Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/62/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110209871 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3110209871.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky Z., zastúpenej Q. proti odporcom 1) R., 2) A., 3) T., zastúpenému P., o určenie neplatnosti dražby, o určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a o určenie, že záložné právo netrvá, na odvolanie navrhovateľky a odporcu 3) proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. novembra 2011, č.k. 27C/65/2010-413, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd svojím rozsudkom určil, že dražba, vedená odporcom 1) pre odporcu 2), ktorej predmetom bol byt č. X na X. poschodí v bytovom dome súp. č. XX na parc. č. XXX/X, vchod XX, na ulici W. v N. v 1/1 a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu o veľkosti 53/2065, zapísané Správou katastra J. na LV č. XXXX pre k.ú. N. F., ako i spoluvlastnícky podiel na pozemku pod týmto bytovým domom parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 682 m2 (na spoluvlastnícky podiel 53/2065 pripadá výmera 17,5 m2), zapísaný Správou katastra J. na LV č. XXXX pre k.ú. N. F., ktoré nehnuteľnosti vydražil odporca 3), a ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou notára Q.. F. V., so sídlom C., V. N. XX zo dňa 04.03.2010 č. N XX/XXXX (Nz XXXX/XXXX, NCRls XXXX/XXXX), na základe ktorej Správa katastra J. vykonala záznam pod Z XXX/XXXX.-XXX/XXXX, je neplatná, vo zvyšku konanie zastavil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil a medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca 2) ako veriteľ poskytol navrhovateľke ako dlžníčke spotrebiteľský úver, ktorý bol zabezpečený záložným právom k bytu vo vlastníctve navrhovateľky. Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca 2) ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a to prostredníctvom odporcu 1) ako dražobníka. Nakoniec medzi účastníkmi nebolo sporné ani to, že v rámci výkonu dobrovoľnej dražby predmetný byt príklepom nadobudol odporca 3) ako vydražiteľ. Priebeh predmetnej dobrovoľnej dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou notára Q.. F. V., so sídlom C., V. N. XX zo dňa 04.03.2010, č. N XX/XXXX (Nz XXXX/XXXX, NCRls XXXX/XXXX). Spornou zostala medzi stranami otázka, či výkon dobrovoľnej dražby prebehol v súlade so zákonom. Navrhovateľka v konaní namietala viacero pochybení v rámci výkonu dobrovoľnej dražby, okrem iných porušení zákona výslovne namietala, že ohodnotenie predmetu dražby nebolo vykonané v súlade s § 12 zákona č. 572/2002 Z. z. Okresný súd sa s touto námietkou navrhovateľky stotožnil. Poukázal na ust. § 12 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého cena predmetu dražby v prejednávanej veci musela byť určená znaleckým posudkom, nakoľko predmetom dražby bola nehnuteľnosť. Ohodnotenie predmetu dražby si vyžaduje riadnu obhliadku predmetu dražby (§ 12 ods. 2 citovaného zákona). Povinná osoba (v tomto prípade navrhovateľka) musí byť o obhliadke, ktorá je potrebná k ohodnoteniu predmetu dražby, riadne informovaná, aby mohla umožniť jeho sprístupnenie, a to v rozsahu, ktorý je potrebný na zistenie hodnoty predmetu dražby. Táto oznamovacia povinnosť zo strany dražobníka (odporcu 1/) musí byť splnená v dostatočnom časovom predstihu, a to spravidla 3 týždne. Z dokazovania vyplynulo, že znaleckým posudkom, ktorým bol ocenený sporný byt navrhovateľky, mal byť znalecký posudok znalca J.. M. W. zo dňa 29.01.2010 č. X/XXXX. Z citovaného znaleckého posudku vyplýva, že jednotlivé úkony znaleckého posudku, a to konkrétne miestna obhliadka spojená s miestnym šetrením boli vykonávané 4 dni predtým, než navrhovateľ dražby navrhol vykonanie dobrovoľnej dražby a než uzavrel s dražobníkom zmluvu o vykonaní dražby. Popísané úkony v rámci vypracovania znaleckého