Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/422/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514202996 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3514202996.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne U., prechodne O., zastúpenej L. proti žalovaným 1/ U., 2/ U., o nahradenie prejavu vôle na uzavretie nájomnej zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 4C/85/2014-248 zo dňa 19. mája 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného 1/ a súhlas žalovaného 2/, že ako prenajímateľ uzatvára nájomnú zmluvu so žalobkyňou na prenájom bytu č. X na prízemí domu č. XXXX/XXX na V. ulici v O. v znení predloženom žalobkyňou. Súčasne súd prvej inštancie nepriznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že Mesto O. (žalovaný 1/) je vlastníkom bytového domu súpisné číslo XXXX na ulici V. v O.. Medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ bola dňa 01.01.2000 uzavretá Komisionárska zmluva, na základe ktorej žalovaný 2/ vykonáva vo vlastnom mene pre žalovaného 1/ správu, prenájom, prevádzku, údržbu a opravy bytového a domového fondu a aj uzatváranie nájomných zmlúv na základe predchádzajúceho súhlasu, respektíve rozhodnutia žalovaného 1/ a vykonávanie všetkých práv a povinností prenajímateľa a vlastníka bytov. Nájomnou zmluvou, uzavretou medzi žalovaným 2/ ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom, vznikol dňom 27.11.2010 nájomný pomer na dobu určitú do 26.11.2013. V zmysle článku VI. nájomnej zmluvy nájomca má právo na opakované uzatvorenie nájmu bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a v osobitnom predpise § 711 Občianskeho zákonníka. Nájomca v prípade záujmu o predĺženie nájomnej zmluvy požiada jeden mesiac pred ukončením nájmu o predĺženie nájomnej zmluvy na predpísanom tlačive. 1.2 Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobkyňa od počiatku nájomného vzťahu (prvá žiadosť je zo dňa 30.11.2010) opakovane poukazovala na vady bytu, na vlhkosť a chlad, ako aj na nevhodné správanie susedov, porušujúcich domový poriadok, v snahe tento byt vymeniť za iný, o čo žiadala primátora mesta. Ten jej v liste zo dňa 03.10.2013 oznámil, že výmena môže nastať len na základe dohody nájomcov bytov, pričom následne musia požiadať mesto o schválenie tejto dohody. Žalobkyňa našla záujemcu o výmenu bytu a predložila primátorovi mesta dňa 20.11.2013 žiadosť o schválenie dohody o výmene bytov. Tejto žiadosti však primátor nevyhovel, čo žalobkyni oznámil listom zo dňa 25.11.2013. Dňa 05.12.2013 požiadala žalobkyňa o opakované uzavretie nájomnej zmluvy. Listom zo dňa 08.01.2014 oznámil primátor mesta žalobkyni, že jej žiadosť nebude kladne riešená z dôvodu opakovaných sťažností nájomníkov bytového domu na zápach vychádzajúci z jej bytu spôsobený chovom väčšieho počtu mačiek, čo znamená, že byt nevyužíva v súlade s nájomnou zmluvou, nespolupracuje pri kontrole so správcom, ani vlastníkom bytu, narušuje pokojné bývanie ostatných nájomníkov, poškodzuje majetok mesta vo vnútri bytu a poškodzuje aj vonkajšie priestory bytovky. Z výsluchu svedkov - nájomcov bytov v tom istom bytovom dome súd prvej inštancie zistil, že z bytu žalobkyne už dlhý čas vychádza nepríjemný zápach, ktorých prisúdili chovu väčšieho počtu mačiek v byte, ktoré videli cez diery doškriabanej fólie na oknách prízemného bytu žalobkyne. Zhodne uviedli, že intenzita zápachu sa mení, najväčšia je v letných mesiacoch. Svedkyňa C.. P., bývalá zamestnankyňa žalovaného 2/, potvrdila opakované sťažnosti nájomcov, ktoré chodila preverovať spolu s ďalšími spolupracovníkmi, s členmi komisie mestského úradu pre rozvoj bývania, so zamestnancami mestského úradu, ako aj s mestskou políciu. Potvrdila