Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/349/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715205540 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3715205540.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu Ing. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., S. XXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. T. H., so sídlom W. A., E. XX/XX, proti žalovaným 1/ A. & T. B., k. s., so sídlom A., N.. M. A. XX, J.: XX XXX XXX, 2/ F. sW. zastúpená Advokátskou kanceláriou B. 3/ X. 4/ M. o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. apríla 2016, č.k. 7C/198/2015-211,takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovaným 1/, 3/, 4/ p o t v r d z u j e . Vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 268,50 eur na účet právneho zástupcu žalovaného 2/ Advokátska kancelária B. M. & W., s.r.o., číslo účtu J.: B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní. Žalovaní 1/, 3/, 4/ n e m a j ú nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný 2/ m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 06.03.2015. Žalovaným 1/, 3/, 4/ náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu žalovaného 2/ B. M. & W. s.r.o. vo výške 1 877,16 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 3 ods. 1, § 12 ods. 1, § 17 ods. 1 písm. a/-l/, § 17 ods. 2, 3, 5 písm. a/-i/, § 21 ods. 2, 4, § 24 ods. 1, 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, § 44 ods. 1, § 92 ods. 1 písm. d/, ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa neplatnosti dražby domáhal podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko mal za to, že dražobník pri organizácii a výkone dobrovoľnej dražby porušil príslušné ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, pričom v príčinnej súvislosti s týmto konaním bola žalobcovi priamo spôsobená ujma na jeho právach a oprávnených záujmoch, keďže žalobca je jediným a výlučným spoločníkom úpadcu (podieľa sa 100% majetkovou účasťou na základnom imaní), ktorý bol predchádzajúcim vlastníkom vydražených nehnuteľností. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Je nesporné, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.04.2011, sp. zn. 28R/4/2010 súd vyhlásil na majetok dlžníka M., s.r.o. v reštrukturalizácii - žalovaného 4/ konkurz, pričom uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.07.2011, sp. zn. 28R/4/2010, súd do funkcie správcu ustanovil spoločnosť A. & T. B., k. s., so sídlom kancelárie 17. novembra 37, C. C. - žalovaného 1/. Keďže správca speňažoval majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, mohol v zmysle § 92 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov speňažiť nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu t. j. nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXa XXXX k. ú. W. v rozsahu záväzného pokynu B., a.s. A. dňa 09.05.2014 len dražbou. Za účelom realizácie dražby uzatvoril zmluvu o vykonaní dražby zo dňa 02.02.2016 s dražobníkom - žalovaným 2/. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, pričom zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov č. 7/2005 Z. z. odkazuje na zákon č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách s tým, že oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku. Vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu vstúpil do hmotnoprávnych vzťahov ako aj procesnoprávnych vzťahov správca konkurznej podstaty a úpadca stratil oprávnenie nakladať so svojim majetkom, pretože toto oprávnenie prešlo na správcu konkurznej podstaty - žalovaného 1/. Správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Správca je síce oprávnený nakladať s majetkom úpadcu , ktorý patrí do konkurznej podstaty, vrátane jeho speňažovania ale nie je zástupcom úpadcu. Z formulácie ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že neplatnosti dražby súdnou cestou sa môže domáhať každý, kto tvrdí, že porušením ustanovením tohto zákona bol dotknutý na svojich právach. Súd prvej inštancie konštatoval, že dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu bola aj tá skutočnosť, aby úpadca ako vlastník bytu č. 5 s príslušenstvom, zapísaného na LV č. XXXX k. ú. W. rešpektoval, že oprávnenie nakladať s týmto majetkom prešlo na správcu konkurznej podstaty. Inými slovami SKP sa nestal vlastníkom nehnuteľností, SKP ex lege iba vstúpil do vlastníckeho vzťahu úpadcu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam za účelom ich ďalšieho speňažovania postupom podľa § 92 ods. 1 písm. b/ ZKR. V danom prípade žalobca je síce jediným spoločníkom úpadcu, ale zároveň je z právneho hľadiska subjektom