posudku boli totiž vykonané dňa 25.01.2010, pričom navrhovateľ dražby navrhol vykonanie dobrovoľnej dražby a uzavrel s dražobníkom zmluvu o vykonaní dražby až dňa 29.01.2010. Dražobník (odporca 1/) teda zaistil ohodnotenie predmetu dražby bez akéhokoľvek zákonného podkladu, t. j. nezákonne. Pokiaľ dražobník (odporca 1/) v konaní tvrdil, že samotnému písomnému návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby zo dňa 29.01.2010 predchádzal ústny návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, súd tomuto tvrdeniu odporcu 1) neuveril. Uvedené tvrdenie totiž nekorešponduje so skutočnosťou, že dňa 29.01.2010 bol vyhotovený návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby v písomnej forme. Okresný súd nevidel zmysel v tom, aby sa duplicitne vykonával totožný právny úkon. Za ďalšie zásadné pochybenie v rámci výkonu dobrovoľnej dražby považoval okresný súd tú skutočnosť, že ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané len z dostupných údajov, t. j. znalec nevykonal riadnu obhliadku predmetu dražby. Vychádzal z ust. § 12 ods. 3 zákona č. 572/2002 Z. z., podľa ktorého platí, že ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Podmienkou, aby znalec mohol pristúpiť k ohodnoteniu predmetu dražby len z dostupných údajov, t. j. bez vykonania riadnej obhliadky predmetu dražby, je to, že vlastník predmetu dražby, prípadne držiteľ musí byť spravidla 3 týždne vopred upovedomený o termíne obhliadky a zároveň vlastník predmetu dražby, prípadne držiteľ by odmietol sprístupniť predmet dražby. Ani jedna z týchto podmienok nebola v prejednávanej veci splnená. Znalec totiž pristúpil k ohodnoteniu predmetu dražby časovo predtým, než navrhovateľ dražby podal samotný návrh na vykonanie dražby a než s dražobníkom spísal zmluvu o vykonaní dražby. Trojtýždňová lehota na upovedomenie navrhovateľky ako vlastníčky predmetu dražby tak nemohla ani hypoteticky uplynúť, čím je zároveň vylúčená aj druhá podmienka, že by navrhovateľka odmietla znalcovi sprístupniť byt. Z týchto dôvodov dospel okresný súd k záveru, že v prejednávanej veci bol predmet dražby ohodnotený bez zákonného podkladu a taktiež nezákonným spôsobom, a preto konštatoval, že predmetná dobrovoľná dražba bola vykonaná bez toho, aby bol predmet dražby riadne ohodnotený, čo je neprípustné. Ide o také porušenie zák.ona č. 572/2002 Z. z., ktoré bez ďalšieho spôsobuje neplatnosť dobrovoľnej dražby. Vyslovil názor, že pokiaľ sa teda navrhovateľka ako pôvodná vlastníčka domáhala vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby práve z uvedeného dôvodu, učinila tak po práve. Nikto iný totiž nebol viacej dotknutý na svojich právach ako ona, keď byt, ktorý pôvodne vlastnila, bol v rámci dobrovoľnej dražby vydražený bez toho, aby bol riadne ohodnotený. Okresný súd tak v časti žalobného návrhu o vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby navrhovateľke vyhovel a stotožnil sa s jej právnou argumentáciou. Naopak sa nestotožnil s právnym názorom odporcu 3), podľa ktorého v priebehu výkonu dobrovoľnej dražby nedošlo k žiadnemu pochybeniu, pre ktoré by bolo možné vysloviť predmetnú dražbu za neplatnú. Obranu odporcu 3), že dražobník zabezpečil znalecký posudok predmetného bytu na základe ústneho návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, súd vyhodnotil ako účelovú. Ďalšími pochybeniami pri vykonávaní dražby, namietanými navrhovateľkou, sa nezaoberal, čo odôvodnil zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Vo zvyšnej časti konanie zastavil v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p., v súlade s dispozitívnym úkonom navrhovateľky. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 21 ods. 2, ods. 4, § 12 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľka bola v konaní úspešná len čiastočne. Čiastočný neúspech navrhovateľky v konaní je daný tou skutočnosťou, že vo zvyšnej časti zobrala žalobný návrh späť, čo je potrebné považovať za jej procesný neúspech v konaní. Preto okresný súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca 3) vo veci samej a navrhovateľka čo do výroku o trovách konania. Odporca sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a navrhovateľke uloží povinnosť nahradiť mu trovy konania. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam). Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že predmet dražby bol ohodnotený bez zákonného podkladu a tiež nezákonným spôsobom, a teda, že predmetná dobrovoľná dražba bola vykonaná bez toho, aby bol predmet dražby riadne ohodnotený, čo okresný súd považoval za neprípustné s tým, že ide o také porušenie zákona č. 527/2002 Z. z., ktoré bez ďalšieho spôsobuje neplatnosť dobrovoľnej dražby. Uviedol, že začiatkom januára 2010 dostal odporca 1) ako dražobník od odporcu 2) ako navrhovateľa dražby návrh na vykonanie dražby v ústnej forme. Následne odporca 1) ako dražobník zaistil pre účely vypracovania znaleckého posudku fotodokumentáciu z predmetu dražby, keď navštívil navrhovateľku a na svojom mobilnom telefóne vykonal fotografie sporného bytu, ktorý bol predmetom dražby, pričom navrhovateľka o tom, že fotografie vykonáva, vedela. Následne odporca 1) kontaktoval znalca ústnou formou, aby zaistil v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. znalecký posudok na predmet dražby a znalec J.. M. W. vypracoval na predmet dražby znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 29.01.2010, a to z dostupných podkladov - listov vlastníctva, kópie katastrálnej mapy, potvrdenia o veku domu, fotodokumentácie domu a bytu, pričom štandard vnútorného vybavenia bol stanovený podľa výpovede zástupcu zadávateľa posudku, podlahová plocha bola prevzatá z listu vlastníctva a znalec predmet dražby ohodnotil na sumu 26.500 Eur. Následne odporca 1) a odporca 2) uzavreli písomnú zmluvu o vykonaní dražby dňa 29.01.2010, ktorá okrem podstatných náležitostí, stanovených v ust. § 16 ods. 2 zákona, uvádzala výšku najnižšieho podania vo výške 26.500 Eur v zmysle znaleckého posudku. Dňa 29.01.2010 odporca 1) zaregistroval v notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. XXX/XXXX a v ten istý deň preukázateľne navrhovateľke doručil oznámenie o dražbe spolu so znaleckým posudkom, ktoré jej osobne doručil v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. Dobrovoľná dražba sa konala 04.03.2010, z čoho je zrejmé, že navrhovateľke bolo oznámenie o dražbe a znalecký posudok doručené 33 dní pred dňom konania dražby, teda v zákonnej lehote. Zdôraznil, že zákon, príslušná odborná literatúra, ani judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, neuvádza časový sled, kedy má v priebehu procesu dražby byť uzavretá zmluva o vykonaní dražby, keď zákon iba uvádza, že dražba sa začína na návrh navrhovateľa dražby (§ 2 písm. a) citovaného zákona). Vytýkal súdu prvého stupňa hodnotenie dôkazu - výpovede odporcu 1) ohľadom existencie ústneho návrhu na vykonanie dražby, ktorý považoval za účelový a nebral dané tvrdenie do úvahy aj napriek tomu, že toto tvrdenie nebolo navrhovateľkou nijako spochybnené a všetky ďalšie úkony dražobníka považoval súd prvého stupňa za vykonané nezákonne. Poukázal na zásadu indubio pro reo (v pochybnostiach v prospech žalovaného) a mal za to, že pokiaľ mal súd pochybnosti o tvrdeniach odporcu 1), mal tieto tvrdenia klasifikovať v prospech odporcu 1), inak vážnym spôsobom potlačil práva, dané účastníkom konania v civilnom procese. Pokiaľ súd prvého stupňa vyhodnotil existenciu právneho úkonu - ústneho návrhu na vykonanie dražby aj napriek jeho potvrdeniu zo strany účastníka, voči ktorému daný úkon smeroval, za účelový, bez existencie objektívnych skutočností oprávňujúcich ho k takémuto záveru, nebol jeho záver správny a porušil zásadu rovnosti účastníkov