dlhotrvajúci neznesiteľný zápach v spoločných priestoroch, pričom napriek tomu, že svoje previerky ohlásili, žalobkyňa im nikdy byt nesprístupnila. Svedkyňa potvrdila, že žalobkyňa v byte chová veľké množstvo mačiek, tieto osobne videla a ich počet sa pohyboval od 17 do 19. Taktiež z písomných dôkazov, predložených žalovanými, súd zistil, že nájomcovia ostatných bytov v dome sa sťažovali na zápach z bytu žalobkyne prenajímateľovi, tento vykonal od novembra 2011 do marca 2012 päť previerok a schôdzu nájomníkov v bytovom dome (13.12.2012), avšak žalobkyňa nikdy svoj byt nesprístupnila. Až dňa 04.06.2012 umožnila vstup do bytu pracovníkom žalovaného 2/, ktorí vykonali kamerový monitor kanalizácie v byte žalobkyne, zistili príčiny vlhkosti bytu, závadu spočívajúcu v prasknutom strešnom lapači odstránili a tiež zistili, že je odparená voda z výlevky v spoločných priestoroch, čo spôsobovalo zápach. To, že boli závady odstránené, uvádza aj žalobkyňa vo svojom liste primátorovi zo dňa 04.12.2013. Ďalšie sťažnosti nájomcovia začali adresovať žalovanému 1/, primátorovi mesta a poslancom mestského zastupiteľstva v októbri a novembri 2013, v ktorých opätovne poukazovali na neznesiteľný zápach pochádzajúci z chovu väčšieho počtu mačiek v byte žalobkyne. Napriek tomu, že 26.11.2013 uplynula doba nájmu, žalobkyňa byt naďalej užívala. Na podnet nájomcov boli vykonané ďalšie kontroly v bytovom dome, a to 12.12.2013 mestskou políciou a 16.12.2013 zástupcami žalovaných 1/ a 2/, pričom žalobkyňa svoj byt opäť nesprístupnila. Dňa 28.10.2014 sa konalo zasadnutie Mestského zastupiteľstva Mesta O., ktorého sa zúčastnilo 8 nájomcov bytového domu, ktorí poukázali na to, že vplyvom správania sa žalobkyne, ktorá chová v byte mačky, žijú v neustálom smrade, neporiadku a špine, a to napriek tomu, že nemá platnú nájomnú zmluvu. 1.3 Súd prvej inštancie s odkazom na § 12 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní konštatoval, že žalobkyňa by mala právo na opakované uzavretie nájomnej zmluvy na ďalšie tri roky za predpokladu, že o to požiada jeden mesiac pred ukončením nájmu. Táto podmienka nebola z jej strany splnená. Nájom skončil dňa 26.11.2013 a žiadosť žalobkyne o opakované uzavretie nájomnej zmluvy bola doručená žalovanému 1/ až dňa 05.12.2013. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že to bolo z dôvodu žiadosti o výmenu bytov a nechcela „zdvojovať zmluvu“, súd prvej inštancie poznamenal, že aj táto žiadosť bola podaná po uplynutí stanovenej lehoty, nakoľko o výmenu bytov požiadali účastníci dohody o výmene až 20.11.2013. Ďalším predpokladom pre opakované uzavretie nájomnej zmluvy bolo dodržiavanie podmienok uvedených v zmluve a v osobitnom predpise - § 711 Občianskeho zákonníka. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa porušila článok IV, bod 7 zmluvy, keď opakovane nesprístupnila svoj byt za účelom kontroly, či byt užíva riadnym spôsobom. Žalobkyňa tiež svojím konaním naplnila § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka tým, že sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov bytov, ktorí sú obťažovaní neprimeraným zápachom spôsobeným chovaním väčšieho počtu mačiek v byte žalobkyne. Žalobkyňa v žalobe potvrdila, že chová tri mačky, ktoré sú však zdravé a čistotné, o čom doložila doklad veterinárnej správy zo dňa 19.08.2013. Z listov samotnej žalobkyne, adresovaných primátorovi mesta (napr. zo 16.09.2013 a 23.11.2013) je však zrejmé, že žalobkyňa nechová tri mačky ako domáce zvieratá, ale sa venuje záchrane divokých a opustených mačiek, pričom poslali (uvádza množné číslo) do nových domovov vyše 50 mačiek. Svedkovia aj záznamy z previerok potvrdili v spoločných priestoroch