Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/208/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114202364 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114202364.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu C. T., s miestom podnikania Osloboditeľov 697/66, 067 81 Belá nad Cirochou, IČO 45 874 786, právne zastúpeného JUDr. G. R., advokátom, so sídlom kancelárie XXX XX D. XXX, proti žalovanému EUROTIM GmbH, s.r.o., so sídlom Bavlnárska 316/14, 911 05 Trenčín, IČO 36 343 811, právne zastúpenému JUDr. F. D., advokátom, so sídlom kancelárie C. 2, XXX XX F., o zaplatenie 6 352 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/37/2014-94 zo dňa 11. januára 2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 352 eur s 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 3 312 eur od 1.1.2014 do zaplatenia a zo sumy 3 040 eur od 1.2.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi náhradu 100 % trov konania. Uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6 352 eur s 0,05% denným úrokom z omeškania zo sumy 3 312 eur od 1.1.2014 do zaplatenia a zo sumy 3 040 eur od 1.2.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom neuhradených faktúr č. OF11.2013 zo dňa 9.12.2013, splatná 31.12.2013 v sume 3 312 eur a č. OF 12.2013 zo dňa 23.12.2013, splatná 31.01.2014 v sume 3 040 eur, keď na základe zmluvy o dielo zo dňa 25.3.2013 vykonal pre žalovaného práce v mesiacoch apríl - október 2013. Žalovaný uvedené faktúry doteraz žalobcovi neuhradil. Strany sporu si v čl. 7 zmluvy pre prípad omeškania s úhradou faktúr dohodli úrok z omeškania 0,05% denne za každý deň omeškania. 2. Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz č,k, 38Rob/19/2014-23 zo dňa 27.2.2014, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, poukazoval na to, že došlo k zániku uplatneného záväzku jednostranným právnym úkonom žalovaného v zmysle § 358 Obchodného zákonníka. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že započítanie je zo strany žalovaného tendenčné a účelové, so snahou vyhnúť sa zaplateniu nevyplatených nárokov žalobcu za vykonané práce podľa zmluvy o dielo na to základe, že žalobca podpísal v zmluve konkurenčnú doložku. Podľa bodu 9.01. zmluvy o dielo pod názvom „Konkurenčná doložka“ sa žalobca mal zaviazať k tomu, že neuzavrie tri roky od podpísania zmluvy žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi objednávateľa a investora, pre ktorého sa dielo vykonáva, a ani s jeho obchodnými partnermi, ktorí s investormi uzatvorili zmluvy na predmetné dielo. V prípade nedodržania tejto podmienky sa žalobca zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 20 000 eur aj napriek tomu, že uvedenú klauzulu v zmluve namietal. Štatutárny zástupca žalovaného prehlásil, že ak žalobca klauzulu o zmluvnej pokute nepodpíše, tak zmluva nebude podpísaná a žalobca nebude mať prácu. Na Slovensku niet práce, a tak žalobca zmluvu podpísal. V odpovedi na výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca písomne žalovanému oznámil, že sumu 10 000 eur, ktorú chcel žalovaný započítať na žalobcom fakturované práce za november a december 2013 v sume 6 495 eur, nezaplatí a požiadal žalovaného o zaplatenie ceny za predmetné práce. Žalovaný odôvodňoval započítanie podľa čl. 9 zmluvy o konkurenčnej doložke. Podľa platného právneho poriadku v SR konkurenčnú doložku obsahuje jedine zmluva o obchodnom zastúpení. Zmluva, ktorú žalobca podpísal, nie je zmluvou o obchodnom zastúpení, preto, aj keď existuje tzv. zmluvná voľnosť umožňujúca zakomponovať konkurenčnú doložku aj v iných typoch zmlúv, tak zmluvná voľnosť nie je bezbrehá a konkurenčná doložka nesmie byť v rozpore s právom, s dobrými mravmi, krytá neúmerne vysokou zmluvnou pokutou, musí byť navzájom vyvážená. Konkurenčná doložka je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, pretože neobsahuje vymedzenie teritória, na ktoré by sa mala vzťahovať, je jednostranne krytá neúmerne dlhou dobou trvania a neúmerne vysokou pokutou, nie je vyvážená, lebo neobsahuje synalagmatický (vzájomný) vzťah, na základe ktorého by obom zmluvným stranám mali plynúť zároveň práva a povinnosti, teda strany by mali byť navzájom dlžníkmi a veriteľmi. Z uvedených dôvodov je konkurenčná doložka absolútne neplatná, a preto žalobca jednostranne odstúpil od čl. IX zmluvy o dielo. Zmluvnú pokutu, ktorú v rámci konkurenčnej doložky v čl. 9.1 zakotvil žalovaný do zmluvy o dielo, nie je možné vymáhať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.1.2017 uviedol, že jeho záväzok zanikol započítaním, keďže žalobca je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 10 000 eur