Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/87/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711200443 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3711200443.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky S. T., bytom B. Z., K. W. XXX, zastúpenej V.. E. G., advokátkou, B. Z., E. XX/XX proti odporcovi W. T., bytom B. Z., K. W. XXX, zastúpeného V.. X. X., F., B. Z., O. XXX/X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky i odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17. januára 2012, č.k. 4C/4/2011-90 v spojení s opravným uznesením zo dňa 1. februára 2012, č.k. 4C/4/2011-91, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal z hnuteľných vecí patriacich do BSM účastníkov konania kuchynskú linku vyrobenú na mieru, spálňu vyrobenú na mieru a sporák a z nehnuteľných vecí patriacich do BSM účastníkov konania rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele KNC XXX/X, zapísaný na LV č. XXX k.ú. K. W. v hodnote 55.846,84 Eur. Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal z hnuteľných vecí patriacich do BSM účastníkov konania motorové vozidlo Škoda Fabia Combi 1.4 16V Classic Plus ev. č. B. v zostatkovej hodnote 5.375 Eur, sedaciu súpravu, chladničku a pračku. Odporcovi uložil povinnosť prebrať v plnej výške zostatok úveru na úverovom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX voči J. vo výške 2.363,75 Eur s tým, že zostatok úveru je odporca povinný dosplácať. Zároveň navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu z BSM sumu 33.056,57 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že účastníci konania boli manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.07.2010, č.k. 10C/89/2010-25, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.08.2010 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25.11.2010, č.k. 10C/89/2010-30, právoplatného dňa 23.12.2010. Medzi účastníkmi k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo. Konštatoval, že navrhovateľka podala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 14.01.2011, teda v 3-ročnej zákonom stanovenej lehote Ustálil okruh vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ich cenu, keď zo zhodného tvrdenia účastníkov konania mal za preukázané, že počas trvania manželstva nadobudli účastníci konania hnuteľné veci, a to motorové vozidlo Škoda Fabia Combi, ev. č. B., sedaciu súpravu, kuchynskú linku vyrobenú na mieru, spálňu vyrobenú na mieru, chladničku, pračku a sporák. Ďalej nadobudli rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele KN C XXX/X, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. K. W.. Okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov mali účastníci konania ako bývalí manželia nesplatený úver voči J. vo výške 2.363,75 Eur. Uvedený úver si zobrali na kúpu osobného auta, ktoré tvorí predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Účastníci sa v priebehu konania dohodli na hodnote a rozdelení hnuteľných vecí, a to sedacej súpravy, kuchynskej linky vyrobenej na mieru, spálne vyrobenej na mieru, chladničky, pračky a sporáku s tým, že tieto veci majú zostatkovú hodnotu 0 Eur ku dňu zániku manželstva a navrhovali, aby kuchynskú linku vyrobenú na mieru, spálňu vyrobenú na mieru a sporák súd prikázal do výlučného vlastníctva tomu z bývalých manželov, komu prikáže rodinný dom súp. č. XXX, k. ú. K. W. a sedaciu súpravu chladničku a práčku druhému z nich. Ohľadom zostatkovej hodnoty motorového vozidla Škoda Fabia Combi ku dňu zániku manželstva, t. j. 21.08.2010 a všeobecnej hodnoty rodinného domu súp. č. XXX, medzi účastníkmi k dohode nedošlo, súd preto nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia ich hodnoty. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX R.. V. Y., znalca z odboru cestnej dopravy zo dňa 17.06.2011, ktorému uložil určiť všeobecnú hodnotu motorového vozidla mal za preukázané, že znalec ohodnotil predmetné vozidlo na sumu 5.375 Eur. Všeobecnú hodnotu rodinného domu č. XXX, k. ú. K. W. na sumu 55.846,84 Eur určil znalec z odboru stavebníctva R.. B. V. v záveroch znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 25.11.2011 a zároveň určil hodnotu materiálu použitého na stavbu rodinného domu vo výške 38.447,75 Eur. K tvrdeniam odporcu, podľa ktorých spolu s rodičmi a súrodencami uzatvorili rodinnú dohodu, v ktorej sa dohodli na vyporiadaní spoločného rodinného majetku s tým, že rodičia mu poskytnú sumu 600.000,- Sk, sestra W. s manželom 700.000,- Sk a sestra M. 250.000,- Sk a poskytnutím týchto finančných prostriedkov