neznesiteľný, stále pretrvávajúci zápach, pričom vyvrátili, že by išlo o zápach z výlevky, ktorý sa dá odstrániť prepláchnutím vodou. Pokiaľ by bol zápach iného pôvodu ako z chovu mačiek, bolo potrebné tento dôvod vylúčiť, čo sa však žalovaným pre neochotu žalobkyne sprístupniť jej byt nepodarilo. Žalobkyňa tak nepreukázala skutočnosti, ktoré by mohli svedčiť v jej prospech. Pokiaľ jej právna zástupkyňa navrhovala vykonať ďalšie dôkazy, konkrétne výsluch žalobkyne, súd prvej inštancie tento nevykonal z dôvodu, že žalobkyňa mohla byť vypočutá na dvoch predchádzajúcich pojednávaniach, čo však nebolo z jej viny možné, pričom súd zo samotnej žaloby, ako aj z veľkého počtu listov žalovanému 1/, resp. primátorovi mesta poznal skutočnosti, ktorými žalobkyňa svoju žalobu odôvodňovala. Jej neprítomnosť na pojednávaniach vyhodnotil súd ako účelovú s cieľom predlžovať konanie. Dôkaz ohliadkou bytu žalobkyne súd tiež nevykonal z dôvodu, že by ohliadku v zmysle procesných predpisov stanovil na konkrétny termín vopred, takže by nebolo možné objektívne zistiť situáciu v byte a dome. Zisťovanie, či proti žalobkyni bolo alebo je vedené priestupkové, prípadne trestné konanie v súvislosti s chovom mačiek, považoval súd za nadbytočné a s meritom veci nesúvisiace. Záverom súd prvej inštancie tiež poukázal na nesprávne (opačné) označenie žalovaných v žalobe, keď žalovaný 1/ Mesto O. neuzatvára s nájomcom nájomnú zmluvu, ale dáva len súhlas k uzavretiu nájomnej zmluvy a žalovaný 2/ U., s.r.o. nedáva súhlas, ale nájomnú zmluvu uzatvára ako prenajímateľ. 2. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie zdôvodnené tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, alebo zmenil tak, aby bolo v plnom rozsahu vyhovené žalobe. Postupom súdu, ktorý nevyhovel jej návrhu na vykonanie jej výsluchu, jej bolo znemožnené vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa v priebehu konania dokazovali, čím podľa nej došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Trvá na tom, aby bola v rámci odvolacieho konania vypočutá. Ďalej uviedla, že súčasťou spisového materiálu je Prosba o výmenu bytu zo dňa 13.09.2013, podaná na mestskom úrade dňa 16.09.2013, preto tvrdenie, že žiadosť o výmenu bytu bola podaná po uplynutí stanovenej lehoty, nezodpovedá realite. Z tohto dokumentu možno nepochybne vyvodiť, že žalobkyňa žiadala o výmenu bytu nie na obdobie do 26.11.2013, ale na nasledujúce obdobie. Žiadosť o predĺženie zmluvy sa žalobkyňa snažila podať v lehote, t. j. mesiac pred uplynutím dohodnutej doby nájmu, avšak zamestnankyňa žalovaného 1/ odmietla jej podanie prevziať, pričom ako dôvod uviedla, že z dôvodu už podanej žiadosti o výmenu bytu je toto podanie zbytočné. K zisteniu súdu prvej inštancie, že žalobkyňa opakovane nesprístupnila svoj byt za účelom kontroly, žalobkyňa uviedla, že o plánovaných previerkach nevedela, ich termíny jej neboli oznamované, v predmetnom čase nebola doma a pri jedinej previerke, ktorú jej žalovaný 1/ oznámil vopred, mu byt riadne sprístupnila. Pokiaľ ide o zápach, žalobkyňa sama upozorňovala žalovaných na problémy so zápachom v byte, a to už od roku 2010, pričom tento zápach má pôvod vo vlhnutí stien. To, že by chovala v byte dlhodobo veľký počet mačiek, vylučuje záznam o veterinárnej kontrole zo dňa 19.08.2013, z ktorého vyplýva, že bola zistená prítomnosť troch mačiek, ktorých zdravotný a výživový stav bol vyhovujúci. Rovnako v rámci previerky, vykonávanej žalovaným 2/ dňa 04.06.2012, bola zistená prítomnosť dvoch mačiek. 