Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/1148/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812209540 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812209540.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ Mgr. A. X., bytom F., T. P. XX, 2/ O. Q., bytom F., P. XX, 3/ Mgr. U. Q., bytom O., S. 5, 4/ RNDr. B. U., bytom F., J. O. XX, 5/ Ing. U. W., bytom F., F. 6, 6/ S. W., bytom F., O. XX, 7/ Ing. F. W., bytom A. P. nad Q., F. XX, zastúpených Mgr. X. P., advokátkou v W., P. XX proti odporkyniam: 1/ B. O., bytom F. č. XXX, 2/ Mgr. P. D., bytom F. zastúpeným JUDr. B. D., advokátom v F., W. 5, 7, o určenie neplatnosti závetu, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. júna 2014, č. k. 4C/82/2012-221, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovatelia v 1. - 7. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyniam 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 66,73 eur, titulom trov právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu odporkýň JUDr. B. D., advokáta v F., W. 5, 7, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti závetu poručiteľky G. M., rod. W., zom. XX.XX.XXXX, spísaný vo forme notárskej zápisnica dňa 07.04.2011 v Domove dôchodcov v F., pred notárkou JUDr. B. Q. sp. zn. N 36/2011, NZ 12618/2011, NCRza 1893/2011. Zároveň súd uložil navrhovateľom v 1. - 7. rade povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne odporcom v 1. a 2. rade oprávneným spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 1.376,26 eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 39, § 37 ods. 1, § 476d ods. 5 Občianskeho zákonníka, §§ 49 a 50 Notárskeho poriadku a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný. Súd v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem účastníkov na podaní určovacej žaloby. Navrhovatelia naliehavosť právneho záujmu na tejto určovacej žalobe odvodzovali z uznesenia Okresného súdu F. v dedičskej veci sp. zn. 14D/988/2011 vedenej po nebohej G. M.. Súd má za to, že navrhovatelia na tejto určovacej žalobe preukázali existenciu naliehavého právneho záujmu, pretože v danom prípade sa nemožno domáhať priamo plnenia, postavenie navrhovateľ ako zákonných dedičov po nebohej G. M. bez určenia platnosti či neplatnosti predmetného závetu bolo neisté. Faktom je, že medzi účastníkmi konania je sporné, či predmetný závet je alebo nie je platný. Napokon okresný súd uznesením zo dňa 12.04.2012 prerušil dedičské konanie po nebohej G. M. a zaviazal zákonných dedičov - navrhovateľov v 1. - 7. rade na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu zo dňa 07.04.2011. Súd uviedol, že vo veci vykonal takmer všetky dôkazy navrhované účastníkmi konania s výnimkou výsluchu svedkov X. C., P. F., Q. K., Ing. X. X., Ing. H. D., ďalej grafologického znaleckého dokazovania, oboznámením sa so zvukovo obrazovým záznamom zaznamenaným na CD. V prípade navrhovaných svedkov X. C., P. F. a Q. K. navrhovatelia uviedli, že prvá navrhovaná svedkyňa je zástupkyňou domovej správy bytového domu manželov M.. V poradí druhá svedkyňa má prevádzku oproti domu manželov M. a zároveň zabezpečuje výdaj obedov pre seniorov. A v poradí tretia svedkyňa je dcérou pani P., bývajúcej v Zariadení pre seniorov a zároveň je zástupkyňou rodinných príslušníkov ležiacich klientov počas pobytu manželov M.. Navrhovatelia tieto svedkyne navrhli vypočuť s poukazom na vyjadrenia odporkýň o vzťahu G. M. a jej manžela k navrhovateľom a k odporkyniam. Súd vykonanie týchto dôkazov považoval za nadbytočné, nehospodárne. Predmetom konania primárne nebolo preukazovanie starostlivosti navrhovateľov alebo odporcov o manželov M.. To isté súd uviedol v súvislosti s návrhom na výsluch svedka Ing. X. X.. Tohto svedka navrhli navrhovatelia vypočuť s odôvodnením, že Ing. X. X. bol prítomný pri viacerých úkonoch a dosvedčil by preberanie dôchodku M.. Súd nevykonal ani navrhované znalecké dokazovanie znalcom grafológom. Vykonanie tohto dôkazu navrhovatelia dôvodili tým, že odporcovia spochybňujú podpis G. na generálnej plnej moci z 13.04.2011. Podľa navrhovateľov týmto dôkazom by sa preukázalo, že ak poručiteľka podpísala vlastnoručne generálnu plnú moc, potom nebol dôvod, aby bol vyhotovený závet vo forme notárskej zápisnice s konštatovaním, že poručiteľka nemôže písať zo zdravotných dôvodov. Týmto dôkazom by sa preukázalo, že podpis G. M. zo dňa 13.04.2011 je pravý a skutočný. K tomuto dôkazu súd uviedol, že jeho vykonanie by bolo nehospodárne, pretože predmetom tohto konania nebolo zistenie pravosti podpisu G. M. na generálnej plnej moci z 13.04.2011. Vykonanie tohto dôkazu by nebolo potvrdením alebo vyvrátením, či G. M. dňa 07.04.2011, kedy bol vyhotovený predmetný závet, bola schopná sa podpísať. Navrhovatelia ďalej žiadali vo veci vykonať dôkaz oboznámením sa so zvukovou obrazovým záznamom zaznamenaným na doloženom CD zo dňa 10.08.2011. Podľa navrhovateľov záznam svedčí o tom, že závet datovaný 08.12.2010 bol G. M. nadiktovaný a kvôli čitateľnosti ho prepísal U. M.. Zo záznamu údajne nevyplýva, že