Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/59/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201829 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:1010201829.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s., v likvidácii, Coburgova 84, Trnava, zastúpený JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom, Košická 52, Bratislava, proti odporkyni: Ing. J. R., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Sladovnícka 13, Trnava, o zaplatenie 436,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21. októbra 2011, č.k. 26C/214/2010-66, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 436,90 eur spolu s príslušenstvom zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 123, § 132, § 663 Občianskeho zákonníka a § 14 ods. 1 písm. a/ Zákona o konkurze a vyrovnaní, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno v otázke svojej aktívnej vecnej legitimácie, preto súd návrh ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu. Uplatnená pohľadávka predstavovala dlžné nájomné za užívanie bytu č. 6, nachádzajúceho sa v W. na ulici H. č. XX, na 2. podlaží bytového domu č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XXX, ktorý pozostáva z 3 izieb a príslušenstva, a to na základe Zmluvy o nájme bytu, uzavretej z prenajímateľom TAZ Sipox, a.s., Trnava a odporkyňou dňa 30.10.1995. Odporkyňa uviedla, že užíva predmetný byt na základe oznámenia Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. v konkurze z októbra 2008 boli zmenené účty, na ktoré bolo potrebné uhrádzať zálohové platby na nájomné i úhrady za služby, spojené s užívaním bytov, čo rešpektovala a mesačné zálohové platby na nájomné riadne uhrádzala, teda požadovaná suma 436,90 eur za nájomné za obdobie od novembra do decembra 2008 a v r. 2009 bola uhradená na novozriadený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, čo potvrdil aj vedľajší účastník. Vedľajší účastník navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa, keď nebolo preukázané jeho vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti bytovému domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza. V danej veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. V konaní nebolo sporné, že odporkyňa byt užívala od októbra 1995 na základe nájomnej zmluvy. Nebolo ani sporné, že navrhovateľovi v období, za ktoré žiadal zaplatiť nájomné nájomné nezaplatil, nakoľko za toto obdobie poukázala platby na nájomné vedľajšiemu účastníkovi. V konaní bolo sporné, kto bol vlastníkom a prenajímateľom predmetného bytu, teda kto mal v predmetnom spornom období právo na nájomné za užívanie bytu. V konaní mal súd preukázané, že rozhodnutím súdu zo dňa 21.12.1999 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii. Do súpisu majetku úpadcu TAZ, a.s., bola zapísaná aj nehnuteľnosť - bytový dom na ulici H. XX v W.. Dňa 16.10.2007 vtedajší správca konkurznej podstaty TAZ, š.p. tiež zapísal predmetnú nehnuteľnosť do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu TAZ, š.p. Tento súpis bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 206B/2007. Dôvodom sporného zápisu bola absolútna neplatnosť prevodov vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku od úpadcu TAZ, š.p. na fond národného majetku. Podľa vtedajšieho správcu úpadcu TAZ, š.p. danom prípade nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku s rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/92 zo dňa 11.4.1992 o schválení privatizačného projektu a uznesením vlády SR č. 590 zo dňa 16.6.1992 o schválení privatizačného projektu úpadcu, predmetom ktorých nebol prevod - prechod súpisovej zložky majetku od úpadcu na FNM a následné prevody na ďalšie osoby. Z rozhodovacej činnosti súdu je ďalej známe, že medzi navrhovateľom ako správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. a vedľajším účastníkom Mgr. Ing. Pavlom Korytárom ako správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. prebieha viacero súdnych sporov ohľadom vlastníckych práv k veciam, patriacim do podstaty toho-ktorého správcu a ohľadom ich iných vzájomných vzťahov. Je nepochybné, že obaja správcovia zapísali po vyhlásení konkurzov na spoločnosti, ktorých sú správcami pri súpise majetku, patriaceho do konkurznej podstaty aj predmetný byt. Takýto postup zákon síce nevylučuje, je však potrebné duplicitný zápis vyriešiť. V tejto otázke prebiehajú súdne konania, pričom v prvom z nich sa domáha vylúčenia veci z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. Mgr. Ing. Pavol Korytár, ktoré konanie prebieha na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2000 doposiaľ nie je právoplatne skončené. V druhom súdnom konaní sa domáhal vylúčenia vecí vrátane bytu z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., teda navrhovateľ. Toto konanie, ktoré je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 bolo právoplatne skončené, keď návrh navrhovateľa JUDr. Dušana Pohoveja, správcu konkurznej podstaty TAZ, a.s. bol zamietnutý. Súd dospel k záveru, že JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s., nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, t.j. i k predmetnému bytu na navrhovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že ohľadom vecí, patriacich do konkurznej podstaty spoločnosti TAZ, š.p. existuje doposiaľ jediné právoplatné rozhodnutie, ktoré súd akceptoval. Z uvedeného vyplýva, že vlastníctvo k predmetnému bytu svedčí vedľajšiemu účastníkovi Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. a nie navrhovateľovi. Navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie nájomného, keď táto suma bola dlžným nájomným a platbami za poskytnuté služby za užívanie bytu v období mesiacov november 2008 až október 2009 odporkyňou uhradená. Navrhovateľ nepredložil ani nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by bezpečne preukázali, že bol niekedy vlastníkom predmetného bytu, ktoré by zásadne spochybnili závery súdu ohľadne vlastníckeho práva. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že s rozsudkom súdu prvého stupňa nesúhlasí, keď súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z oznámenia Správy katastra zo dňa 6.7.2009 vyplýva, že do marca 2009 bol JUDr. Dušan Pohovej správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803 vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie v období špecifikovanom v návrhu, nezaoberal sa dôkazmi, ktoré preukazujú aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa. Súd len skonštatoval, že odporkyňa nájomné platila riadne a včas prenajímateľovi Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze, pričom neuviedol, na základe akých skutočností má toto za preukázané. Je pravdou, že predmetný byt bol zaradený aj do súpisu majetku podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze, avšak navrhovateľ bol prvým správcom, ktorý zapísal predmetný byt do súpisu majetku podstaty. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1CoKR/17/2009 zo dňa 29.1.2009, právoplatné dňa 19.2.2009, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti, spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty však svedčia tomu správcovi konkurznej podstaty, ktorý majetok spísal ako prvý. Týmto oprávneným správcom konkurznej podstaty je JUDr. Pohovej. V zmysle ust. § 19 ZKV svedčí správcovi oprávnenie nakladať s vecami, zapísanými do súpisu podstaty až do momentu právoplatného rozhodnutia o vylúčení vecí zo súpisu. V prípade súpisu majetku podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii k dnešnému dňu nebolo rozhodnuté o vylúčení vecí zo súpisu podstaty, a teda oprávnenie nakladať s majetkom podstaty svedčí k dnešnému dňu JUDr. Dušanovi Pohovejovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii. Odporkyňa si nesplnila svoju povinnosť, vyplývajúcu z nájomnej zmluvy a ust. § 685 ods. 1 OZ, keď k dnešnému dňu neuhradila navrhovateľovi nájomné za špecifikované obdobie v návrhu. Navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrhu vyhovieť a určiť odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 436,90 eur s príslušenstvom a trovy konania. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že neeviduje žiadny nevyrovnaný dlh spojený s užívaním bytu za rozhodné obdobie. Za toto obdobie nájomné aj úhrady, spojené s užívaním bytu riadne zaplatila na účet Správcovskej kancelárie Mgr. Ing. Pavla Korytára. Má za to, že doposiaľ existuje jediné právoplatné súdne rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že vlastníctvo k predmetnému bytu svedčí vedľajšiemu účastníkovi. Navrhovateľ doteraz nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, nepreukázal vlastnícke právo k bytu, v dôsledku čoho nemohol vzniknúť voči nemu nedoplatok na nájomnom. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v súčasnosti navrhovateľ odmieta akceptovať závery právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Trnava, Krajského súdu Trnava, Krajskej prokuratúry Trnava, Generálnej prokuratúry SR, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, z obsahu ktorých rozhodnutí jednoznačne vyplýva záver, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol a nie je úpadca TAZ, a.s. v likvidácii, Coburgova č. 84, Trnava, IČO: 36 227 803, pretože dotknuté nehnuteľnosti neboli predmetom privatizácie, a teda majetok patrí Trnavským automobilovým závodom, š.p.. Litispendencia súdneho konania, vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2000 so súdnym konaním, vedeným na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 neprichádza do úvahy, pretože v predmetných konaniach nie je daná ani totožnosť účastníkov ani skutková totožnosť. Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 13C/179/99 bol nariadený predbežným opatrením zákaz nakladania s bytovými domami. Krajská prokuratúra odložila podnet JUDr. Pohoveja proti rozsudku Okresného súdu Trnava v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave ako nedôvodný. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 18.2.2010, sp. zn. 6Obdo/38/2009 odmietol dovolanie JUDr. Pohoveja proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k. 21CoKR/4/2008-767. Napokon dňa 1.7.2010 Ústavný súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010-19 odmietol sťažnosť JUDr. Pohoveja. Inštitút vylučovacej žaloby je svojou podstatou vlastníckou žalobou a žalobou určovacou. Navrhovateľ je povinný bezodkladne vylúčiť nehnuteľnosť zo súpisu majetku úpadcu TAZ, a.s. v súlade s § 19 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, keďže v súčasnosti niet pochýb, či nehnuteľnosť patrí do podstaty. Nerešpektovanie uvedených právoplatných rozhodnutí súdov navrhovateľom je flagrantným a hrubým porušením jeho povinností. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho vo veci verejne vyhlásil rozsudok (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 26C/214/2010 je určenie povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 436,90 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku na nájomnom ku dňu 30.10.2009. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý z dôvodu nepreukázania aktívnej legitimácie navrhovateľa. Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logicky rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 - 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu, potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu, zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O.s.p.). Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania. V zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v súčasnosti zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis konkurznej podstaty, ktorý vykonáva správca konkurznej podstaty. Predmetom konkurzu sú veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V súpise musí byť zachytený celý rozsah konkurznej podstaty a správca do súpisu podstaty zahrnie aj všetky pochybné prípady spolu s poznámkou o dôvodoch pochybnosti. Správca do súpisu v zásade zahrnie každú vec a právo, o ktorých je presvedčený, že do podstaty patria. Správca konkurznej podstaty úpadcu zaradí do súpisu každú vec, o ktorej je presvedčený, že patrí alebo môže patriť do podstaty. Nemá pritom povinnosť skúmať existenciu vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam a vec do súpisu zaradí aj v prípade, ak má pochybnosti, či skutočne do podstaty patrí. Vtedy ju ale zapíše do podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo o iných dôvodoch, ktoré jej zaradenie do súpisu spochybňujú. Konkurzný súd posúdi dôvody, spochybňujúce zaradenie veci do podstaty a buď vec z podstaty vyradí, alebo osobe, ktorá spochybňuje zaradenie veci do podstaty, uloží lehotu na podanie vylučovacej žaloby. Táto žaloba má procesnú povahu a nedodržanie stanovenej lehoty má za následok to, že vec sa považuje ako do súpisu oprávnene zahrnutá a dotknutá osoba sa už nemôže domáhať svojho práva k nej. Rovnaký záver je potrebné urobiť aj v prípade, ak osoba, ktorá sa cíti byť vlastníkom určitej veci, nenamieta jej zapísanie do konkurznej podstaty, nedovoláva sa teda svojho vlastníckeho práva k nej a nežiada ju ani vylúčiť z podstaty, alebo svoje námietky voči zaradeniu veci do podstaty vezme späť. Potom totiž platí, že do podstaty patria veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu. Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňaženie majetku patriaceho do podstaty, lebo speňažený môže byť len ten majetok, ktorý bol spísaný, pričom správca je oprávnený takto spísaný majetok speňažiť okrem prípadu, ak bol zo súpisu zákonným spôsobom vylúčený. Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p., len ho doplňuje reagovaním na odvolanie navrhovateľa. Ustanovenie § 78 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prípade určovacej žaloby podľa § 78 zák.č. 7/2005 Z.z. ide teda v rámci žalôb podľa § 80 písm. c/ O.s.p. o určovaciu žalobcu sui generis, kde naliehavý právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou rýchlosti a hospodárnosti konania v zmysle § 6 O.s.p., ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa v ňom rieši otázka vlastníctva. (Uznesenie ÚS SR, I.ÚS 202/2011 ). Správne súd prvého stupňa riešil ako predbežnú otázku konania, kto bol prenajímateľom resp. osobou oprávnenou disponovať s predmetným bytom v rozhodnom období. Navrhovateľ síce predložil list vlastníctva, v ktorom je zapísaný úpadca ako vlastník predmetného bytu, avšak dňa 26.3.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu navrhovateľa o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 a dňa 23.9.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok prvostupňového súdu, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Z odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi 6/2007-653 zo dňa 26.3.2008 vyplýva, že navrhovateľ neuniesol dôkazne bremeno, nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Navrhovateľ nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na navrhovateľa a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKR 4/2007 - 767 zo dňa 23.9.2008 sa okrem iného uvádza, že navrhovateľ na svoje tvrdenia nepredložil súdu a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy, a preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade navrhovateľ jeho vlastnícke právo postupom podľa § 78 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyvrátil, a preto tu platí zákonná domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. § 67 zák. č. 7/2005 Z.z., účinného v čase vyhlásenia konkurzu), že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom bol úpadca - Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199, aj keby v konečnom dôsledku nebolo išlo o jeho majetok. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd uvádza, že súhlasí s právnym názorom odvolateľa ohľadne aplikovania zásady priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát tak, ako to uvádza aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 29Cdo/249/2008, nakoľko v čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných podstát zák. č. 328/1991 Zb., resp. zák. č. 7/2005 Z.z. tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako je to upravené v súčasnosti v ust. § 78 ods.9 zák.č. 7/2005 Z.z., avšak odvolateľ uvedený právny názor nesprávne aplikuje, pretože v súčasnosti už bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 44Cbi/6/2007-653 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu, č.k. 21CoKr/4/2008-767 právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu - TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803 k dotknutému majetku, čím zásada priority stratila opodstatnenie. Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca takúto vec predá, nemôže sa tretia osoba úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania veci, lebo v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi (Uznesenie ÚS SR, II.ÚS 263/2009). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že byty, vrátane predmetného bytu, sú predmetom konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 a iba správca uvedeného úpadcu, a teda nie navrhovateľ, je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného sa tak domnienka o vlastníctve, svedčiaca o osobe, zapísanej na liste vlastníctva v rozhodnom čase považuje správne v zmysle ust. § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Keďže navrhovateľ nebol a ani nie je vlastníkom bytov, nemohol nájomcom týchto bytov voči navrhovateľovi vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Z tohto dôvodu, nemôže byť navrhovateľ aktívne vecne legitimovaný ani v tomto konaní a správne preto konštatoval súd prvého stupňa, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o aktívnej vecnej legitimácii v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešným odporcom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili a v odvolacom konaní im ani žiadne trovy nevznikli. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.