podľa bodu 9.1 predmetnej zmluvy. Zmluvná pokuta bola sporovými stranami dojednaná slobodne a zabezpečovala povinnosť žalobcu zotrvať počas trvania zmluvy, dokončiť zhotovenie diela a nevstúpiť do súťaže so žalovaným počas trvania zmluvy a po jej skončení. Účelom zmluvnej pokuty je teda ochrana nehmotných zložiek podnikania a oprávnených záujmov žalovaného a preventívne zabránenie vzniku ujmy z konania druhého zmluvného partnera, konkrétne ochrana know-how a nadobudnutých obchodných kontaktov žalovaného pri získavaní stavebných zákaziek na náročných trhoch v zahraničí, ktoré neseriózni podnikatelia a nelojálni obchodní partneri využívajú vo svoj prospech (tak ako žalobca). Ten po obdržaní informácií, ktoré v Nemecku získal len vďaka žalovanému, obišiel žalovaného a začal pracovať priamo pre jeho obchodného partnera. Tým žalovaný stratil miesto na trhu, z ktorého bol vytlačený osobou, ktoré na neho sám pôvodne umiestnil. Takto formulovaná zmluvná pokuta vyhovuje svojim hlavným funkciám: preventívnej, reparačnej a sankčnej. Ide o platné dojednanie zmluvných strán. Žalovaný dal do pozornosti súdu rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/120/2015-49 zo dňa 23.9.2015, v ktorom sa posudzovala rovnaká zmluva a rovnaké zmluvné porušenie. V uvedenom konaní považoval súd „za preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu nazvanú Zmluva o dielo“ s tým, že „v bode 9.1 si účastníci dojednali zmluvnú pokutu 20 000 eur pre prípad, že zhotoviteľ uzavrie 3 roky od podpísania tejto zmluvy zmluvu s obchodnými partnermi objednávateľa“ a že táto zmluva „vyjadruje vôľu účastníkov“ (strana 2 rozsudku) bez toho, aby spochybnil platnosť dojednania o zmluvnej pokute. Ak súd napriek tomu bude mať zato, že ide o neplatné dojednanie, tak aj tak nevznikla povinnosť žalovaného zaplatiť uplatnenú sumu, pretože žalobca spolu s faktúrami nepredložil súpis prác, ktorý sa v bodoch 5.2 a 6.1.2 zmluvy o dielo zaviazal prikladať. Z mesačných výpisov o odpracovaných hodinách iba vyplýva, že žalobca zhotovoval dielo určitý počet hodín. Avšak bez preukázania, aké dielo, resp. jeho časť v tomto období zhotovoval, nie je možné určiť, že dielo naozaj zhotovil a plnil tak svoj dlh riadne a včas. 4. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 11.1.2017 v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, o odročenie pojednávania nežiadal, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané. Súd prvej inštancie nezistil dôležitý dôvod pre jeho odročenie. Vo veci vykonal dokazovanie listinami, z obsahu ktorých zistil, že dňa 25.3.2013 uzavrel žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom boli stavebné práce v T., U. za dohodnutú cenu 16 eur/hod. Podľa čl. 5 bodu 5.1 zmluvy o dielo fakturácia podľa bodu 4.1 a 4.1.1 bude vykonávaná mesačne na základe odsúhlasených a písomne potvrdených výkazov o odpracovaných hodinách a súpisov prác, ktoré poskytne zhotoviteľ najneskôr do piatich dní po ukončení kalendárneho mesiaca objednávateľovi. Podľa čl. 5 bodu 5.2 zmluvy o dielo faktúry musia obsahovať všetky náležitosti daňového dokladu a budú mať splatnosť 30 dní odo dňa ich doručenia. Faktúry budú vystavené v slovenskom jazyku s uvedením miesta stavby zhotovenia diela a doručené v dvoch vyhotoveniach. Ako prílohy faktúr bude montážny denník, súpis prác, potvrdený výkaz o odpracovaných hodinách od investora, prípadne zisťovací protokol. Podľa čl. 5 bodu 5.3 zmluvy o dielo v prípade, že prílohy a faktúra nebudú obsahovať všetky náležitosti daňového dokladu, objednávateľ je oprávnený vrátiť neúplnú faktúru zhotoviteľovi k prepracovaniu alebo doplneniu. Splatnosť opravenej faktúry je 30 dní od jej doručenia. Podľa čl. 6 bodu 6.1.2 zmluvy o dielo zhotoviteľ sa zaväzuje predkladať objednávateľovi najneskôr do piatich dní súpis vykonaných prác, montážny denník. Podľa čl. 7 bodu 7.1 zmluvy o dielo v prípade omeškania objednávateľa s úhradou faktúr vystavených podľa bodu 5 tejto zmluvy, môže zhotoviteľ požadovať úroky z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Podľa čl. 9 (Konkurenčná doložka) bodu 9.1 zmluvy o dielo zhotoviteľ sa zaväzuje, že neuzavrie tri roky od podpísania tejto zmluvy žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi objednávateľa a investora, pre ktorého sa dielo vykonáva, a ani s jeho obchodnými partnermi, ktorí s investorom uzatvorili zmluvy na predmetné dielo. V prípade nedodržania tejto podmienky je zhotoviteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20 000 eur. Faktúrou č. 11.2013 zo dňa 9.12.2013, splatnou 31.12.2013 vyfakturoval žalobca žalovanému zváračské práce v T. za november 2013 v sume 3 312 eur, faktúrou č. 12.2013 zo dňa 23.12.2013, splatnou 31.01.2014 vyfakturoval žalobca žalovanému zváračské práce v T. za december 2013 v sume 3 040 eur. Žalovaný uvedené faktúry doteraz žalobcovi neuhradil. 5. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie § 536 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 369 ods. 1, § 358, § 301, § 672a, § 265 Obchodného zákonníka, § 580, § 544 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a po právnom posúdení uplatneného nároku dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a tejto vyhovel v celom rozsahu. Z písomného vyhotovenia zmluvy a z vyjadrení strán sporu mal súd za preukázané, že strany sporu ako podnikatelia uzavreli v zmysle § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvu o dielo zo dňa 25.3.2013, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa vykonať zmluvne dohodnuté stavebné práce a záväzok žalovaného ako objednávateľa uhradiť žalobcovi zmluvne dohodnutú cenu vykonaných prác v sume 16 eur/hod. Žalobca vyfakturoval žalovanému zmluvne dohodnutú cenu zváračských prác, vykonaných v novembri a decembri 2013, žalovanými faktúrami spolu v sume 6 352 eur, ktorú žalovaný doteraz neuhradil. Žalobca preukázal odpracované hodiny, fakturované žalovanými faktúrami, tzv. šichtovnicami, potvrdenými nemeckým odberateľom prác. Žalovaného, ktorý bol so zaplatením ceny diela v omeškaní, zaviazal súd prvej inštancie v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a v zmysle čl. 7 bodu 7.1 zmluvy o dielo na zaplatenie zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania 0,05% denne zo sumy 3 312 eur od 1.1.2014 do zaplatenia a zo sumy 3 040 eur od 1.2.2014 do zaplatenia. K tvrdeniu žalovaného, že mu nevznikla povinnosť uhradiť žalovanú cenu diela, nakoľko „žalobca spolu s faktúrami nepredložil súpis prác, ktorý sa v bodoch 5.2 a 6.1.2 zmluvy o dielo zaviazal prikladať, keď z mesačných výpisov o odpracovaných hodinách iba vyplýva, že žalobca zhotovoval dielo určitý počet hodín bez preukázania, aké dielo, resp. jeho časť v tomto období zhotovoval, a preto nie je možné určiť, že dielo naozaj zhotovil a plnil tak svoj dlh riadne a včas“, súd prvej inštancie uviedol, že toto tvrdenie žalovaného je účelové a nedôvodné. Podľa názoru súdu prvej inštancie je nesporné, že zmluvné strany si dohodli hodinovú odmenu za zváračské práce vykonávané žalobcom. Žalobca počet odpracovaných hodín preukázal tzv. šichtovnicami, v ktorých je presne uvedený počet hodín odpracovaných žalobcom na zmluvne dohodnutom mieste výkonu prác žalobcom pre žalovaného. Absencia náležitostí faktúry zmluvne dohodnutých v čl. 5 bode 5.2 zmluvy o dielo nie je dôvodom zániku povinnosti žalovaného uhradiť žalobcom predložené faktúry, ale podľa čl. 5 bodu 5.3 zmluvy o dielo oprávňuje žalovaného vrátiť neúplnú faktúru žalobcovi. V konaní vrátenie žalovaných faktúr zo strany žalovaného žalobcovi preukázané nebolo. Naopak, z odporu proti platobného rozkazu, v ktorom žalovaný žalované faktúry nerozporoval, a tiež z listu žalovaného zo dňa 24.1.2014 je zrejmé, že žalovaný nemal námietky k žalovanej pohľadávke (žalovaným faktúram), pričom si voči tejto pohľadávke započítaval inú svoju pohľadávku voči žalobcovi. V konaní taktiež nebola preukázaná reklamácia žalobcom vykonaných prác zo strany žalovaného, žalovaný vzniesol námietky voči žalovaným faktúram až v písomnom vyjadrení zo dňa 11.1.2017. 6. Súd prvej inštancie konštatoval, že zánik pohľadávky započítaním v zmysle § 358 Obchodného zákonníka a § 580 Občianskeho zákonníka nebol v konaní preukázaný, nakoľko v konaní nebol preukázaný prejav započítania vzájomných pohľadávok zo strany žalovaného, okamih stretu započítavaných pohľadávok, ani započítavaná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný pohľadávku voči žalobcovi, ktorú mal započítať, v odpore proti platobnému rozkazu neoznačil (neidentifikoval). V písomnom vyjadrení zo dňa 11.1.2017 žalovaný označil ako svoju započítanú pohľadávku zmluvnú pokutu v sume 10 000 eur podľa bodu 9.1 predmetnej zmluvy o dielo, v ktorej sa žalobca zaviazal, že neuzavrie tri roky od podpísania tejto zmluvy žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi žalovaného a investora, pre ktorého sa dielo vykonáva, a ani s jeho obchodnými partnermi, ktorí s investorom uzatvorili zmluvy na predmetné dielo. V konaní nebolo preukázané porušenie uvedenej, žalovaným tvrdenej, povinnosti zo strany žalobcu, ktoré malo podmieňovať vznik práva žalovaného na zmluvnú pokutu. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.1.2017 tvrdil, že žalobca začal v Nemecku pracovať priamo pre jeho obchodného partnera. Toto svoje tvrdenie však žalovaný v konaní nepreukázal. 