Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/187/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112222012 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3112222012.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v spore žalobkyne 1) P., 2) N., 3) V., 4) P., 5) N., všetkých zastúpených Q. proti žalovaným 1) O. a 2) Q., o určenie alternatívne o zriadenie vecného bremena s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 1) proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 12C/198/2012-133 zo dňa 23. apríla 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovia 1), 2), 3), 4), 5) m a j ú proti žalovanému 1) n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku určil, že na pozemku registra C KN parc. č. XXX/X, zapísanom v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, kat. územie G., Obec G., okres E., viazne vecné bremeno právo prechodu cez parcelu č. XXX/X na Ulicu A. v prospech vlastníkov pozemku registra C KN parc. č. XXX/X, zapísaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. územie G., ako aj v prospech vlastníkov rodinného domu súpisné číslo XXX, na parcele C KN parc. č. XXX/X a C KN parc. č. XXX/X, zapísaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. územie G., Obec G., okres E., vrátane vecného bremena práva prístupu k výlezu na strechu tohto rodinného domu súpisné číslo XXX, v rozsahu podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 13.09.2017 (v šírke 1 m vedľa pravej steny rodinného domu súpisné č. XXX pri pohľade od verejnej cesty), vyhotoveného T.. O. V., ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Výrokom II. určil, že na pozemku registra C KN parc. č. XXX/X, zapísanom v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, kat. územie G., Obec G., okres E., viazne vecné bremeno právo prístupu k meračom energií, umiestneným na pravom obvodovom múre rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele C KN parc. č. XXX/X a C KN parc. č. XXX/X, zapísaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. územie G., Obec G., okres E., v prospech vlastníkov rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele C KN parc. č. XXX/X a C KN parc. č. XXX/X, zapísaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, kat. územie G., Obec G., okres E., spočívajúce v práve vstupu na zaťažený pozemok za účelom prevádzkovania, užívania, údržby a výmeny meračov energií. Výrokom III. určil, že na pozemku registra C KN parc. č. XXX/X, zapísanom v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, kat. územie G., Obec G., okres E. viazne vecné bremeno právo prístupu k vodomernej šachte nachádzajúcej sa na pozemku C KN parc. č. XXX/X v prospech vlastníkov rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele C KN parc. č. XXX/X a C KN parc. č. XXX/X, zapísaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. územie G., Obec G., okres E. a pozemkov registra C KN parc. č. XXX/X, C KN parc. č. XXX/X, C KN parc. č. XXX/X, C KN parc. č. XXX/X, zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. územie G., Obec G., okres E., spočívajúce v práve vstupu na zaťažený pozemok za účelom prevádzkovania, užívania, údržby a výmeny vodomernej šachty a vodovodnej prípojky. Výrokom V. rozhodol, že žalovaný 1) je povinný zaplatiť žalobcom 1) až 5) náhradu trov konania v rozsahu 100 % k rukám ich právneho zástupcu vo výške určenej uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia. Výrokom VI. žalobcom 1) až 5) nepriznal náhradu trov konania zo strany žalovanej 2). Dospel k záveru, že žalobcovia preukázali svoj naliehavý právny záujem na predmetnom určení existencie aktuálneho stavu právnej neistoty medzi nimi a žalovanými podľa § 80 písm. c) O.s.p. (platného do 30.06.2016), ktoré je ohrozením právneho postavenia žalobcov, a ktoré nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Podľa listu vlastníctva (LV) č. XXXX pre kat. územie G. spoluvlastníkmi nehnuteľností rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na CKN parcele č. XXX/X (LV č. XXX) a XXX/X (LV č. XXX) sú žalobcovia 1), 4) a 5) každý po 1/16-ine, žalobkyňa 2) v 5/16-inách a žalobkyňa 3) v 1-ici. Podľa LV č. XXX pre kat. územie G. spoluvlastníkmi nehnuteľností pozemkov CKN parcela č. XXX/X - záhrady s výmerou 199 m2, č. XXX/X - záhrady s výmerou 198 m2, č. XXX/X - záhrady s výmerou 175 m2 a č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 98 m2 sú žalobcovia 1), 2), 4) a 5) každý po 1/8-ine a žalobkyňa 3) v 2/4-inách. Spoluvlastníkmi pozemku podľa LV č. XXX pre kat. územie G., pozemok CKN parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 3 m2, na ktorom stojí časť rodinného domu žalobcov súpisné číslo XXX a CKN parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 219 m2 sú žalovaný 1) v 5/6-inách a žalovaná v 1/6-ine (na základe dedenia po právnych predchodcoch) a podľa LV č. XXXX pre kat. územie G. výlučným vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XXX, postavenom na CKN parcela č. XXX/X je žalovaný 1) na základe darovacej zmluvy z roku 2012. Konštatoval, že žalovaní 1), 2) skutkové tvrdenia žalobcov ohľadne vlastníckych a užívacích práv nenamietali. Žalovaný 1) so zriadením vecného bremena nesúhlasil z dôvodu, že keby si zvyšný pozemok - dvor ohradil, nedostal by sa na svoje pozemky za domom. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že po smrti Q. K. st. (narodený v roku XXXX), sa v roku 1984 na základe vzájomnej dohody jeho troch synov, bratov B., B. a Q. zrušilo spoločné podbránie vedúce na verejnú cestu a miesto neho bola postavená malá bránka a plot medzi parcelami č. XXX vo vlastníctve Q. K. ml. (právny predchodca žalovaného 1/) a parcelou č. XXX v spoluvlastníctve B. a B. a taktiež bol postavený priečne, t. j. od domu č. XXX k domu č. XXX plot, ktorý rozdelil parcelu č. XXX/X vo vlastníctve žalovaných 1), 2) na dve časti (prednú a zadnú časť) a v tomto plote boli zriadené dve brány, jedna vedúca z parcely č. XXX/X na parcelu č. XXX/X a druhá pre Q. K. ml., vedúca z CKN parcely č. XXXXX dozadu na dvor a do záhrady CKN parcela č. XXX, ktorý ohradenú časť za bránami, dovtedy spoločne užívaného dvora, začal užívať samostatne. V spoločnom užívaní tak zostala len predná časť parcely č. XXX/X od brány vedúcej na ulicu k dvom bránam vedúcim do jednotlivých dvorov. K tejto dohode o spoločnom užívaní medzi vlastníkmi parcely č. XXX/X, č. XXX/X (naľavo - na strane žalobcov) a vlastníkmi parcely č. XXX/X, č. XXX/X (napravo - na strane žalovaných) došlo ústne v roku 1984 po smrti Q. K. st. (narodený v roku XXXX) a táto dohoda sa rešpektovala do písomného oznámenia svojho zámeru žalovaným 1) zo dňa 27.02.2012 žalobkyni 2) vybudovať si plot a bránku na jeho pozemku C KN parc. č. XXX/X tak, aby oplotenie pozemku a bránka boli umiestnené bezprostredne na hranici tohto pozemku. Touto ústnou dohodou z roku 1984 došlo k zriadeniu vecného bremena práva spoločného prechodu po celej prednej časti parcely č. XXX/X ako náhrada, resp. pokračovanie dovtedy spoločne užívanom podbrání s pevnou bránou so strechou. Toto vecné bremeno nebolo zapísané v pozemkovej knihe a po jej zániku v roku 1964 ani v evidencii nehnuteľností, ani v súčasnom katastri nehnuteľností, čo však neznamená, že nevzniklo. Podľa názoru súdu je uvedená ústna dohoda okolnosťou svedčiacou o dobromyseľnosti spoluvlastníkov predmetného pozemku a susedných pozemkov o tom, že právni predchodcovia žalobcov i žalobcovia sú dobromyseľnými osobami, oprávnenými z vecného bremena práva prechodu a po uplynutí vydržacej 10-ročnej doby nadobudli práva z vecného bremena vydržaním podľa § 151n ods. 1, 2, § 151o ods. 1, 2, 3, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že podľa uzavretej dohody ide o vecné bremeno vecno-právneho charakteru za účelom užívania nehnuteľnosti s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené súd týmto rozhodnutím deklaroval stav, ktorý vznikol v minulosti a trval nerušene a nepretržite až do roku 2012, kedy žalovaný 1) prestal uznávať túto dohodu. Súd neprihliadol na námietku žalovaného 1), že po ohradení si zvyšku CKN parcely č. XXX/X neprejde na svoje pozemky, pretože zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov neznamená, že žalovaní 1), 2) prídu o vlastníctvo tejto časti pozemku a nebudú môcť aj oni túto časť užívať. Zriadením vecného bremena vzniká aj žalobcom, resp. vlastníkom uvedených pozemkov spolu so žalovaným 1) a 2) právo užívať časť CKN parcely č. XXX/X v mieste zriadeného práva prechodu, t. j. v šírke 1 m vedľa pravej steny rodinného domu súpisné č. XXX pri pohľade od verejnej cesty a zároveň nevzniká povinnosť stranám sporu ohradiť si túto plochu. Teda stav, ktorý vznikol v roku 1984 (ale už aj predtým), pokračuje aj naďalej s tým rozdielom, že žalobcovia žiadali užívať len menšiu plochu, a to v šírke 1 m od svojho domu v porovnaní s dovtedy užívaním stavom. Súd neprihliadol na námietku žalovaného 1), že žalobkyňa 2) môže prechádzať do domu z druhej - ľavej strany domu súpisné číslo XXX, pretože podľa mapy ide o prechod široký len 0,56 m a v minulosti sa dlhodobo používal spoločný vchod cez CKN parcelu č. XXX/X. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalovaného 1), že merače energie nie sú vlastníctvom žalobcov, ale spoločností dodávajúcich elektrinu a plyn. Pri rozhodovaní zohľadnil, že žalobcovia potrebujú mať prístup k meračom energií, ktoré sa týkajú ich spotreby tak, ako to bolo minimálne od roku 1984 a predtým od postavenia rodinného domu č. XXX, toho času súpisné číslo XXX. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 257 CSP. 2. Žalovaný 1) podal proti rozsudku v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Podľa názoru žalovaného 1) súdy majú rozhodovať vtedy, keď strany sporu nevedia vyriešiť problém. Nikdy nebránil „susedom“ k výlezu na strechu, nikdy im nebránil k prístupu k vodovodnej šachte, ani k meračom energií cez jeho pozemok, jedine, na čom sa nevedeli dohodnúť, bolo právo „susedov“ prechádzať na svoj pozemok a do svojho domu cez jeho pozemok. Nie je preto ochotný platiť trovy za súd, ktorý riešil aj to, čo nebolo sporné. Vstupu na pozemok parcela č. XXX/X alebo č. XXX/X nikdy nebránil, avšak vstup do domu žalobcov cez jeho pozemok považuje za nespravodlivé a nezákonné riešenie vzťahov, ktorí sa zrejme dohodli, že do ich domu na jeho prvé poschodie sa bude chodiť z pozemku žalovaného 1) a na prízemie sa bude chodiť zo spoločného pozemku parcela č. XXX/X. Takéto riešenie užívania domu spoluvlastníkmi zasahuje do jeho vlastníckych práv. Tvrdenia, že právni predchodcovia žalobcov a žalovaných sa dohodli na tom, že do domu žalobcov sa môže chodiť aj cez pozemok XXX/X, nebolo preukázané žiadnym dôkazom. Jediná svedkyňa vo svojej výpovedi neozrejmila, či existovala nejaká dohoda o prechode do domu žalobcov cez pozemok žalovaného alebo nie, dokonca ani presne nevedela, ako sa obvykle vchádzalo do domu žalobcov. Žalovaný 1) navrhol ako svedka vypočuť jeho matku, ale napriek tomu, že súd upozornil, že na pojednávaní sa zo zdravotných dôvodov nemôže dostaviť, rozhodol súd tak, že jeho matka nebola v konaní vypočutá. Potvrdil, že vzhľadom na vek a zdravotné problémy súhlasil s tým, aby N. K. (žalobkyňa 2/) chodila do svojej časti domu cez jeho pozemok, ale nerozumie, prečo by mal každý spoluvlastník domu, ktorý je aj zároveň spoluvlastníkom dvora tohto domu, právo vstupovať do domu cez cudzí pozemok. Rozhodnutie súdu predstavuje neoprávnený zásah a obmedzenie jeho vlastníctva. Rozhodnutie súdu, vrátane výroku o trovách konania, považuje za nesprávne a nezákonné. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1) navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcom priznal náhradu trov konania. Zdôraznili, že súd svojím rozsudkom nezriadil nové vecné bremeno, ale určil, že tu existuje vecné bremeno právo prechodu a prístupu, ktoré viazne na pozemku žalovaných. Rozhodol, že žalobcovia nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, nakoľko mal bez pochybností preukázané, že žalobcovia a ich právni predchodcovia toto právo dobromyseľne užívali a splnili všetky zákonné podmienky na jeho vydržanie. Uviedli, že rozhodnutie súdu odstraňuje stav právnej neistoty, čo sa týka práva prechodu cez pozemok žalovaných k nehnuteľnostiam žalobcov, ako aj práva prístupu k výlezu na strechu, meračom energií a vodomernej šachte, o ktorých žalovaný tvrdí, že v prístupe k nim nebránil. Bez zápisu v katastri nehnuteľností, bez súdneho rozhodnutia alebo zmluvy sú žalobcovia v právnej neistote vo vzťahu k uvedeným prístupom, ak tieto majú závisieť len na momentálnom rozhodnutí a dobrej vôli žalovaného. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 5. Odvolací súd sa v danom prípade v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných odvolacích námietok dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, ktorý posúdil v súlade s hmotným právom. V súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Námietky žalovaného 1), uvedené v podanom odvolaní, sú takmer totožné s námietkami, uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vyporiadal. V odvolacom konaní neboli žalovaným 1) preukázané, ale ani tvrdené také skutočnosti, ktoré mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok. Určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Pokiaľ odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak odôvodnenie rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. 6. Žalovaný 1) v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď nevykonal ním navrhnutý dôkaz. Za svedka navrhol vypočuť svoju matku, súd upozornil, že na pojednávanie nemôže prísť zo zdravotných dôvodov, avšak súd sa rozhodol uveriť len tvrdeniam žalobcov. Tým, že nebola vypočutá jeho matka, bol poškodený na svojich právach. 7. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97). 8. V zmysle § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a ohliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. 9. Žalovaný 1) so zriadením vecného bremena, s výnimkou žalobkyne 2), voči ktorej prechodu nenamietal, nesúhlasil. Dôvodil tým, že pokiaľ by sa malo postupovať podľa geometrického plánu z roku 2017, trval by na oplotení na červenej bodkočiarkovanej čiare, čo by mu znemožnilo vjazd do jeho garáže na parc. č. XXX/X. Garáž je murovaná, na liste vlastníctva je zapísaná. Voči prechodu žalobkyne 2) cez jeho pozemok nenamietal. Ostatní žalobcovia môžu „chodiť cez vchod Z.“ z druhej strany domu. K tomu, ako bolo postavené podbránie, sa vyjadriť nevedel. Navrhol, aby bola vypočutá jeho matka, ktorá sa k tomu vie vyjadriť. Pokiaľ žalovaný 1) následne, na pojednávaní dňa 28.03.2018, uviedol, že na výsluchu svojej matky netrvá, jej zdravotný stav to nedovoľuje, a preto jej účasť na pojednávaní nezabezpečil, súd neporušil právo žalovaného 1) na spravodlivý proces, pokiaľ za daných okolností nevykonal žalovaným 1) navrhnutý dôkaz. Aby súd mohol dospieť k záveru, že právo žalovaného 1) na spravodlivý proces bolo porušené, nie je významný subjektívny názor žalovaného 1), ktorý tvrdí, že súd sa takejto vady dopustil; rozhodujúcim je výlučné zistenie odvolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo, čo nie je prípad danej veci. 10. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu. Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľností vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať. Každej povinnosti, vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena, zodpovedajú na druhej strane práva oprávneného subjektu. 11. Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka). 12. Občiansky zákonník považuje vydržanie (§ 134 Občianskeho zákonníka) za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo vykonávané počas ustanovenej doby nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva. Pri splnení zákonom určených podmienok dochádza k nadobudnutiu práva priamo zo zákona. Oprávnený subjekt nadobúda právo vydržaním okamihom splnenia podmienok vydržania. 13. Súdnou praxou už bolo ustálené, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Dobrá viera tak musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti zaťažujú toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vecného práva vydržaním. Platné právo nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul; ide len o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, resp. že je subjektom držaného práva. Toto jeho presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že sa stal oprávneným subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena, teda, že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo, alebo na neho riadne prešlo. 