by G. M. vedela, že by podpisovala závet alebo, že by prejavila vôľu pred notárkou, pretože o predmetnom závete sa vôbec nezmienila. Zo záznamu, teda nevyplýva, že by si poručiteľka bola vedomá toho, že by predpisovala závet alebo prejavila svoju poslednú vôľu. Zvukovo obrazový záznam bol vykonaný ako reakcia na námietku v dedičskej veci po nebohom U. M., keď súrodenci U. M. namietli podpis G. M. na generálnej plnej moci z 13.04.2011. Tento záznam bol vykonaný bez vedomia G. M.. Navrhovateľka 1/ potvrdila, že zvukovo obrazový záznam bol vyhotovený počas stretnutia 12.08.2011, pričom G. M. za celý čas snímania nepostrehla, že sa záznam vykonáva, záznam sa vykonával nepretržite počas stretnutia a kamera bola vypnutá pred rozlúčením sa. Tento navrhovaný dôkazov súd nevykonal z dôvodu, že bol navrhovateľkou 1/ vyhotovený v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi a že vykonaním tohto záznamu došlo k porušeniu práv G. M.. Je nesporné, že tento záznam bol vyhotovený bez vedomia a súhlasu G. M., ktorá medzičasom zomrela. Súd v tomto smere poukázal na ust. § 12 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka a na tú skutočnosť, že predmetný záznam nebol vyhotovený na úradné účely na základe zákona, ani na vedecké, umelecké, tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo, pričom, ak v tomto prípade nejde o výnimku, kedy privolanie dotknutej fyzickej osoby nie je potrebné, ide nepochybne o neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti G. M.. Na veci nič nemení, že G. M. medzičasom zomrela. Súd nevykonal ani dôkaz navrhovaný odporcami, a to výsluch svedka Ing. D., ktorý mal byť vypočutý na priebeh a podstatu rozhovoru medzi navrhovateľkou v 1. rade a odporkyňou v 2. rade dňa 04.04.2011. Po zistení, že táto osoba sa v čase rozhovoru nachádzala v inej miestnosti, v kuchyni, podľa názoru súdu by vykonanie tohto dôkazu bolo nehospodárne, nadbytočné. Ďalej súd uviedol, že navrhovatelia svoj návrh zdôvodňovali tým, že predmetný závet zo dňa 07.04.2011 nepredstavuje výslovnú, slobodnú a pochybnosti nevzbudzujúcu vôľu G. M.. Z toho možno vyvodiť, že navrhovatelia majú za to, že predmetný závet trpí vadami vôle a to nedostatkami slobody vôle G. M.. Súd poukázal na to, že právny úkon nie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávne vyhrážka. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania, a to aj výsluchom navrhovateľov mal súd jednoznačne za to, že možno vylúčiť fyzické donútenie u G. M. pri predmetnom závete. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka, v tomto prípade u G. M.. Aj keď navrhovatelia poukazovali na skutočnosti, ktoré predchádzali spísaniu závetu do notárskej zápisnice dňa 07.04.2011, a to na dva pokusy o spísanie závetu predchádzajúce predmetnému závetu a na psychické donútenie odporkyne v 1. rade v súvislosti s rukou písaným závetom zo dňa 08.12.2010, vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo psychické donútenie G. M. takej intenzity, ktoré by u nej vzbudzovalo dôvodný strach, a to v súvislosti s predmetným závetom zo dňa XX.XX.XXXX. V konaní nebolo sporné, že G. M. si udržala svoje rozumové schopnosti až do konca svojho života a že tieto rozumové schopnosti mala zachované aj dňa 07.04.2011. Túto skutočnosť zhodne uviedli všetci účastníci konania. Táto skutočnosť naviac vyplýva z lekárskeho potvrdenia zo dňa 24.03.2011, ktoré bolo vyhotovené dva týždne pred spísaním predmetného závetu, ale aj z výpovede B. ktorá osvedčovala právosť podpisu G. M. 13.04.2011. Súd ďalej poukázal na to, že v danom prípade bol predmetný závet spísaný do notárskej zápisnice, napísanej dňa 07.04.2011 v Domove dôchodcov v F.. Zriadenie závetu poručiteľom vo forme notárskej zápisnice zákon nevylučuje, čo vyplýva z § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Možnosť poručiteľa prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice upravuje § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 476d ods. 1 veta za bodkočiarkou, osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon vykonať pred svedkami. Týmto osobitným zákonom je Notársky poriadok. V zmysle ust. § 49 Notárskeho poriadku, osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať je ten, kto nevie čítať alebo písať (ide o nevedomosť a negramotnosť) a tiež ten, kto nie je schopný, pričom ide o neschopnosť, hoci dočasnú, zmyslových orgánov alebo pohybových orgánov v dôsledku choroby, zranenia a pod. Musí ísť o nevedomosť alebo neschopnosť čítať alebo písať v čase právneho úkonu. Osobou, ktorá môže čítať alebo písať nie je ten, kto dokáže písomne zaznamenať len svoj podpis. Informáciu o schopnosti čítať a písať podáva notárovi účastník právneho úkonu. Notársky poriadok vylučuje, aby svedkami úkonu boli okrem iného osoby blízke účastníkom, pričom v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Svedkami úkonu nemôžu byť taktiež osoby, ktoré sú na veci zúčastnené, t. j. svedkom úkonu nemôže byť závetný dedič, opomenutý dedič, či vydedený zákonný dedič. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetný záver zo dňa 07.04.20011 urobený G. M. do notárskej zápisnice je platným právnym úkonom. Tento právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Súd nezistil, že by tu existoval nedostatok slobody vôle zo strany G. M. urobiť tento závet. Nebolo preukázané, že by G. v prípade predmetného závetu konala pod nedovoleným nátlakom zo strany tretej osoby. Možno vylúčiť fyzické donútenie, čo vylúčili aj účastníci konania, ale aj bezprávnu vyhrážku. Nebolo zistené, že by G. konala pod psychickým donútením takej intenzity, ktoré by vzbudzovalo u nej dôvodný strach. Naopak, z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že G. M. sa rozhodla pre prípad svojej smrti učiniť príslušné opatrenia, týkajúce sa celého jej majetku. V závete G. M. prehlásila, že pre závet sa rozhodla slobodne, bez akéhokoľvek nátlaku, a že ho činí pri plnom vedomí a po zvážení všetkých okolností. Slobodný a vážny prejav vôle G. M. urobiť závet do notárskej zápisnice bol preukázaný výsluchom svedkyne P. P., tiež JUDr. B. Q. a RNDr. B. T.. P. P. potvrdila, že G. M. uviedla, komu chce rozdeliť svoj majetok uvedením konkrétnych mien. Na stretnutí reagovala normálne, nebola rozrušená, nervózna, jej správanie bolo primerané. Správanie G. M. ju utvrdilo v tom, že vedela, že ide o spísanie závetu a že chce závet urobiť. Na konkrétne otázky odpovedala primerane konkrétnou odpoveďou. Svedkyňa RNDr.. B. T. si na podrobné okolnosti stretnutia nepamätá, ale potvrdila, že G. M. riadne komunikovala, mala zachované rozumové schopnosti a celé stretnutie bola pri vedomí. Nesprávala sa k prítomnej notárske i svedkom odmietavo. Svedkyňa nadobudla zo stretnutia dojem, že všetko prebehlo regulárne. Nijako nevnímala, že by tu nebola vôľa zo strany G. M. napísať závet, alebo že by tu bolo niečo, čo by ju vyrušovalo. Ak by zápis nebol vykonaný tak ako stretnutie prebehlo, svedkyňa by ho nepodpísala. Svedkyňa JUDr. B. Q. (notárka) vo všeobecnosti potvrdila, že v každom prípade žiada vyjadrenie od účastníka komu, čo chce odkázať a čo má byť obsahom závetu. Vždy žiada slovné vyjadrenie, pretože to je prejav vôle závetcu. Závetca by mal označiť, či odkazuje určitým osobám všetok majetok alebo len časť z neho. Pri spisovaní závetu, pri prejave vôle vedie rozhovor tak, aby zistila, či závetca je spôsobilý prejaviť vôľu. Ak by tu bol náznak, že prejavu vôle nie je schopný alebo by závetca konal kŕčovito pod strachom, v takom prípade by závet do notárskej zápisnice nespísala. Vždy je každý uzrozumený, aký právny úkon činí, keďže účastníkovi ako notárka vysvetlí, aké sú právne účinky závetu. Vo všetkých prípadoch spísania závetu vo forme notárskej zápisnice, ňou ako notárkou, bola vážnosť a slobodná vôľa závetcu. Súd ďalej poukázal na to, že v danom prípade bol predmetný záver urobený do notárskej zápisnice zo prítomnosti dvoch svedkov úkonu. V notárskej zápisnici sa uvádza, že G. M. zo zdravotných dôvodov písať nemôže, čo bol dôvod pre pribratie aj dvoch svedkov úkonu. X. úkonu P. P., RNDr. B. T. a JUDr. B. Q. potvrdili, že pred spísaním závetu bol vykonaný pokus G. M. podpísať sa, ktorý zostal neúspešný. Ak navrhovatelia tvrdili, že G. M. sa 07.04.2011 dokázala podpísať, toto tvrdenie bolo irelevantné, pretože osobou, ktorá môže písať nie je ten, kto dokáže písomne zaznamenať len svoj podpis. Skutočnosť, že G. M. mohla písať dňa 07.04.2011 nebola navrhovateľmi ani tvrdená. Tí len tvrdili, že G. M. bola schopná sa 07.04.2011 podpísať. Poukazovali, pritom na podpis Ireny Hodálovej na generálnej plnej moci z 13.04.2011. Sama navrhovateľka v 2. rade uviedla, že v apríli 2011 by G. M. dlhý text nenapísala, ale podpis by vykonala. Vychádzajúc zo všetkých skutočností mal súd za to, že notárska zápisnica obsahuje všetky náležitosti podľa § 476d Občianskeho zákonníka. K tvrdeniu navrhovateľov, že neexistoval žiadny dôvod, pre ktorý by sa im G. M. nezverila so svojím zámerom zriadiť závet a ani dôvod, pre ktorý by niekoho z rodiny svojho manžela uprednostnila pred niekým z navrhovateľov, súd uviedol, že závet je jednostranným právnym úkonom poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom majetku pre prípad svojej smrti. Je na rozhodnutí poručiteľa, či závet urobí alebo neurobí. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť poručiteľa informovať o svojom rozhodnutí - o spísaní závetu iné osoby, hoci aj príbuzných. Tvrdenie navrhovateľov, že G. M. by zo svojej poslednej vôle nikdy nevynechala svoju rodinu, nikdy by neuprednostnila sestru svojho nebohého manžela a jeho ďalšiu príbuznú - odporkyňu v 2. rade pred vlastnými synovcami a neterami po svojich dvoch nebohých bratoch je iba názorom navrhovateľov, ktorý nemusí byť totožný so skutočnosťou. Súd s poukazom na tieto skutočnosti, keď nezistil, že existujú dôvody absolútnej neplatnosti závetu, návrh navrhovateľov zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešným odporkyniam priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia, k rukám ich advokáta. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovatelia v 1. - 7. rade, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd ich návrhu vyhovie, prípadne žiadali rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnili odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p. Poukázali na to, že na preukázanie ich tvrdení, že predmetný závet nebol spísaný na základe vlastného, slobodného rozhodnutia a presvedčenia poručiteľky a nepredstavuje jej výslovnú, slobodnú a ničím nespochybniteľnú vôľu, okrem iných len doplňujúcich dôkazov navrhovali vykonať ako dôkaz zvukovo obrazový záznam rozhovoru s poručiteľkou, vyhotovený navrhovateľkou v 1. rade 12.08.2011. Tento záznam súd prvého stupňa odmietol ako dôkaz vykonať s odôvodnením, že bol navrhovateľkou v 1. rade vyhotovený v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, a to s § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bol vyhotovený bez vedomia a súhlasu G. M.. S týmto rozhodnutím súdu nesúhlasia a nepovažujú ho za správne. Majú za to, že predmetný dôkaz mal súd vykonať. I keď rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd vykoná patrí výlučne súdu a nie účastníkom konania, toto však neplatí, ak navrhované dôkazy sú potrebné na zistenie čo najúplnejšieho stavu veci a ich nevykonanie môže byť na ujmu zistenia rozhodujúcich skutočností. Sú toho názoru, že tento zvukovo obrazový záznam rozhovoru s poručiteľkou zo dňa 12.08.2011 nebol nadbytočným dôkazom, ale hlavným, kľúčovým dôkazom, plne spôsobilým preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. V tomto smere poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Tdo/71/2012 z 22.11.2012, ktoré uvádza, že žiadny úkon, ktorý môže prispieť k objasneniu veci, nemožno vylúčiť z okruhu prípustných dôkazných prostriedkov len preto, že ide o úkon určitého druhu a zákon ho výslovne neupravuje. Z tohto dôvodu možno uviesť, že ako dôkaz možno využiť aj zvukové, obrazové a iné záznamy, hoci boli zadovážené bez vedomia osôb, ktorých osobné prejavy sú takto zaznamenané. Trestnoprávne dokazovanie je ešte citlivejšia záležitosť ako dokazovanie civilno- procesné, pričom požiadavku vykonávania dôkazov získaných zákonných spôsobom explicitne vyžaduje iba trestné právo. Sú toho názoru, že vykonanie predmetného záznamu nie je v rozpore s oprávnenými záujmami poručiteľky, pri vykonaní bola v celom rozsahu zachovaná dôstojnosť G. M., ako aj právo na jej súkromie. V žiadnom prípade nejde o zneucťujúci zásah, cieľom ktorého by bolo zosmiešnenie, či poníženie záznamom dotknutej osoby alebo zneváženie jej spomienky. Nemožno hovoriť ani o zásahu do práva na ochranu osobnosti žiadneho z účastníkov konania. Nesprávnym postupom súdu prvého stupňa tak nemohli splniť nimi preukazujúcu povinnosť a uniesť dôkazné bremeno, čím vznikol nedostatok v skutkových zisteniach skutočného konania a rozhodovania G. zriadiť závet. Sú toho názoru, že takto bolo porušené ich základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej poukázali na to, že ich teta G. M. mala láskavú, milú, dobrú, dobrosrdečnú povahu. Hádkam, nezhodám a otvoreným konfrontáciám sa vždy snažila vyhýbať. Opakované návštevy odporkýň, ich vedomé a citovo nátlakové pôsobenie na tetu, prosby, ponosy a náreky spôsobili, že ich teta napokon ustúpila a konala ako chceli. Závet zo dňa 07.04.2011, ako aj jeho predchádzajúce pokusy z 08.12.2010 a zo dňa 21.03.2011, však zriaďovala nedobrovoľne, z donútenia, s vnútornou výhradou, tzv. mentálnou rezerváciou. Jej vôľa nebola slobodná, vážna, bez omylu, nebola skutočne daná. O tom, že nechcela vyvolať právne následky závetu vo forme notárskej zápisnice, resp. si ich ani nebola vedomá svedčí jej veta, ktorú im vo veľkom rozrušení často opakovala „ Nič som nepodpísala“. Význam tejto vety pochopili až po jej úmrtí. Namietali, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o ich návrhu neprihliadol ani na ust. § 476f Občianskeho zákonníka, ktorý výslovne vylučuje prítomnosť zainteresovaných osôb pri zriaďovaní závetu. Ten kto má byť dedičom zo závetu, ako aj osoby im blízke, nemôžu pri spisovaní závetu pôsobiť ako pisateľ. V konaní pri tom bolo preukázané, že odporkyňa v 2. rade prepísala dňa 21.03.2011 závet z 08.12.2010 na počítači u seba doma za prítomnosti odporkyne v 1. Namietali, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že slobodný a vážny prejav vôle urobiť závet do notárskej zápisnice bol preukázaný výsluchom svedkyne P. P., JUDr. B. Q. a RNDr. B. T., ako aj, že v konaní nebolo preukázané, že by bol závet do notárskej zápisnice spísaný inak, ako je v notárskej zápisnici uvedený. Poukázali na rozpory vo výpovediach svedkýň, na ktoré súd prvého stupňa neprihliadol. Svedecká výpoveď notárky JUDr. B. Q. sa výrazne odlišovala od výpovedi svedkýň P. P., RNDr. B. T., aj odporkyne v 2. rade, v trvaní spisovania notárskej zápisnice, samotnom priebehu tohto úkonu, aj prítomnosti odporkyne 2/ na tomto úkone. Kým svedkyňa JUDr. Q. tvrdila, že spísanie notárskej zápisnice trvá minimálne 1 hodinu, z toho komunikácia so závetcom približne pol hodinu, obe svedkyne aj odporkyňa