť iného bývania, do ktorého stavu sa nedostali vlastným zavinením, pretože ako obidvaja pôvodne profesionálny vojaci boli nútení vykonávať vojenskú službu v miestach určených ich vtedajším zamestnávateľom, z ktorého dôvodu im zanikli práva bývania v bytoch, ktoré práva bývania boli chránené na dobu neurčitú, ale práve zmenou miesta výkonu povolania sa stali nechránenými, nie na dobu neurčitú, ale len na dobu určitú. Žalovaný 1. uviedol, že po prepustení z armády si začal na vlastné náklady zvyšovať svoju kvalifikáciu a absolvoval letecký výcvik na pozíciu pilota, pričom byt v Trenčíne podaroval svojmu bratovi za to, že mu finančne pri platení úhrad za letecký výcvik podstatne pomohol. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. K otázke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie uviedol, že uvedené tvrdenie žalovaných neobstojí, pretože v prípade žaloby na vypratanie bytu musí byť žalovaným subjektom vždy len nájomca, z ktorým bola nájomná zmluva na predmetný služobný byt uzatvorená, teda v tomto prípade žalovaný 1. a osoba, ktorej prináleží právo bývania v predmetnom služobnom byte odvodené od manželského zväzku s nájomcom za predpokladu jeho trvania v čase podania žaloby. Je zrejmé, že práve vzhľadom na existenciu rodiny, ako nerozlučného životného spoločenstva rodičov a detí, zánikom nájomného práva nájomcu, ako rodiča zo zákona zodpovedného za svoje maloleté deti (žalovaný 1.) zaniká aj odvodené právo bývania jeho maloletých detí v predmetnom byte, nakoľko v opačnom prípade by maloleté detí požívali viac práv vo vzťahu k predmetnému bytu ako samotný nájomca, čo právne nie je možné. K tvrdeniu žalovaných ohľadne záväzku žalobcov obsiahnutého v Nájomnej zmluve zo dňa 04.01.1995 uzatvorenej na dobu určitú, a to na čas trvania služobného pomeru žalovaného 1. v rezorte Ministerstva obrany, že nebude súdne zakročené proti vojakom v zálohe, pokiaľ na to nebudú zvlášť závažné dôvody uviedol, že platnosť predmetnej nájomnej zmluvy skončila dňom skončenia služobného pomeru žalovaného 1. v rezorte Ministerstva obrany, a teda v tento deň skončila aj platnosť ustanovenia nájomnej zmluvy, ktorého sa žalovaní vo svojom odvolaní dovolávajú, pričom poznamenal, že v prípade, ak by predmetná nájomná zmluva bola dnes platná, čo nie je, žalobca by považoval toto ustanovenie zmluvy za neplatné, nakoľko sa ním vopred vzdáva svojho práva na súdnu ochranu svojho vlastníctva, čo je v rozpore so znením § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Mal za to, že žalovaní si svojim ležérnym až nezodpovedným postojom k svojej bytovej situácii túto zavinili sami, keď sa spoliehali na to, že zo strany žalobcu im bude do vlastníctva prevedený ďalší služobný byt, a to konkrétne byt č. X, nachádzajúci sa v bytovom dome na C. ul. XXXX/XX v C. - H., ktorý je predmetom tohto súdneho konania, a to potom, čo už do vlastníctva bol v decembri 2009 prevedený služobný byt č. XX, nachádzajúci sa bytovom dome na ul. R. XX v U., ktorého pôvodnou nájomníčkou bola žalovaná 2., pričom tento byt žalovaní už vo februári 2010 previedli na tretiu osobu. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 4C/27/2010 je vypratanie v žalobe označeného bytu. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalovaným uložené vypratať byt č. 8, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu súp. č. XXXX/XX na ul. C. v obci H. a odovzdať ho žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom žalovaným bytovú náhradu nepriznal. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaným uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, čím došlo k odňatiu ich možnosti konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktoré mu občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi), a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní je i povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.), a to spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať takéto rozhodnutie za rozhodnutie v rozpore s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj článkom 46 Ústavy SR. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom postupom súdu prvého stupňa nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, nakoľko napadnutý rozsudok je odôvodnený v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Za nedôvodnú treba považovať námietku odvolateľov o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovanej 2., nakoľko z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovaná 2. predmetný byt užíva bez právneho dôvodu, a teda žaloba na vypratanie bytu musí smerovať i voči nej. Vo vzťahu k maloletým deťom žalovaných nie je potrebné domáhať sa vypratania, nakoľko ich bývanie v predmetnom byte je odvodené od žalovaných, a teda rozsudok, ktorým je uložené žalovaným predmetný byt vypratať sa rovnako vzťahuje i na tieto deti. Možno sa stotožniť s názorom žalobcu, že ust. čl. V. Zmluvy, podľa ktorého súdne nebude zakročené, pokiaľ nebudú zvlášť závažné dôvody proti vojakom v zálohe, ktorí odišli do zálohy v dôsledku dovŕšenia vekovej hranice rozhodnej pre odchod do dôchodku, prípadne v dôsledku svojho zdravotného stavu alebo potrieb rezortu obrany, je viazané na dobu trvania platnosti nájomnej zmluvy, ktorá však uplynutím dojednanej doby končila. Rovnako citované ustanovenie možno považovať za neplatné z dôvodov obsiahnutých vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu žalovaných. Je potrebné poukázať tiež na ust. § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas, nemá nájomca právo na bytovú náhradu, a teda nebolo možné viazať vypratanie bytu žalovanými na zabezpečenie bytovej náhrady, a to ani v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď cit. ustanovenie má len interpretačný a aplikačný dosah a nie je možné na jeho základe priznať právo, ktoré z právnych predpisov žalovaným nevyplýva. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď prvostupňový súd správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol i o trovách konania a vo veci úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tento na jej priznanie návrh nepodal. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.