Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/319/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510202918 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2510202918.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrey Dudášovej a členov senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Ley Stovičkovej, v právnej veci navrhovateľky: JUDr. W. N., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, D., proti odporcovi: SPA-GOLF KLUB PIEŠŤANY, Winterova 29, Piešťany, IČO: 37 850 695, o zaplatenie 1.327,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 11C 92/2010-61 zo dňa 13. júla 2011, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 1.327,75 eur s príslušenstvom zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania 79,50 eur.
Rozhodnutie súd odôvodnil právne podľa § 6 ods. 1, 7 ods. 1, 1 ods. 1, 2 ods. 1, ods. 3, 3 ods. 3, 6 ods. 1, 7 ods. 1, 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov poukázaním na článok 8 a článok 3 bod 6 písm. a) stanov odporcu a odvolávajúc sa na § 15 ods. 1 zákona č. 83/90 Z.z. mala navrhovateľka právo ako člen združenia domáhať sa určovacou žalobou preskúmania zákonnosti resp. súladu so stanovami rozhodnutia správnej rady odporcu, pretože z článku 8 ods. 3 stanov vyplýva, že o návrhu na vrátenie resp. nevrátenie vstupného poplatku navrhovateľke rozhodoval orgán združenia - správna rada, ktorému táto právomoc vyplýva priamo zo stanov, v prekluzívnej lehote do 30 dní odo dňa, keď sa o rozhodnutí dozvedela, najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa rozhodnutia. K námietke navrhovateľky o nedostatku aktívnej legitimácie na podanie takejto určovacej žaloby, pretože oznámením o vystúpení prestala byť členkou združenia, súd poukazuje na to, že i bývalý člen združenia nestráca práva členov združenia, ktoré nadobudol a v tejto situácii je potrebné mu zaistiť súdnu ochranu, pričom sa súd odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky spis. zn. 28Cdo 3569/2007. Súd nemohol preskúmavať rozhodnutie správnej rady odporcu ako predbežnú otázku v tomto konaní a následne rozhodnúť o nároku navrhovateľky, pretože by konal v rozpore s ustanoveniami § 1 ods. 1, § 2 ods. 3 a § 3 ods. 3 zákona o združovaní občanov, teda zasiahol by do činnosti občianskeho združenia iným spôsobom ako zákon výslovne dovoľuje. Súd uzavrel, že iné znenie určovacej žaloby, ale aj iná žaloba bývalého člena podaná proti občianskemu združeniu s odkazom na § 15 ods. 1 zákona o združovaní občanom nemá oporu v hmotnom práve a preto ju súd zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 79,50 eur za podaný odpor.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka, ktorým sa domáhala zmeny rozsudku súdu prvého stupňa tak, že súd návrhu vyhovie alternatívne žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľka nesúhlasí so záverom, aby sa v danej veci malo postupovať podľa § 15 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, nakoľko toto zákonné ustanovenie upravuje súdnu ochranu člena združenia, pretože v zákonom ustanovení je výslovne uvedené, že sa jedná o ochranu práv člena združenia a nie bývalého člena združenia, teda osoby ktorej členstvo v združení zaniklo. V tejto súvislosti poukázala na to, že v súlade s ustanovením stanov odporcu sa členstvo zrušilo listom zo dňa 09.10.2009 a to tým, že oznámila výstup z golfového klubu v súlade s článkom 3 bod 6 stanov odporcu. Odvolateľka zastáva názor, že takéto oznámenie člena nepodlieha schváleniu žiadneho orgánu. Dňom doručenia tohto oznámenia členstvo u odporcu zaniklo a správna rada prerokovala žiadosť o vrátenie vstupného členského poplatku 03.12.2009 so stanoviskom o nevrátení zaplateného vstupného poplatku, ktorý je aj predmetom tohto konania. Poukázala na to, že v čase keď správna rada sa zaoberala žiadosťou o vrátenie vstupného členského poplatku už nebola členom združenia. Zároveň poukázala na stanovy odporcu na tú časť, že o vrátenie resp. nevrátení vstupného poplatku pri vystúpení je výslovne uvedené v bode 6 a článku 3 stanov akým spôsobom je rozhodovanie správnej rady obmedzené v znení stanov, posúdenie či vystupujúci člen porušil stanovy alebo štatút golfového klubu. V tomto ustanovení sa výslovne uvádza, že v prípade, ak člen neporušil stanovy, vráti sa mu vstupný poplatok. Zároveň poukázala na rozporuplné tvrdenie odporcu o tom, že vstupný poplatok je súčasťou rozpočtu klubu a preto neprichádza do úvahy jeho vrátenie, pričom tvrdenie je v rozpore so znením stanov, pretože keby takáto možnosť nebola v ustanovení 6a) článku 3 stanov, správna rada by nemohla rozhodovať o vrátení vstupného poplatku, nakoľko sa jedná o súčasť rozpočtu odporcu.
Odporca vyjadrenie k odvolaniu nepodal.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 2 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom tak, že oznámil na úradnej tabuli súdu čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku ( § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania navrhovateľky.
Predmetom konania na Okresnom súde v Piešťanoch bol návrh navrhovateľky uplatnený na súde 19. marca 2010, ktorým sa domáhala od odporcu zaplatenia sumy 1.327,75 eur s príslušenstvom z titulu vrátenia vstupného poplatku za členstvo u odporcu.
Predmetom posúdenia odvolacieho súdu bola správnosť rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z obsahu spisu a vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, listinných dôkazov a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne odôvodnil, a preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa a s jeho odôvodnením a v podrobnostiach naň odkazuje.
K odvolacím argumentom navrhovateľky odvolací súd uvádza:
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie.
V citovanom ustanovení je stanovená aktívna vecná legitimácia k podaniu žaloby, ktorú má iba člen združenia. V tejto súvislosti odvolateľka zastáva názor, že záver súdu prvého stupňa o aplikácii tohto ustanovenia na daný skutkový stav neprichádza do úvahy a to z toho dôvodu, že navrhovateľka sa nepovažuje za členku združenia a preto by nemala aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona. Námietku navrhovateľky odvolací súd nepovažuje za dôvodnú, nakoľko z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky spis. zn. 28Cdo 3569/2007 vyplýva, že jedinou žalobou člena (aj bývalého člena), ktorú voči občianskemu združeniu ako žalovanému môže súd prejednať, je žaloba uplatňujúca nezákonnosť rozhodnutia orgánov či rozpor tohto rozhodnutia so stanovami, v danom prípade rozhodnutie správnej rady odporcu o nevrátení vstupného poplatku navrhovateľke zo dňa 19.01.2010, pričom navrhovateľka považovala rozhodnutie odporcu o nevrátení vstupného poplatku za odporujúce stanovám. Za uvedeného stavu nemohla byť úspešná žaloba o zaplatenie požadovanej sumy uplatňovanej titulom vrátenia vstupného vkladu v súvislosti s členstvom u odporcu. Princíp spolkovej autonómie zakotvený v ustanoveniach § 1 ods. 1 a § 3 ods. 3 prikazuje súdu nezasahovať do činnosti občianskych združení akýmkoľvek iným spôsobom než výslovne dovoľuje zákon.
Nakoľko navrhovateľka nebola legitimovaná na podanie tejto žaloby na plnenie, ale mala podať inú žalobu vyplávajúcu z ust. § 15 ods. 1 zákon o združovaní občanov, tak je nadbytočné sa ďalej zaoberať ďalšími skutočnosťami uvedenými v odvolaní poukazujúce na úpravu vrátenia členského poplatku v stanovách a na tvrdenie o použití poplatku.
So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, aplikoval správne zákonné ustanovenia a preto odvolacie argumenty sú neopodstatnené. Na základe týchto skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej aj vo výroku o náhrade trov konania potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní plne procesne úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žiadne neuplatnil a ani mu žiadne z obsahu spisu nevyplývajú.
Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.