7. Článok 9 bod 9.1 zmluvy o dielo zmluvné strany v predmetnej zmluve o dielo umiestnili pod názov „Konkurenčná doložka“. Ostatné sankcie za porušenie zmluvných povinností boli zmluvne upravené v čl. 7 zmluvy o dielo. Podľa čl. 9 bodu 9.1 zmluvy o dielo zhotoviteľ (žalobca) sa zaväzuje, že neuzavrie tri roky od podpísania tejto zmluvy žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi objednávateľa a investora, pre ktorého sa dielo vykonáva, a ani s jeho obchodnými partnermi, ktorí s investorom uzatvorili zmluvy na predmetné dielo. V prípade nedodržania tejto podmienky je zhotoviteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20 000 eur. Žalovaný si v konaní uplatnil započítavanú pohľadávku voči žalobcovi na základe citovaného zmluvného ustanovenia, z čoho súd prvej inštancie vyvodil záver, že právny dôvod vzniku započítavanej pohľadávky mal byť kumulovaný tak cez konkurenčnú doložku, ako aj cez zmluvnú pokutu. 8. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou platnosti zmluvného ustanovenia čl. 9 bodu 9.1 zmluvy o dielo vo vzťahu ku dohode o konkurenčnej doložke ako i vo vzťahu k dohode o zmluvnej pokute. Konkurenčnou doložkou v zmysle § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka sa obchodný zástupca zaväzuje na obdobie po skončení zmluvného vzťahu. Napriek tomu, že základné povinnosti obchodného zástupcu zo zmluvy zanikli, toto kogentné ustanovenie určitým spôsobom obmedzuje správanie obchodného zástupcu. V záujme rovnosti strán toto ustanovenie použitie konkurenčnej doložky limituje tým, že jej platnosť podmieňuje splnením určitých podmienok. Obchodný zástupca sa konkurenčnou doložkou zaväzuje nevykonávať na vlastný alebo na cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala voči podnikaniu povinného súťažnú povahu, pričom konkurenčná doložka sa musí dohodnúť v písomnej forme, je obmedzená obdobím najviac dvoch rokov, sa vzťahuje len na určenú územnú oblasť, určitých zákazníkov a určité obchody. Konkurenčná doložka, ktorá by bola v rozpore s týmito pravidlami, by bola neplatná. V zmysle § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka v prípade neprimeraného obmedzovania práv obchodného zástupcu môže súd s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu konkurenčnú doložku obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú. Konkurenčnú doložku možno dohodnúť aj pri uzavretí iných zmlúv, než zmluvy o obchodnom zastúpení a kritéria tohto inštitútu upravené v zmluve o obchodnom zastúpení v § 672a Obchodného zákonníka sú použiteľné aj v prípade jeho dojednania pri inom zmluvnom type, ako tomu bolo v danej veci. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/196/2015 zo dňa 18.11.2015. 9. Súd prvej inštancie z obsahu čl. 9 bodu 9.1 zmluvy o dielo poukázal na to, že dohoda o konkurenčnej doložke strán sporu vymedzuje zákaz konkurencie na tri roky od podpísania zmluvy (25.3.2013), pričom predpokladaný termín ukončenia diela bol 31.12.2013 (zmluva mala trvať 9 mesiacov), a teda doba trvania konkurenčnej doložky po ukončení zmluvného vzťahu strán sporu bola v tomto prípade dohodnutá na 27 mesiacov, čo prevyšuje zákonom stanovenú dobu 2 rokov. Taktiež v konkurenčnej doložke absentuje vymedzenie jej územného rozsahu. V dôsledku absencie uvedených podstatných náležitostí konkurenčnej doložky súd prvej inštancie posúdil dohodu o konkurenčnej dohode ako neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor so zákonom (ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka). Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto sa jeho existencia a dôsledky viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. Vzhľadom k tomu, že dohoda strán sporu v čl. 9 bode 9.1 zmluvy o dielo o konkurenčnej doložke je neplatná, nevznikol na jej základe žalobcovi záväzok neuzavrieť tri roky od podpísania tejto zmluvy žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi žalovaného a investora, pre ktorého sa dielo vykonáva, a ani s jeho obchodnými partnermi, ktorí s investorom uzatvorili zmluvy na predmetné dielo, pričom jedine na nesplnenie tejto povinnosti bola viazaná zmluvná pokuta, ktorej časť mala byť žalovaným započítaná voči pohľadávke žalobcu. Žalovanému nemohlo vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže táto bola viazaná na nesplnenie záväzku žalobcom, ktorý bol posúdený ako neplatný (upravený neplatnou konkurenčnou doložkou). Vzhľadom k tomu žalovaný v konaní nepreukázal, že dojednanie čl. 9 bodu 9.1 zmluvy o dielo je v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným dojednaním o zmluvnej pokute, keďže táto sa vzťahovala k neplatnej konkurenčnej doložke. Aj z dôvodu neplatnosti dohody o konkurenčnej doložke a dohody o zmluvnej pokute žalovaný v konaní nepreukázal vznik a existencia svojej započítavanej pohľadávky voči žalobcovi titulom zmluvnej pokuty. 