odlišným od úpadcu. Žalobcovi teda nemohla vzniknúť žiadna ujma na právach spojená s prechodom konkrétneho vlastníckeho práva k predmetu dražby, ktorého pôvodným a výlučným vlastníkom bol úpadca a nie žalobca. Okrem vyššie uvedeného žalobcovi ako jedinému spoločníkovi úpadcu nemohla vzniknúť ujma na jeho právach ani z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že výška pohľadávok prihlásených do konkurzu na majetok úpadcu predstavovala sumu 958 954,87 Eur, pričom prihlásené zabezpečované pohľadávky zabezpečeného veriteľa B. boli vo výške 654 663,67 Eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že hodnota speňažovaného majetku v konkrétnej dražbe, aj keby bola o 33% vyššia, ako aj jeho výťažok, ani zďaleka nepostačuje na uspokojenie veriteľov a teda, aj v prípade ukončenia konkurzu a vyplatenia veriteľov by žalobcovi ako spoločníkovi nebol vyplatený žiadny vyrovnávací podiel a teda mu nemohla vzniknúť ani ujma na jeho právach. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný na podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Napriek konštatovaniu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie poukázal na nedôvodnosť žaloby žalobcu aj pokiaľ sa týka dôvodu neplatnosti dražby pre porušenie notifikačnej povinnosti dražobníka vyplývajúcej z § 17 ZoDD. Žalovaný 2/ preukázal, že oznámenie o dražbe, ktorá sa konala 06.03.2015 uverejnil v lehote 30 dní pred začatím dražby v registri dražieb, a to dňa 03.02.2015 a zabezpečil jeho zverejnenie v obchodnom vestníku dňa 06.02.2015. Fotokópiami poštových doručeniek žalovaný 2/ preukázal, že oznámenie o dražbe bolo doručované subjektom podľa § 17 ods. 5 písm. a/ - i/ zákona č 527/2002 Z.z. a nad rámec uvedeného uverejnil informácie o pripravovanej dražbe v periodiku Dražobné listy, na internetových stránkach, www.topreality.sk <http://www.topreality.sk>, www.reality.sk <http://www.reality.sk> a taktiež prostredníctvom svojej internetovej stránky. K námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že žalovaný 2/ nesprávne špecifikoval draženú nehnuteľnosť súd prvej inštancie mal za to, že oznámenie od dražbe obsahuje všetky náležitosti podľa § 17 ods. 1 písm. d/ ZoDD, t.j. označenie nehnuteľnosti (v časti C) , opis nehnuteľnosti a jej stavu (v časti D), práva a záväzky viaznuce na nehnuteľnosti (v časti E) ako aj odhadnú cenu nehnuteľnosti (v časti E). Pri opise nehnuteľnosti žalovaný 2/ vychádzal zo znaleckého posudku č. 195/2014 vypracovaného Ing. X. pre účely dražby, kde sa uvádza, že byt č. 5 sa nachádza na 4. podlaží- podkrovie a nachádza sa v štádiu rozostavanosti , nemá ukončené podlahy, chýbajú obklady v kúpeľni, vo WC a v kuchyni, nie sú osadené zariaďovacie predmety sanity, chýba zariadenie kuchyne, osadený je kotol ústredného kúrenia, bez radiátorov atď.. Skutočnosť, že pri opise predmetu dražby je uvedené, že byt je bez radiátorov je informáciou pravdivou a neznamená, že v byte radiátory majú byť osadené a že chýbajú. Z uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade nebolo porušené ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o dražbách. Žalobca namietal všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom č. 195/2014 vypracovaným znalcom Ing. P. X., odbor stavebníctvo, pre účely dobrovoľnej dražby, pričom mal za to, že znalecký posudok je vecne nesprávny, nie je objektívnym vyjadrením všeobecnej hodnoty nehnuteľností a znalec pri jeho vypracovaní nepostupoval s odbornou starostlivosťou a príslušnými predpismi upravujúcimi činnosť znalcov a týmto znaleckým posudkom boli nehnuteľnosti podhodnotené. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 12 od. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého povinnosťou dražobníka je zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty, miesta a času konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ zaistí dražobník odhad nehnuteľnosti znaleckým posudkom nie starším ako 6 mesiacov, dražobník tým splnil všetky povinnosti ktorý mu v súvislosti s odhadom ceny predmetu dražby ukladá § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a preto ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom stanovené, tak mohlo byť použité pre určenie najnižšieho podania pri predmetnej dražbe. Vecná správnosť takéhoto znaleckého posudku, teda výška ohodnotenia predmetu dražby a jej správnosť nemôže byť predmetom skúmania súdu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, čo však súčasne neznamená, že by žalobca nemohol mať právo na náhradu škody, ktorá by mu vznikla následkom „vadného“ posudku znalca o zistení ceny predmetu dražby. Ak