3. K odvolaniu, ktoré spísala právna zástupkyňa žalobkyne, bolo pripojené vyjadrenie samotnej žalobkyne, v ktorom okrem iného uviedla, že byt bol od kolaudácie plesnivý a vlhký, pričom ako dôkaz navrhla výsluch svedkov bývajúcich v prízemných bytoch v rokoch 2001 až 2008 a predloženie sťažností, ktoré podávali nájomníci prízemných bytov aj z okolitých domov kvôli plesni. Sťažnosti susedov, na základe ktorých jej žalovaný 1/ nepredĺžil nájomnú zmluvu, nevyplývali zo skutkového stavu a zápach nedokázali. Neexistujú ani dôkazy o chove väčšieho počtu mačiek v byte. Ona sama žiadala hygienu, aby prišli označiť zápach, odmietli to, lebo je nemerateľný. Svedkovia však bez dôkazov označujú zdroj zápachu. Výpoveď svedkyne C.. P. označila žalobkyňa za nehodnovernú, lebo bola prepustená z mestského bytového podniku pre závažné dôvody a má priateľské zväzky so susedmi. Previerky nikdy neboli ohlásené, až keď ona sama na bytovom podniku dohodla termín, ale to v komisii nebola C.. P.. Jej tvrdenie, že v byte žalobkyne videla 17 až 19 mačiek, je lož, keďže C.. P. v jej byte nikdy nebola. Ďalej žalobkyňa uviedla, že došlo k nepochopeniu významu slova „chov“ - pre zárobok a „záchrana“ - pravý opak. Je predsedníčkou občianskeho združenia, ktorého cieľom je eliminácia rozmnožovania pouličných mačiek - kastrácia, o čo by sa zo zákona malo postarať mesto. Žalobkyňa záverom uviedla, že sudkyňa súdu prvej inštancie bola zamestnancom žalovaného a jej priateľské väzby sa nepretrhli, preto znova žiada, aby bola z prejednávania jej veci odvolaná. 4. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že Prosba o výmenu bytu zo dňa 16.09.2013 nespĺňa náležitosti žiadosti o výmenu bytu v zmysle § 715 Občianskeho zákonníka - neobsahuje konkrétnu dohodu o výmene bytov medzi dvoma, resp. viacerými nájomcami, z hľadiska obsahu je to žiadosť o pridelenie bytu v inej lokalite. 5. V ďalšom písomnom podaní žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie vyžiadaním záznamov Okresného riaditeľstva Policajného zboru O. o hláseniach, ktoré vykonala žalobkyňa kvôli ohrozovaniu a obťažovaniu zo strany ostatných obyvateľov bytovky a o hláseniach ostatných obyvateľov bytovky, ktoré sa týkali žalobkyne, vrátane výsledkov prešetrenia týchto hlásení, ako aj priestupkových spisov vedených Okresným úradom O., kde žalobkyňa vystupuje ako navrhovateľka, poškodená alebo obvinená z priestupku. Tieto dôkazy nemohla žalobkyňa použiť pred súdom prvej inštancie, nakoľko sa snažila zabezpečiť ich sama, avšak zo strany príslušných orgánov bola jej žiadosť o vydanie týchto dôkazov zamietnutá. 6. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných žalobkyňa uviedla, že trvá na skutočnostiach, ktoré uviedla v odvolaní. Má za to, že súd nepostupoval korektne, keď na pojednávaní dňa 19.05.2016 nevzal do úvahy vyjadrenie jej ošetrujúceho lekára a neodročil pojednávanie. Lekár dal totiž vyjadrenie, že žalobkyňa má nariadený kľud na lôžku, z čoho možno logicky usudzovať, že jej stav bol natoľko závažný, že sa nemohla zúčastniť pojednávania bez rizika zhoršenia zdravotného stavu. Prosbu o výmenu bytu treba podľa nej považovať za prejav jej vôle zotrvať s prenajímateľom v zmluvnom vzťahu. O tzv. námatkových kontrolách zo strany žalovaných nevedela, preto nemohla byt sprístupniť, čo však nemožno považovať za neplnenie jej povinností. 7. Žalovaní 1/ a 2/ v ďalšom písomnom podaní uviedli, že cieľom opakovanej neúčasti žalobkyne na pojednávaniach bolo odďaľovanie rozhodnutia vo veci a súd prvej inštancie postupoval správne. 8. Po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie, pred podaním odvolania žalobkyňou, došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP. 9. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 10. Právo nájomcu na opakované uzavretie zmluvy o nájme bytu bolo v zmysle § 12 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní podmienené okrem iného dodržaním podmienok uvedených v nájomnej zmluve. Aj keď zákon nešpecifikoval, o aké podmienky môže ísť, tieto podmienky, vzhľadom na sociálny charakter nájomného bývania, nemôžu byť ľubovoľné, neprimerané, resp. také, ktoré by podstatne sťažovali prístup obyvateľov mesta k nájomnému bývaniu. V preskúmavanom prípade bolo v nájomnej zmluve, uzatvorenej medzi žalovaným 2/ ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom dňa 21.12.2010, v čl. VI bode 3 ako podmienka opakovaného uzatvorenia zmluvy o nájme bytu uvedené dodržiavanie podmienok podľa osobitného predpisu, s výslovným odkazom na § 711 Občianskeho zákonníka. Takýmto vložením odkazu na § 711 Občianskeho zákonníka do textu zmluvy sa dôvody vypovedania nájmu bytu, upravené uvedeným ustanovením, stali zmluvnými dôvodmi nepredĺženia nájomného vzťahu (neuzavretia opakovanej zmluvy o nájme bytu). Takúto zmluvnú podmienku nemožno považovať za neprimeranú, resp. za takú, ktorá by podstatne sťažovala možnosť opakovaného uzavretia zmluvy o nájme bytu. Požiadavky, ktoré kladie ustanovenie § 711 Občianskeho zákonníka na nájomcu, majú povahu základných povinností nájomcu (nepoškodzovať prenajatý byt, spoločné priestory, nenarušovať pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, neohrozovať bezpečnosť, platiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, využívať byt len na účely bývania), a ak porušenie týchto základných povinností má za následok možnosť vypovedať už podpísanú platnú zmluvu o nájme bytu, potom je prirodzené, že porušenie týchto povinností môže mať tiež za následok neuzavretie opakovanej zmluvy o nájme bytu na ďalšie obdobie. 11. Súd prvej inštancie mal za preukázané z výpovedí svedkov, že žalobkyňa sústavne narušovala pokojné bývanie ostatných nájomcov bytov tým, že títo boli obťažovaní neprimeraným zápachom spôsobeným chovaním väčšieho počtu mačiek. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožnil. Chov väčšieho počtu mačiek v byte potvrdzovali zhodné výpovede svedkov (pričom viacerí uvádzali konkrétny počet mačiek, ktoré v byte žalobkyne videli: svedkyňa U. U. - päť mačiek, U. P. - desať aj viac, E. V. - 17, C.. L. P. - 17 až 19 mačiek) a takisto svedkovia, ako aj záznamy z previerok (hoci sa nedostali do bytu žalobkyne, konštatuje sa v nich zápach pred dverami jej bytu) potvrdili zápach, šíriaci sa z bytu žalobkyne (teda nie z výlevky v spoločných priestoroch), pričom ako pôvod zápachu označili práve tieto mačky. Sústavnosť narušovania pokojného bývania ostatných nájomcov je zrejmá tak z výpovedí svedkov, ako aj z toho, že zápach bol konštatovaný vo viacerých záznamoch z previerok pred bytom žalobkyne, pričom tento zápach svedkovia označili za neznesiteľný. Ak sa žalobkyňa bránila poukazom na veterinárnu kontrolu, odvolací súd k tomu uvádza, že táto kontrola bola vopred ohlásená, teda v čase jej vykonania mohla žalobkyňa prípadné túlavé mačky z bytu presunúť inam, okrem toho sa veterinári v protokole o vykonanej kontrole nevyjadrili k zápachu, ale len k zdravotnému a výživovému stavu troch mačiek, ktoré v tom čase v byte boli. Súd prvej inštancie tiež správne podotkol, že zo samotných vyjadrení žalobkyne (napr. e-mail adresovaný primátorovi mesta z 23.11.2013) je zrejmé, že žalobkyňa nechová tri mačky ako domáce zvieratá, ale sa venuje záchrane divokých a opustených mačiek. Napokon ani vo vyjadrení, ktoré priložila k odvolaniu, žalobkyňa nespochybnila, že túto činnosť (záchranu divokých a opustených mačiek) vykonávala aj v predmetnom byte, snažila sa len upriamiť pozornosť na to, že nejde o chov pre zárobok, ale o záchranu mačiek, čo je však v súvislosti so zápachom irelevantné. 12. Pokiaľ sa žalobkyňa snažila spochybniť dôveryhodnosť výpovede svedkyne C.. P., odvolací súd uvádza, že to, že svedkyňa bola prepustená z mestského bytového podniku, nezakladá jej nedôveryhodnosť (teoreticky by práve žalovaný 2/ mohol namietať, ak by jeho bývalá zamestnankyňa, ktorú prepustil, vypovedala proti nemu, čo však nebol tento prípad). Svedkyňa vypovedala na súde prvej inštancie po poučení o povinnosti vypovedať pravdu a o následkoch krivej výpovede, pričom jej výpoveď vyhodnotil súd prvej inštancie v kontexte s výpoveďami ostatných svedkov (ktorí takisto potvrdili chov väčšieho počtu mačiek v byte žalobkyne) a s listinnými dôkazmi, teda súd prvej inštancie postupoval procesne správne. S tým súvisí aj argument žalobkyne, že zápach nebol dokázaný. Žalobkyňa sama uviedla, že hygienici jej odmietli prísť zistiť zápach s tým, že je nemerateľný. To však neznamená, že by zápach nemohol byť preukázaný iným spôsobom, a že by zápach nemohol byť považovaný za narušovanie pokojného bývania ostatných nájomcov bytov. Vyjadrenie žalobkyne (a rovnako žalovaného 2/ na pojednávaní 14.04.2015), že hygienici nevedia zmerať zápach, svedčí skôr o tom, že charakter zápachu (to, o aký zápach ide) vie najlepšie identifikovať človek - ľudský čuch dokáže odlíšiť biologický pach od iných pachov (napr. z vlhkých, zle vetraných, prípadne plesnivých priestorov), preto ak svedkovia vypovedali, že zápach pochádzal z chovu väčšieho počtu mačiek a žalobkyňa nepreukázala opak, neexistoval dôvod považovať označenie pôvodu zápachu svedkami za nedôveryhodné. Za účelové považoval odvolací súd tiež tvrdenie žalobkyne, že neexistujú dôkazy o chove väčšieho počtu mačiek v jej byte - táto skutočnosť a s ňou spojený zápach boli preukázané, ako bolo uvedené vyššie, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi. 13. Odvolací súd nezistil nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ani pokiaľ ide o nevykonanie dôkazov navrhovaných žalobkyňou. Výsluch strany (do 30.06.2016 účastníka konania) je síce možné považovať za jeden z dôkazných prostriedkov (§ 131 O.s.p., resp. § 187 ods. 2, § 195 CSP), avšak charakter výpovede strany je odlišný od výpovede svedka, čo sa prejavuje okrem iného tým, že súd nepoučuje stranu (účastníka konania) o trestných následkoch krivej výpovede a podľa CSP už ani o tom, že má povinnosť vypovedať pravdu (O.s.p. síce toto poučenie predpokladal, avšak nepravdivá výpoveď účastníka konania nemohla byť nijako sankcionovaná). Nenariadenie navrhovaného výsluchu strany by bolo možné považovať za nesprávny procesný postup v prípade, ak by výsluch strany ako dôkazný prostriedok navrhla druhá strana s cieľom klásť otázky, ktoré by mohli vyslúchanú stranu usvedčiť z klamstva. Samotná strana (účastník konania) má dostatok iných možností na to, aby vyjadrila svoje stanovisko k tvrdeniam protistrany a k vykonanému dokazovaniu prostredníctvom iných procesných inštitútov (účastník, resp. strana má právo vyjadriť sa ku každému vykonanému dokazovaniu osobitne a potom aj v záverečnej reči). Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď po tom, čo sa žalobkyňa dvakrát nezúčastnila na pojednávaní (bez ohľadu na to, či dôvod jej neprítomnosti bol, alebo nebol ospravedlniteľný), upustil od výsluchu žalobkyne, ktorý nenavrhla druhá strana. Pokiaľ je strana zastúpená advokátom, prítomnosť advokáta na pojednávaní sa považuje za prítomnosť strany, preto nebolo potrebné neprítomnosť samotnej žalobkyne ani ospravedlňovať. Odvolací súd však napriek tomu považuje za potrebné uviesť, že „kľudový režim“, uvedený v potvrdení o zdravotnom stave žalobkyne zo 16.05.2016, neznamená „kľud na lôžku“, ako sa to snaží interpretovať žalobkyňa, preto takéto potvrdenie nemohlo nahradiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav žalobkyne neumožňuje účasť na pojednávaní (§ 119 ods. 3 O.s.p.). Súd prvej inštancie nepojednával bez účasti žalobkyne, keďže na oboch pojednávaniach bol prítomný jej advokát, žalobkyni zastúpenej advokátom bolo teda umožnené vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa v priebehu konania dokazovali, takže nedošlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Správne tiež súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie ohliadky bytu žalobkyne s odôvodnením, že na ohliadku by sa žalobkyňa mala možnosť vopred pripraviť, takže by nebolo možné objektívne zistiť situáciu a zamietol aj návrh na zistenie, či proti žalobkyni bolo alebo je vedené priestupkové, prípadne trestné konanie v súvislosti s chovom mačiek, keďže v konaní nikto takúto skutočnosť (priestupkové alebo trestné konanie proti žalobkyni) netvrdil a neexistencia priestupkového alebo trestného konania by nebola spôsobilá spochybniť výpovede svedkov o zápachu z chovu mačiek. 14. Pokiaľ žalobkyňa aj v rámci odvolacieho konania navrhovala ďalšie dôkazy, k výsluchu žalobkyne a k zisťovaniu prípadného trestného alebo priestupkového konania proti žalobkyni platí to, čo bolo uvedené vyššie (t. j. že takéto dôkazy neboli potrebné v konaní pred súdom prvej inštancie a nie sú potrebné ani v odvolacom konaní). Výsluch ďalších svedkov (obyvateľov prízemných bytov) žalobkyňa navrhla až v odvolacom konaní, pričom neboli splnené predpoklady podľa § 366 CSP pre použitie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie (žalobkyňa neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý tieto dôkazné prostriedky nemohla použiť v konaní pred súdom prvej inštancie a ani iné dôvody podľa § 366 CSP). K hláseniam žalobkyne na polícii a hláseniam ostatných obyvateľov bytového domu, ktoré sa týkali žalobkyne, žalobkyňa uviedla, že sa snažila zabezpečiť ich sama, avšak jej žiadosť príslušné úrady zamietli. To, že sa snažila zabezpečiť si tieto dôkazy sama, však nebránilo žalobkyni navrhnúť ich v konaní pred súdom prvej inštancie, preto ani vo vzťahu k týmto dôkazom neboli splnené podmienky pre ich uplatnenie až v odvolacom konaní. Tieto dôkazy by však - podobne ako existencia alebo neexistencia priestupkového, či trestného konania - nijako neboli spôsobilé zmeniť hodnotenie výpovedí svedkov a listinných dôkazov, ktoré boli vykonané súdom prvej inštancie. 15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že bol daný dôvod neuzavretia novej nájomnej zmluvy spočívajúci v tom, že žalobkyňa sústavne narušovala pokojné bývanie ostatných nájomcov zápachom, pochádzajúcim z chovu väčšieho počtu mačiek v jej byte, čím nedodržala podmienky pre opakované uzavretie zmluvy o nájme bytu podľa čl. VI. bodu 3 nájomnej zmluvy z 21.12.2010. Vzhľadom k tomu, že pre zamietnutie žaloby postačovalo zistenie jedného dôvodu neuzavretia novej nájomnej zmluvy, nebolo potrebné, aby odvolací súd preskúmaval aj ďalšie dôvody, ktoré konštatoval súd prvej inštancie (neskoré predloženie žiadosti o novú nájomnú zmluvu žalobkyňou, nesprístupnenie bytu za účelom kontroly). 16. O námietke zaujatosti sudkyne súdu prvej inštancie, ktorú vzniesla žalobkyňa, už Krajský súd v Trenčíne rozhodol uznesením, č.k. 4NcC/15/2015-180, preto nebolo potrebné rozhodovať o opakovanej námietke zaujatosti vznesenej v odvolaní (resp. v pripojenom vyjadrení žalobkyne) založenej na tých istých dôvodoch (§ 53 ods. 2 CSP). 17. Vzhľadom na plný úspech žalovaných 1/ a 2/ v odvolacom konaní odvolací súd v súlade s ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške účelne vynaložených trov s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).