10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu 100% trov konania s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým napadol tento rozsudok v celom rozsahu z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Uviedol, že žalobca sa v podstate domáhal zaplatenia ceny diela za jeho vykonanie (resp. jeho časti), ktoré mal zhotovovať na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo pre žalovaného na stavbe v Nemecku. Poukázal na to, že žalovaný namietal zánik záväzku z dôvodu existencie vlastnej pohľadávky, ktorú započítal voči žalobcovi. Túto námietku odmietol súd prvej inštancie z dôvodu, že dojednanie o zmluvnej pokute, ktorá zabezpečovala dodržanie povinnosti žalobcu nevstúpiť do konkurencie so žalovaným, je neplatné, pretože takáto povinnosť dojednaná v zmluve o dielo nespĺňa charakteristiky kladené na konkurenčnú doložku podľa iného zmluvného typu, podľa zmluvy o obchodnom zastúpení v súlade s § 672a Obchodného zákonníka. S poukazom na účel zmluvnej pokuty žalovaný uviedol, že v zmluve o dielo formulovaná zmluvná pokuta vyhovuje jej hlavným funkciám, funkcii preventívnej, funkcii reparačnej i funkcii sankčnej. Zo strany súdu prvej inštancie však došlo k omylu pri aplikovaní práva, keď chybne subsumoval zistený skutkový stav pod nesprávnu normu hmotného práva. Podľa názoru žalovaného použitie § 672a Obchodného zákonníka na danú vec je vylúčené vzhľadom na jeho miesto v právnom predpise, účel a funkciu. Pod toto ustanovenie nie je možné zahrnúť záväzok žalobca zdržať sa konania špecifikovaného v zmluve, t.j. od uzavretia zmluvy nevstúpiť do zmluvného vzťahu s niektorým z obchodným partnerov žalovaného. Jeho aplikácia na zmluvu o dielo nie je možná. Nevyplýva to ani z českej judikatúry, na ktorú sa súd prvej inštancie odvoláva a táto vychádza z rozdielnych skutkových základov, kedy išlo k mandátnu zmluvu, zmluvu o kontrolnej činnosti, či zmluvu o sprostredkovaní. Ak zákonodarca nepovažoval za potrebné explicitne vyjadriť a upraviť posudzovanie tzv. konkurenčných doložiek podľa § 672a Obchodného zákonníka aj u iných zmluvných typov odkazom na toto ustanovenie v normatívnom texte zákona, čo by však presahovalo rámec účelu smernice 86/653/EHS, potom musí platiť pravidlo súkromného práva „dovolené je všetko, čo nie je zakázané“. Fakticky a právne je vylúčené využitie tzv. konkurenčnej doložky na iné nesúvisiace oblasti podnikateľského života, v ktorých sú zmluvné strany v rovnom postavení. Osobitosť úpravy § 672a Obchodného zákonníka a jej nevhodnosť pre ostatné zmluvné typy vyplýva aj napr. z dôvodovej správy k novému českému občianskemu zákonníku. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že žalobca zhotovoval jedno konkrétne dielo na jednej konkrétnej stavbe a nevykonával žiadnu sústavnú činnosť smerujúcu k uzatváraniu určitého druhu zmlúv na nejakom vymedzenom území (zmluva o obchodnom zastúpení). V prejednávanom prípade ide o výslovné limitovanie súťažného konania už od momentu uzavretia zmluvy tak, aby bol pokrytý časový úsek trvania zmluvy. Súd prvej inštancie uprednostnil vonkajšiu formu pred obsahom záväzku a obmedzil sa iba na gramatické znenie právnych noriem a aplikoval neprípustný formalizmus, ktorý kladie nerealistické nároky na laikov pri písaní a uzatváraní právnych úkonov. Z okolností prípadu nevyplýva, že by zmluvné strany vôbec chceli uzatvoriť niečo také ako tzv. konkurenčná doložka podľa § 672a Obchodného zákonníka, keďže si boli vedomé, že neuzatvárajú zmluvu o obchodnom zastúpení. Žalovaný (správne má byť žalobca) nevzniesol námietku neplatnosti takéhoto dojednania ani v predzmluvných vzťahoch ani počas trvania zmluvy, ale až v dobe, keď primárny zmluvný záväzok bol splnený a žalobca uplatnil svoj nárok súdnou cestou. Súd prvej inštancie tak narušil princíp autonómie vôle v súkromnoprávnych vzťahoch a postupoval v rozpore s ústavnými základmi právneho štátu, podľa ktorých sa pri výklade zmluvných ustanovení stanoví priorita skutočnej vôle účastníkov nad formálnym prejavom tejto vôle. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s argumentáciou rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k.14Cb/120/2015-49 zo dňa 23.9.2015. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku povinnosti žalovaného zaplatiť cenu diela. S ohľadom na špecifické podmienky diela a okolnosti spolupráce nebolo možné vopred ustáliť rozsah vykonaných prác. Fakturácia sa preto mala uskutočňovať na základe predložených dokumentov podľa bodu 5.2. zmluvy, výkazu odpracovaných hodín a súpisu prác. Žalobca preukázal iba počet odpracovaných hodín, ktorý žalovaný nerozporuje; tieto výkazy však nie sú jediným podkladom pre fakturáciu. Súpis prác žalobca nepredložil s faktúrami a tento nedoplnil počas súdneho konania. Význam tejto povinnosti vyplýva aj z bodu 6.1.2. zmlúv o dielo. Umožnenie nakladania s dielom nie je možné stotožňovať s odovzdaním. Podľa bodu 6.2.5. zmluvy bol žalobca povinný vyzvať žalovaného na prevzatie riadne ukončeného diela. Až na tento moment je možné naviazať súvisiace právne následky, napr. prevod vlastníckeho práva, vznik zodpovednosti za škodu či vady. Žalobca nepreukázal, že dielo odovzdal žalovanému a teda dielo riadne zhotovil. Žalovaný nemá doposiaľ preukázané, čo žalobca plnil a preto mu nemohla vzniknúť ani povinnosť zaplatiť cenu diela. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie neskúmal, taktiež opomenul skutočnosť, že žalobca mal fakturovať najprv 90 % z mesačného hodnotenia výkonov podľa bodu 5.4. zmluvy, ktoré dojednanie plní funkciu akéhosi zádržného. Súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 220 ods. 2 CSP a odôvodnenie rozsudku neobsahuje relevantné odpovede na závažné právne argumenty, na ktoré odpoveď nevyplýva priamo z textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii sa odchýlil od znenia príslušných ustanovení, keď zmluvná pokuta údajne zabezpečuje tzv. konkurenčnú doložku, hoci zmluvná pokuta zabezpečuje konkrétnu povinnosť žalobcu. Tým bol popretý účel a význam právnych noriem a zásadným spôsobom porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný podal odvolaniu, ktorého dôvody sú obsahovo totožné s odvolaniami s obsahovo rovnakých veciach iných žalobcov (D. W., A. Q., G. Q.), ktoré sú podávané nie z právnych dôvodov, ale z dôvodu spôsobovania prieťahov právoplatného skončenia veci. Žalovaný v odvolaní uvádza dávno prekonané tvrdenia o tom, že žalobca a žalovaný neuzatvorili konkurenčnú doložku, ale zmluvnú pokutu, a to aj napriek stanoviskám súdov všetkých stupňov, ktoré riešili otázku konkurenčnej doložky so zmluvnou pokutou; konanie na Okresnom súde Dolný Kubín sp.zn. 8Cb/3/2014, o ktorom rozhodli súdu všetkých stupňov vrátane NS SR, ktorý uznesením sp.zn. 4Obdo/17/2016 zo dňa 30.9.2016 dovolanie EUROTIM GmbH, s.r.o. odmietol. Zdôraznil, že z listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalovaný ako tvorca zmluvy o dielo sám spôsobil väzbu zmluvnej pokuty na neplatne dohodnutú konkurenčnú doložku. Argumentácia žalovaného v odvolaní nemá oporu v zákone ani v zmluve o dielo a je v ostrom kontraste so súdnymi rozhodnutiami. Zjavne účelovým je aj tvrdenie žalovaného o absencii súpisu práv. Z dôvodu, že s týmto tvrdením prichádza žalovaný viac ako tri roky po tom, čo faktúry akceptoval a následne postupoval tak, že ich jednostranným úkonom započítal s neexistujúcou pohľadávkou na základe neexistujúcej zmluvnej pokuty. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 13. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 17.5.2017. K tomuto vyjadreniu žalovaný stanovisko v právnej veci nepodal. 14. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov. 15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. 16. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 17. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. 18. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 19. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky úkonov vykonaných do 30.6.2016 za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP). 20. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka žalobe vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). 21. V súlade s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza do úvahy. 22. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. 23. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci. Súd prvej inštancie správne posúdil splnenie procesných podmienok podľa § 180 CSP pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 11.1.2017. Právny zástupca žalovaného sa podaním zo dňa 11.1.2017, ktoré došlo súdu prvej inštancie elektronicky dňa 11.1.2017 o 8:44 hod., z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil bez uvedenia dôvodu s tým, že odročenie pojednávania nežiada. Súd prvej inštancie po zistení neexistencie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania rozhodol, že bude vo veci pojednávať v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Týmto postupom súdu prvej inštancie nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil strane sporu uskutočňovať jej patriace procesné práva, čím nedošlo k poručeniu práva na spravodlivý proces. 