Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/44/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010092 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3712010092.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. novembra 2014 prejednal odvolanie obžalovaného R.. W. N. nar. XX.XX.XXXX v B. Z., trvale bytom B. Z., X. XXXX/XXX ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 1T/25/2012-530 zo dňa 09.01.2013 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 1T/25/2012-530 zo dňa 09.01.2013 bol obžalovaný R.. W. N. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák., pretože ako zamestnanec spoločnosti EMOS F. s.r.o. B. Z. si v období od mesiaca december 2007 do konca roku 2008 prisvojil výkresovú dokumentáciu vyvíjaných karuselových dverí pre obchodné centrum T. II N. a to tak, že tieto ním vytvorené výkresy nearchivoval obvyklým spôsobom priamo v sídle zamestnávateľa v elektronickej alebo listinnej podobe, ale tieto mal uložené na vlastnom USB kľúči a tieto odmietol zamestnávateľovi vydať, čím spoločnosti S. F. s.r.o., so sídlom B. Z., B. B. č. XXX, IČO: 31644716, spôsobil škodu vo výške 18.809,- eur. Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr. zák. na trest 6 mesiacov odňatia slobody. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa §50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na jeden rok. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenému S. F. s.r.o., so sídlom B. Z., B. B. č. XXX, IČO: 31644716, škodu vo výške 18.809 €. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený S. F. s.r.o., so sídlom B. Z., B. B. č. XXX, IČO: 31644716, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný proti nemu podal odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Odvolanie zdôvodnil prostredníctvom obhajcu a smerovalo proti všetkým výrokom. Podstata námietok obžalovaného smerovala k tomu, že sa nedopustil žalovanej trestnej činnosti. Namietal, že poškodený ako štatutárny zástupca spoločnosti S. F. s.r.o., pri doplnení trestného oznámenia na polícii si vymienil doručovanie písomností jej určených na adresu trvalého bydliska. Poukazoval tiež na to, že pokiaľ bol poverený príslušník PZ po podaní námietky zaujatosti, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté dňa 24.05.2011 vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, tak úkony boli vykonávané zaujatou osobou. Ďalej uviedol, že podal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pričom o tejto sťažnosti rozhodol ten istý prokurátor, ktorý dal pokyn k vydaniu uznesenia zo dňa 16.02.2009, preto podľa jeho názoru o sťažnosti mal rozhodnúť nadriadený prokurátor. Pokiaľ sa týka výroku o náhrade škody, tu namieta odborné vyjadrenie zo dňa 09.07.2009, ktoré bolo vypracované pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia. Súd prvého stupňa oproti odbornému vyjadreniu znížil náhradu škody len o mzdu za jeden mesiac december 2008 a skutočnosť, že od 28.10.2008 zamestnávateľ obžalovanému neprideľoval prácu, nebral do úvahy. Navrhol, aby ho odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodil. K odvolaniu sa vyjadril aj konateľ spoločnosti S. F. s.r.o., Ing. X. H., ktorý uviedol, že doručovanie písomností bolo na jeho žiadosť dohodnuté s povereným príslušníkom PZ na adresu trvalého bydliska, uvedené vo výpise z Obchodného registra ako aj v občianskom preukaze. Týmto doručovaním nebol nikto poškodený ani zvýhodnený. Námietky postupne vznášané obžalovaným boli nezmyselné a viedli k zbytočným prieťahom v konaní. Obžalovaný žiadne podstatné tvrdenia obžaloby ako aj svedkov nevyvrátil. Prokurátor krajskej prokuratúry v konaní o odvolaní napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za zákonný a dôvodný, preto navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. K námietkam obžalovaného senát krajského súdu uvádza, je pravdou, že poškodený Ing. X. H. ako štatutárny zástupca spoločnosti S. F. s.r.o., B. Z. pri doplnení trestného oznámenia na polícii si vymienil, že písomnosti spoločnosti mu budú doručované na adresu trvalého bydliska, uvedenú v Obchodnom registri, pričom v danom prípade nie je rozhodujúce, kde si poškodený, ktorý bol štatutárny zástupca spoločnosti, nechal doručiť poštu. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti voči poverenému príslušníkovi PZ, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté dňa 24.05.2011, pričom bol vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, k tomu je potrebné uviesť, že aj keď poverený príslušník bol dňa 24.05.2011 vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, jeho úkony vykonané do tohto momentu sú úkony platné a zákonné. Je pravdou, že obvinenému bolo vznesené obvinenie takmer po 5 mesiacoch, pričom ustanovenie § 206 ods. 1 Tr. por. hovorí, že ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, odvolací súd však nezistil, že by táto okolnosť mala vplyv na zákonnosť vykonaných dôkazov. K námietke obvineného, že podal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pričom o tejto námietke rozhodol ten istý prokurátor, ktorý dal pokyn k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia je potrebné uviesť, že zo spisového materiálu nevyplýva, že by prokurátor dal pokyn príslušníkovi PZ na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia, preto rozhodnutie prokurátora okresnej prokuratúry je v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia pod ČVS:ORP-1210/ OSV-PB-2008, predmetné rozhodnutie netvorí prekážku veci rozhodnutej a následne potom ostatné dôvody sú irelevantné. Okresný súd náležite zistil a ustálil skutkový stav ako predpoklad potrebný na jeho rozhodnutie, pričom postupoval v súlade so zákonom. Na hlavných pojednávaniach vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, vypočul obžalovaného R.. W. N., svedkov R.. X. H., R.. Z. B., W. W., R.. Y. B., F. O., L. E., E. W., prečítal výpovede svedkyne W., F., oboznámil zápisnicu o konfrontácii medzi obžalovaným a poškodeným, odborné vyjadrenie k výške škody ako aj ostatné listinné dôkazy a tieto aj objektívne a správne vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v celkovom súhrne, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery pri uznaní viny obžalovaného R.. W. N.. Z výpovede svedka R.. X. H. vyplýva, že obžalovaný v polovici roku 2007 bol poverený ako riešiteľ turniketového pohonu k tzv. karuselovým dverám, pričom mu bol zakúpený aj softvér do počítača a program F.. Zároveň bol uvoľnený zo všetkých zákaziek a mal možnosť plne sa venovať zadanej vývojovej úlohe. Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že bol vyťažený aj inými zákazkami a že mal prácu vykonávať aj doma, jeho tvrdenie vyvracajú svedkovia R.. H., W., O., E., W. a usvedčujú obžalovaného, že mal výlučne po celý čas pracovať len na tejto zadanej vývojovej úlohe. Svedok potvrdil, že keď sa obžalovaného pýtal ako prebieha výskum, obžalovaný odpovedal, že na úlohe pracuje. Problém nastal až v októbri 2008, po prebratí skutočnej reálnej zákazky pre firmu T. II N., kde sa mal tento pohon v motorovej časti dverí použiť. Na požiadanie R.. H. ako nadriadeného obžalovaného, ktorý nariadil Ing. B., aby preveril, či sa v počítači obžalovaného nachádza predmetná dokumentácia, tento po vykonaní previerky mu oznámil, že v počítači obžalovaného sa nenachádza predmetná dokumentácia. R.. H. požadoval od obžalovaného príslušnú dokumentáciu, pričom obžalovaný sa začal vyhovárať, že dokumentáciu má doma a v podstate až do dňa realizácie zákazky R.. H. žiadne výsledky vývojovej práce, či už v listinnej, alebo elektronickej podobe neodovzdal, pričom na vývojovej úlohe pracoval cca 11 mesiacov a sám potvrdil, že zadanú vývojovú úlohu splnil. M. W. W., F. O. a L. E. potvrdili, že pokiaľ aj potrebovali nejakú dokumentáciu, aby im obžalovaný dal, dostali len samostatný konkrétny údaj, ale nikomu obžalovaný nedal v hmotnej podobe výsledok svojho vývoja. Z výpovede svedka E. W. vyplynulo, že pokiaľ niekto niečo vo firme spraví, postup je taký, že to zálohuje na CD disku a tiež do zálohového súboru. K skúškam karuselových dverí bola potrebná dokumentácia, ktorú musel dodatočne nakresliť R.. B., podľa skutočných súčiastok, ktoré boli vyrobené. Z odborného vyjadrenia č. 580/2009 vypracovaného spoločnosťou V., s.r.o., W., je zrejmé, že toto sa zaoberalo všeobecnou hodnotou výkresovej dokumentácie spoločnosti S. F. s.r.o., a tiež vzniknutou škodou. Celková škoda bola stanovená na sumu 20.236,67 €, pričom znalec vychádzal z doby, po ktorú obžalovaný predmetnú vývojovú dokumentáciu spracovával, aj celý rok 2008 a teda aj mzdové náklady za celý rok 2008. Keďže z odborného vyjadrenia vyplynulo, že obžalovaný v mesiaci december 2008 už na uvedenej úlohe nepracoval, správne mu súd prvého stupňa tieto náklady nezohľadnil. Zo správy skúšok certifikovanej spoločnosti Y., a.s. Z., vyplynulo, že žiadateľ pre účely skúšok, t.j. spoločnosť S. F. s.r.o., k skúške predložil 13 výkresov, technické údaje o výrobku, na základe ktorých uvedená spoločnosť vykonala príslušné merania, aby výrobok mohol byť daný do prevádzky. Pokiaľ ide o neskoršie tvrdenia obžalovaného, že s Ing. B., jeho družkou dali do počítača v práci koncom októbra 2008 predmetnú dokumentáciu, toto tvrdenie je v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi a vyznieva účelovo a tendenčne v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný ako zamestnanec spoločnosti S. F., s.r.o. B. Z. v období od mesiaca december 2007 do konca roku 2008 si prisvojil výkresovú dokumentáciu vyvíjaných karuselových dverí pre T. centrum T. II N., že ním vytvorené výkresy nearchivoval obvyklým spôsobom priamo v sídle zamestnávateľa v elektronickej alebo listovej podobe, ale tieto mal uložené na vlastnom USB kľúči a tieto odmietol zamestnávateľovi vydať, pričom výsledky vývojovej práce si ponechal pre seba, za ktoré bol odmeňovaný, čím spôsobil uvedenej spoločnosti škodu vo výške 18.809 €. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, odvolací súd odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré si osvojil. Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu, okresný súd nepochybil, keď konanie obžalovaného R.. W. N. po právnej stránke kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák., pretože obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Ani v postupe súdu prvého stupňa pri určovaní druhu a výmery trestu nezistil odvolací súd žiadne také pochybenia, ktoré by odôvodňovali prípadné zrušenie napadnutého rozsudku tak, ako sa toho domáhal obžalovaný. Správne vychádzal zo zásad uvedených v § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania činu, zavinenie, pohnútku, poľahčujúcu okolnosť, osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti nápravy. O osobe obžalovaného mal súd zistené, že doposiaľ súdne trestaný nebol. Nebol riešený ani v priestupkovom konaní. Správne priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Po zohľadnení všetkých kritérií majúcich význam pre uloženie druhu a výmery trestu, uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej spodnej hranici vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu jedného roka. Takto uložený trest aj odvolací súd považuje za primeraný. Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o náhrade škody. Aj tento výrok je v súlade so zákonom, poškodený si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody v sume 20.236,67 € a škoda vo výške 18.809 € bola vykonaným dokazovaním preukázaná, preto správne súd prvého stupňa zaviazal obžalovaného k jej úhrade. Vzhľadom k tomu, že o zvyšku uplatneného nároku na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, správne súd prvého stupňa odkázal poškodeného so zvyškom nároku na občianske súdne konanie. Z takto rozvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné a toto podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.