Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/39/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200112 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200112.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: Panda, n.o., so sídlom Horná Mariková 276, IČO: 45 738 670, právne zast. Mgr. Tomášom Balážom, advokátom, so sídlom Žilina, Štúrova ul. č. 1, proti žalovanému Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne, so sídlom Trenčín, Štefánikova 20, právne zast.: JUDr. Marekom Doktorom, advokátom, so sídlom Trenčín, Piaristická 273/21,o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. decembra 2014, č. KRHZ-TN-OPP-276-001/2014 jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca včas podanou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného č. KRHZ-TN-OPP-276-001/2014 zo dňa 2.12.2014, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdené rozhodnutie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Považskej Bystrici č. ORHZ-PB1-771/2014-003 zo dňa 2.9.2014. Potvrdeným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bola žalobcovi uložená pokuta v sume 1500 eur za nezriadenie protipožiarnej hliadky v období od 1.9.2012, t.j. od doby odkedy začal poskytovať svoje služby, do 2.9.2013, čo je v rozpore s § 5 písm. h) zákona č. 314/2001 Z.z. a § 17 ods. 1 vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z.z.. Rozhodnutia správnych orgánov boli založené na zistení, že dňa 30.9.2013 bola vykonaná príslušníkmi Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru u žalobcu komplexná protipožiarna kontrola. O výsledku tejto kontroly bola dňa 1.10.2013 spísaná zápisnica č.p. ORHZ-PB1-730/2013-003, ktorá bola so žalobcom prerokovaná. V zápisnici bolo konštatovaných celkovo 10 nedostatkov, vrátane nezriadenia protipožiarnej hliadky v období od 1.9.2012 do 2.9.2012. Na základe tohto zistenia porušenia zákona, správne orgány ustálili zodpovednosť žalobcu za iný správny delikt podľa § 5 ods. 1 písm. h) zák.č. 314/2001 Z.z. a podľa § 59 ods. 1 písm. g) zák.č. 314/2001 Z.z. mu bola uložená pokuta v sume 1500 eur, ktorá suma je v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Uvedené rozhodnutie žalovaný napadol včas podanou žalobou, pričom nesúhlasil s dôvodom udelenia pokuty ako aj jej výškou. Namietal, že o tom, za čo má byť sankciovaný sa dozvedel až z prvostupňového rozhodnutia, nakoľko oznámenie o začatí správneho konania neobsahovalo žiadnu konkrétnu skutočnosť, na základe ktorej malo dôjsť k začatiu správneho konania a žalobca sa z tohto dôvodu nemohol riadne vyjadriť k dôvodu začatia správneho konania. Ďalej v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne konkrétne zdôvodnenie akými úvahami sa správny orgán riadil pri rozhodovaní o priestupku a ukladaní sankcie, keď napriek tomu, že sám konštatuje, že protipožiarna hliadka bola zriadená, sa v odôvodnení vyporiadava so situáciou ako keby nebola zriadená vôbec. Odôvodnenie podľa jeho názoru obsahuje len všeobecné informácie o úlohách a význame protipožiarnej hliadky, ale vo vzťahu k účastníkovi konania žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by v logickej súvahe viedli k odôvodneniu udelenia sankcie. Zdôraznil, že správne orgány uložili pokutu za porušenie povinnosti, ktorá bola v čase kontroly už odstránená. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, prečo nepovažoval odstránenie protiprávneho stavu za dostatočné. Taktiež bolo povinnosťou žalovaného vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia by podľa jeho názoru mala byť jednak samotná podstata dôvodu uloženia sankcie ako aj nedostatok dôvodov rozhodnutia. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe, žiadal túto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že tvrdenie žalobcu o tom, že sa až z prvostupňového rozhodnutia dozvedel, za aké porušenie povinnosti na úseku ochrany pre požiarmi mu bola sankcia uložená, je zavádzajúce. Porušenie tejto povinnosti bolo uvedené už v zápisnici z komplexnej protipožiarnej kontroly zo dňa 30.9.2013 a súčasne bol dodržaný zákonný postup správnych orgánov na úseku ochrany pred požiarmi. Vo vzťahu k napádanému pochybeniu pri aplikácii správnej úvahy v rámci konania žalovaného poukázal na to, že s touto námietkou sa žalovaný dostatočne vysporiadal v rámci odôvodnenia napádaného rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že považuje protiprávne konanie žalobcu za neprípustné a nezanedbateľne spoločensky nebezpečné s prihliadnutím na rozsah a formu služieb, ktoré žalobca poskytuje vo svojom objekte. Konštatoval, že v objekte domova dôchodcov žalobca poskytuje služby pre cca 30 osôb v dôchodkom veku, zväčša s obmedzenou schopnosťou pohybu, pričom boli dlhodobo (prakticky od začatia prevádzky) zanedbávané činnosti na úseku ochrany pred požiarmi. Až pod tlakom kontrolného orgánu, ktorý oznámil žalobcovi, že k nemu príde vykonať dňa 1.8.2013 komplexnú protipožiarnu kontrolu za účelom preverenia zabezpečenia plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi, došlo zo strany žalobcu k čiastočnej náprave. Kontrola bola vykonaná až 30.9.2013, a to najmä z dôvodu neustáleného odďaľovania zo strany žalobcu. Napriek vedomosti o tejto kontrole, až tesne pred jej vykonaním žalobca uskutočnil kroky na zabezpečenie niektorých, hlavne organizačných úkonov, na úseku ochrany pred požiarmi. Konkrétne protipožiarna hliadka bola zriadená až od 2.9.2013 a školenie zamestnancov bolo vykonané dokonca až 27.9.2013, teda tesne pred kontrolou. Z uvedeného vyplýva, že viac ako jeden rok trval protiprávny stav, ktorý bol zo strany žalovaného vyhodnotený ako zvlášť nebezpečný a preto sa ho rozhodol sankcionovať. Poukázal na to, že vzhľadom na charakter a praktické skúsenosti hasičského a záchranného zboru, ktorý nevykonáva len povinnosti na úseku požiarnej prevencie, ale hlavne na úseku praktickej likvidácie požiarov, nie je možné sa stotožniť so zľahčujúcim postojom zo strany žalobcu s poukázaním na fakt, že počas trvania protiprávneho stavu sa nič nestalo a tým pádom nie je dôvod na uplatnenie sankcie. Žalovaný taktiež poukázal na to, že aj keď bol v čase rozhodovania správnych orgánov už nedostatok odstránený, teda došlo zo strany žalobcu k náprave, tak aj za tejto situácie umožňuje ust. § 60 zák. o ochrane pred požiarmi uložiť sankciu. Taktiež podmienky dodržania objektívnej a subjektívnej lehoty na uloženie sankcie boli dodržané. V rozhodnutí bola podrobne a dostatočne zdôvodnená úvaha, ktorá žalovaného viedla k uloženiu sankcie v konkrétnej výške. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. decembra 2014 č. KRHZ-TN-OPP-276-001/2014, ktorým podľa § 59 správneho poriadku v nadväznosti na ust. § 20 písm. m) zákona č. 314/2001 Z.z. zamietol odvolanie žalobcu a odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Považskej Bystrici, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1500 eur za § 5 písm. h) zákona č. 314/2001 Z.z. a § 17 ods. 1 vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z.z. potvrdil. Z administratívneho spisu bolo zistené, že listom zo dňa 2.7.2013 Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Považskej Bystrici žalobcovi oznámilo, že sa u neho vykoná dňa 1.8.2013 komplexná protipožiarna kontrola. Za týmto účelom bola žiadaná účasť pracovníka zodpovedného za plnenie úloh na úseku ochrany pre požiarmi a zabezpečenie dokumentácie ochrany pred požiarmi v zmysle § 24 vyhl. MV SR č.121/2002 Z.z.. Z obsahu zápisnice z protipožiarnej kontroly č.p. ORHZ-PB1-730/2013-003 bolo zistené, že táto kontrola sa uskutočnila až dňa 30.9.2013. Celkovo bolo už žalobcu zistených 10 nedostatkov. Medzi ne patrí porušenie § 4 písm. k) zák.č. 314/2001 Z.z. tým, že sa dvere na únikovej ceste neotvárajú v smere úniku, stavba nie je užívaná v zmysle riešenia protipožiarnej bezpečnosti spracovanej špecialistom E. Tomaníkovou. Taktiež podľa zistenia kontrolujúceho subjektu nebola vykonaná kontrola a čistenie komína, ktorý je pripojený na tuhé palivo s tepelným výkonom do 50 KW, ďalej nebolo vykonané školenie o ochrane pred požiarmi všetkých novoprijatých zamestnancov po ich zaradení na pracovisko, podľa predloženej požiarnej knihy nebola vykonaná preventívna protipožiarna prehliadka od 3.5.2013 do 2.9.2013, nie je vedená predpísaní dokumentácia od všetkých požiarnych uzáverov EW 30/D3, ktoré sú nainštalované na 1. a 2. nadzemnom podlaží oddeľujúcich čiastočne chránenú únikovú cestu a ostatné požiarne úseky a taktiež nebola vykonaná kontrola týchto uzáverov. Z uvedenej zápisnice taktiež vyplýva, že kontrolovaný subjekt nezriadil protipožiarnu hliadku Domova dôchodcov Panda súp.č. 276 Horná Maríková od 1.9.2012, teda od doby začatia poskytovania služieb do 2.9.2013, čo je v rozpore s §5 písm. h) zák.č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi a § 17 ods. 1 vyhl. MV SR č. 121/2002 Z.z.. Spísaná zápisnica bola prerokovaná so žalobcom dňa 9.10.2013, čo potvrdil svojim podpisom aj štatutár žalobcu. Na základe uvedených zistení bolo začaté správne konanie. Oznámenie o začatí konania bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk. Z uvedeného oznámenia vyplýva, že v tomto začatom konaní ide o uloženie pokuty podľa § 59 ods. 1 písm. g) zák.č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi, pričom podkladom rozhodnutia bude zápisnica z komplexnej protipožiarnej kontroly č.p. ORHZ-PB1-730/2013-003. K uvedenému sa písomne vyjadril žalobca, ktorý na jednej strane namietal, že z doručeného oznámenia nie je zrejmé, aké plnenie povinností nezabezpečil, na strane druhej citoval znenie ustanovenia § 59 ods. 1 písm. g) zák.č. 314/2001, ktoré bolo uvedené v oznámení o začatia konania a z ktorého vyplýva, že Okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu, právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá v rozpore so zákonom nezriadi protipožiarne hliadky a nezabezpečí odbornú prípravu jej členov podľa zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Žalobca žiadal konanie voči svojej osobe zastaviť, nakoľko mal za to, že nemá byť účastníkom správneho konania. Prvostupňový orgán vydal dňa 2.9.2014 rozhodnutie č. ORHZ-PB1-771/2014-003, ktorým podľa § 59 ods. 1 písm. g) zák.č. 314/2001 Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 1500 eur za nezriadenie protipožiarnej hliadky právnickej osoby od 1.9.2012, odkedy začal poskytovať svoje služby až do 2.9.2013, čo je v rozpore s § 5 písm. h) zákona č. 314/2001 Z.z. a § 17 ods. 1 vyhl. MV SR č. 121/2002 Z.z.. Vo svojom rozhodnutí správny orgán uviedol, že vychádzal predovšetkým zo zistení, ktoré vyplynuli z vykonanej kontroly. Jednotlivé nedostatky boli uvedené v zápisnici, ktorá bola so žalobcom prerokovaná a ten ju na súhlas podpísal. Uviedol, že žalobca mal možnosť sa oboznámiť s podkladmi rozhodnutia a v stanovenej lehote podať námietky. Napriek tomu, že dospel k záveru, že námietky žalobcu boli uplatnené po stanovenej lehote, uviedol k nim, že žalobca zamestnáva viac ako troch zamestnancov a musí mať v zmysle ust. § 13 ods.1 písm. e) zákona o ochrane pred požiarmi zriadenú protipožiarnu hliadku. Uvedená povinnosť nesúvisí s tým, kto je majiteľom objektu, resp. so skutočnosťou, že žalobca je len nájomcom objektu. Na odvolanie žalobcu o veci rozhodoval žalovaný, ktorý ako bolo uvedené vyššie, odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil ako vecne správne. K jednotlivým odvolacím dôvodom uviedol, že ust. § 60 zákona o ochrane pred požiarmi umožňuje správnemu orgánu uložiť pokutu aj v prípade, že protiprávny stav už bol odstránený. Uvedenú skutočnosť (dobu trvania protiprávneho stavu) môže správny orgán zohľadniť pri svojom rozhodovaní. Taktiež boli dodržané objektívne a aj subjektívne lehoty na uloženie sankcie. Správnu úvahu prvostupňového správneho orgánu považoval za dostatočnú a doplnil ju o uvedenie dôvodov podstatných pre určenie výšky tejto pokuty. Konkrétne uviedol, že z hľadiska možných dôsledkov sankcionovaného porušenia povinnosť žalobcu vyhodnotil protiprávne konania ako zvlášť nebezpečné, hlave vzhľadom na pomery v objekte a priestore, v ktorom žalobca prevádzkuje svoju činnosť. Postoj žalovaného v ktorom poukazoval na to, že sa počas trvania protiprávneho stavu nič nestalo, považoval za zľahčovanie. Za zvlášť priťažujúcu okolnosť považoval žalovaný skutočnosť, že v objekte žalobca prevádzkuje domov sociálnych služieb a zdržuje sa v ňom cca 30 osôb, zväčša s obmedzenou schopnosťou pohybu. V prípade požiaru mohla nastať situácia, že likvidáciu požiaru by nemal kto zabezpečovať a následným rýchlym rozšírením požiaru v objekte by mohlo dôjsť k veľkým škodám na zdraví a majetku. Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci, so súdnym ako i s administratívnym spisom a musí skonštatovať, že žaloba nebola podaná dôvodne. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Podľa § 5 písm. h) zák.č. 314/2001 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba - podnikateľ na účely zabezpečenia podmienok na účinnú likvidáciu požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, zriaďovať protipožiarne hliadky a zabezpečiť plnenie ich úloh a odbornú prípravu; druhy protipožiarnych hliadok, ich úlohy a obsah a rozsah odbornej prípravy a lehoty jej vykonávania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podľa § 59 ods. 1 písm. g) a ods. 6 zák. č. 314/2001 Z.z. Krajské riaditeľstvo alebo okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 8 298 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto zákone tým, že nezriadi protipožiarne hliadky a nezabezpečí odbornú prípravu ich členov podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Pri určovaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania a na rozsah spôsobenej škody. Podľa § 60 zák.č. 314/2001 Z.z. pokutu podľa § 59 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedel orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Pokutu podľa § 59 zák.č. 314/2001 Z.z. možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedel orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Podľa § 13 ods. 1 písm. e) zák.č. 314/2001 Z.z. platného v čase rozhodovania žalovaného právnická osoba a fyzická osoba - podnikateľ zriaďuje protipožiarnu hliadku, ak nemá zriadenú hasičskú jednotku a zamestnáva viac ako troch zamestnancov. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Bolo zistené, že žalobca je právnická osoba prevádzkujúca domov sociálnych služieb v objekte Horná Maríková súp.č. 276, ktorý má v nájme. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca ako zamestnávateľ, ktorý má viac ako troch zamestnancov, nemal v období od začatia poskytovania svojich služieb t.j. od 1.9.2012 do 2.9.2013 zriadenú protipožiarnu hliadku a školenie zamestnancov bolo vykonané až dňa 27.9.2013. Uvedené zistenie vyplýva z vykonanej komplexnej protipožiarnej kontroly, ktorá bola vykonaná dňa 30.9.2013 a o jej zisteniach bola spísaná zápisnica č. ORHZ-PB1-730/2013-003 zo dňa 1.10.2013, ktorá bola prerokovaná so žalobcom dňa 9.10.2013. Správne orgány na základe týchto skutkových zistení, správne uzavreli, že nezriadením protipožiarnej hliadky a neuskutočnením školenia, odbornej prípravy jej členov sa žalobca dopustil iného správneho deliktu (nie priestupku ako vo svojich podaniach opakovane uvádzal žalobca) podľa § 59 ods. 1 písm. g) zák.č. 314/2001 Z.z.. Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že v čase vykonania kontroly a rozhodovania správnych orgánov tento protiprávny stav už netrval. Pre posúdenie veci je totiž podstatné, že došlo k porušeniu právnej povinnosti, v danom prípade k nezriadeniu protipožiarnej hliadky. Skutočnosť, že po roku bol tento stav odstránený je potom potrebné zohľadniť pri ukladaní sankcie, teda pri uplatnení správnej úvahy konajúcich správnych orgánov. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uložení peňažnej sankcie, správny súd nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy (§ 245 ods. 2 O.s.p.), ale aj jej správnosť, keď môže dospieť k záveru, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak. Ak správny súd zistí, že použitie správnej úvahy vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (napr. zákon neumožňuje použitie správnej úvahy, uložená pokuta prevyšuje zákonom stanovenú výšku, za spáchaný správny delikt nemožno uložiť daný druh sankcie a. i.), takéto rozhodnutie je nezákonné a ako také ho súd zruší (§ 250j ods. 2 O.s.p.). V prípade, že správna úvaha bola použitá zákonným spôsobom, avšak správny súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o peňažnej sankcii malo byť rozhodnuté inak, využije § 250j ods. 5 O. s. p. tzv. moderačné oprávnenie a správnu úvahu nahradí vlastným uvážením. Treba poznamenať, že správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej správnej úvahy (rešpektujúc systém trojdelenia moci), a preto moderácia je prípustná najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené. Za iný správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil, bolo možné uložiť pokutu až do výšky 8298 eur, pričom správny orgán ju v danej veci uložil na spodnej hranici (1500 eur). Ako vyplynulo z napadnutého rozhodnutia správne orgány pri svojom rozhodovaní zvážili nielen samotnú dĺžku trvania protiprávneho konania, ale aj to, že k náprave došlo až pod tlakom ohlásenej komplexnej protipožiarnej kontroly. Uvedeným protiprávnym stavom bol pritom ohrozovaný život a zdravie približne 30 osôb, ktoré v tomto čase využívali služby žalobcu v domove sociálnych služieb. Časť z nich bola mala pritom obmedzenú schopnosť pohybu. Za tejto situácie je zrejmé, že žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca (pokuta bola uložená vo výške 1500 eur, maximálne možno pokutu podľa § 59 ods. 1 písm. g) zák.č. 314/2001 Z.z. uložiť vo výške do 8298 eur), z tohto rámca nijakých spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a preto súd musel konštatovať, že správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom. Súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na to, že pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru správneho súdu, nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu, dĺžke jeho trvania, ako aj ostatným okolnostiam, ktoré uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí. Výšku pokuty je nutné diferencovať a individualizovať, pričom pokutu uloženú vo výške 1500 eur, t.j. v dolnej polovici zákonom stanovenej sadzby, považoval súd za primeranú. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie; preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Pokiaľ ide o namietanú neurčitosť oznámenia o začatí správneho konania, súd uvádza, že toto oznámenie dostatočným spôsobom identifikuje predmet začatého správneho konania a ako aj skutok, za ktorý má byť žalobcovi uložená sankcia, a to jednak poukázaním na príslušné zákonné ustanovenie, ktoré upravuje ukladanie sankcie za tento iný správny delikt, ako aj obsah zápisnice z vykonanej komplexnej protipožiarnej kontroly č. ORHZ-PB1-730/2013-003 zo dňa 1.10.2013, ktorá bola so žalobcom prerokovaná a s jej obsahom bol oboznámený. Takáto identifikácia skutku je podľa súdu postačujúca a z predmetného oznámenia žalobca ako osoba, ktorá mala byť v začatom správnom konaní sankciovaná mohla vedieť a aj vedela, čo bude predmetom správneho konania. Taktiež súd považoval za nedôvodnú aj žalobnú námietku ohľadne nedostatku dôvodov rozhodnutia. Súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu obsahuje riadne odôvodnenie, v ktorom správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne jasne a zrozumiteľne vyporiadal s jednotlivými odvolacími dôvodmi žalobcu. Jeho odôvodnenie je logické a zrozumiteľné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne a spoľahlivo zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu potom vychádza jeho rozhodnutie. Žalovaný svoje rozhodnutie oprel o správne skutkové závery a vec správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie riadne, v súlade s požiadavkami, ktoré na odôvodnenie správneho rozhodnutia kladie zákon. Z uvedených dôvodov, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Žalobca nebol v konaní úspešný a preto mu v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. nepatrí náhrada trov konania. Úspešnému žalovanému v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia trovy konania nepatria. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.