Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3To/93/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511011074 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2511011074.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov JUDr. Janky Klčovej sa JUDr. Ivana Ilavského v trestnej veci proti obžalovanému Ing. D. L. pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 odsek 1, odsek 3 písm.a/ Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 25.06.2012 sp.zn. 2T/197/2011 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.10.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 odsek 1 písm.b/, písm.c/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec sa vracia súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný podľa § 285 písm.c/ Trestného poriadku oslobodený z prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 odsek 1, odsek 3 písm.a/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že dňa 28.1.2007 v čase od 13,35 hod. v W., v areáli spoločnosti S., a.s., M. XXX, W., na prevádzke s označením VVZ, ako technológ chemickej výroby spoločnosti Zentiva, a.s., a vedúci projektového tímu zavedenia výroby (transferu) Atorvastatinu do výrobnej jednotky v W. zapríčinil vznik požiaru, a to tým, že navrhol ako autor nesprávny technologický postup prípravy vlhkého amorfu Atorvastatin vápenatej soli Optimalizačný režim SOP OR/03/07, podľa ktorého na umiestnenie horľavých kvapalín I. triedy nebezpečnosti používaných pri príprave vlhkého amorfu Atorvastatinu vápenatej soli boli použité prepravné obaly - vrecia, ktoré nespĺňali podmienky stanovené vyhláškou MV SR č. 96/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho došlo v miestnosti na odstreďovanie Atorvastatinu k vybitiu elektrostatického náboja povrchu týchto vriec o spodný okraj konštrukcie odstredivky a pri nasypávaní odrezaného Atorvastatinu z odstredivky došlo k vznieteniu pár pentánu a následnému požiaru odstredivky, ktorý spôsobil na produkte Atorvastatinu škodu vo výške 116 278,22 Eur a obnovenie celej prevádzky výroby Atorvastatinu si vyžiadalo náklady vo výške 113 840,84 Eur, teda svojím konaním spôsobil škodu spoločnosti Zentiva, a.s., Nitrianska 100, Hlohovec, IČO 31 411 771, v celkovej výške 230 119,06 Eur. pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku bola poškodená organizácia Zentiva a.s. Nitrianska č. 100, Hlohovec, IČO: 31411771 s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 odsek 1 písm.b/ Trestného poriadku a žiadal, aby krajský súd vo veci sám rozhodol. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že k požiaru došlo z dôvodu použitia nesprávneho obalového materiálu, ktorý nezodpovedal požiarnym vlastnostiam použitej látke pentánu C5 H12, ktorý má vlastnosti horľavej kvapaliny s nízkym bodom varu, teda sa jedná o horľavú kvapalinu prvej triedy nebezpečenstva, pričom v interných smerniciach upravujúcich technologický postup prípravy vlhkého amorfu atorvastatín vápenatej soli neboli rozpracované protipožiarne zásady pri manipulácii s horľavými kvapalinami s nízkym bodom varu. Zo zabezpečených interných smerníc účinných v čase skutku vyplýva, že protipožiarne zásady v danom procese neboli rozpracované v smernici upravujúcej optimalizačný režim, ani v základnej smernici, ani v inej účinnej internej smernici. Z výsluchu obžalovaného vyplýva, že bol vedúcim projektového tímu zodpovedného za transfer výroby a vedel o vlastnostiach používaných látok, navyše vo svojom projektovom tíme mal aj bezpečnostného technika, napriek tomu sa len spoľahol, podľa vlastného vyjadrenia na otázku spôsobu vyhodnotenia bezpečnostných rizík na to, že išlo o transfer z Prahy jedna ku jednej. V tejto súvislosti okresný prokurátor poukázal na výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol, že český Optimalizačný režim upozorňuje na to, že pentán je vysoko horľavý a treba používať zariadenie adekvátne k týmto látkam a ich požiarno-technickým vlastnostiam, obžalovaný na to však v Optimalizačnom režime, za vypracovanie ktorého bol zodpovedný, neupozornil. Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že obžalovaný bol ako technológ a vedúci projektového tímu zodpovedný za prípravu interných predpisov pre daný proces, pričom jednou z príčin vzniku požiaru bolo aj to, že protipožiarne zásady neboli dostatočne rozpracované v interných predpisoch a druhou použitie nesprávnych obalov. Podľa názoru okresného prokurátora okresný súd pri svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval zásadu prezumpcie neviny uvedenú v § 2 odsek 4 Trestného poriadku, pretože hoci ku skutku došlo v procese výroby, za ktorú ako takú nebol obžalovaný zodpovedný, príčinou vzniku požiaru boli okolnosti predchádzajúce procesu výroby, a to procesu transformácie technologického postupu, pri ktorom nebola venovaná dostatočná pozornosť požiarnym vlastnostiam používaných látok, čo vyplýva z toho, že v interných smerniciach neboli dostatočne rozpracované zásady manipulácie s horľavými kvapalinami I. triedy nebezpečenstva, v dôsledku čoho boli v samotnej výrobe použité obalové materiály, ktoré nezodpovedali tomuto riziku, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že za proces transformácie technologického postupu bol zodpovedný obžalovaný, ktorý bol zodpovedný aj za vypracovanie súvisiacich interných predpisov, pričom ako sám uviedol, poznal vlastnosti používaných látok, mal v rámci projektového tímu osobu zodpovednú za protipožiarnu oblasť, napriek tomu týmto bezpečnostným rizikám nevenoval v rámci transformácie náležitú pozornosť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ohrozenie v súvislosti s používanými látkami nespôsobí. Okresný prokurátor osobitne poukázal na to, že zamestnanci výroby podľa znalca dodržali všetky pracovné postupy upravené v interných predpisoch platných a účinných v čase skutku. Okresný súd sa teda vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal so zodpovednosťou obžalovaného a vplyvom jeho konania v rámci procesu transformácie predmetného technologického postupu, za ktorý bol nepochybne zodpovedný, na proces výroby, pri ktorom došlo ku skutku. Podľa § 317 ods. l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. l. Podľa § 326 odsek 1 písm.b/ Trestného poriadku krajský súd rozhodol na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že zistené chyby nemožno odstrániť ani na verejnom zasadnutí krajského súdu. Súd I. stupňa nepostupoval v súlade s ustanovením § 2 odsek 10 Trestného poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Záver súdu I. stupňa o nevine obžalovaného je podľa názoru krajského súdu predčasný. Doposiaľ vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že na vznik požiaru vplývalo viac faktorov. Súd I. stupňa sa nedôvodne opieral len o vyjadrenie znalca v tom smere, že ak by boli splnené všetky všeobecné bezpečnostné predpisy, k požiaru by nedošlo. Spoločnosť Zentiva nemala vypracovaný a schválený požiarny štatút. V miešačke musel zostať zbytkový pentán, čo potvrdzuje nedostatočné vyčistenie odstredivky. Konanie zamestnancov pri transfere bolo v súlade s pracovným postupom. Požiar bol dôsledkom nerozpracovania protipožiarnych zásad pri manipulácii s horľavými kvapalinami s nízkym bodom varu a zároveň, že zamestnanci použili na prepravu nevhodné obaly. Dospel súd I. stupňa preto k záveru, že toto všetko nebolo v kompetencii obžalovaného. Zistil, že zákon porušila aj spoločnosť Zentiva a k porušeniu predpisu došlo aj zo strany pracovníkov výroby, ktorú obžalovaný neriadil. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný v priebehu konania vypovedal, že mal na starosti a riadil transfer atorvastatínu, kde v skupine pracovali majster W. a niekto za životné prostredie. Najskôr sa vyskúša výroba, a keď to vyjde, tak sa transfer ukončí. Je zodpovedný za chemizmus celej výroby, to znamená, aby sa vyrobila látka v požadovanej kvalite a kvantite. Neprichádza do styku so skladovaním, v Zentive ani neboli iné možnosti izolovať produkt, toto ani neriadil. Bola to štandardná operácia, o vlastnostiach látok, ktoré sa používali na operáciu, vedel. Pri skutku nebol vôbec prítomný, no dozvedel sa o ňom len z rozprávania. Nie je bezpečnostný technik, je chemik, dávanie látky do vriec je bežná operácia, ktorú riadi výroba. Vypracoval optimalizačný režim SOP 046488, je to štandardný operačný postup, boli to základné veci o bezpečnosti. Čo sa týka Vyhl. 96/2004 Z.z. toto by malo riešiť samostatné pracovisko. Je zodpovedný len za technológiu, aby sa produkt pripravil, a aby sa vyriešili problémy, ktoré pri jeho výrobe vzniknú, bol to transfer jedna ku jednej, to znamená, preberalo sa to, čo robili v Prahe, nemal dôvod tomu nedôverovať. Technológia bola rovnaká, vykonávala sa len na iných zariadeniach. Čo sa týka použitia vriec, pri výrobe atorvastatínu toto si riadi výroba, na ktorú obžalovaný nemá dosah. Transformačný proces výroby atorvastatínu prebiehal od r.2004 do r. 2006, pričom od mája 2006 to išlo do druhej budovy, kde sa nepretržite vykonáva aj ďalej. Zo znaleckého posudku a výpovede znalca Ing. B. W. vyplýva, že v danom prípade na pracovisku v budove a v miestnosti bol zamestnancami detailne dodržaný predpísaný pracovný postup, ktorý je uvedený a rozpracovaný v optimalizačnom režime OR/03/07-SOP pre postup prípravy vlhkého amorfu atorvastatínu vápenatej soli, ktorý je na strane 20 podnikovej normy uvedený pod označovaním odstreďovanie a premývanie kryštálu. Podniková norma, teda optimalizačný režim, pre postup prípravy vlhkého amorfu atorvastatínu vápenatej soli absolútne neobsahuje zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ktoré sú taxatívne ustanovené vo vyhláške Ministerstva vnútra č. 96/2004 Z.z. a to v § 3 a § 32 a ktoré sú každej právnickej osobe a teda aj Zentive, a.s. Hlohovec ustanovené ako povinnosť v § 4 odstavec b/ zák.č.314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi. Predpísaný pracovný postup uvedený v optimalizačnom režime bol úplne dodržaný, konanie oboch zamestnancov obchodnej spoločnosti bolo v súlade s predpísaným pracovným postupom. Samotný požiar bol ako dôsledok príčiny rozpracovania protipožiarnych zásad pri manipulácii s horľavými kvapalinami s nízkym bodom varu v optimalizačnom postupe OR/03/07 štandardnom operačnom postupe pre postup prípravy vlhkého amorfu atorvastatínu vápenatej soli. Pri každej manipulácii s horľavými kvapalinami prvej triedy nebezpečnosti najmä s nízkym bodom varu je právnická osoba povinná zabezpečiť realizáciu požiadaviek na zaistenie protipožiarnej bezpečnosti najmä tie, ktoré sú uvedené v § 3 odsek 8, § 32 odsek 6 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č.96/2004. Tieto protipožiarne požiadavky nie sú rozpracované v podnikovej norme a preto zamestnanci použili ako prepravný obal, ktorý im zamestnávateľ predložil t.j. PE vrecia, ktorých povrchový odpor nebol menší ako 10/9 ohmov ale v skutočnosti až hodnotu 10/15 ohmov. Zamestnávateľ aj napriek urgencii znalca nepredložil preukázateľný dôkaz, že má rozpracované opatrenia na ochranu pred požiarmi. Okrem nevhodne použitých vriec, je veľká pravdepodobnosť, že v miešačke musel zostať zbytkový pentán a ten vzbĺkol a preto podľa názoru znalca nebol dôsledne otriedený pred vypúšťaním. Dozor