Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/86/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712214437 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3712214437.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mária Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. so sídlom Ulica 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO 31 338 976, právne zastúpeného BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, proti žalovanému MP - Motocyklový priemysel, a.s. so sídlom Centrum 12/17, 017 28 Považská Bystrica, IČO 31 635 822, o zaplatenie 271,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 9Cb/104/2013-100 zo dňa 26. mája 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokovej časti, v ktorej žalobu vo zvyšku zamietol, m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 271,94 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania na súde prvého stupňa a odvolacieho konania vo výške 368,86 eur, pozostávajúca z náhrady za súdne poplatky vo výške 52,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 316,36 eur, ktorú je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO 36 833 533, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu vo zvyšku zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo veci samej rozhodol súd prvého stupňa opätovne po tom, čo Krajský súd Trenčín ako súd odvolací uznesením č.k. 16Cob/160/2013-80 zo dňa 27.11.2013 rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 9Cb/104/2013-60 zo dňa 25.7.2013 v napadnutej časti, v ktorej žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania zrušil a v týchto častiach vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 9Cb/104/2013-60 zo dňa 25.7.2013 vo výrokovej časti, v ktorej súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, nadobudol právoplatnosť a v tejto časti nebol predmetom preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu v odvolacom konaní sp.zn. 16Cob/160/2013 a ani v tomto odvolacom konaní sp.zn. 16Cob/86/2015. Predmetom konania zostala časť žalobcom uplatneného peňažného nároku vo výške 271,94 eur. Na skutkové zistenia, preukázané v rozsahu vykonaného dokazovania (zápisnica o pojednávaní dňa 19.3.2014), súd prvého stupňa aplikoval § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách, § 99 ods. 8, § 103 ods. 1, 2 zákona č. 566/2001 z.z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, po tom, čo súd prvého stupňa ustálil, že žalobca aj žalovaný sú podnikateľmi a dospel k záveru, že žaloba žalobcu vo zvyšku o zaplatenie 271,94 eur nie je dôvodná a túto zamietol. Konštatoval, že v súdenej veci ide o taký záväzok, ktorý vznikol na základe skutočnosti uvedenej v zákone. Žalobca viedol v r. 2008 pre žalovaného tzv. účet majiteľa a vzhľadom na túto skutočnosť má žalobca právo na to, aby mu žalovaný za túto činnosť zaplatil podľa § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z. odplatu, teda žalovaný má záväzok voči žalobcovi. Citovaný zákon však neupravuje konkrétnu výšku tejto odplaty. S poukazom na tvrdenia žalobcu o tom, že právo žalobcu určiť výšku poplatku vyplýva z prevádzkového poriadku, ktorý bol schválený Národnou bankou Slovenska, resp. že spôsob vyhotovenia cenníka je súčasťou prevádzkového poriadku, pričom tento postup je v súlade s § 103 ods. 1, 2, 3, 5, 6 zákona č. 566/2001 Z.z. (jednostranné určenie výšky poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov), súd prvého stupňa vzhľadom na znenie zákona č. 566/2001 Z.z. v r. 2008, poukázal na to, že prevádzkový poriadok mal upraviť pravidlá založenia a zrušenia účtov majiteľov. Preto zo slovných spojení „pravidlá založenia“ a „pravidlá zrušenia“ nemožno vyvodiť, že prevádzkový poriadok má obsahovať aj „pravidlá spoplatňovania služieb“, najmä nie také pravidlo, že Národná banka Slovenska súhlasí s tým, aby ceny služieb určil sám žalobca. Výklad aplikovaný žalobcom je podľa názoru súdu prvého stupňa v zásadnom rozpore so zákonom č. 18/1996 Z.z., ktorý totiž ustanovuje, že cena tovaru (termín tovar zahŕňa aj službu - § 1 ods. 1) má byť dohodnutá. Pri úvahe a aplikácii zákona č. 18/1996 Z.z. pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku vychádzal súd prvého