Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/281/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309200823 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2309200823.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Dušana Čima v právnej veci žalobkyne: Q. V., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom X. - G., X. XXX/X, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: G. V., nar. XX.X.XXXX, bytom P., W. XXX/X, zastúpenému advokátom JUDr. Ivanom Rendekom, Šafárikova 1522, 924 01 Galanta, o určenie neplatnosti právnych úkonov (dohody o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov a odstúpenia od tejto dohody), o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 17C/13/2009-123 zo dňa 28. apríla 2010, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) zo dňa 27.2.2006, ďalej rozhodol o vzájomnom návrhu žalovaného tak, že určil, že odstúpenie žalobkyne od dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 20.11.2008 je neplatné a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 408,48 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tak, že mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že dňa 27.2.2006 uzatvorili účastníci konania dohodu o vyporiadaní BSM (ďalej len „dohoda“), na základe dohody žalobkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva hnuteľné veci - zariadenie bytu, elektrické spotrebiče, t.j. všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v detskej izbe bytu č. XX na X. poschodí bytového domu na W. ulici XXX/X v P., žalovaný nadobudol do výlučného vlastníctva všetky hnuteľné veci mimo tých, ktoré nadobudla žalobkyňa, ďalej byt č. XX na X. poschodí bytového domu na W. ulici XXX/X v Šali, spoluvlastnícky podiel k pozemku a spoločným častiam a zariadeniam domu, zároveň sa zaviazal vyplatiť žalobkyni sumu 150.000,- Sk (4.979,09 eur) a zaviazal sa splatiť všetky záväzky, ktoré manželom vznikli počas manželstva a to celkovo vo výške 588.163,- Sk (19.523,43 eur), v čl. VI. dohody účastníci prehlásili, že týmto sú vyporiadané všetky práva a povinnosti vyplývajúce z ich BSM a že žiadne ďalšie nároky voči sebe z tohto titulu nemajú. V čase podpisu dohody žalobkyňa považovala dohodu za platnú a až po takmer polroku ju začala považovať za neplatnú, pretože jej žalovaný nezohnal byt, údajne ako sľúbil a začal sa jej vyhrážať, že jej vezme deti, že sa bude o ne súdiť a len v dôsledku toho začala žalobkyňa považovať dohodu za neplatnú a odstúpila od nej podľa § 48 ods. 1 a § 49 OZ (z .č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, Občiansky zákonníka, ďalej len „OZ“), a to listom zo dňa 20.11.2008, ktorý žalovaný prevzal. Súd prvého stupňa uviedol, že je právom každého rodiča (teda aj žalovaného), aby na súde svojím návrhom žiadal zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a takéto konanie nie je možné považovať za vyhrážku, ale len uplatnenie si svojho zákonného práva, rovnaké právo má aj žalobkyňa, preto takéto konanie nemôže spôsobiť neplatnosť iného právneho úkonu (v tomto prípade dohody o vyporiadaní BSM), resp. nezakladá právo na odstúpenie od zmluvy (dohody). Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že dohoda bola podpísaná pod psychickým nátlakom za nápadne nevýhodných podmienok, nakoľko po zohľadnení približnej ceny bytu v Šali a výšky záväzkov z BSM, ktoré v plnej výške prevzal žalovaný a po vyplatení sumy 150.000,- Sk v prospech žalobkyne, ku ktorému došlo počas konania dňa 21.4.2010, sa vyporiadanie javí byť dostatočné a v súlade s § 150 OZ. Čo sa týka žalobkyňou tvrdeného prísľubu žalovaného na zakúpenie bytu, súd poukázal na § 40 ods. 1 OZ a § 46 ods. 1 OZ, podľa ktorých písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, pričom ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Prvostupňový súd sa stotožnil s odôvodnením právneho zástupcu žalovaného, že v dohode o vyporiadaní BSM si žalobkyňa zakotvila napr. žehličku, pričom je nelogické, aby v nej nebol zakotvený prísľub zakúpenia bytu, poukázal na čl. VI dohody. Súd prvého stupňa mal za to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že odstúpenie od zmluvy bolo dôvodné, účastníci sa na odstúpení nedohodli a na odstúpenie nemala zákonný dôvod, sama žalobkyňa uviedla, že pri podpise dohody túto považovala za platnú, t.j. uzatvorenú riadne podľa zákona a nie v tiesni, rovnako ako pri dohode ani pri odstúpení nepreukázala, že dohoda bola uzatvorená v tiesni. Súd prvého stupňa konanie žalobkyne vyhodnotil ako špekulatívne (ak nepreukáže neplatnosť dohody, tak potom bude trvať na odstúpení od dohody), v snahe nerešpektovať dohodu, ktorú sama podpísala a sama ju považovala za platnú, ktoré konanie vedie v konečnom dôsledku k nerešpektovaniu zákona. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na § 1 O.s.p. ( z. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, Občiansky súdny poriadok ďalej len „O. s. p.“). Dodal, že žalobkyňa v konaní preukázala naliehavý právny záujem, rovnako žalovaný pri podaní vzájomného návrhu, pretože aj pre súvisiace konanie na Okresnom súde v Galante, vedené pod sp. zn. 23C/243/2008, o vyporiadanie BSM účastníkov, je dôležité rozhodnutie o týchto dvoch právnych úkonoch (dohode a odstúpení od dohody), navyše právny úkon odstúpenia od zmluvy nadobúda účinnosť okamihom, kedy dôjde do dispozičnej sféry druhého subjektu bez toho, že by to bolo podmienené súhlasom druhého účastníka či rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, preto ak druhá strana, ktorej bolo doručené odstúpenie, s týmto nesúhlasí, musí sa so svojím právom obrátiť na súd. Rozhodnutie vo veci samej prvostupňový súd odôvodnil právne ustanoveniami § 37 ods. 1, § 48 ods. 1 a 2, § 49, § 149a, § 143, § 149/ OZ a § 80 písm. c/ O. s. p.. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala v celom jeho rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ neuvedeného zákona, keď nezohľadnil pozíciu matky, ktorá má strach o stratu starostlivosti o svoje deti a pod takýmto psychickým tlakom je schopná urobiť čokoľvek, aj podpísať nevýhodnú zmluvu. Žalobkyňa sa podľa jej tvrdenia spoľahla na slovo žalovaného, že čím skôr podpíše zmluvu o vyporiadaní BSM, tým skôr jej zakúpi dvojizbový byt, podpísala predmetnú zmluvu v dobrej viere, že si so žalovaným vyporiadajú BSM a že prísľub o budúcej kúpe bytu sa v takomto type zmluvy neupravuje. Preto na pojednávaní uznala platnosť predmetnej zmluvy, no od tejto zmluvy odstúpila listom zo dňa 20.11.2008. Vzhľadom na to, že žalovaný nesplnil svoj prísľub, ktorý dal pri podpise zmluvy o vyporiadaní BSM, žalobkyňa sa rozhodla vyporiadať BSM súdnou cestou vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva je pre žalobkyňu vo svetle neplnenia prísľubu, nápadne nevýhodná. Dodala, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, aj z tohto dôvodu podala odvolanie v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/ neuvedeného zákona. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ neuvedeného zákona zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu (zrejme iba žalobkyne, nie aj vzájomnému návrhu žalovaného) vyhovie. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalobca. Uviedol, že tvrdenia žalobkyne považuje za účelové, poukázal na skutočnosť, že asi mesiac pred uzavretím dohody o vyporiadaní BSM súhlasil s rodičovskou dohodou, na základe ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne. Považoval za nelogické, že by sa žalobkyni vyhrážal odňatím starostlivosti o deti, keď obaja vedia, že o tejto otázke rozhoduje súd. K tvrdeniu žalobkyne, že sa spoliehala na slovo žalovaného, žalovaný uviedol, že v čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM už medzi účastníkmi žiadna dôvera nebola (čo potvrdzuje aj to, že si žalobkyňa vymienila aj uvedenie žehličky do dohody), žalobkyňa by nikdy nebola podpísala dohodu, v ktorej by nebolo zakotvené niečo, na čom by sa boli účastníci dohodli. Namietal, že o účelovosti a nepravdivosti obvinení žalobkyne svedčí aj odstup času od uzavretia napadnutej dohody po podanie návrhu, ako aj vyhrážky žalobkyne, že žalovaného pripraví o majetok, ak nestiahne trestné oznámenie. K tvrdeniu žalobkyňa uvádza, že vo svetle neplnenia prísľubu žalovaným je pre ňu uzatvorená zmluva nápadne nevýhodná. Dodal, že s prihliadnutím na ceny bytov v tom čase a mieste, ako aj s prihliadnutím na výšku spoločných záväzkov, ktoré na seba prebral, spolu s poskytnutým finančným protiplnením, nejaká nevýhodnosť neprichádza do úvahy. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Krajský súd, ako odvolací súd (§10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť v zmysle (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.). Odvolací súd verejne vyhlásil rozsudok dňa 30. augusta 2011 (§ 156 ods. 3 O. s. p.). Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17C/13/2009 je konanie o návrhu (žalobkyne) na určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM účastníkov a konanie o vzájomnom návrhu (žalovaného) o určenie neplatnosti odstúpenia žalobkyne od tejto dohody. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh žalobkyne zamietnutý a vzájomnému návrhu žalovaného bolo vyhovené. Odvolateľka odôvodnila odvolanie v podstate tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, svedeckých výpovedí, listinných dôkazov, že žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozhodnutia a k dôvodom odvolania žalobkyne len dodáva: Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou je najprirodzenejším a aj najbežnejším spôsobom vyporiadania medzi manželmi; na túto dohodu sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 OZ a nasl.). Platný právny úkon podľa § 37 OZ predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia, inak je právny úkon neplatný. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len vtedy ak je protiprávne (vynucuje sa niečo čo takto nemožno vynucovať), ak vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí a ak je adresné (smerované voči konajúcemu alebo jemu blízkej osobe). V predmetnej veci žalobkyňa v konaní tvrdila vyhrážku zo strany žalovaného voči jej osobe (že jej zoberie deti, že sa bude o ne súdiť), existenciu tejto vyhrážky sa jej však v konaní nepodarilo preukázať. Ak by aj žalovaný uviedol žalobkyni, že sa bude s ňou súdiť o deti, aj podľa názoru odvolacieho súdu by išlo iba o uplatnenie jeho rodičovských práv a nebolo by to možné posudzovať ako bezprávnu vyhrážku. Sama žalobkyňa uviedla, že považovala dohodu v čase jej uzavretia za platnú, v konaní striedavo uvádzala, že ju považuje za platnú aj neplatnú, v odvolaní uviedla, že ju považuje za platnú, dokonca v priebehu konania prijala peňažné plnenie od žalovaného, vyplývajúce z uvedenej dohody. Na základe uvedeného je odvolací súd toho názoru, že k prejavu vôle uzavrieť dohodu prišlo zo strany žalobkyne slobodne. Ďalej uvádzala žalobkyňa, že uzavrela dohodu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a preto odstúpila od dohody. Odstúpenie od zmluvy je spravidla jednostranným právnym úkonom účastníka zmluvy, na platnosť a účinnosť ktorého sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí ako pri iných prejavoch vôle. Nemožno vylúčiť, aby sa účastníci dohodli na odstúpení od zmluvy aj vtedy, keď to zákon neustanovuje alebo keď sa o tom vopred nedohodli. Vychádza sa z toho, že takúto dohodu účastníkov o odstúpení od zmluvy zákon nezakazuje, a preto je prípustná. Ak dôjde k platnému (účinnému) odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušuje. Treba pripomenúť, že odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá, a preto len takú zmluvu možno zrušiť odstúpením od nej. Oprávnenie odstúpiť od zmluvy má aj účastník, ktorý ju uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Za tieseň sa považujú také hospodárske, sociálne alebo obdobné pomery osoby, v ktorých sa ocitla z objektívnych príčin a ktoré na ňu pôsobia tak, že prejaví vôľu uzavrieť zmluvu aj v prípade, že keď by v tiesni nebola, zmluvu by neuzavrela. Tieseň musí existovať v okamihu uzavretia zmluvy (jej platnosti a účinnosti). Kumulatívnou požiadavkou zákona na realizáciu oprávnenia odstúpiť od zmluvy sú nápadne nevýhodné podmienky, za ktorých bola zmluva uzavretá. V predmetnom konaní bolo nesporne preukázané, že v okamihu uzavretia dohody neexistovali nápadne nevýhodné podmienky pre žalobkyňu, nakoľko podľa písomnej dohody o vyporiadaní BSM i podľa zhodných výpovedí účastníkov boli podiely účastníkov určené približne rovnako, žiaden z účastníkov pre seba nežiadal vyšší podiel, naviac ani jeden z účastníkov netvrdil, že by do BSM patrili iné veci ako tie čo boli uvedené v dohode ani že by sa v rámci širšieho vyporiadania BSM mali zohľadniť iné skutočnosti (napr. investície zo spoločného majetku a pod.). Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by bola v čase uzavretia dohody v tiesni. V predmetnej veci teda bola platne a účinne uzavretá dohoda o vyporiadaní BSM účastníkov, zo zákona ani z dohody účastníkov nevyplýva možnosť odstúpiť platne od takejto dohody, okrem odstúpenia od zmluvy z dôvodu uzavretia dohody v tiesni za napadne nevýhodných podmienok, avšak tieto sa žalobkyni v predmetnom konaní nepodarilo preukázať. Z uvedeného je zrejmé, že odvolanie žalobkyne nemohlo zaznamenať úspech a odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď súd prvého stupňa rozhodol vecne správne nielen vo veci samej ale aj v časti trov konania. V dôsledku takéhoto rozhodnutia odvolacieho súdu to bol žalovaný, ktorý zaznamenal aj v odvolacom konaní plný úspech a vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania ( podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd však nepriznal žalovanému proti žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko tento si náhradu trov odvolacieho konania návrhom neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Tento rozsudok bol prijatý pomerov hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( § 3 ods. 9 posledná veta z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.