Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/91/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200615 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2011200615.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: COMAX - TT, a.s., Coburgova 84, 917 48 Trnava, IČO: 36 238 147, právne zastúpený: JUDr. Adriena Vysudilová, Advokátska kancelária, Paulínska 15/A, 917 00 Trnava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. S/2011/2168-2.1., O-128/2011 zo dňa 17.08. 2011, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. R 37/2011/SE zo dňa 01.06. 2011, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 663,87 eur za porušenie povinnosti v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) a i) zákona č. 124/2006 Z.z., pokuta v sume 331,94 eur za porušenie povinnosti v zmysle § 7 ods. 3 zákona o BOZP a pokuta v sume 331,94 eur za porušenie povinnosti v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o BOZP, pričom všetky porušenia zákona boli zistené v súvislosti so šetrením pracovného úrazu E. I., nar. XX.XX. XXXX, ku ktorému došlo dňa 07.11. 2007 v prevádzke žalobcu. Zistené porušenia sa týkali výkonu práce E. I. a U. Q., nar. XX.XX. XXXX. V žalobných dôvodoch žalobca uviedol, že nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že vydanie rozhodnutia vychádzajúceho zo skutkového stavu nie je zodpovedajúce právnym záverom, pretože žalobca si riadne plnil povinnosti vyplývajúce mu z právnych predpisov, čo bolo presne konkretizované tak v časti poučenia o predpisoch vzťahujúcich sa na bezpečnosť pri práci, zaučenie a zaškolenie pracovníka a tiež ďalej, že zaradenie pracovníčky zodpovedalo jej zdravotnému stavu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.01. 2012 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na predchádzajúci priebeh správneho konania v súvislosti s uložením sankcie za porušenie povinnosti zamestnávateľa zistené pri vyšetrovaní pracovného úrazu E. I. zo dňa 07.11. 2007, v ktorom bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie zrušené v rámci súdneho prieskumu rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č. 14 S/63/2009-67 zo dňa 09.12. 2010. Predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. S-00570/557/2009-2.1, 0-19/2009 zo dňa 06.03. 2009, založené na rovnakých právnych záveroch, bolo zrušené krajským súdom s vyslovením právneho názoru, že v konaní je jednoznačne preukázané porušenie povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa, napadnuté rozhodnutie však bolo zrušené pre nedodržanie procesných ustanovení správneho poriadku garantujúcich žalobcovi ako účastníkovi správneho konania ochranu jeho práv účastníka konania. Považoval za riadne preukázané a správne vyhodnotené pochybenia zamestnávateľa spočívajúce v tom, že ako obsluha lisu LKT 250A boli v rozpore s príslušnou dokumentáciou zaraďovaní dvaja zamestnanci, E. I. nebol pri prijatí do práce, ani pri preložení na iné pracovisko riadne preškolený ohľadne predpisov týkajúcich sa BOZP a obsluhy zariadenia, pracovníčka U. Q. bola zaradená na prácu k lisu bez ohľadu na to, že nespĺňala požiadavky týkajúce sa zdravotnej spôsobilosti. Na prejedanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa riadne predvolaný žalovaný nedostavil, ospravedlnil svoju neprítomnosť listom došlým súdu dňa 10.06. 2013, súd preto vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Prítomná právna zástupkyňa žalobcu k veci uviedla doplnenie týkajúce sa podstatných skutkových zistení, ktoré boli podkladom pre závery žalovaného. Záver o práci na lise vykonávanej zároveň dvoma osobami spochybnila a pripomenula, že ani príslušné technické normy nezakazujú účasť spolupracujúcich osôb na pracovisku pri lise, môže sa jednať napr. o pomocný personál. Je logicky nemožné, aby práce zároveň vykonávali p. I. a p. Q., ktorá bola neskôr poslaná na vydávanie obedov. Táto p. I. iba zaškoľovala. Je rozdiel medzi tým, či pracovníci pri lise sú alebo tam aj pracujú. K sporným školeniam BOZP uviedla, že nie je vylúčené, aby boli vykonávané vedúcimi pracovníkmi, pripomenula, že s technikom BOZP p. S. bola spísaná Zmluva o dielo a podľa tejto bolo jeho povinnosťou aj riadiť a usmerňovať pracovníkov žalobcu pri vykonávaní školení. Oprávnenie p. majsterky vykonávať takéto školenie vyplýva aj z charakteristiky jej práce. K zdravotnej spôsobilosti p. Q. uviedla, že táto bola od počiatku nezmenená, nakoľko už v roku 2004 deklarovala lekárka, že je spôsobilá práce ako lisárka, s podmienkou nosenia okuliarov. Jej stav sa po celý čas nezmenil, jej zmena pracovnej zmluvy bola urobená v roku 2007 za účelom doplnenia časti náplne práce. Okrem toho táto pracovníčka nikdy neoznámila zamestnávateľovi, že by nebola spôsobilá na výkon práce lisárky. Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť pre nespĺňanie zákonných požiadaviek na odôvodnenie žalobného návrhu. Podľa § 244 O.s.p. (1)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). (3)Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 249 ods. O.s.p. (1) Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. (2) Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Podľa § 250h ods. 1 O.s.p. Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b. Podľa § 2 ods.1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení účinnom k 31.12. 2007 Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 3. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 4. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu a)zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 1 000 000 Sk, a ak v dôsledku tohto porušenia došlo k smrteľnému pracovnému úrazu zamestnanca najmenej 100 000 Sk; za nesplnenie povinnosti uloženej podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok, Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že rozhodnutím Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 22.12. 2008 pod č.k. R180/2008/SE bola žalobcovi uložená pokuta v sume 40.000,- Sk (1.327,75 eur) za porušenie povinností vyplývajúcich z § 2 ods. 2 písm. a) bod 2 zák. č. 125/2006 Z.Z. tým, že zamestnávateľ porušil § 6 ods.1 písm. a) a i) v nadväznosti na § 13 ods. 3, § 6 ods. 1 písm. o), § 7 ods. 1 písm. a),b) a § 7 ods. 3 zák.č. 124/2006 Z.z. a § 8 ods. 1 Nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z.. Inšpektorát práce Trnava uskutočnil Inšpekciu práce u žalobcu ako zamestnávateľa so zameraním na vyšetrenie príčin závažného pracovného úrazu postihnutého E. I., dôsledkom ktorého bola traumatická amputácia všetkých prstov vrátane dlane na ľavej ruke dňa 07.11. 2007 vo výrobnej hale „ľahká lisovňa“, pričom postihnutý bol v čase úrazu u žalobcu zamestnaný ako pracovník na lisárske a manipulačné práce na základe dohody o vykonaní práce uzavretej dňa 24.09. 2008. Zistené nedostatky boli uvedené v protokole č. ITA-244-23-2.2/P-J2-07 zo dňa 20.8. 2008, kde bolo skonštatované porušenie zákona spočívajúce v tom, že zamestnávateľ nevykonal také opatrenia a neurčil také pracovné postupy, ktoré by v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečili, že pri prevádzkovaní pracovného prostriedku - lisu LKT 250A budú dodržané podmienky, ktoré vymedzil konštruktér alebo výrobca, za čo bola uložená pokuta vo výške 20 000,- Sk. Ďalšie porušenie zákona spočívalo v tom, že zamestnávateľ nepreukázal, že oboznámil zamestnanca pri jeho prijatí do práce, ako aj pri jeho preradení na iné pracovisko s právnymi predpismi, ostatnými predpismi na zaistenie BOZP, so zásadami bezpečnej práce, so zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi, s existujúcimi a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením a dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a ochranou pred nimi. Okrem toho pri jeho preradení na prácu na lise LKT 250A nepreukázal, že oboznámil zamestnanca so spôsobom používania tohto pracovného prostriedku a so zásadami bezpečnej práce a s ďalšími bezpečnostno-technickými predpismi a technickými normami. Za to bola uložená pokuta vo výške 10 000,- Sk. Tretie porušenie bolo zistené v tom, že zamestnávateľ zaradil zamestnanca U. Q. na obsluhu na lise LKT 250A bez zdravotnej spôsobilosti na uvedenú prácu a tak dovolil, aby vykonávala prácu, ktorá nezodpovedá jej pracovnému stavu, za čo bola uložená pokuta 10 000,- Sk. V tomto konaní žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. S-00570/557/2009-2.1,O-19/2009 zo dňa 06.03. 2009 právoplatným dňa 17.03. 