stupňa, vedomý si toho, že zákon č. 18/1996 Z.z. sa nevzťahuje na cenné papiere, že v danom spore je podstatné to, že predmetom konania nie je cenný papier, ale cena za službu, ktorá iba súvisí s cennými papiermi. Pokiaľ ide o službu vedenia účtu majiteľa cenných papierov postavenie žalobcu nemá žiadne výrazné špecifiká, rovnakú službu poskytujú aj iné subjekty, konkrétne členovia centrálneho depozitára. V tejto súvislosti poukázal súd prvého stupňa na to, že žalobca do 31.12.2006 nemal oprávnenie viesť účty majiteľa cenných papierov pre iné právnické alebo fyzické osoby (§ 105 ods. 3 ZCP); toto právo získal od 1.1.2007 (článok II bod 18 zákona č. 644/2006 Z.z.). Súd prvého stupňa pri svojej úvahe vychádzal pri hodnotení, že služba vedenia účtu majiteľa cenných papierov nie je žiadnym výrazným spôsobom osobitná aj z Krátkeho slovníka slovenského jazyky obsahujúceho definície výrazu účet - zápis o stave a zmenách hospodárskych prostriedkov. Z uvedeného vyvodil, že žalobca vykonáva činnosť veľmi podobnú tomu, keď banka vedie bežný účet. Z hľadiska vedenia účtov je teda činnosť žalobcu a bánk do značnej miery podobná, žalobcovi však odpadá činnosť vkladania a vyberania z účtov a žalobca teda nemusí budovať finančne náročnú infraštruktúru potrebnú na manipuláciu s hotovosťou. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa uzavrel, že na právny vzťah žalobcu a žalovaného je potrebné aplikovať zákon č. 18/1996 Z.z., v zmysle ktorého by mala byť výška odplaty za vedenie účtu majiteľa cenných papierov dohodnutá. Žalobca v konaní nepreukázal, že sa so žalovaným dohodol za vedenie účtu v r. 2008 na odplate 10 000 Sk. K námietke premlčania, ktorú v konaní vzniesol žalovaný, súd prvého stupňa uviedol, že vzťah medzi účastníkmi sa spravuje Obchodným zákonníkom, ktorý v § 397 stanovuje premlčaciu doba 4 roky. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobca poskytol žalovanému službu vedenia účtu dňa 31.12.2008, žalobca mohol právo uplatniť na súde 1.1.2009. Keďže žalobca podal žalobu 27.11.2012 pred uplynutím 4 rokov, na námietku premlčania nebolo možné prihliadnuť. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Proti rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 9Cb/104/2013-100 zo dňa 26.5.2014 podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávneho rozhodnutie vo veci, podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., podľa ktorého súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Žalobca v odvolaní opísal skutkový stav (zhodne ako v predchádzajúcom odvolaní) a podrobne odôvodnil odvolanie, kde sa v samostatných častiach označených B1 - B3 vyjadroval k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, v časti označenej C sa žalobca vyjadril k porovnaniu služieb, ktoré poskytuje so službami, ktoré poskytujú iné subjekty, v časti označenej D sa žalobca vyjadril k tomu, že súd prvého stupňa neozrejmil dôvod diskriminácie, ktorú vo vzťahu k nemu zaviedol v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa a záver odvolania s poukazom na § 157 ods. 2 O.s.p. žalobca odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný a nepresvedčivý pre nedostatok dôvodov, čím mu súd neposkytol dostatočnú ochranu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46Ústavy Slovenskej republiky, keď rozhodnutie odôvodnil arbitrárne, svojvoľne a subjektívne bez relevantných a preskúmateľných podkladov. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nemá náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, prípadne zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca uplatnil náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil. Za podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní žalobcu považoval odvolací súd tie tvrdenia, v ktorých žalobca uviedol, že prevádzkový poriadok a cenník, ktorý vzniká na jeho základe, sú v súlade so zákonnou úpravou. S názorom súdu prvého stupňa vyjadreným v úvahe tohto súdu sa nestotožnil a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 341/01 a Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. PL ÚS 33/97 o tom, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti jednotlivých prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu, v ktorom ide o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa aplikoval extrémne formalistický výklad práva, keď tým, že zákon o cenných papieroch neupravuje konkrétnu výšku cien za služby považoval za dôvod, pre ktorý žalobca nemôže určovať ceny za vlastné služby tak, ako to robia všetky ostatné subjekty na trhu, vrátanie členov žalobcu. Výklad zákona nemôže byť závislý len na gramatickom znení jednotlivých právnych noriem. Z hľadiska logického, systematického, ale najmä teleologického výkladu je zrejmé, že pokiaľ je žalobca oprávnený vykonávať činnosť vedenia účtov majiteľov ako odplatný úkon a prevádzkový poriadok koštituuje pravidlá vedenia účtov a pravidlá pre poskytovanie s tým súvisiacich služieb, prevádzkový poriadok upravuje aj ceny, resp. tvorbu cien za tieto služby ako jednu z podstatných náležitostí odplatných právnych úkonov. Podľa § 103 ods. 6 zákona o cenných papieroch je prevádzkový poriadok spolu s cenníkom záväzný pre žalobcu aj pre žalovaného; nie sú všeobecne záväzným predpisom, ale sú záväzné len pre osoby taxatívne uvedené v citovanom ustanovení. Cenník, na základe ktorého žalobca určuje výšku poplatkov vzniká podľa postupu schváleného v súlade s § 103 ods. 3 zákona o cenných papieroch Národnou bankou Slovenska. Týmto zákonným postupom bolo schválené aj znenie čl. 16 prevádzkového poriadku v znení platnom od 1.7.2007. Extrémne formalistický jazykový výklad aplikovaný súdom prvého stupňa je podľa názoru žalobcu právne neudržateľný a ojedinelý. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že vzťahy týkajúce sa cenných papierov, ktoré upravuje zákon o cenných papieroch, nie je možné subsumovať pod právny režim zákona o cenách. Vznik, vedenie a zánik účtu majiteľa cenných papierov sa spravuje zákonom o cenných papieroch. Prevádzkový poriadok obsahuje pravidlá založenia, vedenia a zrušenia týchto účtov a pravidlá pre poskytovanie s tým súvisiacich služieb (§ 105 ods. 3, § 103 ods. 2 písm. b/, § 103 ods. 6). Odplata za poskytované služby za rok 2008 vyplýva priamo z cenníka za rok 2008. Žalobca súdu prvého stupňa vytýkal aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesení tohto súdu (č.k. 16Cob/160/2013-80 zo dňa 27.11.2013), postup súdu prvého stupňa bol neefektívny a v rozpore so spravodlivým konaním z dôvodu, že sa snažil umelo prispôsobiť svoje vyjadrenia svojej snahe aplikovať na vedenie účtu majiteľa cenných papierov rôzne zákonné normy využitím analógie a subjektívnych komparácií. Vedenie bežného účtu a vedenie účtu majiteľa cenných papierov sú upravené v samostatných zákonoch a preto neexistuje objektívny a legitímny dôvod, v dôsledku ktorého by bolo potrebné inštitút upravený v jednom zákone hodnotiť podľa iného zákona. Banka je subjektom finančného trhu, žalobca je subjektom kapitálového trhu. Z procesného hľadiska musí súd rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobe. Žalobca namietal, že súd prvého stupňa odôvodňuje určenie odplaty, na ktorú má žalobca nárok, cenami služieb poskytovaných neznámymi bankami, ktoré si určujú cena za svoje služby sami podľa vlastného uváženia a trhových podmienok. O odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. Pri doručovaní odvolania žalovanému nastali účinky podľa § 48 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého sa písomnosť doručovaná právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri považuje za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. V konaní pred súdom prvého stupňa bol žalovaný prostredníctvom osoby Ing. S. U., predsedu predstavenstva, prítomný na pojednávaní dňa 4.7.2013, na ktorom vzniesol námietku premlčania, nakoľko pohľadávka vznikla v r. 2008. Ako oprávnená osoba účastníka konania, žalovaného, uviedol, že vykonanie ďalších dôkazov, okrem tých, ktoré boli vykonané súdom prvého stupňa na pojednávaní, nenavrhuje. Odvolací súd vec prejednal v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého nariadil pojednávanie v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 115 ods. 1 O.s.p., keďže dospel k záveru, že je potrebné zopakovať dokazovanie, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v danom prípade je potrebné doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli účastníci konania, za podmienok podľa § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p. (§ 213 ods. 3, 5 O.s.p.). Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. odvolací súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný elektronickým podaním bez zaručeného elektronického podpisu požiadal dňa 31.3.2016 o 13:39 prostredníctvom Ing. S. U., predsedu predstavenstva, o zmenu termínu pojednávania z dôvodu, že G.. S. U. bude v deň konania pojednávania na odvolacom súde v nemocnici v Bratislave a z tohto dôvodu sa pojednávania nemôže zúčastniť. Senát odvolacieho súdu dňa 4.4.2016 prejednal žiadosť žalovaného a po posúdení údajov v tejto žiadosti uvedených zaujal názor, že žiadosť o zmenu termínu pojednávania žalovaným neakceptuje. Táto skutočnosť bola žiadateľovi o zmenu termínu pojednávania oznámená dňa 4.4.2016 o 13:24 na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti (§ 119 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.). Pre posúdenie žiadosti žalovaného o zmenu termínu pojednávania vychádzal odvolací súd zo skutočnosti, že žalovaný v žiadosti neuviedol žiadne údaje, okrem všeobecného uvedenia, že predseda predstavenstva bude v nemocnici v Bratislave, ktoré by sa mohli z hľadiska dôležitosti považovať za dôvod ospravedlniteľnosti a ani údaje, ktoré by tento dôvod viazali na splnenie podmienky určitého stupňa predvídateľnosti z hľadiska plánovanej kontroly alebo vyšetrenia zdravotného stavu alebo riešenia zdravotného problému v akútnom stave, všetko pri rešpektovaní osobných údajov oprávnenej osoby žalovaného. Žiadosť žalovaného nemá náležitosti podľa § 119 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že predvolanie na pojednávanie doručoval všetkým členom predstavenstva žalovaného. G.. S. U. predvolanie na pojednávanie doručované na adresu zapísanú v obchodnom registri neprevzal; poštový doručoval vyznačil adresát je neznámy. Predvolanie na pojednávanie prevzal G.. T. O., ktorý podaním došlým odvolaciemu súdu dňa 18.3.2016 oznámil, že sa k veci sa nevie vyjadriť, nakoľko od 1.12.1999 bol z funkcie člena predstavenstva odvolaný. V žiadosti o zmenu termínu pojednávania G.. S. U. uviedol adresu na doručovanie súdnych písomností žalovanému I. XX/XX, P.O.W. XX, XXX XX F. W.. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu v prípade splnenia podmienok, ktoré spočívajú v tom, že účastník konania alebo jeho právny zástupca bol na pojednávanie riadne predvolaný so zachovaním 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania (§ 115 ods. 2 O.s.p.) a tento účastník konania alebo jeho právny zástupca včas nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Dôležitý dôvod, pre povahu ktorého sa nemôže pojednávania zúčastniť sa musí týkať predovšetkým jeho osoby a mal by sa vyznačovať určitou mierou nepredvídateľnosti, mal by byť závažný a svojím rozsahom alebo z iných dôvodov by mal obsahovať dôvodený znak ospravedlnosti. Dôležitosť dôvodu treba hodnotiť ku všetkým okolnostiam konkrétnej veci aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti. Odvolací súd zopakoval dokazovanie listinou postupom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a na pojednávaní dňa 5.4.2016 oboznámil obsah dodatku č. 3 k cenníku žalobcu zo dňa 10.1.2008 (v spise na č.l. 4), výberu základných údajov o majiteľovi účtu podľa zadaného identifikačného čísla zo dňa 7.1.2013 (v spise na č.l. 16), evidenčnej karty žiadateľa o registráciu zo dňa 16.12.1997 (v spise na č.l. 43), registrácie zo dňa 16.12.1997 (v spise na č.l. 46, 47, 48, 49), notárskej zápisnice č. N 952/2003, Nz 107442/2003 zo dňa 19.11.2003 (v spise na č.l. 50-52), výpisu z účtu k spätnému dátumu zo dňa 14.6.2013 (v spise na č.l. 53-54), výpisu z obchodného registra žalobcu a žalovaného. Postupom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. vykonal odvolací súd dokazovanie ďalšími listinami, prevádzkovým poriadkom žalobcu zo dňa 30.10.2007 a zo dňa 30.1.2009, ich vytlačením a pripojením do spisu z webovej stránky žalobcu www.cdcp.sk <http://www.cdcp.sk>, ako aj výpisu z obchodného registra žalovaného v stave zapísanom v obchodnom registri dňa 4.4.2016. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na odvolacom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava doterajších písomných a ústnych prednesov vykonaných v danej veci a zotrval na dôvodoch odvolania. Z jednotlivých skutkových zistení, ktoré považoval odvolací súd v právnej veci za podstatné a ktoré mal preukázané z listín, ktorými vykonal dokazovanie na nariadenom odvolacom pojednávaní, ustálil tento skutkový záver : Na základe žiadosti žalovaného o registráciu označenej ako evidenčná karta zo dňa 16.12.1997, ku ktorej žalovaný priložil splnomocnenie podpísané predsedom predstavenstva G.. S. U. a členom predstavenstva G.. Q. Q. (úradne osvedčené podpisy dňa 16.12.1997) a výpis z obchodného registra zo dňa 12.12.1997, vykonalo Stredisko cenných papierov Bratislava SR, a.s. dňa 16.12.1997 registráciu majiteľa cenných papierov pod číslom 700200477229 s počtom cenných papierov 6962 (dôkazy v spise na č.l. 43 - 48). Rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky urobeného pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti Stredisko cenných papierov SR, a.s., osvedčeného notárskou zápisnicou č. N 952/2003, Nz 107442/2003 zo dňa 19.11.2003 (dôkaz v spise na č.l. 50-52), bola schválená (okrem iných) zmena obchodného mena spoločnosti Stredisko cenných papierov SR, a.s. na Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., zmena predmetu činnosti, zmena podoby akcií, zmena stanov vo forme nových stanov. Dňa 14.6.2013 vydal žalobca výpis účtu majiteľa cenných papierov, z ktorého mal odvolací súd preukázané, že žalovaný bol majiteľom cenných papierov spoločnosti BABETTA, a.s. v počte 6962 kusov (dôkaz v spise na čl. 54). V súlade s § 103 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZCP) vydal žalobca prevádzkový poriadok, z obsahu ktorého vyplýva, že v znení tohto prevádzkového poriadku ku dňu 30.10.2007 a ku dňu 30.1.2009 bolo v článku 16 s názvom Ceny služieb CDCP upravené, že CDCP poskytuje svoje služby za cenu stanovenú Cenníkom služieb centrálneho depozitára, ak zákon alebo osobitný právny predpis neustanovuje inak. Cenník schvaľuje dozorná rada CDCP a je prístupný k nahliadnutiu v sídle CDCP a zverejnený na web stránke CDCP. Tieto listiny odvolací súd vytlačil z webovej stránky žalobcu www.cdcp.sk <http://www.cdcp.sk> a pripojil do súdneho spisu. Ku dňu rozhodnutia veci odvolacím súdom žalovaný žalobou uplatnený peňažný nárok v časti vo výške 271,94 eur žalobcovi nezaplatil (faktúra č. 8000017149 zo dňa 31.12.2008). Odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že vzhľadom na znenie zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré bolo účinné v roku 2008, mal prevádzkový poriadok upraviť pravidlá založenia a zrušenia účtov majiteľov a preto zo slovných spojení „pravidlá založenia“ a „pravidlá zrušenia“ nemožno vyvodiť, že prevádzkový poriadok má obsahovať aj „pravidlá spoplatňovania služieb“, najmä nie také pravidlo, že Národná banka Slovenska súhlasí s tým, aby ceny služieb určil sám žalobca. Podľa názoru súdu prvého stupňa je výklad aplikovaný žalobcom v zásadnom rozpore so zákonom č. 18/1996 Z.z., ktorý ustanovuje, že cena tovaru (termín tovar zahŕňa aj službu - § 1 ods. 1) má byť dohodnutá. Pri úvahe a pri aplikácii zákona č. 18/1996 Z.z. vychádzal súd prvého stupňa z toho, že v danom spore je podstatné to, že predmetom konania nie je cenný papier, ale cena za službu, ktorá súvisí s cennými papiermi, poukázal na to, že pokiaľ ide o službu vedenia účtu majiteľa cenných papierov nemá postavenie žalobcu žiadne výrazné špecifiká, rovnakú službu poskytujú aj iné subjekty, oprávnenie viesť účty majiteľa cenných papierov pre iné právnické alebo fyzické osoby (§ 105 ods. 3 ZCP) žalobca získal od 1.1.2007 (článok II bod 18 zákona č. 644/2006 Z.z.) a pri svojej úvahe, že služba vedenia účtu majiteľa cenných papierov nie je žiadnym výrazným spôsobom osobitná, že žalobca vykonáva činnosť veľmi podobnú tomu, keď banka vedie bežný účet, vychádzal aj z Krátkeho slovníka slovenského jazyky obsahujúceho definície výrazu účet ako zápis o stave a zmenách hospodárskych prostriedkov. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že právny vzťah účastníkov konania, v ktorom žalobca aj žalovaný majú postavenie podnikateľov podľa § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, jeho vznik, ako aj nároky z právneho vzťahu vzniknuté, je potrebné v danej veci posúdiť podľa zákona o cenných papieroch, pričom právny vzťah vznikol za účinnosti zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení účinnom od 25.7.1997 do 31.5.1998 a žalobcom uplatnený peňažný nárok na zaplatenie poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 vo výške 331,94 eur, teda aj v časti vo výške 271,94 eur, vznikol za účinnosti zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení do 31.12.2008. Na právny vzťah a nároky z neho vzniknuté aplikoval odvolací súd tieto právne normy : Podľa § 161 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení do 31.12.2008 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 56 ods. 1 písm. a/ zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení účinnom od 25.7.1997 do 31.5.1998 stredisko je povinné evidovať zaknihované cenné papiere, zmeny ich majiteľov a ďalšie údaje, ktoré sa ich týkajú, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Podľa § 57 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení účinnom od 25.7.1997 do 31.5.1998 evidenciu zaknihovaných cenných papierov vedie stredisko na účtoch majiteľov cenných papierov a v registri emitentov cenných papierov. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení účinnom od 25.7.1997 do 31.5.1998 ostatným osobám zriadi stredisko účet na ich žiadosť alebo na žiadosť emitenta, obchodníka s cennými papiermi alebo organizátora verejného trhu. Podľa § 58 ods. 5 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení účinnom od 25.7.1997 do 31.5.1998 právny vzťah medzi majiteľom účtu a strediskom sa spravuje týmto zákonom a Obchodným zákonníkom. Podľa § 164 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení do 31.12.2008 účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov sa pokladá za evidenciu podľa § 99 ods. 3. Účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov vedie centrálny depozitár. Podľa § 7 ods. 9 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení do 31.12.2008 majiteľom cenného papiera podľa § 10 ods. 1 písm. b/ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudla cenný papier na základe zmluvy alebo na základe inej právnej skutočnosti ustanovenej zákonom a je zapísaná ako majiteľ cenného papiera v evidencii podľa § 10 ods. 4 písm. b/ a c/, § 99 ods. 3 písm. b/, § 104 ods. 2 a § 164 ods. 1, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 99 ods. 3 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení do 31.12.2008 centrálny depozitár eviduje majiteľov zaknihovaných cenných papierov na účtoch majiteľov a údaje o cenných papieroch na klientských účtoch členov v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Podľa § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení do 31.12.2008 činnosti uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára vykonáva centrálny depozitár za odplatu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 103 ods. 6 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení do 31.12.2008 prevádzkový poriadok je záväzný pre centrálneho depozitára, členov, obchodníka s cennými papiermi, ktorý vedie evidenciu podľa § 71h ods. 2, obchodníka s cennými papiermi, ktorému centrálny depozitár zriadil držiteľský účet podľa § 105a, právnické a fyzické osoby, ktorým centrálny depozitár zriadil účty majiteľov podľa § 105 a § 164, emitentov, ktorých cenné papiere sú evidované v centrálnom depozitári, emitentov, ktorým vedie centrálny depozitár zoznam akcionárov, burzu cenných papierov, právnické a fyzické osoby podávajúce príkaz na registráciu vzniku, zmeny alebo zániku záložného práva, právnické a fyzické osoby požadujúce vyznačenie záložného práva na listinnom cennom papieri a pre právnické a fyzické osoby požadujúce výpis z registra záložných práv. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol založený podľa § 56 ods. 1 písm. a/ zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení účinnom od 25.7.1997 do 31.5.1998 na základe písomnej žiadosti žalovaného zo dňa 16.12.1997, kedy Stredisko cenných papierov SR, a.s. zriadilo žalovanému účet majiteľa cenných papierov. Činnosť podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých predpisov vykonáva žalovaný ako právny nástupca Strediska cenných papierov SR, a.s. od 19. marca 2004. Žalovaný aj v r. 2008 viedol pre žalovaného účet majiteľa cenných papierov. Z tohto dôvodu žalobca v súlade s § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 vyúčtoval za vedenie účtu za rok 2008 odplatu faktúrou č. 8000017149 vo výške 331,94 eur podľa dodatku č. 3 k cenníku zo dňa 10.1.2008 schváleného dozornou radou v súlade s prevádzkovým poriadkom schváleným Národnou bankou Slovenska. Prevádzkový poriadok, a na jeho základe schválený cenník, je v súlade s § 103 ods. 6 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení do 31.12.2008 a je záväzný pre právnické a fyzické osoby, ktorým centrálny depozitár zriadil účty majiteľov podľa § 105 a § 164. Žalovaný má postavenie právnickej osoby, ktorej centrálny depozitár zriadil účet majiteľa podľa § 164 ods. 3 tohto zákona. Za vedenie účtu majiteľa cenných papierov vzniklo žalobcovi právo a žalovanému povinnosť zaplatiť odplatu určenú cenníkom vo výške 10 000 Sk, t.j. 331,94 eur. Predmetom odvolacieho konania bola časť z tejto odplaty vo výške 271,94 eur. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Ustanovenie § 324 Obchodného zákonníka je ustanovením kogentným podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka. Splnenie záväzku je jedným zo spôsobov jeho zániku a predstavuje právny úkon, ktorým dlžník prejavuje vôľu smerujúcu k zániku právneho vzťahu konaním, ktorého obsah zodpovedá subjektívnej povinnosti. Pre účinok zániku záväzku splnením, aj peňažného, Obchodný zákonník v § 324 ods. 1, vyžaduje, aby k splneniu záväzku došlo riadne v súlade s dohodnutými alebo zákonom stanovenými náležitosťami plnenia : bez vád, v čase a v mieste plnenia, určenie adresáta plnenia a určenie poskytovateľa plnenia. Odvolací súd mal v konaní preukázané, že žalovaný nesplnil svoj záväzok riadne a včas, v dôsledku čoho by došlo k zániku jeho záväzku podľa § 324 ods. 4 Obchodného zákonníka. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalovaného v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zaviazal na zaplatenie odplaty za vedenie účtu majiteľa cenných papierov vo výške 271,94 eur ako zvyšku jeho záväzku vyúčtovaného faktúrou č. č. 8000017149. V súlade s citovaným právnym záverom odvolací súd uvádza, že nárok žalobcu uplatnený žalobou nepodlieha pri posudzovaní jeho výšky režimu zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách. V tomto smere je právne posúdenie veci súdom prvého stupňa nesprávne. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa je toho názoru, že námietka premlčania vznesená žalovaným v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nie je dôvodná. Pre oblasť obchodných právnych vzťahov platí právna úprava premlčania v § 387 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má charakter komplexnej úpravy a subsidiárne použitia Občianskeho zákonníka je takmer vylúčené. V danej veci platí všeobecná štvorročná premlčacia doba 4 rokov podľa § 397 Obchodného zákonníka, pre ktorú platí začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca má právo vymáhateľné na súde a toto právo sa mohlo uplatniť na súde najskôr dňa 1.1.2009 po uplynutí obdobia, za ktoré žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie odplaty - poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008. Žalobca uplatnil právo na súde dňa 27.11.2012 (§ 82 ods. 1 O.s.p.) v priebehu plynutia tejto doby, ktorá by uplynula dňa 1.1.2013. O náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa a o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešný, priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie a bránenie práva. Náhrada trov konania pozostáva : Iné trovy : - súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 19,50, súdny poplatok za odvolanie vo výške 16,50, súdny poplatok za podanie odvolania v predchádzajúcom odvolacom konania vo výške 16,50 eur, spolu vo výške 52,50 eur Trovy právneho zastúpenia (tarifná hodnota 271,94 eur) podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. po 23,24 eur/jeden úkon právnej služby : - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 14.8.2013 + paušál 7,81 eur - odvolanie zo dňa 16.8.2013 proti rozsudku súdu prvého stupňa č.k.9Cb/104/2013-60 zo dňa 25.7.2013 + paušál 7,81 eur - účasť na pojednávaní dňa 19.3.2014 pred súdom prvého stupňa v čase od 11,10 hod. do 12,00 hod. + paušál 8,04 eur - odvolanie zo dňa 16.6.2014 proti rozsudku súdu prvého stupňa č.k.9Cb/104/2013-100 zo dňa 26.5.2014 + paušál 8,04 eur - účasť na pojednávaní dňa 5.4.2016 pred odvolacím súdom v čase od 10,25 hod. do 10,50 hod. + paušál 8,58 eur - náhrada za čas strávený cestou z Považskej Bystrice do Trenčína a späť dňa 5.4.2016 v rozsahu 3 polhodín po 14,30 eur = 42,90 eur - cestovné výdavky za cestu z Nitry do Považskej Bystrice a späť dňa 19.3.2014 motorovým vozidlom zn. U.v.č. W.a vzdialenosť 145 km x 2 = 290 km x 12,3 spotreba/100 km x 1,431 eur/liter PHM = 51,04 eur - cestovné výdavky za cestu z Považskej Bystrice do Trenčína a späť dňa 5.4.2016 motorovým vozidlom zn. U., ev.č. W za vzdialenosť 45 km x 2 = 90 km x 12,3 spotreba/100 km x 1,193 eur/liter PHM ako priemernej ceny za apríl 2016 = 13,21 eur Trovy právneho zastúpenia spolu 363,63 eur + 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 52,73 eur = 316,36 eur. Podľa § 149 ods. 1 je žalovaný povinný náhradu trov konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu na jeho účet číslo : IBAN : X SWIFT : I. (XXXXXXXXXX/XXXX) vedený v Československej obchodnej banke, a.s. Odvolací súd nepriznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia za písomné podanie za súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 18.3.2014 z dôvodu, že podanie vyjadrenia jeden deň pred pojednávaním bez predchádzajúcej výzvy súdu alebo na podnet protistrany nepovažoval odvolací súd za účelne vynaložené trovy, za vypracovanie právneho rozboru veci z dôvodu, že z obsahu spisu nevyplýva, kedy a pre koho mal byť tento úkon právnej služby právnym zástupcom vypracovaný a komu mal byť podaný. V súdnom spise sa nenachádza žiadne podanie právneho zástupcu žalobcu s označením a obsahom právneho rozboru veci. Súd nepriznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia spočívajúce v náhrade za čas strávený cestou z Bratislavy do Považskej Bystrice a späť dňa 19.3.2014 z dôvodu, že dňa 19.3.2014 (pojednávanie pred súdom prvého stupňa), sa na pojednávaní za advokátsku kanceláriu zúčastnila Mgr. Daniela Čičkánová ako advokátska koncipientka, ktorá mala postavenie zamestnanca právneho zástupcu žalobcu a vykonávala svoje stanovené pracovné úlohy v rámci pracovného zaradenia. Žalobcovi nepatrí ani náhrada trov právneho zastúpenia spočívajúca v náhrade za čas trávený cestou z Bratislavy do Trenčína a späť dňa 5.4.2016 (pojednávanie pred odvolacím súdom) z dôvodu, že na pojednávaní sa zúčastnila osobne Mgr. T. C., PhD. ako advokátka na základe substitučného plnomocenstva, ktorá vykonáva advokáciu v sídle Považská Bystrica. Preto odvolací súd priznal žalobcovi túto náhradu iba za čas strávený cestou z Považskej Bystrice do Trenčína a späť v rozsahu 3 polhodín. Cestovné náhrady za účasť na pojednávaní dňa 19.3.2014 pred súdom prvého stupňa priznal odvolací súd žalobcovi za cestu Nitra - Považská Bystrica a späť z dôvodu, že vo vyčíslení náhrady trov konania zo dňa 16.6.2014, ktoré bolo súčasťou odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa právny zástupca žalobcu uviedol, že tieto výdavky vznikli v dôsledku cestovania na pojednávanie z kancelárie nachádzajúcej sa v Nitre. Cestovné náhrady za účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 5.4.2016 priznal odvolací súd žalobcovi za cestu z Považskej Bystrice do Trenčína a späť z rovnakých dôvodov ako pri náhrade za čas strávený cestou na toto pojednávanie. Pri náhrade cestovných výdavkov za cestu dňa 5.4.2016 uplatnil žalobca cenu PHM vo výške 1,431 eur/ liter. Odvolací súd priznal žalobcovi tieto výdavky iba v priemernej cene 1,193 eur/liter pre cene za PHM Natural 95 (www.auto.sme.sk <http://www.auto.sme.sk>). Lehota na splnenie uložených povinností je určená podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.