Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/124/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309222333 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2309222333.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: JUDr. O. W., nar. X.X.XXXX, bytom G. č. X, X. X., právne zast.: JUDr. Jaroslav Viglaský, advokát, AK so sídlomBanská Bystrica, Mlynská č. 54, proti odporkyni: P. V., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom J. U. č. XXX, J. U., zast. splnomocneným zástupcom: P. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. B. P. č. X, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 5C/222/2009-155, zo dňa 18. októbra 2010, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že určuje, že kúpna zmluva, uzavretá dňa 10.02.2009 medzi odporkyňou ako kupujúcou a spol. VPL. doprava, spol. s r.o. so sídlom Ulica Andreja Hlinku 1222, Sereď, IČO: 36 292 311 ako predávajúcim, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti domu, súpisné č. XXXX, na parcele C KN XXX, výrobňa mäsových výrobkov súpisné č. XXXX na parcele C KN XXX/X, parcela C KN č. XXX výmera 400 m2, zastavané plochy, parcela C KN č. XXX/X výmera 328 m2, zastavané plochy, parcela C KN č. XXX/X výmera 244 m2, zastavané plochy, zapísané na LV č. XXXX k.ú. U. a kúpna zmluva, uzavretá dňa 17.9.2009 medzi odporkyňou ako kupujúcou a spol. VPL. doprava, spol. s r.o., so sídlom Ulica Andreja Hlinku 1222, Sereď, IČO: 36 292 311 ako predávajúci, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti, stavba, predajné priestory súpisné č. XXXX na pozemkoch parcela C W parcela C KN XXX/X, parcela C KN č. XXX/X, výmera 366 m2 zastavanej plochy, parcela C KN XXX/X, výmera 127, zastavanej plochy, parcela C KN č. XXX/X, výmera 796 m2, záhrady, zapísaná na LV č. XXXX k.ú. U. sú voči navrhovateľovi právne neúčinné. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.030,12 eur do rúk JUDr. Jaroslava Viglaského a iné trovy vo výške 398,00 eur a to všetko do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa vo veci samej a odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 42 a) ods. 1, § 42 a) ods. 2, § 42 a) ods. 4 písm. a) a b), § 42 b) ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ poskytol spoločnosti VPL. doprava, spol. s r.o. dňa 24.9.2008 pôžičku vo výške 4.100.000,- Sk s 16 % ročným úrokom a spoločnosť VPL. doprava, spol. s r.o. sa v Zmluve o pôžičke zaviazala uvedenú sumu i s úrokmi vrátiť do 31.12.2008. Nakoľko dlžník uvedenú sumu neuhradil do 31.12.2008, navrhovateľ podal voči spoločnosti VPL. doprava, spol. s r.o. návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Galanta, ktorému návrhu bolo vyhovené vydaním platobného rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.3.2010. Rovnako mal súd preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom právnych úkonov, ktoré boli žalobou napadnuté, boli prevedené na odporkyňu, pričom vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX bol povolený pod č. V 427/2009 zo dňa 25.2.2009 a vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX bol povolený pod č. V 2638/2009 z 2.10.2009. Na základe vyššie uvedeného bol súd toho názoru, že námietka odporkyne ohľadne nedostatku jej pasívnej legitimácie je neopodstatnená, pretože odporkyňa je vo veci pasívne legitimovaná, nakoľko na ňu boli predmetné nehnuteľnosti prevedené a ona má z odporovateľných právnych úkonov prospech. Rovnako súd považoval za neopodstatnenú a irelevantnú okolnosť, za ktorých prišlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, nakoľko táto podpísaná bola a konateľ spoločnosti VPL. doprava, spol. s r.o. potvrdil, že sumu, ktorá bola predmetom pôžičky i prevzal a z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov navrhovateľovi nevrátil. Ani okolnosť, za ktorých sa Ing. G. stal spoločníkom a konateľom spoločnosti, nemá vplyv na výsledok vo veci samej. Rovnako súd neprihliadal ani na skutočnosť, že o predaj sporných nehnuteľností bolo rozhodnuté na valnom zhromaždení dňa 27.7.2008, nakoľko v tej dobe spoločnosť ešte nebola vlastníkom nehnuteľnosti a konateľ spoločnosti ani nevyvrátil tvrdenie navrhovateľa o tom, že predmetné nehnuteľnosti zakúpili na základe pôžičky od navrhovateľa, nakoľko spoločnosť VPL.doprava, spol. s r.o. v tej dobe nedisponovala žiadnymi finančnými prostriedkami. V prípade odporkyne je zrejmé, že sa na ňu vzťahuje tak ust. § 42 a) ods. 4 písm. a), ale aj písm. b) Občianskeho zákonníka. Potvrdila, že s konateľom spoločnosti žijú už viac ako 20 rokov v spoločnej domácnosti a je mu v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka osobou blízkou nakoľko s konateľom spoločnosti VPL.doprava, spol. s r.o. je v pomere obdobnom rodinnému pomeru, kde, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá osoba by ju dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Z listinných dôkazov predložených účastníkmi bolo súdu zrejmé, že trojročná prekluzívna lehota nebola prekročená, keďže kúpne zmluvy boli uzavreté v roku 2009 a žaloba zo strany navrhovateľa bola podaná do dňa 21.12.2009. Ďalšou podmienkou úspešnosti odporovateľnosti je preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa. Nakoľko odporkyňa je osobou blízkou ku konateľovi a vzťahuje sa na ňu tak ust. § 42 ods. 3 písm. a), ale aj b) Občianskeho zákonníka, platí tu vyvrátiteľná domnienka, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa musela vedieť, ibaže by ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Z tohto dôvodu je potom dôkazné bremeno na odporkyni v tom zmysle, že mala preukázať, či skutočnosť, že tu nebol úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, resp., že o úmysle dlžníka nevedela. Z výsluchu účastníkov bolo zistené, že v čase prevodu oboch nehnuteľností mala spoločnosť VPL. doprava, spol. s r.o. finančné problémy, o čom svedčí daňové priznanie za rok 2009 doložené zo strany odporkyne. V čase prevodu nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. U., spoločnosť VPL. doprava, spol. s r.o. disponovala a bola vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX a o ktorých konateľ dlžníka uviedol, že mali v tom čase hodnotu 6.000.000,- Sk, teda väčšiu ako bola výška pôžičky zo strany navrhovateľa. I keď navrhovateľ uviedol, že takúto hodnotu nemala táto nehnuteľnosť, nespochybnil jej hodnotu v porovnaní s výškou pôžičky. Z uvedeného má súd potom zato, že dlžník v čase prevodu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX bola vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, z ktorej by sa mohla uspokojiť pohľadávka navrhovateľa (možno iba čiastočne, ale predsa, nakoľko nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku). Preto, keďže v čase prevodu nehnuteľností zapísaných na LV XXXX vlastnila spoločnosť VPL. doprava, spol. s r.o. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, z ktorých by bolo možné uspokojiť nárok navrhovateľa, súd návrh o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy z 25.2.2009 zamietol. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že z výsluchu účastníkov bolo preukázané, že pred prevodom nehnuteľnosti uvedenej na LV č. XXXX dlžník ponúkol túto nehnuteľnosť navrhovateľovi a to započítaním za pôžičku, ktorú navrhovateľ poskytol dlžníkovi. Túto skutočnosť potvrdil aj sám navrhovateľ, ktorý uviedol, že mu pán I. ponúkol uvedenú nehnuteľnosť namiesto pôžičky, avšak on toto odmietol, nakoľko nechcel nehnuteľnosť ale finančné prostriedky. Rovnako i v súčasnosti odporkyňa, ale i konateľ dlžníka uviedli, že nie je problém túto nehnuteľnosť previesť na navrhovateľa. Z uvedených vyjadrení súd potom dospel k záveru, že v danom prípade pri prevode nehnuteľnosti na odporkyňu nebol úmysel dlžníka ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa, ale skutočne iba zdravotné problémy konateľa spoločnosti. Zo strany dlžníka na odporkyňu bola nehnuteľnosť prevedená až potom, ako veriteľ odmietol nehnuteľnosť namiesto vrátenia peňazí, ktoré poskytol dlžníkovi titulom pôžičky. V uvedenom období spoločnosť nemala finančné prostriedky a prevodom tejto nehnuteľnosti na navrhovateľa chcela vyriešiť svoj záväzok voči navrhovateľovi. I v prípade, ak by nehnuteľnosť nemala hodnotu 6.000.000,- Sk, v tomto prípade súd postráda úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a preto žalobu z tohto dôvodu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a procesne úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si odporkyňa trovy konania neuplatnila a taktiež jej nevyplývali z obsahu spisového materiálu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a v celom rozsahu návrhu navrhovateľa vyhovel alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ svoje odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 1, 2 písm. f) O.s.p., pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občiansko-právnej ochrany veriteľa, pred takými právnymi úkonmi dlžníka, ktorými sa zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Nemožno v tomto prípade súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že veriteľ sa mohol čo i len čiastočne uspokojiť z majetku zapísaného na LV č. XXXX a preto nebol daný dôvod na vyslovenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.02.2009. Z ust. § 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že navrhovateľ je legitimovaný na podanie návrhu, ak právny úkon dlžníka smeruje k ukráteniu, t.j. čo i len k čiastočnému zmenšeniu majetku dlžníka, z ktorého sa môže veriteľ uspokojiť. Odporca v konaní len tvrdil, ale nepreukázal napriek pochybnostiam vzneseným navrhovateľom, že zostávajúci majetok dlžníka dosahoval hodnotu pohľadávky navrhovateľa. Súd sa bez akýchkoľvek dôkazov uspokojil s tvrdením odporkyne, že cena nehnuteľnosti bola v čase prevodu vo výške 6.000.000,- Sk. Trhovú cenu nehnuteľnosti, ktorú dlžník navrhoval previesť do osobného majetku veriteľa, možno odvodiť z ceny celého súboru budov (4.100.000,- Sk), za ktoré dlžník nehnuteľnosti na dražbe v tom čase nadobudol. Takto stanovená cena sa ani len nepribližuje k hodnote uvedenej konateľom dlžníka. Ani hypoteticky v prípade dvojnásobku ceny všetkých dražbou nadobudnutých nehnuteľností, zostávajúca časť súboru budov nemohla reálne pokryť ani len 1/4 záväzku dlžníka. Súd pre svoj záver v tejto časti rozhodnutia nemal odporcom preukázané žiadne dôkazy okrem prednesených tvrdení. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa v ust. § 42 a) ods. 2 a ods. 3 predpokladajú. Dôkazná povinnosť preukázať, že úmysel dlžníka nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať je na odporkyni. Odporkyňa, resp. konateľ dlžníka v konaní tvrdil, že nehnuteľnosti previedol z dôvodu svojich zdravotných problémov. V kontexte tvrdeného je potrebné uviesť, že odporkyňa je nielen osobou blízkou konateľovi dlžníka, ale aj väčšinovým vlastníkom obchodnej spoločnosti VPL. doprava spol. s r.o. Samotný prevod nehnuteľnosti nemôže mať preto žiadnu logickú súvislosť so zdravotným stavom konateľa. Postavenie odporkyne aj pri ponechaní nehnuteľnosti v majetku spoločnosti sa v rámci dedičského konania nemení, práve naopak, konanie konateľa (nemajúceho žiadnu majetkovú účasť spoločnosti) a jeho úmysel ukrátiť navrhovateľa, ako veriteľa zdôrazňuje skutočnosť, že majetkovú účasť spoločnosti, aj keď minoritnú, má aj spoločník Ing. Y. G. a scudzením nehnuteľností konateľom spoločnosti bolo motivované úmyslom poškodiť majetkovo nielen veriteľa, ale aj menovaného spoločníka. Podľa právneho názoru navrhovateľa, samotná skutočnosť, že konateľ dlžníka ponúkol navrhovateľovi previesť do jeho osobného majetku nehnuteľnosť na vyrovnanie pohľadávky, nemá vzhľadom na okolnosti prípadu právnu relevanciu. Dlžník uzavrel s navrhovateľom ako veriteľom zmluvu o pôžičke a preto bol povinný vrátiť navrhovateľovi veci rovnakého druhu, teda peniaze. Ponuka na zaplatenie dlhu prevodom nehnuteľnosti nebola navrhovateľom akceptovaná, okrem iného aj z dôvodu, že ponúkaná časť nehnuteľnosti nemá ani 1/4 hodnotu samotnej pohľadávky. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu, že dlžník nemal úmysel poškodiť veriteľa, pretože mu predložil ponuku na prevod nehnuteľnosti. Ak dlžník nemal takýto úmysel v čase predloženia ponuky, tak tento úmysel preukázateľne nadobudol v čase vykonania právneho úkonu - uzavretia kúpnej zmluvy, dňa 17.9.2009. Ak dlžník mal skutočný záujem zaplatiť svoj dlh, mohol a mal nehnuteľnosť ponechať v majetku spoločnosti za účelom uspokojenia veriteľa, resp. nehnuteľnosť predať a zaplatiť záväzok voči navrhovateľovi vyplývajúci mu zo zmluvy o pôžičke peňazí. Nemožno od navrhovateľa spravodlivo a nad rámec zákona požadovať, aby nadobudol do majetku nehnuteľnosť proti svojej vôli, ktorej hodnota nedosahuje ani 1/4 pohľadávky, len preto, že dlžník nemá finančné prostriedky na zaplatenie dlhu. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento právny prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní v prítomnosti riadne predvolaných účastníkov, doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa i odporkyne a predovšetkým s prihliadnutím k výsledkom takto doplneného dokazovania dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C 222/2009 je určenie, že kúpna zmluva, uzavretá dňa 10.2.2009 medzi odporkyňou ako kupujúcou a spol. VPL. doprava, spol. s r.o. so sídlom Ulica Andreja Hlinku 1222, Sereď, IČO: 36 292 311 ako predávajúcim, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti domu, súpisné č. XXXX, na parcele C KN XXX, výrobňa mäsových výrobkov súpisné č. XXXX na parcele C KN XXX/X, parcela C KN č. XXX výmera 400 m2, zastavané plochy, parcela C KN č. XXX/X výmera 328 m2, zastavané plochy, parcela C KN č. XXX/X výmera 244 m2, zastavané plochy, zapísané na LV č. XXXX k.ú. U. a kúpna zmluva, uzavretá dňa 17.9.2009 medzi odporkyňou ako kupujúcou a spol. VPL. doprava, spol. s r.o., so sídlom Ulica Andreja Hlinku 1222, Sereď, IČO: 36 292 311 ako predávajúci, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti, stavba, predajné priestory súpisné č. XXXX na pozemkoch parcela C W parcela C KN XXX/X, parcela C KN č. XXX/X, výmera 366 m2 zastavanej plochy, parcela C KN XXX/X, výmera 127, zastavanej plochy, parcela C KN č. XXX/X, výmera 796 m2, záhrady, zapísaná na LV č. XXXX k.ú. U. sú voči navrhovateľovi právne neúčinné. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 18.10.2010 návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý. Právne posúdenie veci je činnosťou súdu spočívajúcou v podriadení zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, ktorá vedie k záverom o právach a povinnostiach účastníkov. Právne posúdenie je nesprávne v prípade, ak súd na správne zistený skutkový stav aplikoval inú právnu normu, než ktorú mal správne použiť alebo ak použil síce správnu právnu normu, ale nesprávne ju vyložil alebo pokiaľ zo zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery, alebo pokiaľ právnu normu aplikoval pri absencii zisteného skutkového stavu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na zistenie skutkového stavu, vo veci aplikoval správne právne predpisy a zákonné ustanovenia, avšak vykonané dokazovanie nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym záverom o nedôvodnosti návrhu o určenie neúčinnosti právnych úkonov špecifikovaných v žalobnom návrhu. Z obsahu spisu vyplýva, že kúpnou zmluvou, podpísanou dňa 10.02.2009 previedla spoločnosť VPL.doprava, spol. s r.o. na odporkyňu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. U., a to stavby - rodinný dom súpisné č. XXXX postavený na parcele č. XXX, výrobňa mäsových výrobkov súpisné č. XXXX postavená na parcele XXX/X, pozemky - KNC parcela č. XXX zastavaná plocha vo výmere 400 m2, KNC parcela č. XXX/X zastavaná plocha vo výmere 328 m2, KNC parcela č. XXX/ X zastavaná plocha vo výmere 244 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 33.100,- Eur. Nehnuteľnosti boli zapísané na LV č. XXXX kat. úz. U. a vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 25.02.2009 pod č. V 427/09. Kúpnou zmluvou, podpísanou dňa 17.9.2009 previedla spoločnosť VPL.doprava, spol. s r.o. na odporkyňu nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. U., a to stavby: predajné priestory súpisné č. XXXX postavené na parcele č. XXX/X, predajné priestory súpisné č. XXXX postavené na parcele č. XXX/X, pozemky - KNC parcela č. XXX/X zastavaná plocha vo výmere 366 m2, KNC parcela č. XXX/X zastavaná plocha vo výmere 127 m2, KNC parcela č. XXX/X záhrada vo výmere 796 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 33.100,- Eur. Nehnuteľnosti boli zapísané na LV č. XXXX kat. úz. U. a vklad vlastníckeho práva bol povolený 02.10.2009 pod č. V 2638/2009. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a spoločnosťou VPL.doprava, spol. s r.o. ako dlžníkom bolo zistené, že veriteľ prenechal dlžníkovi sumu 4.100.000,- Sk, ktorú sumu dlžník i prevzal a zaviazal sa pôžičku vrátiť s dohodnutým ročným úrokom vo výške 16 % do 31.12.2008. Spoločnosť VPL.doprava, spol. s r.o. ako dlžník nadobudla nehnuteľnosti - výrobňa mäsových výrobkov, súpisné č. XXXX, na parcele C KN č. XXX/X, predajné priestory súpisné č. XXXX, na pozemkoch parcela C KN č. XXX/X, predajné priestory súpisné č. XXXX, na parcele č. C KN XXX/X, parcela C KN č. XXX/X zastavané plochy o výmere 328 m2, parcele C KN č. XXX/X, zastavané plochy o výmere 366 m2, parcele C KN č. XXX/X, zastavané plochy o výmere 244 m2, parcela C KN XXX/X zastavané plochy, parcela o výmere 127 m2, parcela C KN č. XXX/X záhrada o výmere 796 m2 vedené na LV č. XXXX, kat. úz. U., do výlučného vlastníctva ich kúpou na dražbe, konanej dňa 10.09.2008. Z daňového priznania spoločnosti VPL.doprava, spol. s r.o. za rok 2009 bolo zistené, že tento vykázal stratu 192.010,19 Eur. Podľa § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho páva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, ako by k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Podmienkou uplatnenia odporovateľnosti teda nie je právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými bol veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkou osobou, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade. Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak v pomeroch účastníkov sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. To, že odporovaný právny úkon zostáva platným úkonom znamená, že vyvolal všetky predvídané právne následky, napríklad prevod vlastníctva k veci, a len v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok, sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky, avšak len v tomto vzťahu, nenastali (pozri napríklad uznesenie NS ČR sp. zn. 20 Cdo 364/2002). Pre uplatnenie odporu je významné len to, že veriteľ skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jeho uspokojenie, t. j. že svojim právnym úkonom úmyselne nastolil taký stav, ktorý veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku. Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2791/99). O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka ide len vtedy, ak za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi naozaj (reálne) dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná (rovnocenná) náhrada. Ak sa v konaní o odporovacej žalobe zistí, že žalovaný nadobudol od dlžníka jeho nehnuteľnosť bez toho, aby mu za ňu reálne poskytol jej obvyklú cenu použiteľnú na úhradu jeho dlhov alebo inú rovnocennú náhradu, je možné náležite posúdiť aj to, či dlžník na žalovaného previedol nehnuteľnosť v úmysle ukrátiť veriteľa (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 4333/2007). Preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi (blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.). Úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t. j., že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Iné osoby nie sú blízkymi osobami automaticky, predovšetkým musí medzi nimi jestvovať rodinný alebo obdobný pomer a ďalšou podmienkou je, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Obdobný pomer treba skúmať so zreteľom na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami. Druhou podmienkou je to, že osoba by ujmu, ktorú utrpela iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Záver o tom je vecou posúdenia konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť. Týmito právnymi názormi sa však neriadil súd prvého stupňa, ktorý pri posúdení relevantnosti podaného návrhu neskúmal, či uzavretím predmetných kúpnych zmlúv nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky navrhovateľa tým, že sa znížil majetok spoločnosti VPL.doprava spol. s r.o. ale hodnotil to, či spol. VPL.doprava spol. s r.o ponúkla navrhovateľovi možnosť odkúpiť časť predmetných nehnuteľností do jeho vlastníctva, čo však nie je v zmysle ust, § 42a Občianskeho zákonníka právne relevantné. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že nie je ani navrhovateľovou povinnosťou ponúknuté predmetné nehnuteľnosti na uspokojenie svojej pohľadávky od spol. VPL.doprava s r.o. kúpiť. Rovnako ako odvolateľ aj odvolací súd je toho názoru, že dlžník uzavrel s navrhovateľom ako veriteľom zmluvu o pôžičke a preto bol povinný vrátiť navrhovateľovi veci rovnakého druhu, teda peniaze. Odvolací súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnopredajných zmlúv boli na dražbe dňa 10.9.2008 vydražené do vlastníctva spol. VPL.doprava, spol.s r.o. za hodnotu 4.100 000 Sk/136 096.06 eur a v roku 2009 ich spol.VPL. doprava s r.o. predala odporkyni za kúpnu cenu vo výške 66.200 eur. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli odpredané nerentabilne a pod ich trhovú hodnotu (nešlo teda o tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka), čím došlo zo strany dlžníka k účelovému zbaveniu sa majetku s cieľom ukrátiť uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky, čo vyplýva aj z daňového priznania spoločnosti VPL.doprava, spol. s r.o. za rok 2009 kde bolo zistené, že spoločnosť vykázala za rok 2009 stratu 192.010,19 Eur. Zároveň odvolací súd uvádza, že všetky tieto skutočnosti a fakty ohľadne predaja nehnuteľnosti ako aj v tom čase splatnej a nezaplatenej pohľadávky navrhovateľa, boli odporkyni známe, nakoľko táto v tom čase bola a aj v súčasnosti je väčšinovým spoločníkom spol. VPL.doprava s r.o. a taktiež v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka je osobou blízkou konateľovi spol. VPL.doprava s r.o., ktorú skutočnosť sama potvrdila. S poukazom na uvedené, došlo k preneseniu dôkaznej povinnosti z navrhovateľa na odporkyňu, pričom bolo povinnosťou odporkyne preukázať, že úmysel konateľa spol. VPL. doprava s r.o. ukrátiť navrhovateľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4 Cdo 163/2007 zo dňa 17. 12. 2008, pre splnenie podmienok odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, ak išlo o právne úkony medzi dlžníkom a osobou blízkou je postačujúce preukázať ich urobenie v určenej dobe a ukrátenie veriteľa. V týchto prípadoch totiž zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle predpokladá (prezumuje). Blízka osoba musí naopak preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. V danom prípade odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. , vzhľadom na čo sa navrhovateľ úspešne domohol určenia neúčinnosti predmetných kúpnych zmlúv. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania titulom zaplatených súdnych poplatkov sumu vo výške 398,- eur ( 2x 199,- eur) a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 1.030,12 eur s nasledujúcou špecifikáciou v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. pri stanovení tarifnej hodnoty v zmysle ust. § 11 ods.1 písm. a) v spojení s ust. § 13 ods.3 cit. vyhlášky :1. náhrada trov konania pred súdom prvého stupňa - prevzatie a príprava veci, podanie návrhu 2 x po 71,32 eur, účasť na pojednávaní dňa 23.6.2010, 8.9.2010 a 18.10.2010 3 x po 73,98,- eur, 2 krát režijný paušál po 6,95 eur, 3 krát režijný paušál po 7,21 eur, cestovné na pojednávanie dňa 23.6.2010 vo výške 91,87,-eur (BB - Galanta a späť, 320 km, spotreba 8,5 l/100 km, cena PHM 1,26 eur /1), cestovné na pojednávanie dňa 8.9.2010 vo výške 91,32 eur (BB - Galanta a späť, 320 km, spotreba 8,5 l/100 km, cena PHM 1,24 eur/1 l), cestovné na pojednávanie dňa 18.10.2010 vo výške 91,60 eur (BB - Galanta a späť, 320 km, spotreba 8,5 l/100 km, cena PHM 1,25 eur/1), náhrada straty času vo výške 288,48 eur (cesta na 3 pojednávania, 3 x 8 polhodín po 12,02 eur) 2. náhrada trov odvolacieho konania : podanie odvolania 1 x po 73,98 eur, režijný paušál 1x po 7,21 eur, teda náhrada trov prvostupňového konania predstavuje sumu 948,93 eur a náhrada trov odvolacieho konania predstavuje sumu 81,19 eur. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.