porušil znalec zavinenie svojej povinnosti pri podaní posudku o cene predmetu dražby, zodpovedal by za škodu tým spôsobenú žalobcovi, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti so zavineným porušením povinnosti pri podaní posudku znalcom. Ani prípadné nesprávne závery súdneho znalca však nepredstavujú poručenie zákon o dobrovoľných dražbách a nemôžu mať za následok neplatnosť dražby . Na tomto závere nemení nič ani žalobcom vznesené námietky voči znaleckému posudku počas dražby, predložené odborné vyjadrenie a znalecký posudok Ing. Q., keď samotné zistenie, že Ing. P. X. by určil nesprávne všeobecnú hodnotu predmetu dražby, nepredstavuje v zmysle § 21 zák. č. 527/2002 Z.z. dôvod neplatnosti dražby, ale by bol základom pre preukázanie iného nároku, ktorý nie je predmetom tohto konania. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade neboli porušené žiadne ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by mali za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby tak, ako sa jej žalobca domáha podanou žalobou. Súd prvej inštancie preto žalobu žalobcu za použitia ustanovení zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaný 1/-4/ mali v konaní plný úspech, preto im vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaným 1/, 3/, 4/ trovy konania nevznikli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému 2/ vznikli trovy konania titulom trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby á 512,85 eur (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom), podanie vyjadrenia k žalobnému návrhu zo dňa 07.04.2016, účasť na pojednávaní dňa 28.04.2016, 3 x režijný paušál á 8,58 eur, 20% DPH zo sumy 1 564,30 eur t.j. 312,86 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia žalovaného 2/ vo výške 1 877,16 eur. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhal sa jeho zmeny tak, že jeho žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Dôvodil, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré skutočnosti zakladajú odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ OSP. V časti týkajúcej sa nesplnenia aktívnej vecnej legitimácie mal za to, že táto bola jednoznačne preukázaná, či už ním doloženými dokumentmi do konania, alebo jeho výpoveďou, z ktorých je zrejmé, že bol a aj je konateľom úpadcu - žalovaného 4/, ktorého majetok sa na dražbe napadnutej v tomto konaní dražil a zároveň ručil svojim majetkom za splatenie záväzkov úpadcu. Z uvedeného je zrejmé, že mal záujem na speňažení dražených vecí za najvyššiu hodnotu tak, aby bol v čo najmenšej miere postihnutý jeho majetok, ako fyzickej osoby. Je teda zrejmé, že jeho právo bolo ohrozené a eventuálne mu aj vznikla škoda na majetku tým, že majetok úpadcu bol speňažený za nižšiu hodnotu a následne by bol v o to väčšom rozsahu postihnutý jeho majetok ako ručiteľa. Z tohto dôvodu sa cítil poškodený speňažením nehnuteľných vecí za nižšiu hodnotu, akú tieto podľa jeho názoru v skutočnosti mali. Mal za to, že v konaní preukázal splnenie aktívnej vecnej legitimácie a na tejto skutočnosti nemení nič ani skutočnosť, že si neprihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania, tak ako argumentoval žalovaný 1/. V časti nesprávnej špecifikácie draženej nehnuteľnosti mal za to, že prípadných záujemcov o kúpu predmetu dražby mohol odradiť, prípadne prilákať opis draženej nehnuteľnosti. Zo skutkového stavu v tomto konaní je zrejmé, že chýbajúca položka týkajúca sa opisu draženej nehnuteľnosti mohla mať v tomto prípade práve negatívny odraz na účasť jednotlivých záujemcov o predmet dražby a v konečnom dôsledku aj na sumu, za ktorú sa dražená nehnuteľnosť vydražila. V časti týkajúcej sa hodnoty draženej nehnuteľnosti mal za to, že hodnota nehnuteľnosti bola jednoznačne preukázaná a to znaleckým posudkom Ing. D. Q. č. XX/XX, kde bola hodnota nehnuteľnosti stanovená o cca 33% vyššie ako bola stanovená znaleckým posudkom č. 195/2014 vypracovaným Ing. X., ktorý bol v čase konania dobrovoľnej dražby cca pol roka starý. Pokiaľ mal súd o tejto skutočnosti pochybnosti, mohol v tejto časti vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, resp. aspoň vykonať dokazovanie výsluchom Ing. D. Q., tak ako navrhoval na pojednávaní. V tejto súvislosti zároveň poukázal na skutočnosť, že konajúci súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s navrhnutým dôkazom, ktorým bol práve výsluch svedka Ing. Q.. V časti týkajúcej sa priznania náhrady trov konania žalovanému 2/ mal za to, že v tomto prípade neboli splnené podmienky, aby právny zástupca žalovaného 2/, resp. súd pri určovaní výšky trov právneho zastúpenia vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby, ak sa vôbec takáto hodnota nehnuteľnosti dá určiť, nakoľko v konaní nebola žiadnym spôsobom ustálená. V tomto prípade je potrebné, aby súd pri určovaní výšky trov právneho zastúpenia prihliadal na skutočnosť, že ide o určovaciu žalobu a nie o žalobu na plnenie. V tejto súvislosti dal do pozornosti súdu uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 107/2012 z 01.03.2012. Uplatnil si náhradu trov konania. 