14. Podľa zisteného skutkového stavu medzi súčasnou C KN parc. č. XXX/X, vo vlastníctve žalovaných a verejnou cestou existovalo podbránie, pevne spájajúce domy č. XXX a č. XXX, t. č. súpisné č. XXX, ktorým sa vstupovalo na dvor na parc. č. XXX/X, ktorý spoločne užívali všetci spoluvlastníci, a z ktorého bol prístup k obom domom č. XXX (vpravo) i č. XXX (vľavo). Spoločné podbránie bolo v roku 1984 po smrti Q. K. st. na základe vzájomnej dohody jeho troch synov B., B. a Q. zrušené s tým, že v spoločnom užívaní zostala len predná časť parcely č. XXX/X od brány vedúcej na ulicu k dvom bránam vedúcim do jednotlivých dvorov. K tejto dohode o spoločnom užívaní medzi vlastníkmi parcely č. XXX/X, č. XXX/X (naľavo na strane žalobcov) a vlastníkmi parcely č. XXX/X, č. XXX/X (napravo na strane žalovaných) došlo ústne v roku 1984, ktorou došlo k dohode o spoločnom prechode po celej prednej časti parcely č. XXX/X ako náhrade za pokračovanie dovtedy spoločne užívaného podbránia s pevnou bránou so strechou. Táto dohoda bola vykonávaná a rešpektovaná nerušene a nepretržite až do roku 2012, kedy žalovaný 1) písomne oznámil svoj zámer oplotiť svoj pozemok. Po dobu, počas ktorej žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia od roku 1984 až do roku 2012 (tiež aj v období do roku 1984) právo prechodu vykonávali a žalovaní, ani ich právni predchodcovia fakticky, ani právne ochranu svojho vlastníckeho práva pred reálnym výkonom práva z vecného bremena neuplatnili, možno považovať za nesporné, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere výkon vecného bremena, spočívajúci v práve prechodu cez parcelu č. XXX/X, vykonávali. O svojom práve z vecného bremena, spočívajúcom v práve prechodu cez pozemok vo vlastníctve žalovaných, boli a sú žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia nesporne nielen subjektívne presvedčení, ale sa tak aj objektívne javia, o čom svedčia i tie skutkové okolnosti danej veci, keď žalobcovia a ich právni predchodcovia právo prechodu vykonávali a vykonávajú nepretržite od postavenia rodinného domu, súpisné číslo XXX (pôvodne č. XXX), ktorý bol postavený v roku 1967 (povolenie o užívaní z 28.02.1967) s tým, že stavba bola riešená tak, že sa predpokladal spoločný prístup na verejnú komunikáciu cez pozemok parcelu CKN č. XXX/X, ako aj umiestnenie vstupu na poschodie rodinného domu súpisné č. XXX, umiestnenie výlezu na povalu a strechu rodinného domu súpisné č. XXX, umiestnenie meračov energií na pravom obvodovom múre domu súpisné č. XXX a spoločnej vodomernej šachty na pozemku CKN parcela č. XXX/X, ktoré všetky žalobcovia a ich právni predchodcovia nepretržite používali a používajú. 15. Pokiaľ žalovaný 1) v podanom odvolaní namieta, že rozhodnutie súdu je nespravodlivé, nezákonné a neprimerané, odvolací súd súhlasí s tým, že Ústava Slovenskej republiky v článku 20 zaručuje právo vlastniť majetok, ako aj ochranu vlastníctva. Zároveň však v odseku 4 citovaného článku pripúšťa jeho obmedzenie v nevyhnutnej miere a na základe zákona. Tým, že Občiansky zákonník obsahuje právnu úpravu vecných bremien (§ 151n a nasl.), umožňuje ústavou dovolené obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti takýmto spôsobom zaťaženej. Je však nevyhnutné, aby v prípade sporu medzi vlastníkom nehnuteľností a osobou z vecného bremena oprávnenou bolo v konaní pred súdom jednoznačne preukázané, že vecné bremeno vzniklo jedným zo spôsobov uvedených v Občianskom zákonníku a dosiaľ nezaniklo, čo je prípad danej veci. Vlastnícke právo žalovaných je tak obmedzené primerane vecným právam k cudzej veci za účelom prístupu k nehnuteľnosti, ktorý existuje desiatky rokov predtým, než sa žalovaný 1) stal vlastníkom predmetných nehnuteľností. 16. Odvolací súd dáva za pravdu žalovanému, že súd rozhoduje len v prípade spornosti uplatnených nárokov. Súd prvej inštancie priznaním práva prístupu k výlezu na strechu, meračom energií a vodomernej šachte deklaroval doteraz existujúce využívané a rešpektované vecné bremeno, ktorého výkon nemôže podliehať a závisieť na tom, či žalovaný výkon tohto vecného bremena umožní. 17. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na správnych skutkových a právnych záveroch, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Za vecne správny považuje aj výrok o nároku žalobcov na náhradu trov prvostupňového konania, ktorým súd s prihliadnutím na to, že žalobcovia mali v konaní plný úspech, žalobcom v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému 1). 18. Aj v odvolacom konaní mali plný úspech žalobcovia, preto odvolací súd rozhodol, že žalobcovia majú proti žalovanému 1) podľa § 255 ods. 1 CSP za použitia § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V konaní neboli preukázané žiadne výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, preto neboli splnené podmienky na to, aby odvolací súd výnimočne žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).