24. Za podstatné odvolacie námietky žalovaného považoval odvolací súd 1/ námietku, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nemá náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, pretože jasne a výstižne nevysvetľuje ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, ktoré skutočnosti považoval na preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, 2/ námietku o nemožnosti použitia ustanovení § 672a Obchodného zákonníka na obchodný záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol uzavretím zmluvy o dielo a o jeho formalistickom výklade a aplikácii pri právnom posúdení právneho úkonu započítania pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, keď toto započítanie malo za následok zánik pohľadávky žalobcu uplatnenej žalobou proti žalovanému, 3/ námietku, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela z dôvodu nedodržania postupu podľa bodu 5.2. v spojení s bodom 6.1.2. zmluvy o dielo, keď žalobca k faktúre nepredložil súpis prác a podľa bodu 5.4. zmluvy o dielo, keď žalobca mal fakturovať najprv 90 % z mesačného hodnotenia výkonov. 25. Odvolacie námietky žalovaného, 1/ procesnú námietku, 2/, 3/ hmotnoprávne námietky, posúdil a vyhodnotil odvolací súd v danej veci ako nedôvodné, bez opory v procesnom postupe súdu prvej inštancie, vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie z týchto dôvodov : 26. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 26.1. Po posúdení námietky žalovaného o absencii náležitostí v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 220 ods. 2 CSP, pretože odôvodnenie jasne a výstižne nevysvetľuje ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, ktoré skutočnosti považoval na preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách citovaného zákonného ustanovenia má náležitosti riadneho odôvodnenia. Podľa tvrdenia žalovaného, v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentujú základné obsahové náležitosti. Podľa názoru odvolacieho súdu body 1. - 5. odôvodnenia obsahujú opis nároku uplatneného žalobou ako predmetu sporu a vyjadrenia strán sporu, bod 6. odôvodnenia obsahuje rozsah vykonaného dokazovania presným určením listín, bod 8. - 9. odôvodnenia obsahuje jednotlivé skutkové zistenia, bod 10. Odôvodnenia je citáciou právnych noriem, podľa ktorých súd prvej inštancie posúdil skutkové zistenia po právnej stránke, body 11. 13. odôvodnenia predstavujú úvahy súdu prvej inštancie, ktorými sa riadil pri hodnotení skutkového stavu zisteného v rozsahu vykonaného dokazovania, v rámci ktorých uplatnil zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa čl. 15 základných zásad a podľa § 191 CSP, a právne závery, ktoré na základe skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu použitých právnych noriem Obchodného a Občianskeho zákonníka. Rozsudok súdu prvej inštancie je logický, zrozumiteľný a v celom kontexte presvedčivý. Z hľadiska rozhodovacej praxe Najvyššieho a Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces a týmto procesným postup nie sú splnené zákonné podmienky podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP zakladajúce dôvody zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie. 27. Pri posudzovaní námietky žalovaného o nemožnosti použitia ustanovení § 672a Obchodného zákonníka na obchodný záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol uzavretím zmluvy o dielo a formalistickom výklade a aplikácii tohto ustanovenia pri právnom posúdení právneho úkonu započítania pohľadávky žalovaného voči žalobcovi s následkom zániku pohľadávky uplatnenej žalobou, odvolací súd zhodne so žalobcom zdôrazňuje, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30.9.2016 v konaní sp.zn. 4Obdo/17/2016 vo veci žalobcu EUROTIM GmbH, s.r.o. proti žalovanému G. Q., o zaplatenie 4 832 eur s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty podľa bodu 9.1. zmluvy o dielo za porušenie zmluvnej povinnosti neuzavrieť tri roky od podpísania zmluvy o dielo žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi žalobcu a investora (žalobca zmluvnú pokutu započítal proti pohľadávkam žalovaného, pričom uplatnil zostatok z celkovej výšky zmluvnej pokuty 10 000 eur), vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín, pod sp.zn. 8Cb/3/2014 (Krajský súd v Žiline sp.zn. 13Cob/196/2015) odmietol dovolanie žalobcu EUROTIM GmbH, s.r.o. V rozhodnutí poukázal na správnosť záverov odvolacieho súdu, ktorými ozrejmil posudzovanie čl. 9 bodu 9.1. zmluvy o dielo ako konkurenčnej doložky a zmluvnej pokuty, na možnosť podrobiť inštitút konkurenčnej doložky kritériám konkurenčnej doložky upravenej pri zmluvnom type o obchodnom zastúpení. 