3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby bol úpadca. Žalobcovi teda nemohla vzniknúť žiadna ujma na právach spojených s prechodom konkrétneho vlastníckeho práva ku konkrétnemu predmetu dražby, ktorého pôvodným a výlučným vlastníkom bol úpadca a nie žalobca. Z uvedeného dôvodu je zjavná absencia aktívnej vecnej legitimácie u žalobcu v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko zánikom vlastníckeho práva u iného subjektu mu nevznikla žiadna ujma. Ďalej poukázal na to, že žalobca si neprihlásil žiadnu pohľadávku v konkurznom konaní a tým pádom jeho majetkové práva nemôžu byť dražbou nijakým spôsobom dotknuté. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že ručí svojim majetkom za záväzky úpadcu, mal za to, že zabezpečenie záväzkov úpadcu žalobcovým majetkom nemá žiadny vplyv na poškodení práv žalobcu, nakoľko žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna škoda, nakoľko majetok, ktorým zabezpečuje žalobca záväzky úpadcu by v konkurze mohol byť speňažovaný aj pred momentom speňaženia akéhokoľvek iného majetku vo vlastníctve úpadcu. Pokiaľ ide o hodnotu draženej nehnuteľnosti, bez ohľadu na vecnú správnosť znaleckého posudku Ing. P. X., mal za to, že ani prípadný chybný postup znalca pri vypracovaní znaleckého posudku nie sú dôvodom určenia neplatnosti dražby. Pokiaľ by aj znalec teoreticky postupoval pri vypracovaní znaleckého posudku nesprávne, mohlo by takéto konanie nanajvýš zakladať porušenie právnych predpisov upravujúcich postup znalca v súvislosti s oceňovaním vecí, nie však porušenie zákona o dobrovoľných dražbách. Ohodnotenie predmetu dražby je v rámci dražobného konania zverené do rúk znalca, ako subjektu odborne spôsobilého na výkon tejto činnosti. Nie je povinnosťou a ani právom dražobníka a ani žalobcu dražby preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov - rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/1263/2008, rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 16C/1/2014, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/233/2010. Na základe uvedeného zdôraznil, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby by výsluch žalobcom navrhovaného svedka Ing. Q. nemal ako dôkaz žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko žalovaný 2/ si splnil všetky zákonom stanovené povinnosti a to tým, že si objednal vypracovanie znaleckého posudku u znalca J.. P. X., ktorý je zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, pričom žalovanému 2/ zo žiadneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách nevyplýva povinnosť preskúmavať znalecký posudok vypracovaný takýmto znalcom. Z týchto dôvodov mal za to, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 4. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo vzťahu k námietke žalobcu, týkajúcej sa aktívnej legitimácie v konaní sa v plnom rozsahu stotožnil s vecne správnym a náležite odôvodneným právnym záverom súdu prvej inštancie. K tvrdeniu žalobcu, že jeho aktívna vecná legitimácia má vyplývať z toho, že ručil svojim majetkom za splatenie záväzkov žalovaného 4/ uviedol, že žalobca sa v žalobnom návrhu a ani počas konania pred súdom prvej inštancie o tejto skutočnosti osobitne nezmieňoval, touto skutočnosťou v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vôbec neargumentoval a nepredložil o nej žiaden listinný dôkaz. Zo strany žalobcu preto ide o nové tvrdenie, ktoré však nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že v priebehu organizácie a realizácie dražby boli príkladne dodržané ustanovenia zákona o dražbách, a teda nie sú dané dôvody na určenie neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dražbách. K námietke týkajúcej sa nedostatočného opisu draženej nehnuteľnosti v oznámení o dražbe uviedol, že pri opise draženej nehnuteľnosti žalovaný 2/ vychádzal zo znaleckého posudku č. 195/2014 vypracovaného Ing. X. pre účely dražby. Zdôraznil, že v oznámení o dražbe obsahujúcej opis draženej nehnuteľnosti a jej stavu, nie je uvedená jediná nepravdivá informácia a všetky informácie, ktoré sú v oznámení o dražbe uvedené, korešpondujú taktiež s vyhotoveným znaleckým posudkom. Z toho je zrejmé, že ako dražobník nijakým spôsobom pri opise draženej nehnuteľnosti v oznámení o dražbe nepochybil, keď súd prvej inštancie v tomto smere po vykonanom dokazovaní dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a predmetná odvolacia námietka žalobcu je účelová a nedôvodná. Rovnako nedôvodná je aj námietka žalobcu týkajúca sa znaleckého ohodnotenia draženej nehnuteľnosti. Z účinného znenia § 12 zákona o dražbách, ako aj z ustálenej judikatúry všeobecných súdov je zrejmé, že zaistením vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti Ing. X. znalcom zapísanom v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR si ako dražobník riadne splnil svoju zákonnú povinnosť uvedenú v § 12 ods. 1 zák. o dražbách. Navyše výsledky znaleckého skúmania, ktoré žalobca namieta, nie sú relevantné z hľadiska posudzovania sporu o neplatnosť dražby, keďže určenie výšky všeobecnej hodnoty predmetu dražby nemôže mať za následok neplatnosť dražby. Z tohto dôvodu postráda právny význam argumentácia žalobcu poukazujúca na odborné stanovisko Ing. D. Q. a súčasne vytýkajúca súdu prvej inštancie, že nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchom dotyčnej znalkyne, nakoľko tieto dôkazy sú pre posudzovanie sporu o neplatnosť dražby irelevantné. Zároveň zdôraznil, že pri organizácii dražby postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, aby zabezpečil predmetnej dražbe publicitu vysoko nad rámec zákonnej povinnosti a to tým, že oslovil širokú verejnosť prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov nielen z lokálnym pokrytím, ako to vyžaduje § 11 ods. 1 zákona o dražbách, ale s pôsobnosťou pre celé územie SR. Mal záujem zabezpečiť na dražbe čo najväčší počet dražiteľov a na to nadväzujúci potenciál pre dosiahnutie, čo možno najvyššieho výťažku, čo sa mu nakoniec aj podarilo, keďže dražby sa nakoniec zúčastnili 7 záujemcovia. Nesúhlasil ani s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri priznaní trov právneho zastúpenia. Pri vyčíslovaní odmeny advokáta za právne služby poskytované žalovanému 2/ v konaní o neplatnosť dražby bolo ako tarifná hodnota veci použitá peňažná suma, zodpovedajúca výťažku dražby, resp. hodnota udeleného príklepu 45 000,- eur. Vychádzal teda z premisy, že hodnotu veci, resp. práva ktoré je predmetom konania možno objektívne vyjadriť v peniazoch, čím je vylúčená aplikácia ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Prezentovaný spôsob výpočtu odmeny za úkony právnej služby poskytované v špecifických druhoch určovacích konaní plne korešponduje s aktuálnou judikatúrou Ústavného súdu SR publikovanej v zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2012. Citoval nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012, II. ÚS 226/2012, v zmysle ktorých by nebolo vecne správne, pokiaľ by súd v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vychádzal pri vyčíslovaní náhrady trov právneho zastúpenia z tzv. neurčitku v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky (1/13-tina výpočtového základu). Ďalej poukázal na ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, z ktorého nesporne vyplýva, že právne účinky právoplatného rozsudku, ktorým súd určí neplatnosť dražby nehnuteľnosti, budú v súlade s § 34 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľnosti identické s právnymi účinkami právoplatného rozsudku, ktorým súd určil vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Z tohto hľadiska je neakceptovateľné, aby po načrtnutej zásadnej zmene judikatúry bola v prípade náhrady trov právneho zastúpenia o určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci priznávaná odmena advokáta z hodnoty nehnuteľnosti podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky a v prípade určenia neplatnosti dražby nehnuteľnosti z tzv. neurčitku podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Rozhodovanie o neplatnosti dražby sa týka priamo vlastníckeho práva, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor, ktoré nadobudol vydražiteľ príklepom licitátora a toto vlastnícke právo je viazané na konkrétnu nehnuteľnosť, ktorej cenu je možné určiť bez akýchkoľvek ťažkostí, jednoduchým nahliadnutím do spisu. Vzhľadom na osobitný charakter konania o neplatnosť dražby považoval za hodnotu veci, cenu dosiahnutú vydražením, t.j. hrubú hodnotu príklepu, ktorá je dôsledkom verejného dražobného procesu. V danom prípade predstavuje táto hodnota 45 000,- eur, čo umožňuje objektívne stanoviť hodnotu veci nielen vo vzťahu k žalovanému 4/ ako pôvodnému vlastníkovi, ale aj vo vzťahu žalobou ohrozenému dobromyseľnému vydražiteľovi, ktorý túto sumu za predmet dražby riadne zaplatil. Zastával názor, že súd prvej inštancie nepochybil, ak mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky, nakoľko jeho právne posúdenie zodpovedá zneniu a účelu pozitívnej právnej úpravy, ako aj judikatúre Ústavného súdu SR. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 625,72 eur za jeden úkon právnej pomoci - písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. 5. Žalovaný 3/, 4/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. 6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie je dôvodné. 7. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, 2) CSP stanovil, že, ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. 8. Súd prvej inštancie založil svojej zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko v jeho prípade mu dražbou nemohla vzniknúť žiadna ujma na právach spojených s prechodom vlastníckeho práva k predmetu dražby, ktorého vlastníkom bol úpadca, a nie žalobca. Konštatoval, že v danom prípade žalobca je síce jediným spoločníkom úpadcu, ale zároveň je z právneho hľadiska subjektom odlišným od úpadcu. Dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu bola aj tá skutočnosť, aby úpadca ako vlastník bytu č. 5 s príslušenstvom zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú. W. rešpektoval, že oprávnenie nakladať s týmto majetkom prešlo na správcu konkurznej podstaty, ktorý vstúpil ex lege do vlastníckeho vzťahu úpadcu k predmetnej nehnuteľnosti za účelom ich ďalšieho speňažovania postupom podľa § 92 ods. 1 písm. b/ zákona o konkurze a vyrovnaní. Keďže predmetom dražby bol majetok úpadcu, žalobcovi dražbou nemohla byť spôsobená žiadna ujma na jeho právach. Okrem uvedeného žalobcovi ako jedinému spoločníkovi úpadcu nemohla vzniknúť ujma na jeho právach ani z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že výška pohľadávok prihlásených do konkurzu na majetok úpadcu predstavovala sumu 958 954,87 eur, pričom prihlásené zabezpečované pohľadávky zabezpečeného veriteľa B. boli vo výške 654 663,67 eur. Z uvedeného je zrejmé, že hodnota speňažovaného majetku v konkrétnej dražbe, aj keby bola o 33% vyššia, ako aj jeho výťažok, ani zďaleka nepostačuje na uspokojenie veriteľov, a teda aj v prípade ukončenia konkurzu a vyplatenia veriteľov, by žalobcovi ako spoločníkovi nebol vyplatený žiadny vyrovnávací podiel a teda mu nemohla vzniknúť ani ujma na jeho právach. Napriek konštatovaniu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danej veci súd prvej inštancie poukázal na nedôvodnosť žaloby, aj pokiaľ sa týka dôvodu neplatnosti dražby pre porušenie notifikačnej povinnosti dražobníka vyplývajúcej z § 17 zákona o dražbách, keď v konaní mal za preukázané, že žalovaný 2/ oznámenie o dražbe uverejnil v lehote 30 dní pred začatím dražby v registri dražieb a zabezpečil jeho zverejnenie v Obchodnom vestníku. Fotokópiami poštových doručeniek žalovaný 2/ preukázal, že oznámenie o dražbe bolo doručované subjektom podľa § 17 ods. 5 písm. a/-i/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľnej dražbe. K námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že žalovaný 2/ nesprávne špecifikoval draženú nehnuteľnosť konštatoval, že oznámenie o dražbe obsahuje všetky náležitosti podľa § 17 ods. 1 písm. d/ zákona o dražbách, pričom pri opise nehnuteľnosti žalovaný 2/ vychádzal zo znaleckého posudku č. 195/2014 vypracovaného Ing. X. pre účely dražby. Skutočnosť, že pri opise predmetu dražby je uvedené, že byt je bez radiátorov, je informáciou pravdivou a neznamená, že v byte radiátory majú byť osadené a že chýbajú. Vo vzťahu k námietku žalobcu týkajúcej sa ceny draženej nehnuteľnosti súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ dražobník zaistí odhad nehnuteľnosti znaleckým posudkom, nie starším ako 6 mesiacov, tým si dražobník splnil všetky povinnosti, ktoré mu v súvislosti s odhadom ceny predmetu dražby ukladá § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a preto ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. 195/2014 vypracovaným znalcom Ing. P. X. mohlo použité pre určenie najvyššieho podania pri predmetnej dražbe. Vecná správnosť takéhoto znaleckého posudku, teda výška ohodnotenia predmetu dražby a jej správnosť nemôže byť predmetom skúmania súdu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, čo však súčasne neznamená, že by žalobca nemohol mať právo na náhradu škody, ktorá by mu vznikla následkom „vadného“ posudku znalca o zistení ceny predmetu dražby. Ani prípadné nesprávne závery súdneho znalca však nepredstavujú porušenie zákona o dobrovoľných dražbách a nemôžu mať za následok neplatnosť dražby. V danom prípade neboli porušené žiadne ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by mali za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 9. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné: 10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, predmetom dražby môže byť vec, právo iného, majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik, alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom. 11. Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka. Z ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že základným predpokladom úspechu žalobcu v konaní o neplatnosť dražby je preukázanie porušenia zákona o dobrovoľných dražbách a v príčinnej súvislosti s tým preukázanie poškodenia práv žalobcu, pričom nepostačí akékoľvek porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ale musí ísť o porušenie takej intenzity, ktorým je zároveň žalobca dotknutý na svojich právach. 12. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s náležite odôvodneným právnym záverom súdu prvej inštancie. V konaní nebolo sporné, že výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby a teda výlučným nositeľom subjektívnych práv spojených s vlastníctvom nehnuteľností bol úpadca. V danom prípade je žalobca síce jediným spoločníkom úpadcu, ale zároveň je z právneho hľadiska subjektom odlišným od úpadcu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna ujma na právach spojená s prechodom konkrétneho vlastníckeho práva ku konkrétnemu predmetu dražby, ktorého pôvodným a výlučným vlastníkom bol úpadca a nie žalobca. Z uvedeného dôvodu je zjavná absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona o dražbách, nakoľko zánikom vlastníckeho práva u iného subjektu mu nevznikla žiadna ujma. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že jeho aktívna vecná legitimácia má vyplývať aj z toho, že ručil svojim majetkom za splatenie záväzkov úpadcu, k tejto odvolacej námietke je potrebné uviesť, že žalobca v podanej žalobe a ani počas konania pred súdom prvej inštancie, touto skutočnosťou vôbec neargumentoval a nepredložil o nej žiaden listinný dôkaz. Zo strany žalobcu preto ide o nové tvrdenie, na ktoré nebolo možné v odvolacom konaní prihliadať tzv. novoty v odvolacom konaní (§ 205a O.s.p. od 01.07.2016 § 366 CSP). Napriek tejto novej skutočnosti uplatnenej v odvolacom konaní je potrebné uviesť, že ručiteľský záväzok žalobcu za záväzky úpadcu nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že v priebehu organizácie a realizácie dražby boli dodržané ustanovenia zákona o dražbách, a teda nie sú dané dôvody na určenie neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dražbách. 13. Vo vzťahu k odvolacej námietku žalobcu týkajúcej sa nesprávnej špecifikácie draženej nehnuteľnosti v oznámení o dražbe, odvolací súd uvádza, že oznámenie o dražbe obsahuje všetky náležitosti podľa § 17 ods. 1 písm. d/ zákona o dražbách, t.j. označenie nehnuteľnosti, opis nehnuteľnosti a jej stavu, práva a záväzky viaznuce na nehnuteľnosti, ako aj odhadnú cenu nehnuteľnosti, pričom pri opise draženej nehnuteľnosti žalovaný 2/ vychádzal zo znaleckého posudku č. 195/2014 zo dňa 07.09.2014 vypracovaného znalcom Ing. P. X.. V znaleckom posudku č. 195/2014 aj v oznámení o dražbe sa identicky uvádza, že predmetom dražby je byt č. 5 nachádzajúci sa na štvrtom podlaží - podkrovie a nachádza sa v štádiu rozostavanosti, nemá ukončené podlahy, chýbajú obklady v kúpeľni, vo WC a v kuchyni, nie sú osadené zariaďovacie predmety sanity, chýba zariadenie kuchyne, osadený je kotol ústredného kúrenia, bez radiátorov. Pokiaľ žalobca namietal, že pri opise predmetu dražby je uvedené, že byt je bez radiátorov, táto skutočnosť je informáciou pravdivou a tak, ako uviedol súd prvej inštancie neznamená, že v byte č. 5 radiátory majú byť osadené a že chýbajú. V oznámení o dražbe obsahujúcej opis draženej nehnuteľnosti a jej stavu, nie je uvedená žiadna nepravdivá informácia a všetky informácie, ktoré sú v oznámení o dražbe uvedené korešpondujú s vyhotoveným znaleckým posudkom č. 195/2014. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 2/ ako dražobník žiadnym spôsobom pri opise draženej nehnuteľnosti v oznámení o dražbe nepochybil, preto námietka žalobcu o nesprávnej špecifikácii draženej nehnuteľnosti je nedôvodná. 