sa vzdal svojho podielu v rodinných domoch, ktoré vlastnia jeho rodičia, súd prvého stupňa v konaní vypočul svedkov, a to rodičov odporcu S. T. a W. T., jeho sestru M. T., švagra W. G. a sestru W. G.. Odporca sám uviedol, že peniaze mali byť vyplácané zo strany jeho rodinných príslušníkov, časť peňazí od sestry do rúk navrhovateľky a zvyšok peňazí vyplácali jemu. Potvrdenie o odovzdaní peňazí mu nikdy nedali. Vypočutí svedkovia potvrdili tvrdenia uvádzané odporcom. Na preukázanie jeho tvrdení o tom, že navrhovateľka vedela o rodinnej dohode, súd prvého stupňa vypočul svedkyňu S. J., terajšiu priateľku odporcu, avšak z výsluchu svedkyne súd nepovažoval za preukázané tvrdenia odporcu. Z jej výpovede nezistil, že by navrhovateľka vedela o darovaní peňazí rodinným príslušníkom odporcu a v tomto smere považoval tvrdenia odporcu za nepreukázané. Nepovažoval za preukázané ani tvrdenia odporcu o darovaní peňazí a financovaní stavby rodinného domu, tak ako to uviedol, ani z výsluchu svedka V. W., otca navrhovateľky, ktorý potvrdil, že rodinný dom účastníkov konania bol stavaný svojpomocne, za pomoci rodinných príslušníkov tvrdiac, že stavbu rodinného domu účastníci konania financovali zrejme z vlastných peňazí. Pokiaľ sa týka tvrdení odporcu o darovaní sumy 1.550.000,- Sk (51.450,57 Eur) jeho rodičmi a sestrami výlučne jemu na stavbu rodinného domu, v tomto smere považoval súd prvého stupňa tvrdenia odporcu za nepreukázané a účelové s cieľom zvýšiť výplatu jeho podielu z BSM zo strany navrhovateľky. Účelovosť tvrdení odporcu súd prvého stupňa videl v tom, že rodinná dohoda i napriek tomu, že sa týkala nehnuteľností, bola len ústna, samotný prevod vlastníckych práv sa mal realizovať až v budúcnosti (závetom) a odporca nepredložil žiaden dôkaz o odovzdaní nejakej sumy alebo zakúpení materiálu niektorým z rodinných príslušníkov a aj vzhľadom na blízky príbuzenský pomer darcov mal za nepravdepodobné, aby títo odporcovi tak skutočne vysoký obnos peňazí darovali bez vedomia navrhovateľky. Poukázal na to, že účastníci konania zhodne uvádzali, že stavbu rodinného domu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov realizovali svojpomocne, čiastočne z výplat, v čase výstavby bývali u rodičov navrhovateľky, ktorým žiadnym spôsobom neprispievali na bývanie. Odporca pracoval v tom čase nie s malým zárobkom a v konečnom dôsledku na jeho stavbu si zobrali pôžičku vo výške 150.000,- Sk, ďalších 150.000, Sk poskytol na stavbu rodinného domu odporca z úspor, ktoré mal pred uzatvorením manželstva, sumu 50.000,- Sk darovala odporcovi jeho sestra a na stavbu boli použité aj peniaze z pôžičky tety navrhovateľky W. G. vo výške 25.000,- Sk. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj vyčíslenú výšku hodnoty materiálu použitú na stavbu rodinného domu znalcom R.. V. súd prvého stupňa zastával názor, že pokiaľ by boli investované do stavby rodinného domu finančné prostriedky, tak ako uvádzal odporca od jeho rodinných príslušníkov za použitia finančných prostriedkov, ktoré účastníci mali k dispozícii, a ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia, stavba rodinného domu by bola nie v takej fáze dokončenosti ako v súčasnej dobe a určite by jej všeobecná hodnota bola vyššia, ako vyčíslil znalec. Pokiaľ sa týka tvrdení navrhovateľky, že od sestry odporcu M. T. si požičali sumu 50.000,- Sk, ktorú pôžičku doposiaľ nevrátili, súd na túto okolnosť vypočul svedkyňu M. T., ktorá uviedla, že suma 50.000,- Sk bola jej dar výlučne bratovi - odporcovi. Zo všetkých týchto skutočností súd prvého stupňa vyvodil záver, že sestra odporcu M. T. sumu 50.000,- Sk odporcovi darovala, keďže mal za nesporne preukázané, že M. T. peniaze odporcovi odovzdala, peniaze doposiaľ vrátené neboli. Súd prvého stupňa ustálil, že sa jednalo o dar sestry odporcu výlučne odporcovi. V priebehu konania tak okresný súd ustálil okruh vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ich cenu podľa zhodných tvrdení účastníkov konania, ako aj jednotlivých znaleckých posudkov a tieto rozdelil medzi účastníkov konania, pričom pri vyporiadaní vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké a zohľadnil časť návrhu odporcu, aby mu navrhovateľka uhradila to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Súd prvého stupňa konštatoval, že obaja účastníci konania tvrdili, že ani jeden z nich nemá finančné prostriedky na výplatu podielu druhého manžela z BSM, pričom odporca sa jednoznačne vyjadril, že nemá vzhľadom na túto skutočnosť záujem, aby súd prikázal do jeho výlučného vlastníctva rodinný dom. Navrhovateľka žiadala, aby v prípade, pokiaľ by odporca záujem o rodinný dom nemal, tento prikázal do jej výlučného vlastníctva s tým, že rodinný dom bude nútená predať a z kúpnej ceny vyplatiť podiel odporcu zo spoločného majetku. V tomto smere účastníci konania navrhli, aby súd vykonal aj vyporiadanie hnuteľných vecí, teda tie hnuteľné veci, ktoré tvoria súčasť rodinnému domu a nie je ich možné použiť inak, a to kuchynskú linku vyrobenú na mieru, spálňu vyrobenú na mieru a sporák, tak aby boli prikázané do výlučného vlastníctva tomu z manželov, ktorému bude prikázaný predmetný rodinný dom a ostatné hnuteľné veci ako sedaciu súpravu, chladničku a pračku do výlučného vlastníctva toho z bývalých manželov, ktorému do výlučného vlastníctva rodinný dom prikázaný nebude. Pokiaľ sa týka motorového vozidla Škoda Fabia, zo zhodného tvrdenia účastníkov konania je zrejmé, že predmetné motorové vozidlo v minulosti užíval a aj v čase vyhlásenia rozsudku užíva odporca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Nesúhlasil s tým, že súd prvého stupňa nezohľadnil dary, ktoré dostal od svojich rodičov a sestier, z ktorých bola v podstate financovaná výstavba rodinného domu. Domáhal sa, aby navrhovateľke bola uložená povinnosť vyplatiť odporcovi sumu 60.900 Eur. Súdu prvého stupňa vytýkal, že rozhodol v rozpore s výpoveďami svedkov a dospel tak na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Zároveň súdu prvého stupňa vytýkal, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý výpovede vypočutých svedkov vyhodnotil ako nepreukázané a účelové s cieľom zvýšiť výplatu jeho podielu z BSM. Uviedol, že práve tento výklad prvostupňového súdu je pre neho nezrozumiteľný s poukazom na § 157 ods. 2 O.s.p. Úvaha prvostupňového súdu vychádza z domnienky, že navrhovateľka o peňažných prostriedkoch vo výške 1.550.000,- Sk, ktoré poskytla rodina odporcu, t. j. rodičia, sestra a ďalšia sestra s manželov, nevedela, ktoré tvrdenie navrhovateľky nie je pravdivé a len účelovo vo svojom návrhu tvrdila, že odporcovi len jedna sestra požičala a nie darovala 50.000,- Sk. Ďalej poukazoval na obsah výpovede vypočutých svedkov. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj navrhovateľka, a to s poukazom na § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, aby vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka predmetný rodinný dom mieni odpredať a vyplatiť odporcu, uložil navrhovateľke povinnosť vyplatiť odporcovi sumu 31.396,87 Eur, v lehote do 90 od právoplatnosti rozsudku. Namietala vyhodnotenie pôžičky 50.000,- Sk súdom prvého stupňa ako nesprávne. Tvrdila, že nejde o dar, ale o pôžičku, z ktorej realizovali účastníci konania stavbu rodinného domu, a z ktorej doposiaľ nie je splatená žiadna časť. Žiadala, aby odvolací súd uvedenú pôžičku vo výške 50.000,- Sk za danej situácie zohľadnil v konaní tak, že určí, že každý z účastníkov je povinný podieľať sa na jej splatení po jednej polovici, t. j. po 829,85 Eur a zároveň tak poníži navrhovateľke výplatu z titulu tejto pôžičky o sumu 1.659,70 Eur odporcovi. K podanému odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, ktorý vyjadrenie navrhovateľky považuje za nepravdivé a popiera, že by sestra M. požičala účastníkom 50.000,- Sk s tým, že táto im darovala 250.000,- Sk, tak ako vypovedal aj na pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Uviedol, že po rozhodnutí súdu v preskúmavanej veci informoval svojich rodičov a sestry, že mu neboli priznané finančné prostriedky, ktoré mu boli darované na základe rodinnej pokonávky, v dôsledku čoho mu bolo oznámené, že manželia E. H. a S. H. sú ochotní dosvedčiť, že majú vedomosť o tom, že navrhovateľka sa pred nimi v súvislosti s výstavbou predmetného rodinného domu vyjadrila, že rodičia odporcu poskytli odporcovi finančné plnenie vo výške 600.000,- Sk, M. T. 250.000,- Sk a W. G. so švagrom W. G. 700.000,- Sk, čo mala navrhovateľka potvrdiť pred týmito svedkami. Túto skutočnosť sú ochotní dosvedčiť aj pred súdom. Predložil čestné prehlásenie navrhovaných svedkov zo dňa 22.02.2012. Uviedol, že o tomto dôkaze nemal vedomosť v prvostupňovom konaní, a preto navrhol, aby boli vzhľadom na tento nový dôkaz E. H. a S. H. vypočutí ako svedkovia. Krajský súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli odvolateľmi v odvolaniach vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných skutočností, vychádzajúcich zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. V dôsledku toho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). V podaných odvolaniach odvolatelia neuviedli žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. V plnej miere a vyčerpávajúco vysvetlil, z akých úvah pri rozhodnutí vychádzal. V tomto smere odvolací súd konštatuje správnosť skutkových a právnych záverov okresného súdu a v podrobnostiach na dôvody jeho rozsudku odkazuje. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ani odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v podanom odvolaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, ale sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Z ust. § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej úvahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jednému z manželov, prípadne vecí vydaných podľa právnych predpisov reštitúcie. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 150 Občianskeho zákonníka je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t. j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Odvolací súd vychádzal v preskúmavanej veci z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa určil rozsah BSM manželov správne. Pokiaľ odporca namietal, že súd prvého stupňa nezahrnul do BSM dary, ktoré dostal od svojich rodičov a sestier, a z ktorých sa financovala výstavba rodinného domu, pokiaľ navrhovateľka namietala, že v prípade sumy 50.000,- Sk nejde o dar, ale o pôžičku, odvolací súd len zdôrazňuje, že vo vzťahu k týmto námietkam sa v celom rozsahu stotožnil so správnym a výstižným zdôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. Námietky účastníkov sú totožné ako v konaní pred súdom prvého stupňa, pričom súd prvého stupňa vykonal v tomto smere dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a náležite svoje rozhodnutie v tomto smere odôvodnil. Namietané tvrdenia účastníkov neboli ani podľa názoru odvolacieho súdu v konaní preukázané. Pri vyhodnotení dokazovania súdom prvého stupňa odvolací súd nezistil logické, ani faktické rozpory. Účastníci neponúkli súdu žiaden relevantný dôkaz, ktorý by bez akýchkoľvek pochybností preukázal opodstatnenosť v tomto smere ich nároku. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na čestné prehlásenie zo dňa 22.02.2012, podpísané E. H. a S. H. ako na nový dôkaz, v ktorej súvislosti žiadal ich výsluch ako svedkov, odvolací súd poukazuje na ust. § 213 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba v obmedzenom rozsahu v prípadoch výslovne ustanovených zákonom. V zmysle § 213 ods. 4 O.s.p. odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov len v prípade, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol alebo za podmienok ustanovených v § 205a O.s.p. Doplnenie dokazovania odvolacím súdom je ďalej prípustné v nesporovej agende, pri skúmaní vád konania a v prípadoch, v ktorých súd prvého stupňa mohol výnimočne vykonať aj nenavrhnuté dôkazy (§ 120 ods. 1 tretia veta O.s.p.). V preskúmavanej veci odvolací súd z obsahu spisu zistil, že účastníci konania boli pred rozhodnutím súdu prvého stupňa riadne poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že musia všetky dôkazy predložiť alebo označiť skôr, ako súd prvého stupňa vyhlási dokazovanie za skončené, inak sa na tieto dôkazy nebude prihliadať, pričom ani jeden z účastníkov žiadne ďalšie dôkazy súdu nepredložil, ani ich nenavrhol vykonať. Na pojednávaní, na ktorom bolo rozhodnuté vo veci samej, boli prítomní aj právni zástupcovia účastníkov konania. Navrhovateľka sa v odvolaní domáhala, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie aj ohľadne splatnosti vyrovnacieho podielu tak, že jej uloží povinnosť zaplatiť dlžnú sumu odporcovi v lehote 90 dní a nie tak, ako rozhodol súd prvého stupňa do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodila svojimi tvrdeniami prednesenými v konaní, že predmetný rodinný dom mieni odpredať. Odvolací súd ani túto odvolaciu námietku navrhovateľky nepovažuje za dôvodnú vzhľadom na to, že navrhovateľka mala dostatočný časový priestor, aby si záležitosti zariadila tak, aby svoju povinnosť v súdom určenej lehote mohla splniť. Naviac, nemožno ponechať bez povšimnutia, že aj navrhovateľka sama v pôvodne podanom návrhu požadovala od odporcu, ktorý rovnako nedisponuje finančnými prostriedkami, na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu sumu 50.000 Eur (teda o 16.943,43 Eur viac) s lehotou splatnosti do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Z týchto dôvodov krajský súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že navrhovateľka ani odporca neboli v odvolacom konaní úspešní. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .