Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/29/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200576 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011200576.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobkyne P. X., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, T. C., zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Vágóom, Bratislavská 47/59, Galanta proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j.: AA/2011/11111-OPHN zo dňa 8. júla 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny č.j. AA/2011/11111-OPHN zo dňa 8. júla 2011 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta č. 2011/01710/3 OPvHN Bá zo dňa 5. mája 2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 13.9.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, na základe ktorého bola žalobkyni uložená povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné vo výške 700 eur za obdobie od 1.9.2010 do 31.3.2011 do 15- tich dní po právoplatnosti rozhodnutia. V žalobných dôvodoch namietala, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočného a nesprávne zisteného skutkového stavu, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva ako sa správny orgán vysporiadal so započítaním jednotlivých platieb realizovaných povinným - otcom maloletej, ktorý dňa 29.3.2011 žalobkyni poukázal sumu 700 eur. Poukázala na to, že z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti zo strany povinného požiadala žalovaného o priznanie náhradného výživného na maloletú O., nar. XX.X.XXXX. Uviedla, že zo strany žalovaného jej bolo rozhodnutím č. 2010/04051/1 OPvHNBá zo dňa 26.5.2010 priznané náhradné výživné vo výške 100 eur mesačne počnúc dňom 1.2.2010. V tejto súvislosti mala za to, že náhradné výživné sa priznáva len na bežné výživné a neposkytuje sa na vzniknuté nedoplatky na výživnom. Tvrdila, že otec maloletej pred priznaním náhradného výživného zaplatil na vzniknutom nedoplatku na výživnom (tento ku dňu 31.5.2009 predstavoval 4 609,20 eur) dňa 26.5.2009 2 151 eur, dňa 20.8.2009 474 eur a dňa 14.10.2009 1 979 eur, t.j. spolu zaplatil 4 604 eur. Za ďalšie obdobie od 1.6.2009 do 31.1.2010 predstavoval nedoplatok na výživnom vo výške 805,20 eur (8 x 100 eur + 5,20 eur ako zostatok nedoplatku ku dňu 31.5.2009). Ďalej uviedla, že dňa 20.8.2010 otec maloletej jej poukázal 1 000 eur, pričom z tejto sumy žalobkyňa žalovanému vrátil priznané náhradné výživné vo výške 700 eur za obdobie od 1.2.2010 do 31.8.2010, a to na základe rozhodnutia žalovaného č. 2010/04051/2 OPvHN Bá zo dňa 6.10.2010 a sumu 300 eur si započítala na zostatok nedoplatku na výživnom (ku dňu 31.1.2010 tento predstavoval 805,20 eur), čím sa dlh na výživnom znížil na 505,20 eur. Vzhľadom k tomu, že otec maloletej neuviedol, za ktoré mesiace uhradil výživné, tak si vyplatené náhradné výživné za obdobie od 1.9.2010 do 31.3.2011 v sume 700 eur započítala na zostatok nedoplatku na výživnom ku dňu 31.1.2010, ktorý predstavoval 505,20 eur. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na nespornú skutočnosť, že otec maloletej dňa 29.3.2011 žalobkyni zaplatil výživné v celkovej výške 700 eur, pričom je zrejmé, že v mesiacoch september 2010 až marec 2011 bolo žalobkyni ako oprávnenej osobe vyplatené náhradné výživné po 100 eur mesačne, teda celkom 700 eur. Za tohto stavu u žalobkyni nastala zmena skutočností rozhodujúcich na vyplácanie náhradného výživného za obdobie, za ktoré sa toto náhradné výživné vyplatilo, čím boli splnené zákonné podmienky na vrátenie neprávom vyplateného náhradného výživného v súlade s ust. § 10 ods. 1 z.č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Trnave ako vecne a miestne príslušný súd (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní, že napadnuté rozhodnutie nie je vylúčené zo súdneho prieskumu (§ 248 O.s.p.), že žaloba podľa obsahu má všetky náležitosti (§ 249 O.s.p.), ktorá bola podaná v 2- mesačnej lehote (§ 250b O.s.p.), o ktorej nebolo potrebné rozhodnúť na pojednávaní, nakoľko účastníci konania vyslovili súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania (§ 250f O.s.p.) a po preskúmaní formálno - právnych náležitostí žaloby ako aj správnych spisov tak I. stupňového ako aj II. stupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Podľa § 244 O.s.p.: 1/ V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 2/ V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250i O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 8 ods. 2 z.č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení niektorých zákonov úrad vyplatí náhradné výživné za tri kalendárne mesiace predchádzajúce kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť, ak oprávnená osoba za toto obdobie spĺňa podmienky nároku na náhradné výživné a žiadateľ o náhradné výživné požiada o vyplatenie náhradného výživného za toto obdobie. To neplatí, ak ide o nárok na náhradné výživné podľa § 2 ods. 1 písm. b) a ods. 4 písm. b). Podľa § 10 ods. 1 vyššie uvedeného zákona, ak sa náhradné výživné vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo, alebo ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné alebo nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili. Podľa § 12 ods. 1 vyššie uvedeného zákona poberateľ náhradného výživného je povinný po a)informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do 8-ich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že žalobkyňa ako zákonná zástupkyňa maloletej požiadala dňa 5.5.2010 o vyplácanie náhradného výživného na maloletú O., nar. XX.X.XXXX z dôvodu, že si otec dieťaťa ako povinný neplnil súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť na základe rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoP/76/2008-135 zo dňa 23.2.2009, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu v Galante v časti bežného výživného tak, že výživné otca na maloletú zvýšil zo sumy 800,- Sk mesačne na obdobie od 18.10.2007 do 31.12.2008 na sumu 3 000,- Sk mesačne a od 1.1.2009 na 100 eur mesačne, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.10.2000 č.k. 6C/114/00-17 v časti výšky výživného, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2009 v časti bežného výživného. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa spĺňala zákonné podmienky nároku na výplatu náhradného výživného žalovaný rozhodnutím č. 2010/04051/1 OPvHN Bá zo dňa 26.5.2010 najskôr priznal náhradné výživné vo výške 100 eur mesačne počnúc dňom 1.2.2010 a následne rozhodnutím č. 2010/04051/2 OPvHN Bá zo dňa 6.10.2010 uložil žalobkyni povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné za obdobie od 1.2.2010 do 31.8.2010 v sume 700 eur z dôvodu, že bolo vyplatené neoprávnene, nakoľko otec maloletej si splnil vyživovaciu povinnosť za obdobie, za ktoré bolo náhradné výživné poskytnuté. Ďalším rozhodnutím žalovaného č. 2010/01710/3 OPvHN Bá zo dňa 5.5.2011 uložil žalobkyni povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné za obdobie od 1.9.2010 do 31.3.2011 vo výške 700 eur, nakoľko sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie náhradného výživného, na jeho výšku a výplatu, pretože otec maloletej v mesiaci marec 2011 poukázal žalobkyni 700 eur, o čom žalobkyňa predložila fotokópiu poštovej poukážky zo dňa 29.3.2011. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta ako prvostupňový orgán svojim rozhodnutím č. 2011/01710/3 OPvHN Bá zo dňa 5.5.2011 uložil navrhovateľke s poukazom na ust. § 10 ods. 1 zák.č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom vrátiť vyplatené náhradné výživné za obdobie od 1.9.2010 do 31.3.2011 v sume 700 eur s odôvodnením, že sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie náhradného výživného, na jeho výšku a výplatu. V rozhodnutí bolo stručne konštatované, že vzhľadom k tomu, že si otec dieťaťa splnil svoju vyživovaciu povinnosť (dňa 2.5.2011 žalobkyňa predložila ústrižok o zaplatení výživného, ktoré obdržala od otca maloletej v mesiaci marec 2011 vo výške 700 eur) je navrhovateľka povinná neoprávnene vyplatené náhradné výživné za obdobie od 1.9.2010 do 31.3.2011 v sume 700 eur vrátiť. Žalovaný v odvolacom konaní napadnutým rozhodnutím č.j. AA/2011/11111-OPHN zo dňa 8.7.2011 odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, nakoľko postup prvostupňového orgánu bol v súlade so zákonom. V rozhodnutí opísal priebeh konania, odvolacie dôvody, zistené skutočnosti vyhodnotil s poukazom na ustanovenia vzťahujúce sa k náhradnému výživnému (zákon č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom), pričom konštatoval, že zo spisu má preukázané, že otec maloletej dňa 29.3.2011 zaplatil výživné v sume 700 eur. V rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že v mesiacoch september 2010 až marec 2011 bolo žalobkyni ako oprávnenej osobe vyplatené náhradné výživné a súčasne obdržala aj výživné od povinného, resp. otca maloletej. Za takýchto okolností bolo náhradné výživné vyplatené žalobkyni vo vyššej sume ako patrilo a poberateľka náhradného výživného je preto povinná prvostupňovému orgánu podľa § 10 ods. 1 vyššie uvedeného zákona vrátiť vyplatené náhradné výživné za obdobie od 1.9.2010 do 31.3.2011 v sume 700 eur. K tvrdeniu žalobkyne v odvolaní, že táto v auguste 2008 prvostupňovému orgánu zaplatila 1000 eur, a teda má vrátiť celkove úradu o 300 eur viac, ako jej bolo vyplatené za celé obdobie poskytovania náhradného výživného, uviedol, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 2010/04051/2 OPvHN Bá zo dňa 6.10.2010 bola žalobkyni uložená povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné za obdobie od 1.2.2010 do 31.8.2010 v sume 700 eur, ktorú aj v predpísanej výške uhradila v októbri 2010 na účet prvostupňového orgánu. Čo sa týka jednotlivých žalobných dôvodov, rozsahom ktorých je prvostupňový orgán viazaný, dospel súd k záveru, že tieto boli dôvodné v súvislosti s namietanou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu pre nedostatok dôvodov, vyplývajúcich z nie dostatočného zistenia skutkového stavu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a pre tento účel obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku). Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov v konaní nepostupovali náležite v intenciách vyššie uvádzaného a konštatovaného, nie dostatočne sa zaoberali námietkami žalobkyne, pokiaľ ide o platenie výživného zo strany otca maloletej, rozsahom ako aj časovými obdobiami vzniku dlžného výživného, platbami otca v súvislosti s tým, za ktoré časové obdobie výživné zaplatil atď., čoho následkom bolo nie presne a úplne zistenie skutočného stavu veci, a preto ich právne závery o povinnosti žalobkyne vrátiť náhradné výživné za obdobie od 1.9.2010 do 31.3.2011 sú predčasné. Krajský súd po preskúmaní celého priebehu konania skonštatoval, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť, nakoľko zistil také pochybenia, v dôsledku ktorých bolo potrebné napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie pre nedostatočné zistenie skutkového stavu, čoho následkom je skutočnosť, že rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vec vrátil týmto orgánom na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.