28. Odvolací súd v danej veci nezistil dôvod na odklon od záverov vyjadrených vo vyššie citovanom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vrátane záverov Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho. Pri zohľadnení postavenia žalobcu a žalovaného ako podnikateľov v obchodnom záväzkovom vzťahu založeného zmluvou o dielo zo dňa 25.3.2013 s miestom plnenia Blohm&Voss Repair GmbH, Hamburg, Nemecko s prihliadnutím na predmet diela podľa čl. 2 bod 2.1. tejto zmluvy a obsah čl. 9. tejto zmluvy s názvom „konkurenčná doložka“ (obsah totožný ako v konaní uvedenom v bode 18. tohto odôvodnenia), odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na právne posúdenie dohodnutej konkurenčnej doložky správne aplikoval § 672a Obchodného zákonníka a za danej skutkovej situácie toto ustanovenie hmotného práva správne vyložil. Použitie tohto ustanovenia vyplýva z analógie legis (analógia zákona) spočívajúcej v tom, že sa na skutkovou podstatu neriešenú konkrétnym zákonom vzťahuje analogicky ustanovenie tohto zákona upravujúce obdobnú skutkovou podstatu a je opodstatnená cez § 853 Občianskeho zákonníka ako všeobecného právneho predpisu prostredníctvom § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. V súvislosti s aplikáciou a výkladom § 672a Obchodného zákonníka pri právnom posúdení čl. 9. zmluvy o dielo o konkurenčnej doložke sa odvolací súd stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti tejto doložky a následne o nemožnosti vzniku nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty ako akcesorického záväzku viazaného na porušenie povinnosti z tejto konkurenčnej doložky, ktorú mal žalovaný započítať proti pohľadávke uplatnenej žalobcom v spore. 29. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela z dôvodu nedodržania postupu podľa bodu 5.2. v spojení s bodom 6.1.2. zmluvy o dielo, keď žalobca k faktúre nepredložil súpis prác a podľa bodu 5.4. zmluvy o dielo nefakturoval najprv 90 % z mesačného hodnotenia výkonov, odvolací súd po preskúmaní odporu a vyjadrení žalovaného v konaní poukazuje na skutočnosť, že žalovaný túto námietkou vzniesol až v konaní pred súdom prvej inštancie. V období od doručenia faktúr ako dohodnutého spôsobu vyhotovenia dokladu pre zaplatenie ceny diela, ani prípadne v dobe od splatnosti týchto faktúr a ani do podania žaloby dňa 4.2.2014, žalovaný obsah faktúr (čl. 5 bod 5.2. a bod 5.4. zmluvy o dielo) ani absenciu ich dohodnutých príloh (čl. 5 bod 5.1., bod 5.2., čl. 6 bod 6.1.2. zmluvy o dielo) žalobcovi nenamietal postupom podľa čl. 5 bod 5.3. zmluvy o dielo. S prihliadnutím na charakter diela podľa čl. 2 bod 2.1. a čl. 4 bod 4.1. zmluvy o dielo, keď z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca vykonával na diele pre žalovaného zváračské práce, ktorých prevzatie odsúhlasoval obchodný partner žalovaného na priamo v mieste ich vykonávania, vrátane odsúhlasovania odpracovaných hodín (cena diela bola viazaná na hodinovú zúčtovaciu sadzbu podľa čl. 4 bod 4.1.1. zmluvy o dielo), vznikol žalobcovi v súlade s § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zaplatenie ceny diela po splnení povinnosti vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním. Predloženie súpisu prác strany sporu ako zmluvné strany dohodli v zmluve o dielo ako platobnú podmienku a absencia tohto súpisu zakladala oprávnenie, nie povinnosť, žalovaného faktúru vrátiť. Žalovaný svoje oprávnenie nevyužil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal na obsah odporu žalovaného proti platobnému rozkazu a na vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.1.2014, v ktorých žalovaný uplatnenú pohľadávku nenamietal, nereklamoval a voči pohľadávke mal uplatniť započítací prejav titulom zmluvnej pokuty. 30. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa za aplikácie § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Úspešnému žalobcovi súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s citovaným zákonným ustanovením. 31. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. 32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP. 33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) : - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) - dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) - dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) - dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) - v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP) - dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).