Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/3/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200107 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2011200107.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: Plastic People, s.r.o., Bulharská 70, Bratislava, IČO: 35 846 666, zastúpeného advokátkou JUDr. Líviou Krnčokovou, Ul. 29. augusta č. 5, Bratislava proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Trnave, Vajanského 22, Trnava, IČO: 378 376 81, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.p.: KRHZ-820-003/2010 zo dňa 13. decembra 2010 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného č.p.: KRHZ-820-003/2010 zo dňa 13. decembra 2010 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.p.: ORHZ-544-005/2010 zo dňa 12. októbra 2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách konania 314,35 eur k rukám právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Lívie Krnčokovej do troch dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 22.2.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.p.: KRHZ-820-003/2010 zo dňa 13. decembra 2010, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie ORHZ Piešťany zo dňa 12. októbra 2010 č.p.: ORHZ-544-005/2010, ktorým mu bola podľa § 59 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške 2 000 eur, a to za porušenie povinnosti uloženej v ustanovení § 4 vyššie uvedeného zákona, spočívajúcej v nedodržaní požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti pri skladovaní, ukladaní a manipulácii s horľavými látkami. Uviedol, že bol na svojich právach ukrátený z dôvodu nezákonného postupu žalovaného pri rozhodovaní o odvolaní ako aj z dôvodu nezákonného rozhodnutia a postupu prvostupňového správneho orgánu. Poukázal na to, že správny delikt mal spočívať v tom, že prepravné obaly s horľavými kvapalinami (ropnými produktmi) neboli uskladnené v sklade horľavých kvapalín, pričom v čase vykonávania kontroly (9.11.2009) boli skladované v priestoroch objektu „dielne a garáže“. Namietal, že žalovaný a tiež prvostupňový správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci, nezadovážil dostatok dôkazných prostriedkov potrebných na vydanie rozhodnutia a nezistil podstatné skutočnosti, na základe ktorých by mohol konštatovať porušenie § 4 písm. f) zákona o ochrane pred požiarmi ako aj § 30 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 96/2004, ktorou sa ustanovujú zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných, živočíšnych tukov a olejov. Tvrdil, že žalovaný bez relevantných podkladov a odôvodnenia potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bez toho, že by bola preukázaná dĺžka trvania protiprávneho stavu ako aj určené množstvo a druh skladovaných horľavých kvapalín. Ďalej uviedol, že žalovaný nemal prihliadať na vyjadrenie žalobcu podpísané osobou nie oprávnenou konať za žalobcu, v ktorom bolo uvedené : „ v priestoroch garáží neboli skladované obaly s horľavými kvapalinami, ale použité motorové a prevodové oleje vznikajúce pri našej činnosti“. V tejto súvislosti namietal, že správny orgán sa vôbec nezaoberal druhom kvapalín (nazval ich ropnými produktmi) a označil ich za horľavé kvapaliny štvrtej triedy. Poukázal na to, že v prípade, že v priestoroch garáže by aj boli uskladnené horľavé kvapaliny (táto skutočnosť však nebola preukázaná), pre možnosť konštatovania porušenia Vyhlášky MV SR správny orgán bol povinný zistiť, či množstvo takto uskladnenej horľavej kvapaliny prekračuje množstvo povolené v ust. § 11 ods. 3 Vyhlášky MV SR. Namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s tvrdeniami a námietkami žalobcu v súvislosti s nie riadne zisteným skutkovým stavom veci ako aj v prípade odôvodnenia výšky pokuty, ktoré bolo nepresvedčivé a nedostatočné. Žiadal preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa postupom podľa § 250j ods. 2 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.3.2011 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle ustanovenia§ 250f O.s.p. bolo vo veci vyhlásené rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru, že po preskúmaní žalobných dôvodov rozsahom ktorých je viazaný, je možné za dôvodnú považovať tak námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu na posúdenie veci ako aj neodôvodnenosť rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu v časti výšky uloženej pokuty. Podľa ust. § 4 písm. p) zákona o ochrane pred požiarmi právnická osoba a fyzická osoba - podnikateľ na účely predchádzania vzniku požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, dodržiavať pri manipulácii s horľavými látkami a horenie podporujúcimi látkami, s technickými prostriedkami obsahujúcimi horľavé látky alebo horenie podporujúce látky, ako aj pri ich ukladaní a skladovaní požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť ustanovené vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktoré vydá ministerstvo. Podľa § 59 ods. 2 písm. f) vyššie uvedeného zákona okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 16 596 eur právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto zákone tým, že nedodrží zásady skladovania, ukladania a manipulácie s horľavými látkami podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonávanie. Podľa § 30 ods. 1 Vyhlášky č. 96/2004 Z.z. Ministerstva vnútra SR prepravný obal, v ktorom je horľavá kvapalina, musí byť uskladnený v sklade; to sa vzťahuje aj na prázdny prepravný obal, ktorý nebol zbavený zvyškov horľavých kvapalín. Krajský súd dospel k záveru, že druhostupňový orgán sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, a to najmä v súvislosti so zistením skutočného stavu veci, keď tento spochybňoval správnosť záverov o porušení povinnosti spočívajúcej v nedodržaní požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti pri skladovaní, ukladaní a manipulácii s horľavými látkami. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v nedostatku dôvodov skutkových. Nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sa podľa judikatúry správnych súdov považujú prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané. Vadou, ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež je, ak v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedeným dôkazov a ich hodnotení, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, keďže v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedeným dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Ďalej je potrebné konštatovať, že nespochybniteľným právom účastníka je v prípade uloženia pokuty v správnom konaní dostať rozhodnutie, ktoré bude aj v časti určenia jej výšky dostatočným spôsobom odôvodnené v nadväznosti na konkrétne zistené skutočnosti, okolnosti, údaje, aby bolo z odôvodnenia zrejmé v rámci akých mantinelov sa pri svojom rozhodovaní správny orgán pohyboval, ktoré skutočnosti zohľadnil. Nie je totiž postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa, ale správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré viedli k uloženiu sankcie. To znamená, že ak rozhodnutie také to v skutočnosti neobsahuje, je daný dôvod, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné zrušil pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p., nakoľko rozhodnutie, pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, v časti určenia výšky pokuty nie je vôbec odôvodnené a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom o správnosti záverov vo veci spáchania správneho deliktu a nedostatočnej odôvodnenosti rozhodnutia v časti určenia výšky uloženej sankcie. O trovách konania rozhodol súd postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúci v trovách právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 314,35 eur, t.j. odmena za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) po 123,57 eur, 2x paušálna náhrada po 7,41 eur, 20% DPH vo výške 52,39 eur zo sumy 261,96 eur, ktoré spolu predstavujú sumu 314,35 eur. Celú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť k rukám právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Lívie Krnčokovej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.