Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/271/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205358 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615205358.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho o návrhu navrhovateľky: Ing. L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., R. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Petrom Arendackým, advokátom so sídlom v Bratislave, Železničiarska 13, proti: T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., C. XXXX/XX, zastúpený splnomocnencom JUDr. Ivanom Pillárom, bytom Topoľčany, Družby 1711/44, o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie Branislava Pillára proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, zo dňa 23. marca 2016, č.k. 1C/107/2015-57, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania potvrdzuje. II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : . Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 6C/82/2010-44 zo dňa 04.11.2010 tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky Ing. L. H. k T. H. a zaviazal ho na náhradu trov konania navrhovateľke vo výške 633,71 Eur. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil čo do výroku I. a II s poukazom na ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) v spojení s ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, a čo do výroku III. s poukazom na ust. § 142 ods. 3 a § 149 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „O.s.p“) (účinného do 30.06.2016). V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľka svojím návrhom, doručeným prvoinštančnému súdu dňa 15.10.2015, domáhala zrušenia svojej vyživovacej povinnosti k T. H. s účinnosťou od 13.10.2015. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 6C/82/2010-44 zo dňa 04.11.2010 jej zvýšil súd vyživovaciu povinnosť na sumu 160,- Eur mesačne, čo predstavuje poslednú úpravu vyživovacej povinnosti voči nemu. Navrhovateľka si svoju vyživovaciu povinnosť riadne a načas plnila. T. H. po dosiahnutí plnoletosti ukončil stredoškolské štúdium na Gymnáziu v Q.. Následne študoval na Vysokej škole v Sládkovičove na Fakulte práva. Nakoľko však navrhovateľku neinformoval o jeho študijných výsledkoch, ani na jej výzvu zo dňa 08.09.2015 jej nezaslal potvrdenie o štúdiu, bolo zrejmé, že žiadnu školu nenavštevuje. T. H. je podľa vedomostí navrhovateľky v súčasnosti zamestnaný a jeho príjem mu postačuje na zabezpečenie živobytia. Na základe týchto skutočností žiadala zrušiť jej vyživovaciu povinnosť voči T. H.. Po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel prvoinštančný súd k záveru, že návrh bol podaný v prevažnej časti dôvodne, nakoľko T. H. zanechal štúdium na vysokej škole podľa písomného potvrdenia dňa 05.09.2012. Podľa potvrdenia ÚPSVaR Topoľčany v súčasnosti nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá a ani nikdy nepoberal dávku v hmotnej núdzi ani žiadne iné sociálne dávky vyplácané ÚPSVaR. Podľa vyjadrenia jeho splnomocnenca, sám s návrhom súhlasí. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie návrhu vyhovel, avšak nie v celom rozsahu. Navrhovateľka vo svojom návrhu žiadala zrušiť jej vyživovaciu povinnosť voči T. H. s účinnosťou od 13.10.2015, pričom návrh bol prvoinštančnému súdu doručený až dňa 15.10.2015. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania s výnimkou výživného pre maloleté dieťa, čo však nie je tento prípad. Preto súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči T. H. s účinnosťou až od podania návrhu (15.10.2015) a vo zvyšku návrh zamietol. Nakoľko teda mala navrhovateľka vo veci úspech v prevažnej časti, a neúspešná bola len v tej časti, v ktorej sa domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti za obdobie od 13.10.2015 do 15.10.2015, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania, celkovo vo výške 633,71 Eur. Rovnako súd prvej inštancie nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mala navrhovateľka trovy konania znášať sama, preto tvrdenie právneho zástupcu T. H., že konanie bolo zbytočné, nebolo preukázané. Súd mal zato, že T. H. si musel byť vedomý skončenia vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči nemu z dôvodu prerušenia štúdia a odchodu do zahraničia, kde pracuje a zdržiava sa, avšak sám nepodal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Navrhovateľka nemohla zrušenie vyživovacej povinnosti určenej súdom (a teda aj exekučného titulu voči sebe) dosiahnuť iným spôsobom ako podaním návrhu. Keďže jej v tejto súvislosti vznikli oprávnené a preukázateľné trovy spojené s právnym zastúpením, má ako úspešný účastník konania právo na ich náhradu. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie T. H. a to proti výroku, ktorým bola zaviazaný zaplatiť navrhovateľke trovy konania. Poukázal na tú skutočnosť, že súd náhradu trov konania zdôrazňuje, že navrhovateľka bola v konaní úspešná. Poukázal na tú skutočnosť, že ako matka dieťaťa na jeho výživu neprispievala od roku 2015 a aj bez súdneho rozhodnutia prestala s vyživovacou povinnosťou. Namietal, prečo si navrhovateľka s vysokoškolským vzdelaním pozvala na konania advokáta z Bratislavy pre tak jednoduchý prípad ako je ukončenie vyživovacej povinnosti. Pokiaľ si ho do konania prizvala zároveň nech ona znáša trovy konania. Ďalej uviedol, že má 25 rokov, za celý čas života mu matka neposlala ani pohľadnicu a teraz od neho požaduje ako odmenu jeho pol mesačný plat. Žiadal preto v konečnom dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania tak, že náhradu trov úspešnému účastníkovi neprizná. 3. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z týchto dôvodov: 5. V prvom rade je nutné konštatovať, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ktorými bol zrušený zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov s tým, že z ust. § 470 ods. 1, 2, veta prvá CSP vyplýva, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 6. Ako vyplýva z vyššie cit. ustanovenia zákona, nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesných právnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového a mimosporového poriadku. Predkladateľ pamätá na situácie, kedy nová právna úprava by zhoršila postavenie strany a tieto rieši prechodnými ustanoveniami. V odôvodnených prípadoch sú stanovené výnimky z tohto základného pravidla. 7. Preto s poukazom na vyššie cit. ustanovenia zákona dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania posudzovať podľa procesných predpisov platných a účinných v čase rozhodovania pred súdom prvej inštancie, t.z. podľa Občianskeho súdneho poriadku. 8. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola zrušená vyživovacia povinnosť k T. H. vo zvyšku návrh zamietnutý odvolaním napadnutý nebol a v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý. Predmetom prieskumu potom bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol T. H. zaviazaný zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 633,71 eur. 9. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd mu môže priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. 10. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie navrhovateľka mala vo veci v prevažnej časti predmetu konania úspech a neúspešná bola len v časti, kde sa domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti za čas od 13.10.2015 do 15.10.2015 a preto jej procesný neúspech jej považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti predmetu konania a preto bol v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvej inštancie, ktorý jej priznal plnú náhradu trov konania. 11. Ust. § 142 ods. 1, 2, 3 O.s.p. upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania podľa mieru úspechu vo veci. Pokiaľ vychádzame z ust. § 142 ods. 3 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech súd prizná plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, čo je prejednávaný prípad. Priznať možno náhradu tých trov, ktoré boli potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu mu práva. Odmena za zastupovanie advokátom predstavuje vždy trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Jednotlivé úkony právnej služby však takúto povahu nemusia mať. 12. Preto v prejednávanej veci je nutné konštatovať, že je právom navrhovateľky zvoliť si právneho zástupcu aj mimo miesta trvalého bydliska, prípadne mimo miesta sídla súdu, pričom pri rozhodovaní o otázke náhrady trov konania je vždy podstatná otázka úspechu, prípadne neúspechu v konaní. V prejednávanej veci nezistil odvolací súd žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako ich predpokladá ust. § 150 O.s.p. na to, aby v spore úspešnej navrhovateľke neboli priznané trovy konania. Pokiaľ T. H. namieta, že navrhovateľka mala možnosť mimosúdne sa dohodnúť je zrejmé, že medzi účastníkmi k takejto mimosúdnej dohode nedošlo a za týchto okolností potom dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k tomu právnemu záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, v rámci ktorého bola priznaná navrhovateľka náhrada trov konania je v celom rozsahu správne a korektné. Odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k jednotlivým úkonom právnej pomoci a v tejto časti odkazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. 13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 58 a § 52 CMP, kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné použiť výnimky stanovené v § 54, § 55 CMP. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).