Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/928/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510202591 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3510202591.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky S., zastúpeného S. proti odporcovi I., o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21. septembra 2011, č.k. 7C/89/2010-131, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala od odporcu zaplatenia sumy 66.388 Eur. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 3, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že uznesením OR PZ v Trenčíne, ÚJaKP, odboru všeobecnej kriminality, pracovisko Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.02.2007, č.k. ČVS: ORP-142/1-OVK-TN-2007 bolo začaté trestné stíhanie navrhovateľky pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2, písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mala dopustiť tak, že ako súdna exekútorka s cieľom neoprávneného uspokojenia pohľadávky oprávnenej spoločnosti I. a ďalších oprávnených vydala exekučné tituly na peňažné plnenia proti povinnému N., hoci vedela, že C. nie je povinnou osobou a takto vybrala od dlžníkov sumu v celkovej výške 21.433.124,32 Sk. Navrhovateľka podaním zo dňa 04.03.2008 žiadala Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podaním zo dňa 05.05.2008 oznámila navrhovateľke, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne postupoval správne, zo strany prokurátora nebolo zistené žiadne porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo oprávnenosť žiadosti, preto považuje žiadosť za neodôvodnenú a v celom rozsahu ju odmietol. Z obsahu spisu Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality, pracovisko Nové Mesto nad Váhom č. ČVS:ORP-142/01-OVK-TN-2007 súd zistil, že uznesením Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 05.12.2006, č. 1 KPt 481/03-60 prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne vo veci trestného činu marenia úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti podľa § 159 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 o sťažnosti poškodeného C., zrušila uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne, sp. zn. 5 Pv 572/05 zo dňa 29.06.2006 , ktorým bolo zastavené trestné stíhanie a uložila prokurátorovi, aby vo veci opätovne konal a rozhodol. V odôvodnení vyššie citovaného uznesenia je konštatované, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne, sp. zn. 5 Pv 572/05 zo dňa 29.06.2006 zastavil trestné stíhanie voči navrhovateľke. Proti uzneseniu podala sťažnosť poškodená C.. V sťažnosti uviedli, že C. nie je nástupníčkou poisťovne N., a preto na ňu neprešli ani záväzky zrušením zdravotnej poisťovne. Krajská prokuratúra v závere uviedla, že má za to, že konanie, z ktorého je podozrivá navrhovateľka, vykazuje znaky trestného činu, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Dňa 17.01.2007 vydal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín pokyn č. 5 Pv 572/05-32, a to Okresnému riaditeľstvu PZ v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality, pracovisko Nové Mesto nad Váhom o pokračovanie v trestnom stíhaní a vydať uznesenie o vznesení obvinenia navrhovateľke pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality, pracovisko Nové Mesto nad Váhom č. ČVS:ORP-142/01- OVK-TN-2007 zo dňa 19.02.2007 bolo začaté trestné stíhanie navrhovateľky pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Uznesenie bolo navrhovateľke doručené dňa 23.02.2007. Navrhovateľka podaním zo dňa 26.02.2007 podala voči vyššie uvedenému uzneseniu sťažnosť. Uznesením prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trenčíne zo dňa 23.03.2007, č. 1 KPt 481/2003 bolo zrušené uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality, pracovisko Nové Mesto nad Váhom č. ČVS:ORP-142/01-OVK- TN-2007 zo dňa 19.02.2007. Dňa 22.03.2007 bol vykonaný výsluch navrhovateľky ako obvinenej. Dňa 02.04.2007 vydala Okresná prokuratúra Trenčín pokyn na zastavenie trestného stíhania navrhovateľky. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality, pracovisko Nové Mesto nad Váhom č. ČVS:ORP-142/01-OVK-TN-2007 zo dňa 16.04.2007 bolo zastavené trestné stíhanie navrhovateľky, ktoré bolo začaté za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, nakoľko je nepochybné, že nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesenie bolo navrhovateľke doručené dňa 27.04.2007. Navrhovateľka nesprávny úradný postup odporcu videla v tom, že bola bezdôvodne obvinená z trestného činu. Za nesprávny úradný postup považovala odpovede policajného zboru. Škodu rozčlenila na viac úsekov, a to na psychickú a majetkovú ujmu. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že nesprávnym úradným postupom je vydanie záväzného pokynu prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 17.01.2007, sp. zn. 5 Pv 572/05-32 na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku. Mala za to, že pokyn nie je rozhodnutím, takže ide o konanie, ktoré navrhovateľka považuje za úradný postup, ktorého nesprávnosť spočíva v tom, že Trestný poriadok umožňuje vydať uznesenia o vznesení obvinenia vtedy, ak existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú dôvodné podozrenie, že trestný čin spáchala určitá osoba, pričom takéto skutočnosti v čase vydania záväzného pokynu na vznesenie obvinenia navrhovateľke neexistovali. Súd prvého stupňa sa najskôr vysporiadal s otázkou pasívnej legitimácie odporcu a s námietkou premlčania. Po konštatovaní, že tieto nie sú dané, konštatoval, že nesprávnym úradným postupom podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Zodpovednosť podľa tohto ustanovenia je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu bez ohľadu na zavinenie a štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok: existencia škody, nesprávny úradný postup orgánu štátu, príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, pretože jedine za splnenia týchto podmienok možno posudzovať nárok. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť tak pri rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj pri činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu, alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v určitej lehote, alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Osobitný predpis nedefinuje bližšie pojem škoda a neupravuje rozsah náhrady, preto treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Súd prvého stupňa poukázal na to, že orgány činné v trestnom konaní sú zo zákona oprávnené vyhodnotiť zistené skutočnosti a právne ich kvalifikovať, či sú splnené podmienky pre začatie trestného konania, vznesenia obvinenia, prípadne trestné stíhanie a postupovať v súlade s právnymi predpismi. V danom prípade bolo začaté trestné stíhanie po podnete okresného prokurátora. Vznesenie obvinenia dňa 19.02.2007 obsahovalo tvrdené skutočnosti a orgány činné v trestnom konaní, teda policajný zbor i prokurátor konali v súlade s právnymi predpismi, keď posudzovali všetko, čo vyšlo v konaní najavo spôsobom, ktorý v žiadnom prípade nenasvedčuje na protiprávne konanie. Ak teda tieto orgány v lehotách určených zákonom a v súlade s právnymi predpismi posudzovali zistené skutočnosti určeným spôsobom bez toho, aby sa dopustili protiprávneho konania, nie je možné považovať tento postup za nesprávny úradný postup a potom v dôsledku takého postupu nemohla vzniknúť škoda. Navrhovateľka žiadnym spôsobom neuviedla a nešpecifikovala nesprávny úradný postup v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami a svoje tvrdenia obmedzila len na vydanie pokynu okresnej prokuratúry ako nesprávny úradný postup. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala návrhom náhrady škody z nesprávneho úradného postupu, tento mala riadne odôvodniť a nespoliehať sa na súd, že sám bude nad rámec vykonávať dokazovanie a sám si bude dedukovať, čo je a čo nie je nesprávny úradný postup. Zastával názor, že navrhovateľka v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, návrh riadne neodôvodnila. Poukázal na vyjadrenie odporcu k podanej žiadosti navrhovateľky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, kde odporca konštatoval, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne postupoval správne, keď vo veci, v ktorej sa vykonávalo konanie dlhšie obdobie, dal pokyn na začatie trestného stíhania a vznesenia obvinenia pre žiadosťou namietaný trestný čin. Prokurátor pri vydávaní pokynu na začatie trestného stíhania a vznesenia obvinenia nemal k dispozícii výpoveď obvinenej, pretože v čase jeho rozhodovania navrhovateľka v takom postavení nebola, nemal k dispozícii argumenty vyplývajúce zo sťažnosti. Pri posudzovaní oboch rozhodnutí (pokyn k vzneseniu obvinenia za taký sa dá považovať) v podstate s opačnými účinkami, napriek ich kontradikčnosti, nezistil porušenie zákona. Obaja prokurátori rozhodovali v inom časovom úseku konania a za inej relevantnosti dôkazov, pričom ich rozhodnutia sa dajú považovať za správne. Rozhodnutie o vznesení obvinenia nebolo právoplatné, z čoho vyplýva, že žiadne účinky vykonateľnosti s ním nemohli byť spájané. Zo strany prokurátora nebolo zistené žiadne porušenie zákona. Súd prvého stupňa konštatoval, že skutočnosť, či je začaté trestné stíhanie na základe podnetu, resp. iných rozhodujúcich skutočností, či orgány činné v trestnom konaní zistené skutočnosti posudzujú iba z hľadiska podozrenia zo spáchania trestného činu, je výlučne v právomoci týchto orgánov a tieto otázky nemôže posudzovať občiansko-právny súd. Súd prvého stupňa neskúmal vznik škody, nakoľko nemal za preukázaný prvý atribút pri priznaní náhrady škody, a to protiprávne konanie odporcu, teda nesprávny úradný postup. Mal za to, že ďalšie dokazovanie v tomto smere je nadbytočné, neúčelné a nehospodárne. Dôvodil, že neobstojí tvrdenie právnej zástupkyne navrhovateľky, že pokyn nie je rozhodnutím, takže ide o konanie, ktoré navrhovateľka považuje za úradný postup, nakoľko podľa ust. § 230 ods. 1 a 2 zákona č. 301/2005 Z. z., Trestného poriadku v znení neskorších predpisov, dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Súd prvého stupňa záverom konštatoval, že hodnotenie, či prokurátor vykonával dozor nad zákonnosťou riadne, a či mal nariadiť alebo nemal nariadiť Okresnému riaditeľstvu PZ v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality, pracovisko Nové Mesto nad Váhom pokynom pokračovanie v trestnom stíhaní a vydanie uznesenia o vznesení obvinenia navrhovateľke, nemôže byť dôvodom na konštatovanie, že postup prokurátora nie je správny, že ide o nesprávny úradný postup. Následne súd prvého stupňa zdôvodnil, prečo nevykonal výsluch svedkov navrhnutých navrhovateľkou, keď dôvodil, že navrhovateľka nepreukázala, v čom vidí nesprávny úradný postup, a preto dokazovanie v tomto smere výpoveďami rodinných príslušníkov navrhovateľky, súdnych exekútorov, či ostatných svedkov považoval za irelevantné a nadbytočné. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p. z dôvodu, že v konaní úspešný odporca, ktorému by patrila náhrada trov konania, si trovy konania v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že aj keď to nie je z odôvodnenia rozhodnutia celkom zrejmé, javí sa, že súd prvého stupňa zaujal názor, podľa ktorého vydanie pokynu prokurátorom podľa ust. § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku nie je nesprávnym úradným postupom, ale rozhodnutím. V tejto súvislosti uviedla, že pokyn vydaný prokurátorom Okresnej prokuratúry v Trenčíne na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nebol rozhodnutím vydaným v trestnom konaní podľa ust. § 162 ods. 2 Trestného poriadku, ako taký bol nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom je akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre správanie sa štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Pokyn prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne nebol ani uznesením, ani príkazom, ani nemal atribúty rozhodnutia vydaného orgánom činným v trestnom konaní. Ako taký je úkonom, ktorý vykonal prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne pri vykonávaní svojej právomoci, dozoru nad prípravným konaním. Názor súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci ide o rozhodnutie, nemá oporu v ustanoveniach Trestného poriadku. Mala za to, že nie je teda možné prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa, že na správnosť postupu Okresnej prokuratúry v Trenčíne postačuje, ak zákon umožňuje vydať záväzný pokyn, a že nie je oprávnený preskúmavať, či boli splnené ďalšie zákonné podmienky, ktoré pri vydaní uznesenia o vznesení obvinenia splnené byť musia. Poukázala na to, že Trestný poriadok neponecháva na svoju vôľu orgánov činných v trestnom konaní, či a kedy možno vzniesť konkrétnej osobe obvinenia za spáchanie trestného činu, a teda konkrétnu osobu stíhať ako obvinenú. Z ust. § 206 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že uznesenie o vznesení obvinenia vydá policajt, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Je teda nepochybné, že takýto istý zákonný predpoklad platí aj pre vydanie záväzného pokynu