pri výrobe nebol dôsledný. Požiar vznikol v dôsledku elektrostatického trenia vysoko horľavej kvapaliny s nízkym bodom varu (pentánu) v styku s PE vrecom. Požiarny štatút mal na takúto situáciu myslieť. Požiarny štatút mal byť vypracovaný požiarnym technikom a schválený najvyšším štatutárnym orgánom spoločnosti Zentiva. Kriminalistický a expertízny ústav PZ vo svojom posudku potvrdil, že kriminalistické ohnisko požiaru bolo určené do priestoru spodnej časti odstredivky a vrchného okraja vriec. Príčinou požiaru bolo vznietenie sa pár pentánu v dôsledku vybitia elektrostatického náboja povrchu vriec o spodný okraj konštrukcie odstredivky pri nasypávaní odrezaného atorvastatínu z odstredivky. V nadväznosti na zistenú príčinu požiaru, výpoveď obžalovaného a znalecký posudok znalca Ing. B. W. je nutné v prvom rade konštatovať, že lokálna norma s názvom Optimalizačný režim - SOP pre postup prípravy vlhkého anmorfu Atorvastatín vápenatej soli, ktorej je obžalovaný autorom, navrhuje pri tomto procese použitie PE vriec. Z uvedenej normy tiež vyplýva (str.159 spisového materiálu), že odstredený kryštál sa na odstredivke premyje 2-krát 40 litrov pentánu. Po skončení premývania a odstreďovania sa kryštál atorvastatín vápenatej soli kvantatívne vyberie. Použitím vyrezávacieho zariadenia sa z odstredivky vyberie väčšia časť atorvastatínu. Zvyšok atorvastatínu sa vyškriabe s použitím teflónovej škrabky z odstredivky. Po otvorení výpustu z odstredivky sa atorvastatín vypustí do vopred odváženého, dvojitého PE vreca (vnútorný obal), ktoré sa zaviaže rýchloviazacou sponou, označí a vloží sa do označeného papierového vreca (vonkajší obal). Takto zabalený atorvastatín sa vloží do čierneho PE vreca, ktoré sa zaviaže špagátom. Znalec Ing. B. W. vo svojej výpovedi (č.l.753) uviedol, že okrem nevhodne použitých vriec, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku t.j. PE vriec je veľká pravdepodobnosť, že v miešačke musel zostať zbytkový pentán a ten vzbĺkol - zle odtriedený bol pri výrobe a preto dozor pri výrobe nebol dôsledný. Naproti tomu obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.754) vypovedal, že zvyškový pentán tam vždy je. V súvislosti so zistenou príčinou požiaru je preto potrebné v prvom rade odstrániť rozpory v tvrdení znalca a v tvrdení obžalovaného. Je totiž dôležité vzhľadom na použité obaly jednoznačne zistiť, či skutočne zvyškový pentán v odstredivke zostáva vždy alebo len v danom jednom prípade bol zvyškový pentán v odstredivke preto, lebo bol zle odtriedený pri výrobe. V ďalšom bude potrebné vypočuť požiarneho technika za účasti znalca, prípadne aj samotného znalca k otázke, čo konkrétne mal obsahovať požiarny štatút, ak požiar vznikne v dôsledku elektrostatického trenia vysoko horľavej kvapaliny s nízkym bodom varu (pentánu) v styku s PE vrecom. Tak, ako krajský súd už vyššie uviedol, je v danom prípade potrebné nepochybne zistiť, či zodpovednosť za vznik požiaru nesie obžalovaný sám, keďže použitie nevhodných PE vriec navrhol v citovanej norme SOP alebo vznik požiaru je dôsledkom zanedbania povinnosti viacerých osôb. Ak sa totiž doplneným dokazovaním zistí, že zvyškový pentán zostáva v odstredivke vždy a pri použití PE vriec nebolo možné požiaru žiadnym spôsobom zabrániť, je zavinením obžalovaného, že použitie PE vriec navrhol. Na druhej strane, ak sa však zistí, že pentán bol zle odtriedený pri výrobe a existuje konkrétny postup ako by bolo možné zabrániť požiaru, ktorý vznikne v dôsledku elektrostatického trenia vysoko horľavej kvapaliny s nízkym bodom varu (pentánu) v styku s PE vrecom, bude možné konštatovať, že k príčine požiaru prispelo zanedbanie povinnosti viacerými zamestnancami. Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.