2009 odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Odvolacie dôvody vyhodnotil tak, že účastník v odvolaní uvádza len skutočnosti vychádzajúce z jeho vlastných subjektívnych pohľadov na predmetné porušenie povinností, odvolanie je teda nepodložené a v rozpore s obsahom spisov a vykonaným dokazovaním. Právne vyhodnotil ako nevieryhodné tvrdenie žalobcu, že nevydal žiadne príkazy na to, aby na lise LKT 250 pracovali dve osoby spolu, tvrdenie o správnom preškolení postihnutého po nástupe do firmy a pri jeho preradení k lisu LKT 250 považuje za vyvrátené výpoveďami postihnutého, U. Q. a majsterky U. Q., ako aj záznamami o preškoleniach a výpoveďou poškodeného. Zdravotnú spôsobilosť U. Q. na výkon práce považoval za spochybnenú vyjadrením odbornej lekárky - oftalmologičky. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 14 S/63/2009 zo dňa 09.12. 2010 bolo na základe podanej žaloby napadnuté rozhodnutie žalovaného č. S-00570/557/2009-2.1,O-19/2009 zo dňa 06.03. 2009 zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. s tým, že krajský súd sa stotožnil s dostatočnosťou skutkových zistení a vyvodených správnych záverov, skonštatoval však procesné pochybenia v súvislosti s postupom správnych orgánov, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a v novom konaní uložil žalovanému umožniť žalobcovi prístup k všetkým podkladom pre vydané rozhodnutie a zohľadniť jeho prípadné vyjadrenia pri novom rozhodovaní vo veci. Novým prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu práce Trnava č. R 37/2011/SE zo dňa 01.06. 2011 bola žalobcovi uložená pokuta v sume 1.327,75 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z § 2 ods. 2 písm. a) bod 2 zák. č. 125/2006 Z.z. tým, že ako zamestnávateľ porušil § 6 ods. 1 písm. a) a i) v nadväznosti na § 13 ods. 3, § 6 ods. 1 písm. o), § 7 ods. 1 písm. a),b) a § 7 ods. 3 zák. č. 124/2006 Z.z. a § 8 ods. 1 Nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. v súvislosti s nevykonaním opatrení a neurčení postupov pri prevádzkovaní lisu LKT 250A v súlade s podmienkami určenými výrobcom, nedostatočným oboznámením E. I. pri jeho prijatí do práce, ako aj preradení na iné pracovisko s príslušnými predpismi vrátane bezpečných pracovných postupov na lise LKT 250A, zaradil zamestnankyňu U. Q. na výkon práce, ktorá nezodpovedá jej zdravotnému stavu. V odvolaní žalobca spochybňoval správnosť právneho vyhodnotenia skutočností zistených v priebehu konania a zachytených v obsahu administratívneho spisu (obdobne ako v predchádzajúcom konaní). Napadnutým rozhodnutím č. S/2011/2168-2.1, S/2011/2168-2.1 zo dňa 17.08. 2011 žalovaný ako odvolací orgán odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil aj s prihliadnutím na skôr vyslovený záver Krajského súdu v Trnave v rozsudku 14 S/63/2009 zo dňa 09.12. 2010 a skutočnosť, že žalobca relevantne nespochybnil žiadne zo zistení, na základe ktorých bol prijatý záver o porušenie povinností žalobcu ako zamestnávateľa. Pri rozhodovaní vo veci sa súd v prvom rade zaoberal skúmaním otázky, či podaná žaloba spĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia § 249 O.s.p.. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že v zmysle § 247 ods. 1 treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Zo strany žalobcu došlo k závažnému pochybeniu tým, že neuviedol akými konkrétnymi nezákonnosťami rozhodnutie žalovaného správneho orgánu trpí, v čom konkrétne bol žalobca týmto rozhodnutím ukrátený na svojich právach. Bolo opakovane judikované, že uvedenie konkrétnych žalobných dôvodov je podstatnou náležitosťou podaného žalobného návrhu, súd tieto skutočnosti za žalobcu nevyhľadáva, keďže práve ony majú podľa § 249 ods. 2 O.s.p. tvoriť obsah žaloby. Všetky žalobcom uvedené žalobné dôvody sú všeobecné - nekonkrétne a preto nespôsobilé byť právnym základom na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Len pre úplnosť súd uvádza, že z pripojeného spisového materiálu žalovaného mal za preukázané, že dôvodom vydania napadnutého rozhodnutia bola riadne zistená skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k pochybeniu v súvislosti s výkonom práce na lise LKT 250 výrobné č. 3788, keď v čase pracovného úrazu dňa 07.11. 2007 boli preukázateľne pridelení na výkon práce na tomto zariadení dvaja zamestnanci E. I. a U. Q.. Rovnako nebolo dostatočným spôsobom preukázané zabezpečenie školenia ohľadne BOZP a obsluhy vyššie uvedeného technického zariadenia E. I. tak pri jeho nástupe do zamestnania, ako aj pri preradení na inú prácu. V otázke nedostatku zdravotnej spôsobilosti U. Q. rovnako súd zotrváva na svojom predchádzajúcom závere vyslovenom v rozsudku č. 14 S/63/2009 zo dňa 09.12. 2010. Krajský súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.