na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia. Citovaným ustanovením Trestného poriadku je viazaný tak vyšetrovateľ, ako aj prokurátor so zreteľom na ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázala na to, že v predmetnom trestnom konaní bola vypočutá ako svedkyňa a do vydania záväzného pokynu boli aj zabezpečené listinné dôkazy, preto nepovažovala za správny skutkový záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého v čase od vydania záväzného pokynu do zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia Krajskou prokuratúrou v Trenčíne 23.03.2007 vyšli najavo skutočnosti, ktoré by menili skutkový stav veci tak, že v čase vydania záväzného pokynu existovalo dôvodné podozrenie, že spáchala trestný čin a v čase rozhodovania krajskej prokuratúry už novozhromaždené dôkazy toto podozrenie neodôvodňovali. Ani záver súdu prvého stupňa o tom, že okresnej prokuratúre neboli známe argumenty navrhovateľky proti uzneseniu o vznesení obvinenia, neobstojí, pretože práve jej argumenty proti vzneseniu obvinenia, akceptované Krajskou prokuratúrou v Trenčíne, poukazujú na to, že postup Okresnej prokuratúry v Trenčíne bol nesprávny. Mala za to, že odporca sa nemôže vyviniť tým, že sa Okresná prokuratúra v Trenčíne spravovala nesprávnym právnym názorom. Nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa, že svoj návrh neodôvodnila vo vzťahu k nesprávnosti úradného postupu Okresnej prokuratúry v Trenčíne s poukazom na to, že z návrhu, ako aj z prednesu právnej zástupkyne vyplýva, že nesprávnosť úradného postupu vyplýva zo skutočnosti, že v čase, keď bol tento vydaný, neexistovali skutočnosti odôvodňujúce, že spáchala trestný čin. To, že takéto skutočnosti neexistovali, vyplýva z rozhodnutia Krajskej prokuratúry v Trenčíne. V dôsledku záväzného pokynu vznesené obvinenie znamenalo drastický nezákonný zásah do jej súkromia. Závažnosť tohto zásahu, spôsobu jeho prežívania mali preukázať svedecké výpovede navrhnutých svedkov. Nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa, že vznesenie obvinenia nemá žiadny dopad, a že žiadne účinky vykonateľnosti s ním nemohli byť spájané. Uznesenie o vznesení obvinenia je vykonateľným, pretože sťažnosť proti nemu podaná nemá odkladný účinok. Vykonateľnosť uznesenia znamená, že bez ohľadu na sťažnosť až do jeho zrušenia mala v trestnom konaní postavenie obvinenej so všetkými dôsledkami a povinnosťami, ktoré z toho postavenia podľa Trestného poriadku plynú. Nestotožnila sa so záverom, že súd v konaní nie je oprávnený hodnotiť správnosť alebo nesprávnosť postupu prokuratúry. Nesprávnosť postupu okresnej prokuratúry bola vyhodnotená krajskou prokuratúrou tým, že uznesenie vydané na základe pokynu okresného prokurátora bolo zrušené. Tým, že prvostupňový súd odmietol zaoberať sa nesprávnosťou postupu Okresnej prokuratúry v Trenčíne, uprel navrhovateľke právo vyplývajúce z článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Rozsudkom zo dňa 24.10.2013, č.k. 19Co/373/2011-151 tunajší odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21.09.2011, č.k. 7C/89/2010-131 a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 16.06.2014, č.k. 7Cdo/159/2014-171 v spojení s uznesením zo dňa 16.10.2014, č.k. 7Cdo/159/2014-186 v dôsledku podaného dovolania navrhovateľky zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že k odvolaniu, podanému navrhovateľkou proti rozsudku súdu prvého stupňa (č.l. 138 až č.l. 142), doručenému odporkyni 18.11.2011, podala táto písomné vyjadrenie (č.l. 145), ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené 28.11.2011, pričom zo spisu vyplýva, že nebolo doručené ani právnej zástupkyni navrhovateľky, ani navrhovateľke. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že bolo povinnosťou odvolacieho súdu, aby pred svojím rozhodnutím o odvolaní navrhovateľky, o ktorom rozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., poskytol odvolateľovi možnosť vyjadriť sa k písomnému podaniu odporkyne (vyjadrenie k odvolaniu). Preto dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva dovolateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 335/2006), v dôsledku čoho bola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f) O.s.p.). Dovolací súd konštatoval, že vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, odporkyňa veľmi stručne iba uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a zákonný, a preto navrhla odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Odvolaciemu súdu vytýkal, že vo svojom rozhodnutí sa však s týmto nevyporiadal a neuviedol, prečo nepovažoval za potrebné vyjadrenie odporkyne k odvolaniu navrhovateľky jej doručiť na prípadné vyjadrenie. Súd prvého stupňa uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2014, č.k. 7Cdo/159/2014-171 v spojení s uznesením zo dňa 16.10.2014, č.k. 7Cdo/159/2014-186 doručil právnej zástupkyni navrhovateľky, ako aj odporcovi. Následne spis predložil odvolaciemu súdu, ktorý písomné vyjadrenie odporkyne k odvolaniu navrhovateľky doručil právnej zástupkyni navrhovateľky. Právna zástupkyňa navrhovateľky vyjadrenie prevzala dňa 03.02.2015. K podanému vyjadreniu odporkyne k odvolaniu navrhovateľky sa navrhovateľka písomne vyjadrila. Do pozornosti odvolacieho súdu dala uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 17Co/222/2012-1245 zo dňa 18.12.2013, ktorým tento súd zrušil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 10C/21/2012 zo dňa 19.04.2012, ktorým tento zamietol návrh tej istej žalobkyne voči Slovenskej republike, v mene ktorej konalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vo veci, v ktorej sa navrhovateľka domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenej jej v tej istej trestnej veci uznesením vyšetrovateľky OR PZ v Trenčíne o vznesení obvinenia navrhovateľky. Mala za to, že predmetné trestné stíhanie bolo tým istým trestným stíhaním za nesprávny úradný postup. Poukazovala na to, že v uvedenom uznesení krajský súd uviedol, že záver súdu o tom, že navrhovateľke nebola spôsobená ujma nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, nie je dôvodný. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o názor odvolacieho súdu na zodpovednosť za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie v tej istej trestnej veci navrhovateľky, táto považuje za významné dať túto okolnosť do pozornosti odvolaciemu súdu, vychádzajúc z presvedčenia, že k princípom právneho štátu patrí aj princíp právnej istoty, čo v konkrétnej veci znamená, že navrhovateľka legitímne očakáva od toho istého odvolacieho súdu, že veci s tým istým skutkovým a právnym základom neposúdi rozdielne. Po odstránení nedostatku, vytýkaného odvolaciemu súdu dovolacím súdom, odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli navrhovateľkou v odvolaní vznesené. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá požiadavkám § 157 ods. 2 O.s.p., keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, uviedol stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, oboznámil výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. V plnej miere a vyčerpávajúco vysvetlil, z akých úvah pri svojom právnom závere vychádzal. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na dôvody jeho rozsudku odkazuje s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Odvolacie námietky navrhovateľky sú totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie v danej veci. Pokiaľ navrhovateľka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu k podanému odvolaniu navrhovateľky poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/222/2012-1245 zo dňa 18.12.2013, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 10C/21/2012-1211 zo dňa 19.04.2012, ktorým tento zamietol návrh navrhovateľky voči Slovenskej republike, v mene ktorej konalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, vo veci ktorej sa navrhovateľka domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenej jej v tej istej trestnej veci uznesením vyšetrovateľky OR PZ v Trenčíne o vznesení obvinenia navrhovateľky, odvolací súd len poukazuje na tú skutočnosť, že ani táto námietka nemôže mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je viazaný rozhodnutím v inej právnej veci, naviac, v ktorej okrem iného návrh smeruje aj proti inému subjektu a na základe iných právnych skutočností (týka sa nesprávneho úradného postupu - vydania záväzného pokynu prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 17.01.2007, sp. zn. 5Pv/572/05-32). Naviac sa jedná o zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nejedná sa teda o vec právoplatne skončenú, keď k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa došlo z procesných dôvodov. Na doplnenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné: Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p. V prejednávanej veci navrhovateľka v podanom odvolaní uvádza ako odvolací dôvod, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, nevykonal všetky dôkazy, ktoré navrhovateľka navrhla vykonať, rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t. j. odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. Odvolanie proti rozsudku možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. odôvodniť tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal. V preskúmavanej veci navrhovateľka opodstatnenosť uvedeného odvolacieho dôvodu vidí v skutočnosti, že súd prvého stupňa nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, a to výsluchom navrhnutých svedkov. Základom pre rozhodnutie súdu vo veci samej je dokazovaním zistený skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O.s.p.). O rozhodnutie na základe zisteného skutkového stavu ide spravidla vtedy, keď skutkové zistenia vychádzajú z výsledkov dokazovania. Pokiaľ ide o dokazovanie, ust. § 120 ods. 1 O.s.p. upravuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tomto zákonnom ustanovení je zvýraznený princíp nezávislosti súdu. Súd má totiž právo rozhodnúť o tom, ktorý z dôkazov navrhovaných účastníkmi vykoná, a ktorý nevykoná. Nie je preto procesným porušením, ak súd nevyhovie všetkým dôkazným návrhom. Vždy však má povinnosť vysporiadať sa s tým, že niektoré navrhnuté dôkazy nevykonal. Aj v preskúmavanej veci súd prvého stupňa v rámci zisťovania skutkového stavu veci vykonal dostatočné dokazovanie. Vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 21.09.2011, rozhodol, že nevykoná výsluch svedkov navrhnutých navrhovateľkou a nevykonanie týchto ďalších navrhnutých dôkazov navrhovateľkou náležite odôvodnil v odôvodnení svojho rozhodnutia. K námietke navrhovateľky, že súd prvého stupňa nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, odvolací súd zdôrazňuje, že princíp voľného hodnotenia dôkazov, zakotvený v zákonnej právnej úprave konania pred súdmi, ktorá ustanovuje podmienky uplatňovania základného práva na súdnu ochranu, v spojení so zásadami spravodlivého procesu a zásadou spravodlivého rozhodnutia veci, umožňuje sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Inak povedané, súd nemá povinnosť vykonať všetky navrhované dôkazy, pokiaľ tým neporuší zásady spravodlivého procesu, t. j. ak po starostlivom zvážení „všetkého, čo vyšlo za konania najavo“, vrátane skutočností, uvádzaných účastníkmi konania dospeje k záveru, že ďalšie dokazovanie už pre náležité zistenie skutkového stavu a zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci nie je potrebné. Opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. nie je daná v prípade, ak účastník navrhne vykonanie akéhokoľvek dôkazu a súd ho nevykoná, ale musí ísť o také dôkazy, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci samej spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť a sú teda pre rozhodnutie vo veci samej dôležité. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vykonanie navrhovaných dôkazov výsluchom svedkov nebolo pre rozhodnutie vo veci samej vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania rozhodujúce. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepochybil, keď nevykonal navrhované dôkazy výsluchom svedkov, nakoľko výsluchy týchto svedkov nemohli preukázať také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že v danom prípade navrhovateľke bola spôsobená škoda nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod uvádzaný navrhovateľkou podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 až § 135 O.s.p. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v ust. § 132 O.s.p., pri ktorom nezistil logické, ani faktické rozpory. Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní, včítane prokurátora tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia boli spravodlivo podľa zákona potrestaní. Súčasťou tohto postupu je aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú pochybnosti a povinnosť dôkazy vyhodnotiť po starostlivom uvážení tak, aby nikto nebol stíhaný inak, než zo zákonných dôvodov. Tieto povinnosti majú orgány činné v trestnom konaní aj v jeho úseku pred začatím trestného stíhania. Potrebné je uviesť, že vyhodnocovanie výsledkov vykonaného dokazovania v každom štádiu trestného konania, a teda aj posudzovania dôvodnosti začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia je vecou orgánov činných v trestnom konaní, nie vecou oznamovateľa alebo poškodeného. Pokiaľ navrhovateľka v konaní z hľadiska skutkového stavu tvrdila, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo vydaním záväzného pokynu prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín dňa 17.01.2007, sp. zn. 5 Pv 572/05-32 na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia voči navrhovateľke podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné akceptovať závery navrhovateľky o nesprávnom úradnom postupe prokurátora. Postup prokurátora bol v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, ako aj v súlade s rešpektovaním názoru jeho odvolacieho orgánu, ktorý bol pre neho záväzný. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že uznesením Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 05.12.2006, č.k. 1 KPt 481/03/60 prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne vo veci trestného činu marenia úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti podľa § 159 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, zrušila uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne, sp. zn. 5 Pv 572/05 zo dňa 29.06.2006, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie a uložila prokurátorovi, aby vo veci opätovne konal a rozhodoval. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa prokurátorka krajskej prokuratúry nestotožnila s dôvodmi, pre ktoré bolo trestné stíhanie zastavené. S poukazom na uznesenie prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trenčíne, ktorým bolo v zmysle § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušené uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne, ktorým bolo v zmysle § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie v uvedenej trestnej veci, prokurátor okresnej prokuratúry zaslal spisový materiál, sp. zn. ORP-250/NM-2002 s pokynom podľa § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku Okresnému riaditeľstvu PZ v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odboru všeobecnej kriminality, Oddeleniu vyšetrovania Nové Mesto nad Váhom s tým, že vzhľadom na uvedenú skutočnosť bude potrebné pokračovať v trestnom stíhaní a vydať uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že pokyn prokurátora v danom prípade nie je možné považovať za rozhodnutie, tak ako to namieta aj odvolateľka. Nespĺňa náležitosti rozhodnutia a možno ho vyhodnotiť ako určitú formu riadiaceho aktu. Podľa ustálenej judikatúry nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania, predovšetkým ich nesprávne vykonanie, alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok, či iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup je však možné považovať aj nekonanie (nečinnosť) príslušného orgánu (nevykonávanie úradného postupu), porušenie povinnosti uskutočniť úkon, alebo vydať určité rozhodnutie (či už meritórne alebo nie) v zákonom určenej lehote, či nevydanie rozhodnutia. Vychádzajúc z už spomenutého platí, že v prípade nesprávneho úradného postupu ide o náhradu škody vzniknutej iným spôsobom ako práve rozhodovacou činnosťou. V danom prípade je potrebné teda vychádzať z ustálenej súdnej praxe, že ak tieto orgány v lehotách určených zákonom a v súlade s právnymi predpismi posudzovali zistené skutočnosti určeným spôsobom bez toho, aby sa dopustili protiprávneho konania, nie je možné považovať tento postup za nesprávny úradný postup a potom v dôsledku takého postupu nemohla vzniknúť navrhovateľke škoda. Zákon o prokuratúre upravuje pôsobnosť prokuratúry a v tomto prípade súd nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať nezákonný postup. Odvolací súd nezistil ani opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd nezistil existenciu dôvodov uplatnených v odvolaní. Za nesprávne právne posúdenie veci treba považovať mylnú aplikáciu a výklad právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. V danom prípade sa o nesprávnu aplikáciu zákona nejedná. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a ust. § 224 ods. 1 O.s.p., keď odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný a patrila by mu náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania, túto nepriznal z dôvodu, že si náhradu trov v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .