Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/52/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311227068 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2311227068.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, B., proti odporcovi: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, B., zastúpenému JUDr. Dagmar Hornákovou, advokátkou, A. Hlinku 3044, Sereď, o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 16P 283/2011 - 54 zo dňa 11. apríla 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporcovi a súčasne navrhovateľovi uložil nahradiť trovy konania a právneho zastúpenia vo výške 608,70 eur k rukám právnej zástupkyne odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1 a § 75 ods. 2 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ nepredložil súdu také dôkazy o konaní odporcu, ktoré by bolo možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov odporcom, a preto mal súd preukázané, že navrhovateľ v tejto časti konania neuniesol dôkazné bremeno. Z vykonaného dokazovania, najmä z potvrdenia Strednej odbornej školy dopravnej v Bratislave, mal súd za preukázané, že odporca je žiakom denného štúdia 1. ročníka školy, a preto návrh navrhovateľa na zrušenie výživného zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti vyhovieť. Uviedol, že prvý veľký dôkaz, že odporca koná hrubým spôsobom proti dobrým mravom, získal vtedy, keď odporca na pojednávaní dňa 19.04.2011 žiadal ako navrhovateľ súd o zvýšenie vyživovacej povinnosti, pričom na poslednom pojednávaní zavádzal tak navrhovateľa, ako aj súd s tým, že stále je žiakom pôvodnej strednej školy a zatajil skutočnosť, že už týždeň pred pojednávaním pôvodnú školu zanechal. Prvostupňový súd však takéto závažné porušenie dobrých mravov nebral do úvahy a uvedené podvodné konanie odporcu ani len nespomenul v rozsudku pri vyhodnotení dôkazov, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvostupňový súd nevyniesol rozsudok hneď na prvom pojednávaní, ale konanie dvakrát odročil z dôvodu získania dôkazov o komplexnom hodnotení odporcu na bývalej, ako aj terajšej škole, pričom z prvej školy dostal odpoveď, že odporca bol počas 6-ročného štúdia na učňovke neustálym záškolákom, lajdákom, dosahoval podpriemerné študijné výsledky, dokonca dva krát prepadol a nedostavil sa ani na samotnú maturitnú skúšku a svoju neúčasť na nej neospravedlnil a následne školu zanechal, pričom škola nemala vedomosť o (údajných) psychických problémoch syna, ktoré by v ňom vyvolávali záškoláctvo. I napriek tomu, že si prvostupňový súd vyžiadal od školy komplexné hodnotenie za celé štúdium, v rozsudku pri vyhodnotení dôkazov spomenul prvostupňový súd iba to, že odporca školu zanechal, lebo sa nezúčastnil maturitnej skúšky. Taktiež napriek tomu, že si prvostupňový súd vyžiadal komplexné hodnotenie odporcu zo súčasnej školy, tak celé, komplexné a hlavne negatívne hodnotenie syna zo strany súčasnej školy prvostupňový súd v rozsudku absolútne nevyhodnotil, ale iba skonštatoval, že odporca sa pripravuje na uvedené škole dennou formou na štúdium. Právna zástupkyňa odporcu vo vyjadrení k návrhu na začatie konania postavila v podstate celú obhajobu odporcu na tom základe, že 6-ročné záškoláctvo odporcu na bývalej učňovke obhajovala jeho poruchou správania, ktorá vyústila do záškoláctva, pričom žiaden dôkaz o tom súdu nepredložila. I napriek tomu, že záškoláctvo a s ním súvisiace opakovanie ročníkov je proti dobrým mravom, súd jeho návrh na zrušenie výživného zamietol. Ďalej uviedol, že má podozrenie, že odporca sa dostal na terajšiu školu na základe nepravdivých údajov, že zavádzal novú školu, že je žiakom pôvodnej strednej školy a zatajil, že pôvodnú školu zanechal a tým pádom mohol prestúpiť na inú strednú školu bez prijímacieho pohovoru. Poukázal tiež na to, že odporca nedal v škole súhlas na to, aby dostával o ňom informácie, pričom vzhľadom na to, že odporca je plnoletý, nemá právo informovať sa bez jeho súhlasu o jeho prospechu. Vyjadrenie takéhoto nesúhlasu už nie je iba bežnou nevďačnosťou, ale je to neúcta k rodičovi a hrubé porušenie dobrých mravov. Poukázal na to, že odporca stále hovorí iba o svojich právach a o nároku na výživné, no podľa jeho názoru už je na čase, aby si uvedomil, že existencia nároku na výživné je podmienená zásadami morálky. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne odporca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - navrhovateľ (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16P 283/2011 je zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a navrhovateľovi bolo uložené zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistení skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi), a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní je i povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.), a to spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať takéto rozhodnutie za rozhodnutie v rozpore s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj článkom 46 Ústavy SR. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pri vyhlásení rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a s poukazom na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku došlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom, nakoľko títo majú podstatne sťaženú možnosť napadnúť rozsudok odvolaním. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem práva existujú aj iné systémy noriem, ktorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom, že v súčasnosti je odporca žiakom denného štúdia strednej školy a navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, konanie odporcu je objektívne možné posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. Uvedený záver súdu prvého stupňa však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Je potrebné dať za pravdu navrhovateľovi, že prvostupňový súd si zabezpečil dôkazy za účelom komplexného posúdenia štúdia odporcu tak na pôvodnej, ako aj súčasnej škole, avšak takto zabezpečené listinné potvrdenia nevzal do úvahy, nakoľko nevykonal nimi dokazovanie v zmysle ust. § 129 ods. 1 O.s.p. a z uvedeného dôvodu tieto potom nemohol vyhodnotiť ani v napadnutom rozsudku. Rovnako ponechal celkom bez povšimnutia tvrdenie navrhovateľa, že odporca zavádzal o pokračovaní štúdiu už v predchádzajúcom konaní. Samotná skutočnosť, že odporca v súčasnosti študuje na strednej škole, v dôsledku čoho by bolo možné dospieť k záveru, že nie je schopný sám sa živiť, ešte bez ďalšieho nepreukazuje trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi, a to v prípade, že by plnenie vyživovacej povinnosti bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pre posúdenie, či konanie odporcu nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi, bude potrebné vykonať dokazovanie za účelom posúdenia štúdia, študijných výsledkov, správania a dôvodov ukončenia štúdia odporcu na predchádzajúcej škole a rovnako bude potrebné zaobstarať si podklady na posúdenie dosahovaných výsledkov odporcu v škole, ktorú v súčasnosti navštevuje. Až na základe zaobstarania si dostatočných podkladov bude možné zhodnotiť, či zo strany odporcu nejde o konanie v rozpore s dobrými mravmi, či zo strany odporcu nejde len o účelové predlžovanie času štúdia s cieľom vyhnúť sa zárobkovej činnosti a byť aj naďalej výživou odkázaný na navrhovateľa. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd prvého stupňa posúdi vec v zmysle vyššie uvedeného, doplní dokazovanie v naznačenom smere, dôsledne sa vyporiada so všetkými tvrdeniami navrhovateľa a svoje rozhodnutie i odôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne i o trovách odvolacieho konania. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.