14. Rovnako nedôvodná bola i odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa stanovenia hodnoty draženej nehnuteľnosti, ktorá bola podľa tvrdení žalobcu cca o 33% vyššia, ako bola stanovená znaleckým posudkom č. 195/2014 vypracovaným Ing. X., a z ktorej dražobník pri konaní dobrovoľnej dražby vychádzal. Z ust. § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. vyplýva, že každý predmet dražby musí byť ohodnotený, aby bolo možné zistiť cenu predmetu dražby. Pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosť, táto musí byť ohodnotená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. V preskúmavanej veci dražobník - žalovaný 2/ zaistil odhad nehnuteľnosti znaleckým posudkom znalca Ing. P. X., ktorý v deň konania dražby nebol starší ako 6 mesiacov a tým si splnil všetky povinnosti, ktoré mu v súvislosti s odhadom ceny predmetu dražby ukladá § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje možnosť súdu v konaní o určenie neplatnosti dražby preskúmavať ocenenie nehnuteľností, resp. predmetu dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje súdu preskúmavať len súladnosť procesného postupu subjektov dražby z jeho ustanoveniami. Prípadné nesprávne závery súdneho znalca nepredstavujú porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a preto nemôžu mať za následok neplatnosť dražby. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, prípadná vecná nesprávnosť podaného znaleckého posudku by mala za následok vznik iného právneho nároku žalobcu (právo na náhradu škody) rozdielneho od toho, ktorý bol uplatnený v podanej žalobe. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s navrhnutým dôkazom - výsluchom svedkyne Ing. Q., túto odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko tento navrhnutý dôkaz je pre posúdenie sporu o neplatnosť dražby irelevantný. Za tohto stavu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli porušené žiadne ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by mali za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby, a preto bolo dôvodné žalobu zamietnuť. 15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovaným 1/, 3/, 4/ vo vzťahu k žalobcovi ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 16. Pokiaľ však ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/,v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil z dôvodu, že súd prvej inštancie priznal žalovanému 2/ náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v nesprávnej výške. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalovaného 2/ bolo dôvodné postupovať podľa § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa zásady úspechu v konaní. I keď súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, z akej výšky hodnoty sporu vychádzal pri výpočte odmeny za právne zastúpenie žalovaného 2/ v konaní, a ani podľa akého právneho predpisu, podľa výšky priznanej odmeny (a z špecifikácie trov) je zrejmé, že vychádzal z ceny vydraženia nehnuteľnosti dosiahnutej v dobrovoľnej dražbe, t.j. zo sumy 45.000 eur. Odvolací súd sa však s týmto názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, pretože predmetom sporu nebolo vlastníctvo k nehnuteľnosti, ale určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, v ktorom sa malo posúdiť, či preskúmavaný úkon bol urobený v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi. Pri výpočte trov právneho zastúpenia bolo preto potrebné vychádzať zo základu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13tina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len z nepomernými ťažkosťami. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/388/2014 z 27.01.2015, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/271/2014 z 20.11.2014, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 650/2016 zo 07.09.2016). Na základe uvedeného potom patrí žalovanému 2/ podľa § 255 ods. 1 CSP (s prihliadnutím na plný úspech vo veci) náhrada trov prvoinštančného konania vo výške 268,50 eur a to za 3 úkony právnej služby á 66,- eur - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 07.04.2016, písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 07.04.2016, účasť na pojednávaní dňa 28.04.2016, 3x režijný paušál á 8,58 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), 20% DPH zo sumy 223,74 eur, t.j. 44,74 eur (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky), spolu trovy právneho zastúpenia žalovaného 2/ vo výške 268,50 eur. 17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. 18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1,/ 3/, 4/ nebol priznaný nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 19. Úspešnému žalovanému 2/ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko mu tieto vznikli podaním písomného vyjadrenia k odvolaniu. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodovať súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).