uviedli, že celý akt vyhotovenia notárskej zápisnice trval 20-30 minúť. Odporkyňa v 2. rade výslovne uviedla, že vonku, teda kým G. M. prejavovala pred notárkou svoju vôľu, bola asi 10-15 minúť. Obe svedkyne, teda pani P. P. a RNDr. B. T., ako aj odporkyňa v 2. rade zhodne uviedli, že po prejave vôle poručiteľky za ich prítomnosti v domove dôchodcov notársku zápisnicu následne podpísali po jej spísaní až na notárskom úrade, teda už v neprítomnosti poručiteľky G. M.. Prečítanie notárskej zápisnice, jej schválenie účastníkmi a podpísanie sa pri tom podľa § 47 Notárskeho poriadku musí vykonať vždy na jednom mieste, ktoré sa označí ako miesto spísania notárskej zápisnice. Nakoľko notárska zápisnica bola svedkyňami podpísaná až na notárskom úrade, G. M. sa nemohla oboznámiť s textom hotovej notárskej zápisnice, nemohla si ju ani sama prečítať, ani jej nemohla byť notárkou nahlas prečítaná. Žiadna zo svedkýň tak nemohla svojím vlastnoručným podpisom potvrdiť, že notárska zápisnica bola po jej prečítaní poručiteľkou G. M. schválená, čo je v hrubom rozpore so zákonom a v dôsledku čoho je podľa ich názoru notárska zápisnica neplatná. Súhlasia s názorom súdu prvého stupňa, že každý môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice, avšak musí to byť jeho vôľa, jeho rozhodnutie potvrdené vlastnoručným podpisom na notárskej zápisnici. S názorom súdu, že osobou, ktorá môže čítať a písať nie je ten, kto dokáže písomne zaznamenať len svoj podpis, by bolo možné súhlasiť len v prípade, ak podpis ich tety by tvorila nejaká šifra. Podpis ich tety však nebol zautomatizovaný. Ich teta sa až do konca života vedela podpísať čitateľne, poznala jednotlivé písmenká. Nahradenie jej vlastnoručného podpisu na notárskej zápisnici pribraním dvoch svedkov úkonu nebolo teda vôbec potrebné a je len potvrdením premysleného plánu odporkýň. Žiadali prihliadnuť na všetky uvádzané skutočnosti, v súlade s § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. nariadiť na prejednanie odvolania voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa pojednávanie a po vykonaní navrhovaného dôkazu zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že ich návrhu v celom rozsahu vyhovie. Súčasne žiadali, aby odvolací súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 O.s.p. V prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa žiadali pripustiť možnosť podať voči nemu dovolanie, nakoľko ohľadne pripustenia nimi navrhovaného zvukovo obrazového záznamu ako dôkazu ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. K podanému odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadrili aj odporkyne v 1. a 2. rade, ktoré žiadali rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať im aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 66,73 eur. Napadnutý rozsudok považujú za vecne správny, výrok o zamietnutí návrhu považujú za spoľahlivo odôvodnený a teda sa v plnom rozsahu stotožňujú so záverom súdu, že vykonaným dokazovaním neboli preukázané tvrdenia navrhovateľov o neplatnosti závetu a zároveň neboli zistené iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci samej. Súd správne jednotlivo ako aj súhrnne vyhodnotil všetky dôkazy dôležité pre rozhodnutie vo veci samej a vykonaným dokazovaním zároveň správne zistil skutkový stav veci a tento posúdil tak, že neexistuje žiadny právne relevantný dôvod, prečo by predmetný závet mal byť určený za neplatný a teda privoliť k tvrdeniam navrhovateľov. Vo veci boli vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého boli vypočutí svedkovia tak označení navrhovateľmi, ako aj odporcami, ako i boli vypočuté osoby z prostredia domova dôchodcov, ktoré sa v minulosti podieľali na výkone zdravotnej starostlivosti o poručiteľku. Z rozhodnutia nepochybne vyplýva, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a teda žiadnym právne relevantným a zároveň zákonom prípustným spôsobom nepreukázali, že predmetný závet zo 07.04.2011 by mal byť urobený s vadou vôle, a to nedostatkom vôle u poručiteľky. Zdôraznili, že navrhovatelia počas celého pojednávania, ako aj v podanom odvolaní účelovo vytvárajú dojem, že konanie odporcov a ich záujem o poručiteľku, teda nebohú počas jej života bol tendenčný a neúprimný s cieľom získať dedičský podiel, čo opäť dôrazne popierajú. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že oni obe boli v príbuzenskom pomere k poručiteľke a ich starostlivosť o poručiteľku bola dlhodobá a všestranne zameraná, a to aj v čase, keď navrhovateľka 1/ bola dlhodobo v zahraničí (4 roky na Ukrajine) a kedy teda starostlivosť o tetu a uja nemohla vykonávať v rozsahu primeranom zdravotnému stavu a veku oboch týchto starších ľudí. Oni odmietajú akúkoľvek formu nátlaku vo vzťahu k poručiteľke pri spisovaní notárskej zápisnice a to bez ohľadu na jeho prípadnú formu. Hoci navrhovatelia u nich zhodne vylúčili akúkoľvek formu fyzického nátlaku, nedostatok prejavu vôle poručiteľky vidia v tom, že predmetný závet poručiteľka spisovala pod bezprávnou vyhrážkou, pričom k takémuto konaniu mala byť pohnaná najmä „ich citovým vydieraním“. Toto vydieranie podľa navrhovateľov spočívalo v ich opakovaných návštevách, v ich údajnom vedomom a citovom nátlakovom pôsobení na tetu, v prosbách a nárekoch, čoho dôsledkom malo byť to, že teta mala údajne ustúpiť a konať tak, ako údajne oni chceli. Hoci sa stotožňujú s názorom, že pre dispozíciu s majetkom pre prípad smrti je právne irelevantné, kto a akým spôsobom preukazoval starostlivosť o poručiteľa počas života, je potrebné dodať, že intenzita a spôsob vzájomnej komunikácie medzi poručiteľom a dedičom môžu podstatným spôsobom vo všeobecnosti ozrejmiť prípadnú pohnútku poručiteľa odkázať ten ktorý majetok tomu ktorému dedičovi. Z dokazovania vyplynulo, že najbližší vzťah mala poručiteľka pravdepodobne k navrhovateľke v 1. rade, čoho dôkazom je aj to, že sa rozhodla je ponechať výrazne väčšiu časť zo svojho majetku ako zvyšným dedičom. Zvyšným závetným dedičom rovnomerne odkázala po 1/10 zo svojho majetku, pričom v závete „opomenula“ navrhovateľov v 4.-7. rade, pričom z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že týmito „opomenutými“ osobami sú práve osoby, ktoré sa o poručiteľku nezaujímali a fakticky k nej nemali žiadny iný bližší vzťah. V odvolaní navrhovatelia, hlavne navrhovateľka v 1. rade, opätovne zvýrazňujú skutočnosť, že z ich pohľadu je absurdné, že im poručiteľka nič o svojom rozhodnutí spísať závet nepovedala. Nie je pravdou, že navrhovateľka v 1. rade nebola informovaná o úmysle poručiteľky zriadiť závet formou notárskej zápisnice, keďže priamo odporkyňa v 2. rade navrhovateľku v 1. rade o tomto tetinom úmysle informovala a zároveň ju požiadala o pomoc pri zabezpečení svedkov počas spisovania zápisnice, čo však navrhovateľka v 1. rade odmietla. K namietaným údajným obsahovým nedostatkom spisovanej zápisnice sa plne stotožňujú s odôvodnením súdu, že v konaní nebolo preukázané, že by bol závet do notárskej zápisnice spísaný inak, ako je v notárskej zápisnici uvedený a preto majú za to, že notárska zápisnica obsahuje všetky náležitosti podľa § 476d Občianskeho zákonníka. Pokiaľ aj vznikli mierne rozpory medzi výpoveďami osôb prítomných pri spisovaní notárskej zápisnice, tieto rozpory možno vysvetliť dlhším časovým odstupom od spisovania zápisnice a skutočnosťou, že svedkovia neboli vo veci osobne zainteresovaní, a teda nemožno od nich očakávať, že s odstupom času si budú pamätať podrobnosti. Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľov, že notárska zápisnica bola podpisovaná až na notárskom úrade, a teda nie v samotnom domove dôchodcov uviedli, že podľa vyjadrenia JUDr. Q. rukou vyhotovenú zápisnicu podpísali obaja svedkovia a to na mieste zariadení, následne na samotnom notárskom úrade. Svedkyňa T. sa nevedela vyjadriť, či niečo podpisovala aj v domove dôchodcov a svedkyňa P. na túto skutočnosť nebolo vôbec dotazovaná. Navrhovatelia v tejto časti poukazujú najmä na výpoveď svedkyne RNDr. T., pričom je zrejmé, že táto svedkyňa si najmenej pamätala na predmetnú udalosť, čo sama odôvodnila aj dlhším časovým odstupom. Ďalej poukázali na to, že medzi účastníkmi nebolo sporné a teda nebolo dokazované, že poručiteľka v čase vyhotovenia notárskej zápisnice bola absolútne nespôsobilá vlastnoručne si závet napísať. Je zrejmé, že pokiaľ poručiteľka prejavila záujem zanechať závet, mohla tak prípade urobiť v inej zákonnom predpísanej forme za podmienky, že budú splnené všetky zákonom predpísané náležitosti tohto úkonu. Medzi účastníkmi bolo sporné, či v čase spisovania notárskej zápisnice bola poručiteľka spôsobilá vlastnoručne sa podpísať alebo nie. Navrhovatelia tvrdili, že bola spôsobilá, odporkyne tvrdili, že táto spôsobilosť už u nej absentovala. Súd v tejto súvislosti podľa ich názoru správne ustálil, že spôsobilosť schopnosti písania alebo aj vlastnoručného podpisu je potrebné skúmať vždy ku dňu vyhotovenia toho ktorého úkonu, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto spôsobilosť u poručiteľky v čase priamo pred vyhotovením notárskej zápisnice riadne skúmala notárska požiadaná o spísanie tohto úkonu, teda JUDr. B. Q., a to tak, že požiadala poručiteľku o „kontrolnú vzorku“ písanie, resp. podpisu. Z dokazovania je pri tom zrejmé, že v čase spisovania notárskej zápisnice poručiteľka nebola spôsobilá vlastnoručne sa podpísať. Súd v odôvodnení rozsudku s poukazom na ust. § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka správne ustálil, že osobou, ktorá môže písať nie je ten, kto dokáže zaznamenať len svoj podpis. K námietkam navrhovateľov, že súd nevykonal dôkaz, a to zvukovo obrazový záznam s poručiteľkou zo dňa 12.08.2011 sa plne stotožňujú s odôvodnením súdu v tejto časti, keďže od počiatku tvrdili, že tento dôkaz je sám o sebe neprípustný, a to pre jeho rozpor so zákonom. Je potrebné zdôrazniť, že tento dôkaz bol vyhotovený bez vedomia a súhlasu poručiteľky, pričom poručiteľka bola zámerne zo strany navrhovateľov manipulovaná do vopred z ich strany pripravenej situácie, podľa vopred ich pripraveného scenára (a to 3 dni pred poručiteľkinou smrťou). Sú toho názoru, že aj v prípade jeho vykonania by v zásade nedošlo k zásadnej zmene v skutkových zisteniach, o ktoré svoje rozhodnutie prvostupňový súd oprel. Dodali, že poručiteľka mohla kedykoľvek závet zmeniť, prípadne ho odvolať, čo však nikdy neurobila, nakoľko závet zo 07.04.2011 vyjadroval jej skutočnú vôľu a poručiteľka s jeho obsahom bola spokojná. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a) - f) O.s.p. V prejednávanej veci navrhovatelia v podanom odvolaní ako odvolací dôvod uvádzajú ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je daný v prípade, pokiaľ súd nevykonal dôkaz navrhnutý účastníkom konania, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý je potrebné odstrániť. Navrhovatelia uvádzajú ako nevykonaný dôkaz zvukovo obrazový záznam rozhovoru s poručiteľkou vyhotovený navrhovateľkou v 1. rade dňa 12.08.2011. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (napr. III. ÚS 197/02, III ÚS 284/08) a jeho súčasťou nie je ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje aj právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( §120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok (len) neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu. Odvolací súd nepovažuje tento odvolací dôvod za daný. Je potrebné zdôrazniť, že aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že uvádzaný dôkaz bol vyhotovený navrhovateľkou v 1. rade v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi ( a to Občianskym zákonníkom) a vykonaním tohto dôkazu bez súhlasu G. došlo k porušeniu jej práv. Nemožno sa v danom prípade stotožniť s názorom navrhovateľov, že uvedený obrazovo zvukový záznam bol vyhotovovaný na úradné účely na základe zákona (mal byť použitý v dedičskej veci nebohého manžela poručiteľky). Predovšetkým je však potrebné zdôrazniť, že uvedený zvukovo obrazový záznam nemohol preukázať skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť iný právny záver v danej veci, zvlášť keď predmetný záznam sa týka skutočností ohľadne spisovanie iného závetu, datovaného 08.12.2010, ktorý mal byť údajne G. M. nadiktovaný a kvôli čitateľnosti ho prepísal jej nebohý manžel U. M.. Nevykonaním uvedeného dôkazu nedošlo teda k porušeniu žiadnych práv navrhovateľov. Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že navrhovatelia neopodstatnene uplatňujú odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. Navrhovatelia v podanom odvolaní ďalej vytýkajú prvostupňovému súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.). Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že okresný súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov, s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť zistených poznatkov. Predmetom posúdenia danej veci je platnosť závetu poručiteľky G., urobený dňa 07.04.2011 do notárskej zápisnice v Domove dôchodcov v F. pred notárkou JUDr. B. Q.. Navrhovatelia v odvolaní vychádzajú z odlišných skutkových záverov než súd prvého stupňa a robia z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery, týkajúce sa skutočností, či poručiteľka závet spísaný formou notárskej zápisnice urobila slobodne a vážne, pričom majú za to, že jej vôľa nebola slobodná, vážna, bez omylu, nebola skutočne daná. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 - 135 O.s.p. Ust. § 376d ods. 5 Občianskeho zákonníka upravuje podmienky, na základe ktorých môže poručiteľ jednostranným prejavom vôle pre prípad svojej smrti ľubovoľne naložiť so svojim majetkom, pričom ide o poručiteľa, ktorý nemôže čítať alebo písať. Na platnosť prejavu vôle sa vzťahujú aj všeobecné ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci súd prvého stupňa posudzoval závet poručiteľky z uvedených aspektov. Splnenie podmienok pre vyslovenie neplatnosti neplatného právneho úkonu z hľadiska ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preukázané nebolo, ktoré skutočnosti vyvodil okrem iného z výpovedí svedkov v konaní vypočutých, ktorí sa vyjadrovali k okolnostiam, ktoré predchádzali a ktoré nasledovali tomuto úkonu. Nebolo preukázané, že by poručiteľka svoj prejav vôle neurobila slobodne, vážne. V tejto súvislosti odvolací súd predovšetkým poukazuje na výsluch svedkýň, ktoré boli prítomné pri spisovaní závetu, predovšetkým na podrobný výsluch notárky, ktorá predmetný závet spisovala. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že v čase spisovania notárskej zápisnice poručiteľka nebola spôsobilá písať, resp. sa ani podpísať. Z výsluchu notárky JUDr. Q. nepochybne vyplýva, že notárka tak ako v iných prípadoch uskutočnila pokus o podpis poručiteľky na papier a po zistení, že poručiteľka sa nedokáže riadne podpísať, bol závet spísaný do notárskej zápisnice za prítomnosti dvoch nezainteresovaných svedkov. Z jej výpovede nepochybne vyplýva, že so závetcom viedla komunikáciu vo forme rozhovoru a samotná závetkyňa sa vyjadrovala komu a čo chce odkázať, pričom na prejavenie vôle nepostačuje iba odpoveď závetcu na otázky vo forme áno, nie. V tomto smere nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľov v odvolaní, že závetkyňa odpovedala iba na otázky notárky. Prejav vôle závetcu bol diktovaný nahlas, čo počula aj závetkyňa a svedkovia, pričom po nadiktovaní závetu do rukou písanej zápisnice bol závet opäť prečítaný a po opakovanom súhlase závetcu, že so závetom súhlasí, rukou vyhotovenú zápisnicu na mieste podpísali dvaja svedkovia a notárka. Následne aj na notárskom úrade bola notárska zápisnica prepísaná do tlačenej podoby, kde aj takto vyhotovenú zápisnicu svedkovia podpísali. Ako zdôraznila notárka, ale vyplýva to aj z výsluchu svedkýň, pri samotnom akte spisovania závetu do notárskej zápisnice neboli prítomné žiadne iné osoby, tak ako to v odvolaní opakovane tvrdia navrhovatelia. Zhodne so súdom prvého stupňa bol aj s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania odvolací súd toho názoru, že závet vyhotovený formou notárskej zápisnice dňa 07.04.2011 poručiteľkou G. M., je po formálnej a aj obsahovej stránke v súlade so zákonom, pričom v čase jeho vyhotovenia nepochybne v plnom rozsahu vyjadroval výslovnú, slobodnú a pochybnosti nevzbudzujúcu vôľu poručiteľky disponovať so svojim majetkom pre prípad smrti. Uvedený záver nemôžu spochybniť ani rozpory medzi výpoveďami osôb prítomných pri spisovaní notárskej zápisnice ohľadne celkového času spisovania závetu do notárskej zápisnice, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu súvisia s dlhším časovým odstupom od spisovania notárskej zápisnice. Pokiaľ navrhovatelia v odvolaní poukazujú na ďalšie skutočnosti, týkajúce sa spisovania iných závetov, vzájomných vzťahov medzi účastníkmi konania a nebohou poručiteľkou, prípadne uvádzajú ďalšie námietky v ich rozsiahlom odvolaní, odvolací súd uvádza, že sa nezaoberal všetkými týmito námietkami (keď niektoré námietky vôbec nesúviseli s daným konaním), keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Tento záver vyplýva jednoznačne aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR. Odvolací súd teda nezistil opodstatnenosť uplatneného dôvodu ani podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použite právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani tohto uplatneného dôvodu na odvolanie, keď sú prvého stupňa v danej veci správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa náležitosti právneho úkonu, ako aj spisovanie závetu do notárskej zápisnice osôb, ktoré nemôžu čítať v spojení s ust. § 49 a 50 Notárskeho poriadku, zaoberal sa všetkými relevantnými skutočnosťami a svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na určenie neplatnosti závetu v odôvodnení aj náležite vysvetlil. Dôsledne sa zaoberal dôvodmi, prečo nie je možné závet poručiteľky považovať za absolútne neplatný, s ktorým odôvodnením rozsudku, s poukazom na vykonané dokazovanie, sa aj odvolací súd stotožňuje a vo zvyšku naň poukazuje. Odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za presvedčivé a spĺňajúce parametre zákonného rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, správne citoval uvádzané právne predpisy, ktoré aplikoval aj na daný prípad a z ktorých vyvodil aj správne právne závery. S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Pokiaľ navrhovatelia v odvolaní žiadali vo veci nariadiť pojednávanie odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., ktoré ustanovenie uvádza, že na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd pojednávanie v danej veci nenariadil z dôvodu, že v danej veci nešlo o prípad, kedy by odvolací súd považoval za potrebné zopakovať alebo dopĺňať dokazovanie. Tým, že o odvolaní navrhovateľov bolo rozhodnuté bez nariadenia odvolacieho pojednávania nebola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom. Pokiaľ navrhovatelia v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa žiadali voči nemu pripustiť dovolanie z dôvodu, že ohľadne pripustenia nimi navrhovaného zvukovo obrazového záznamu ako dôkazu ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, odvolací súd dovolanie na túto otázku nepripustil, keď má za to, že ohľadne tejto skutočnosti nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným odporkyniam 1/, 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 58,69 eur podľa § 11 ods. 1, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. 2x polovica zo sumy 58,69 eur. Ďalej režijný paušál v sume 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Spolu ide teda o sumu 66,73 eur, ktorú v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. majú navrhovatelia 1/ - 7/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporkýň 1/, 2/. Odvolací súd ešte dodáva, že právneho zástupcovi odporkýň 1/, 2/ by správne patrila odmena za uvedený úkon vo výške 61,85 eur, keďže ide o úkon uskutočnený v roku 2014, pričom právny zástupca si uplatnil odmenu vo výške 58,69 eur, ktorá patrila za úkony uskutočňované v roku 2012. Keďže však ide o návrh právneho zástupcu odporkýň 1/, 2/, nad ktorý návrh odvolací súd nemôže ísť, priznal mu odvolací súd odmenu za úkon tak, ako si uplatnil. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .