Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/315/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614205217 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3614205217.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu J. M. R., s.r.o., so sídlom L., J. XX, A. : XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou E.. C. M., s.r.o., so sídlom L., J. XX, proti žalovaným 1/ C. E., bytom H. J. a X./ H. E., bytom J., Y. S. XXXX/XX, o zaplatenie 2.025,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 08. júna 2016, č.k. 6C/57/2014-65, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o priznaní náhrady trov konania združeniu Y. p o t v r d z u j e . Združeniu Y. so sídlom Y. právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh vo veci samej, výrokom II. nepriznal žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania proti žalobcovi a výrokom III. zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/ a 2/ (združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Y. nám. 7, XXX XX L., A. : XX XXX XXX), trovy konania v sume 199,20 eur na účet právneho zástupcu JUDr. J. J., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 2.025,44 eur, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 29.06.2009 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným 1/ uzatvoril dňa 18.06.2008 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 1.327,76 eur, ktorý sa zaviazal žalovaný 1/ splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach vo výške 85,14 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný 2/ pristúpil k záväzkom žalovaného 1/ zo zmluvy ako spoludlžník v zmysle ust. § 533 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 3, do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 528,76 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ bol v omeškaní s úhradou splátky č. 7 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 2.025,44 eur dňa 28.06.2009. Túto sumu neuhradil ani čiastočne. Dňa 18.09.2014 do konania vstúpilo združenie Y. ako vedľajší účastník na podporu žalovaných 1/, 2/. Vedľajší účastník sa k veci písomne vyjadril dňa 20.04.2016, pričom uviedol, že predmetná zmluva obsahuje neprimerané vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru, ktoré dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi a preto sú neplatné, keďže svojou povahou ide o úžeru. Ku kontraktačnému procesu uviedol, že žiadosť / zmluva trpí vnútorným obsahovým rozporom ( obsahový rozpor návrhu a akceptácie) , a to rozporom v bode 5 a 6 ohľadom predpokladanej RPMN úveru za úver, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Žalovaný sa ocitol v omeškaní so zaplatením už pri 3. splátke, pričom žalobca celý úver zosplatnil dňa 17.05.2009, čím sa stali zročné všetky splátky a celý dlh. Žalobca si mohol svoje právo na súde uplatniť už počas neplnenia povinnosti žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal návrh na súd až po uplynutí premlčacej doby dňa 25.08.2014, vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania celého nároku. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že nárok žalobcu sa odvíjal od formuláru - žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej účelom bolo poskytnutie úveru podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovaným 1/, 2/ finančné prostriedky, ktoré sa žalovaní zaviazali splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že účastníci chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže predmetom zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru s poukazom na § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaní 1/, 2/ dňa 10.06.2008 podpísali formulárovú žiadosť, tak ako to vyplýva zo Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere bod 2 ods. 2.1, t. j. že sa zmluva uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. V konaní nebolo preukázané, že by písomný návrh - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru predloženého dlžníkom (žalovaným) bol prijatý veriteľom (žalobcom). Žalobca v bode 6. žiadosti ( ktorý nemohli vyplniť dlžníci - žalovaní pri podávaní žiadosti) uviedol iné údaje oproti návrhu v bode 5., napr. nachádza sa tam iná ročná percentuálna miera nákladov za úver. Pokiaľ ide o oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 18.06.2008, toto tiež súd posudzoval z hľadiska, či ide o prijatie návrhu takého, ako ho predložili dlžníci - žalovaní 1/, 2/. Súd z tohto oznámenia zistil, že v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi sú uvedené zmeny, napr. iná RPMN úveru, a pod., pričom ide o náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, aby boli obsahom zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého žalovanými ako dlžníkmi, ale súd toto oznámenie považoval za nový návrh. Žalobca v konaní nepreukázal, že by jeho návrh vyplnený v bode 6. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ktorý žalobca vyplnil až po podpise návrhu dlžníkmi alebo navrhnutý obsah zmluvy v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkom bol totožný so "žiadosťou" dlžníka, resp. že by takýto nový návrh žalovaní ako dlžníci v súlade s § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijali. Žalobca teda nepreukázal, že by návrh žalovaných bol totožný s návrhom prijatým veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Ďalej v konaní žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o zosplatnení úveru žalovaným 1/, 2/, keď predložil len vrátenú listovú zásielku doručovanú žalovanému 1/ s poznámkou " adresát nezastihnutý ", pričom doručovanie oznámenia žalovanému 2/ ani len nepredložil, na základe čoho je zrejmé, že nedošlo k účinnému k zosplatneniu úveru. Súd prvej inštancie mal zároveň za to, že žalobca pri dojednávaní úrokov nekoná v súlade s dobrými mravmi, pretože dohodnuté úroky vo výške cca 70 % ročne sú v rozpore s dobrými mravmi, pretože vysoko prekračujú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami za obdobné úvery. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobu zamietol v celom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešným žalovaným 1/,2/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnili. Súd priznal plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/, 2/ trovy konania v celkovej sume 199,20 eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia spočívajúce z 2 úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava veci v sume 91,29 eur a písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci samej v sume 91,29 eur, 1 krát režijný paušál za rok 2014 v sume 8,04 eur ( vstup VÚ do konania prostredníctvom právneho zástupcu v roku 2014) a 1 krát režijný paušál za rok 2016 v sume 8,58 eur (vyjadrenie k návrhu) v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), písm. c) a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to do výroku III. o priznaní náhrady trov konania združeniu Y. (pôvodne v postavení vedľajšieho účastníka) z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Namietal, že uvedenému združeniu nevzniklo postavenie v zmysle § 93 O.s.p. Ďalej mal za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol žiadny dôvod na vysvetlenie toho, prečo toto združenie ako vedľajší účastník - ktorý je zo zákona považovaný za personálne a odborne vybaveného - má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré má robiť sám. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nezaoberal otázkou účelnosti uplatneného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, a teda je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre absenciu akýchkoľvek dôvodov pre postup podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/958/2014 zo dňa 27.02.2015 a Krajského súdu v Trnave, č.k. 10 Co/600/2015-62. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku. 3. Žalovaní 1/,2/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili. 4. Združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 05.08.2016 uviedlo, že prostredníctvom vyjadrenia zo dňa 15.4.2016 poukázali na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, najmä na to, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj na to, že dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39 Obč. zák. neplatná. Ďalej vzniesol námietku premlčania a poukázal na vady kontraktácie. Tieto argumenty považoval vo veci samej za opodstatnené. Upozornenie na neprijateľnosť podmienok, námietku premlčania alebo iné kvalifikované právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom treba považovať za účelný úkon. Mal za to, že trovy konania v danej veci je nutné považovať za účelne vynaložené a trval na ich náhrade. Mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil úkony vedľajšieho účastníka ako účelné a hospodárne. Odmietol tvrdenia žalobcu, že nárok na trovy konania vedľajšieho účastníka je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje výsledok účelovosti a zneužívania ust. § 93 O.s.p. Žalobca sám využil zákonné právo na zastúpenie advokátom, pričom toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, čo je v priamom rozpore s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Vo svojom vyjadrení poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, z ktorých vyplýva opodstatnenosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom v spotrebiteľských sporoch. Vedľajší účastník mal za to, že trovy právneho zastúpenia boli účelne vynaložené a dostatočne preukázané. Navrhol rozhodnutie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a zároveň si za vyjadrenie k podanému odvolaniu uplatnil trovy právneho zastúpenia. 5. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu združenia Y. k odvolaniu, uviedol, že pre účely aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p. nemá uvedené združenie žiaden vzťah k výsledku konania, preto mu z rozhodnutia vo veci samej neplynie žiadne právo, či nárok. Ďalej poukázal na to, že uplatňovanie trov konania združením je v rozpore s dobrými mravmi, predstavuje výsledok účelovosti a zneužívania ust. § 93 ods. 2, 4 O.s.p. 6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti - vo výroku III. o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V zmysle § 387 ods. 2 C.s.p., sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku v napadnutej časti a len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza: 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Medzi vydaním napadnutého rozsudku a podaním odvolania žalobcom v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie posudzoval všetky úkony súvisiace s náhradou trov konania. 10. Postavenie združenia Y. ako vedľajšieho účastníka do 30.06.2016 upravoval § 93 O.s.p. Ako právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.), mal, okrem práva zúčastniť sa konania, rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.). S nástupom účinnosti novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016) inštitút vedľajšieho účastníka, v podobe v akej ho poznal Občiansky súdny poriadok, zanikol. 11. V našom právnom poriadku vo všeobecnosti platí, že v prípade stretu starej právnej úpravy (lex priori) a právnej úpravy novej (lex posterior) zásadne platí nepravá retroaktivita, t.j. že od účinnosti novej právnej normy sa aj právne vzťahy vniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony sa však riadia zrušenou právnou normou (aplikuje sa princíp ochrany minulých právnych skutočností a právnych konaní). Dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by totiž bola pravá retroaktivita ( lex posterior by rušil resp. neuznával právne účinky úkonov vzniknutých v dobe účinnosti lex priori), ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, až na striktne vymedzené výnimky. 12. Odvolací súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že právo združenia Y. S. na náhradu trov konania za obdobie do 30.06.2016 je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko k ich vzniku došlo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. 13. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 14. Čo sa týka priznanej náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi - Y., súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/, 2/ priznal náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 199,20 Eur. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v tomto smere plne stotožňuje . 15. Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, mal do 30.06.2016 (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - žalovaných 1/,2/. 16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p., ako vecne správne potvrdil. 17. Čo sa týka náhrady trov právneho zastúpenia združeniu Y. v odvolacom konaní, odvolací súd rozhodol o ich nepriznaní. Vychádzal z toho, že združeniu Y. dňom 01.07.2016 zaniklo procesné postavenie vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p., pričom § 255 a nasl. v spojení s § 396 CSP, podľa ktorých sa o trovách tohto odvolacieho konania rozhoduje, neumožňuje v takýchto prípadoch náhradu trov konania uvedenému združeniu priznať. 18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).