Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/56/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116011697 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116011697.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. júla 2017 prejednal odvolanie obžalovaného Z. Q. nar. X.XX.XXXX v Y., trvale bytom Y., G. XXXX/XX, t.č. vo väzbe vo ÚVV a ÚVTOS Ilava, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/130/2016 zo dňa 9.5.2017 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 2T/130/2016 zo dňa 9.5.2017 bol Z. Q. uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr., zákona s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona, pretože v presne nezistenom čase od 14:30 hod. do 16:08 hod. dňa 17.08.2016 v záhradkárskej osade G. N., Y., presne nezisteným spôsobom rozbil bočné okno na mieste spolujazdca na osobnom motorovom vozidle zn. I. P. X,X striebornej metalízy, evidenčného čísla Y., ktorého vlastníkom je I. S. a následne z motorového vozidla odcudzil veci patriace poškodenej M. S., a to koženú kabelku béžovo - hnedej farby doposiaľ nezistenej hodnoty, v ktorej mala poškodená peňaženku hnedej farby s hotovosťou vo výške 800 Eur, peňaženku bordovo - červenej farby, v ktorej mala hotovosť vo výške 100 Eur a 1 ks debetnej platobnej karty doposiaľ nezisteného čísla, vydanú bankovým ústavom I., a.s., k účtu poškodenej s číslom N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ďalej občiansky preukaz, vodičský preukaz, kartičku poistenca, vkladnú knižku k účtu poškodenej vedeného v K. G. a.s., 1 ks okuliarov s ružovým rámom a 1 ks okuliarov s hnedo-čiernym rámom, obe uložené v puzdre značky O. & A., v celkovej hodnote približne 300 Eur, následne obvinený prostredníctvom odcudzenej platobnej karty poškodenej vykonal v čase od 16:04 hod. do 16:08 hod. dňa 17.08.2016 z bankomatu K. G., a.s., nachádzajúcom sa na ulici J. N.. M. č. XX v Y., tri neoprávnené výbery finančnej hotovosti z účtu poškodenej spolu vo výške 980 Eur, čím spôsobil poškodenému I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., E. XXXX/XX škodu na osobnom motorovom vozidle vo výške 86,50 Eur a poškodenej M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., ulica E. 14XX/XX škodu na odcudzených veciach spolu vo výške 1.200,- Eur a neoprávnenými výbermi škodu na hotovosti vo výške 980,- Eur. Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona, s poukazom na § 38 ods. 5 Tr. zákona, s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci - bieleho papiera o rozmeroch 8 x 8 cm, ručne písané poznámky o zostatkoch z I. G. sériového čísla XXXXXXXXXX, železného ťažidla valcovitého tvaru s ostrou prednou hranou - priebojník. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bol obžalovaný povinný uhradiť poškodenému I. S. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., E. XXXX/XX, škodu vo výške 86,50,- € za poškodené okno na motorovom vozidle, a poškodenej M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., E. XXXX/XX, škodu vo výške 300,- € za odcudzené veci a škodu 980,- € spôsobenú neoprávnenými výbermi z bankového účtu poškodenej. Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku bola poškodená M. S., nar. XX.XX.XXXX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Proti tomuto rozsudku hneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal obžalovaný odvolanie, ktoré smerovalo proti výroku o vine, treste a náhrade škody. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, ktoré nebolo písomne odôvodnené obhajca uviedol, že zotrvávajú na dôvodoch uvedených v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní. V zmysle záverečnej reči obhajca namietal, že pokiaľ obžalovaný odmietol v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedať, je to jeho základné právo a nemožno ho k výpovedi nútiť ale nemožno to ani zohľadniť v jeho neprospech. Ďalej namietal neprocesnosť vykonania rekognície, pretože ďalšie tri opoznávané osoby si na rozdiel od obžalovaného cez čísla dali gumičky, čo ich odlišovalo od opoznávanej osoby obžalovaného. Taktiež podľa jeho názoru boli obžalovanému násilím a neprocesným spôsobom odňaté pri jeho zadržaní veci, ktoré mal pri sebe, a teda ani na tento dôkaz nie je možné prihliadať. Napokon ani daktyloskopickým skúmaním neboli na zaistených veciach zistené odtlačky obžalovaného. Podľa jeho názoru, trestná činnosť obžalovanému nebola preukázaná, a preto sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu a vrátenia veci buď do prípravného konania, alebo súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Pokiaľ sa týka skutkového stavu, podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v predmetnej trestnej veci vykonal všetky dostupné dôkazy a na základe dôkaznej situácie vyplývajúcej z výsledkov hlavného pojednávania, správne ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ani odvolací súd vychádzajúc z takto preukázanej dôkaznej situácie nemal o vine obžalovaného žiadne pochybnosti. Je faktom, že odvolací súd musel prisvedčiť námietkam obhajoby o neprocesnosti vykonania rekognície. Aj keď opoznávané osoby si čísla mali možnosť vybrať sami, čo aj urobili, obžalovaný s číslom nemanipuloval, pričom ďalšie tri opoznávané osoby si šnúrky na číslach prekrížili spredu na číslach. Vyplýva to jednoznačne z fotografickej dokumentácie. Ak k tomu priradíme fakt, že jediný obžalovaný mal biele tričko a ostatní figuranti boli v tmavom oblečení, skutočne treba mať pochybnosti o správnom procesnom postupe takto vykonanej rekognície. Ako k dôkazu potom podľa názoru odvolacieho súdu k tejto skutočne nie je možné prihliadať. Na druhej strane však podľa názoru odvolacieho súdu vo veci existuje a bola vykonaná celá rada dôkazov, ktoré obžalovaného zo spáchania skutku usvedčujú. Jednak samotný poškodený I. S. po nahlásení udalosti polícii tak podrobne popísal osobu, ktorá sa pohybovala okolo jeho auta, že títo prostredníctvom dôverníckej siete vytipovali, že páchateľom by mohol byť obžalovaný Z. Q.. Pri jeho zadržiavaní ako to vyplýva z následnej dokumentácie, nebolo použité násilie z dôvodu odobratia mu vecí, ktoré mal pri sebe, práve naopak, obžalovaný sa pri tomto úkone správal voči policajtom agresívne a museli byť použité donucovacie prostriedky. Čo je však podstatné, pri osobnej prehliadke boli u neho nájdené veci, ktoré jednoznačne patrili manželke poškodeného I. S., M. S.. Následne, keďže ich odmietol dobrovoľne vydať, boli mu príkazom prokurátora odňaté. Napokon na základe osobnej a miestnej znalosti policajt operatívneho oddelenia opoznal obžalovaného na kamerovom zázname, ktorý ho zachytil pri vyberaní peňazí z bankomatu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu tieto dôkazy úplne postačujú pre vyslovenie záveru o vine obžalovaného aj bez prihliadnutia k vykonávanej rekognícii. Pokiaľ sa teda týka uznania viny, v tomto smere odvolací súd odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné. Pri preskúmavaní výroku o treste však odvolací súd podotýka, že spodná hranica trestu odňatia slobody, ktorý u obžalovaného prichádzal do úvahy bola 6 rokov a šesť mesiacov. Súd prvého stupňa teda uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod spodnou hranicou trestnej sadzby, ktoré pochybenie však odvolací súd z dôvodu absencie odvolania prokurátora napraviť v neprospech obžalovaného nemohol. Správne bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Keďže odvolací súd nezistil žiadne pochybenie zo strany súdu prvého stupňa ani v ďalších výrokoch napadnutého rozsudku súvisiacich s uznaním viny, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.