Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/32/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201868 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:1010201868.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Jána Mihala a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadkyne „TAZ, a. s., v likvidácii, Trnava, Coburgova 84", Bratislava, Námestie Slobody 10, zastúpeného advokátom: JUDr. Juraj Gajdošík, Košická 52, Bratislava, proti žalovaným: 1/ F. L., nar. XX. T. XXXX, bytom K., J. Q. XX a 2/ K. L., nar. X. F. XXXX, bytom tamtiež, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p., v konkurze Trnava, Trnava, Františkánska 22, o 386,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 10. januára 2012 č. k. 10C/159/2010-129, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Súdu prvého stupňa nariaďuje vykonanie opravy úvodnej časti napadnutého rozsudku doplnením tam aj mena sudkyne. Žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi na ich strane náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou (žalobou došlou súdu prvého stupňa 19. októbra 2010) sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 386,40 eur s príslušenstvom z titulu nájomného za byt č. X na ulici P. Q. č. XX v K. (ďalej len „byt“ alebo „byt žalovaných“). Takéto svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 123 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho zákonníka) a § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV (zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom a účinnom do 31. júla 2000) a § 44 ods. 1 ZKR (zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení platnom a účinnom do 31. júla 2008), pričom vecne mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že nárok žalobcu je nedôvodný, pretože tento nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, keď v rozhodnom období (novembra 2008 až marca 2009) nebol vlastníkom predmetného bytu, ani nemal oprávnenie na nakladanie s ním (či poberanie úžitkov z neho). Dokazovaním bolo zistené, že žalovaní byt nadobudli zmluvou o prevode vlastníctva bytu od TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s. r. o., IČO: 36862649 s právnymi účinkami vkladu ku dňu 16. apríla 2010. Súd prvého stupňa mal tiež z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3K/105/99 z 21. decembra 2009 preukázané, že na majetok dlžníka TAZ, a. s., v likvidácii, IČO: 36227803, so sídlom Coburgova 84, Trnava bol vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Dušan Pohovej a uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 25K/2/2007-70 z 12. septembra 2007 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Trnavské automobilové závody, š. p., v likvidácii, IČO: 00009199, Trnava, tomuto za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Peter Ondreička a uznesením č. k. 25K/2/2007-823 z 12. decembra 2009 bol tento z funkcie odvolaný a za nového správcu ustanovený Mgr. Ing. Pavol Korytár. Tak žalobca, ako aj vedľajší účastník na strane žalovaných zahrnuli byt žalovaných do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty toho-ktorého úpadcu. Spornou teda ostala jedine otázka vlastníctva predmetného bytu, resp. posúdenia, ktorá právnická osoba má (mala) oprávnenie nakladať s predmetným bytom v rozhodnom období, keď na jednej strane podľa názoru žalobcu on ako prvý zaradil (už 8. júna 2000) byt do súpisu majetku patriaceho do ním spravovanej konkurznej podstaty a aj podľa výpisu z listu vlastníctva bola práve úpadkyňa v osobe akciovej spoločnosti jeho vlastníkom, kým na druhej strane vedľajší účastník na strane žalovaných vyvodzoval svoje postavenie prenajímateľa z toho, že byt sa nachádza v súpise všeobecnej podstaty ním spravovaného úpadcu (š. p.). Zamietnutie žaloby bolo potom odôvodnené najmä poukazom na zistenie, že aj žaloba žalobcu o vylúčenie bytu z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik, v likvidácii, IČO: 00009199, so sídlom Paulínska 20, Trnava bola rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 44Cbi/6/2007-653 (z 26. marca 2008) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-767 (z 23. septembra 2008) a dopĺňacím rozsudkom č. k. 21CoKR/4/2008-915 (z 29. októbra 2009) zamietnutá, pretože žalobca v takomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vlastníctvo k bytu, teda právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu vedľajším účastníkom. Preto oprávnenia k bytu patria vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných. O náhrade trov konania potom rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) tak, že plne úspešným žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi na ich strane nepriznal právo na ich náhradu, keďže títo ju nežiadali. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 220 O. s. p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie (čiže žalovaným 1/ a 2/ uloží spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 386,40 eur, poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 77,28 eur od 21. novembra 2008 do zaplatenia, zo sumy 77,28 eur od 21. decembra 2008 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 1 promile za každý deň omeškania zo sumy 77,28 eur od 21. januára 2009 do zaplatenia, zo sumy 77,28 eur od 21. februára 2009 do zaplatenia a zo sumy 77,28 eur od 21. marca 2009 do zaplatenia - okrem náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 135,78 eur na účet /?/ právneho zástupcu žalobcu). Odvolanie právne odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O. s. p., keď trvá na tom (žalobca), že byt žalovaných zahrnul ešte dňa 8. júna 2000 do súpisu majetku patriaceho do ním spravovacej podstaty a žalovaní až do októbra 2008 si riadne plnili svoje povinnosti voči nemu a nespochybňovali nájomný vzťah. Právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trnava vo veci sp. zn. 44Cbi/6/2007 (ktorým súd zamietol žalobu žalobcu na vylúčenie vecí vrátane bytu žalovaných z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii), nebola definitívne (záväzne) vyriešená otázka vlastníckeho práva, keďže vo výroku tohto rozhodnutia súd autoritatívne určil len skutočnosť, že nevylučuje veci z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii a nie skutočnosť, že vlastníkom v rozhodnom období bol niekto iný ako žalobca. Tvrdenie súdu prvého stupňa, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že v takomto období bol vlastníkom bytu, resp. osobou oprávnenou vykonávať vlastnícke práva k bytu, považuje žalobca za nesprávne, a to s poukazom na § 14 písm. a/ v spojení s § 19 ZKV, platného v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii, keď oprávnenie nakladať s vecami zapísanými do súpisu podstaty až do momentu právoplatného rozhodnutia o vylúčení vecí zo súpisu majetku podstaty úpadcu patrí správcovi a k dnešnému dňu (podania odvolania) nebolo rozhodnuté o vylúčení vecí zo súpisu podstaty. Oprávnenie nakladať s bytom preto svedčí stále jemu (žalobcovi), keďže on bol prvým správcom, ktorý zapísal byt do súpisu majetku podstaty a takýto prvý správca má aj podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 29. januára 2009 sp. zn. 1CoKR/17/2009 oprávnenie prenajímať byt a inkasovať nájomné. Zopakoval aj, že až do marca 2009 bol vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností (porovnaj Oznámenie Správy katastra Trnava zo 6. júla 2009) a žalovaní teda mali povinnosť platiť nájomné za rozhodné obdobie ako oprávnenému žalobcovi a nie vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných. Obaja žalovaní navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť pre nesúhlas s odvolaním žalobcu a stotožnenie sa s dôvodmi súdu prvého stupňa (v plnom rozsahu). I vedľajší účastník na strane žalovaných navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s požiadavkou na konečné, záväzné a autoritatívne rozhodnutie vzhľadom na trvajúcu názorovú nezhodu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaných. Žalobca podľa neho nemá právo požadovať vylúčenie dotknutého majetku zo súpisu všeobecnej podstaty Trnavské automobilové závody, š. p. v konkurze (pretože vedľajší účastník nebol nikdy vlastníkom dotknutých nehnuteľností), nesprávne v rozpore so zákonnou zásadou vynakladania odbornej starostlivosti vykonal posúdenie k rozsahu majetku podliehajúceho konkurzu vyhláseného na majetok vedľajšieho účastníka a tohto nesprávneho posúdenia sa pridržiava do súčasnosti a odmieta tiež akceptovať závery právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Trnava, Krajského súdu v Trnave, Krajskej prokuratúry v Trnave, Generálnej prokuratúry SR, ako aj Najvyššieho súdu SR. Vyjadril tiež nesúhlas s tvrdením žalobcu o nesprávnosti skutkových zistení a nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) a to proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa treba považovať za vecne správny a preto je namieste ho potvrdiť. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 10C/159/2010 je zaplatenie sumy 386,40 eur s príslušenstvom ako nezaplateného nájomného za byt a predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba toto požadujúca v celom rozsahu zamietnutá. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd nemá žiaden zásadný dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa, pojatou ním do odôvodnenia napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, teda najmä záver o tom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie žalobou uplatneného nároku od žalovaných, keďže sa mu nepodarilo preukázať, že v rozhodnom období bola úpadkyňa, ktorej je správcom (TAZ, a. s. v likvidácii, IČO: 36227803) vlastníkom bytu a že žalobca mal oprávnenie nakladať s bytom a žiadať od žalovaných aj plnenia s tým spojené. Podľa § 123 O. z. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 125 O. z. osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom. Podľa § 663 O. z. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu. Podľa § 44 ods. 1 ZKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Z dokazovania vykonaného už súdom prvého stupňa jednoznačne vyplýva záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na vymáhanie žalobou uplatneného nároku, keď tento ani podľa odvolacieho súdu neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenia nakladať s bytom žalovaných nielen v rozhodnom období, ale nakladať s ním vôbec. V priebehu konania vstúpil do konania na strane žalovaných vedľajší účastník Mgr. Ing. Pavol Korytár (správca úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00009199, Trnava“), pričom prípustnosť jeho vedľajšieho účastníctva bola právoplatne konštatovaná uznesením Okresného súdu Trnava zo 4. januára 2011 č. k. 10C/159/2010 - 55 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo 14. septembra 2011 č. k. 10Co/37/2011-74. Práve správcovi úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii (vedľajšiemu účastníkovi) plnili žalovaní žalobcom vymáhané platby za rozhodné obdobie. Žalobca v konaní odvodzoval dôvodnosť svojho nároku a oprávnenie vymáhať ho zo svojho postavenia správcu konkurznej podstaty TAZ, a. s. v likvidácii, IČO: 36227803, Coburgova 84, 917 48 Trnava a poukazoval najmä na to, že byt žalovaných nebol vylúčený zo súpisu podstaty úpadkyne TAZ, a. s. v likvidácii (napriek tomu, že bol zaradený aj do súpisu podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii). Takúto duplicitnosť súpisu sa snažili vyriešiť obaja správcovia podaním žalôb o vylúčenie vecí patriacich do konkurznej podstaty, pričom doposiaľ bolo právoplatne skončené len konanie, ktoré inicioval žalobca (rozhodnutiami v konaniach vedených Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 44Cbi/6/2007, Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 21CoKR/4/2008 a Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 6Obdo/38/2009), ktorými bola žaloba žalobcu zamietnutá, keď konajúce súdy ustálili, že nie je možné jednoznačné stotožnenie nehnuteľností v procese privatizácie vstupujúcich do majetku TAZ, a. s. prostredníctvom FNM SR s nehnuteľnosťami špecifikovanými v žalobe, teda aj s bytom žalovaných a to vzhľadom na obsahovú nedôslednosť aktov súvisiacich s privatizáciou, ale aj na dodatočnú neoprávnenú manipuláciu s dokladmi a ich dopĺňanie (ako to vyplýva zo spoločného návrhu š. p. TAZ, FNM SR, Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR a správkyne konkurznej podstaty úpadcu TAZ Trnava, Coburgova, a. s. v likvidácii na začatie katastrálneho konania 22. decembra 1999). Konanie iniciované vedľajším účastníkom na strane žalovaných vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2000 potom nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Odvolací súd za opísanej situácie nemá žiaden dôvod neakceptovať výsledok už právoplatne skončeného konania, z ktorého logicky vyplýva, že ak bola zamietnutá žalobcova žaloba o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii, tak vlastnícke právo k bytu mu ani v rozhodnom období nemohlo patriť (napriek súpisu tvrdiacemu opak). Na tomto nemohlo nič zmeniť ani neskončenie konania začatého vedľajším účastníkom, keďže tunajší súd už viackrát v druhovo totožných veciach za účasti oboch správcov podotkol, že treba považovať za vysoko nepravdepodobné, žeby aj na strane dnešného vedľajšieho účastníka mohla byť konštatovaná nedôvodnosť žaloby o vylúčenie zo súpisu a teda i nedostatok jeho práva (tu por. napr. rozsudok Okresného súdu v Trnave z 19. júna 2012 č. k. 10Co/161/2011-175, vydaný vo veci súdu prvého stupňa jeho sp. zn. 12C/5/2009). Z vyššie uvedeného tak zreteľne vyplýva jediný možný záver o potrebe zamietnutia žaloby žalobcu, ktorý nepreukázal vlastníctvo k bytu ani oprávnenie nakladať s ním, keďže ako v tomto, tak i v konaní o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty nepreukázal akékoľvek právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu druhým správcom (dnešným vedľajším účastníkom). Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil, čo sa týkalo nielen veci samej, ale i rovnako správneho rozhodnutia aj o trovách konania, kde priznaniu náhrady úspešným žalovaným a tiež vedľajšiemu účastníkovi na ich strane bránilo to, že si náhradu neuplatnili (návrhom podľa § 151 ods. 1 O. s. p.). Súdu prvého stupňa však podľa § 222 ods. 3, § 164 a § 157 ods. 1 O. s. p. nariadil vykonanie opravy neúplnosti úvodnej časti jeho rozsudku, kam sa zrejme v dôsledku zníženia pozornosti venovanej takejto časti rozhodnutia nedostala jedna z obligatórnych (povinných) súčastí, teda meno sudcu, ktorý rozsudkom rozhodol. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a ani v odvolacom konaní úspešným žalovaným i vedľajšiemu účastníkovi na ich strane náhradu trov konania nepriznal, pretože títo ani v tomto prípade nepodali návrh na priznanie náhrady (§ 151 ods. 4 O. s. p.). Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.