pred súdom. Vytýkal súdu prvého stupňa, že naopak tvrdenia navrhovateľky, že o dražbe nemala vedomosť, za účelové nepovažoval, napriek faktu, že objektívne nedokázala ich nepravdivosť. Dôvodil, že znalecký posudok obsahuje fotodokumentáciu bytu navrhovateľky, takže už v čase vyhotovovania fotografií bytu musela o tomto navrhovateľka vedieť, keďže znalecký posudok bol vypracovaný k 25.01.2010. Podľa jeho názoru nie je možné, aby niekto si nechal vyhotoviť fotografie vlastného bytu bez toho, aby sa pýtal osôb, ktoré fotografie vyhotovujú, na čo sú, a preto tvrdenia navrhovateľky, že o dražbe nevedela, považoval za účelové, na rozdiel od súdu prvého stupňa. Vyjadril názor, že nemá žiadnu zákonnú oporu tvrdenie súdu, že bez písomnej zmluvy o vykonaní dražby nemôže dražobník začať vykonávať úkony smerujúce k dražbe, t. j. nemôže si objednať znalecký posudok. Poukázal na znenie ust. § 2 písm. a) zákona, § 16 ods. 1 prvá časť zákona pred bodkočiarkou a uviedol, že súd nie je oprávnený pri aplikácii právnej normy vytvárať zákony k textom, kde znenie zákona nie je, resp. nemôže vytvárať taký text, ktorý je v rozpore so zákonným znením. Zákon neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že prvé, čo má byť pri dražbe vykonané, je uzatvorenie zmluvy o výkone dražby. Zákon len uvádza, že dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom, a že dražba je verejné konanie, konané na základe návrhu navrhovateľa. Vyjadril názor, že na to, aby dražobník mohol začať vykonávať úkony smerujúce k dražbe, teda dať znalcovi objednávku na vypracovanie znaleckého posudku, stačí mať od navrhovateľa dražby návrh na vykonanie dražby, a to aj v ústnej podobe. Uvedený postup je aj jediným logickým postupom, keďže podstatnou náležitosťou zmluvy o vykonaní dražby je aj výška najnižšieho podania, ktorá musí byť stanovená znaleckým posudkom. Z uvedeného vyvodil, že predmet dražby nemohol byť ohodnotený bez zákonného podkladu a taktiež nezákonným spôsobom, ako to konštatuje súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení, pretože ústny návrh na vykonanie dražby bol platný, pričom predchádzal všetkým ostatným úkonom urobeným odporcom 1) ako dražobníkom v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách. Ďalej uviedol, že predmet dražby bol ohodnotený znalcom, zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov MS SR. Riadne neohodnotiť predmet dražby znamená nedodržať pri ohodnocovaní postup podľa vyhlášky, pretože táto upravuje postup, ako ohodnotiť predmet dražby, nie ust. § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Riadne neohodnotiť predmet dražby znamená, že sa určí iná, nesprávna hodnota predmetu dražby, ako by sa mala, keby bolo ohodnotenie vykonávané v súlade s príslušným zákonom, nie však len keď sa nedodrží formálny postup stanovený v ust. § 12 ods. 2 zákona. Z nedodržania postupu, uvedeného v § 12 ods. 2 zákona, nie je možné odvodiť, že predmet dražby nebol ohodnotený riadne, resp. vyhodnotiť fakt, že ust. § 12 ods. 3 zákona sa nemalo aplikovať, keďže nebol dodržaný postup zo strany dražobníka, uvedený v ust. § 12 ods. 2 zákona, a teda ohodnotenie predmetu dražby nie je ohodnotené riadne, a tým porušené ust. § 12 zákona, pretože dané by potom znamenalo, že všeobecná hodnota predmetu dražby nie je správna. Poukázal na znenie ust. § 21 ods. 2 prvá veta zákona o dobrovoľných dražbách, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Z dôvodovej správy k citovanému zákonu vyplýva, že na to, aby dražba mohla byť vyhlásená za neplatnú, nestačí akékoľvek porušenie ustanovení zákona, ale musí ísť o porušenie, ktorým je zároveň osoba, ktorá porušenie namieta, aj dotknutá na svojich právach, teda aby došlo k naplneniu ustanovenia tohto zákona, musia byť kumulatívne splnené dve podmienky/predpoklady. Prvá, musí existovať preukázateľne porušenie zákona a druhá, osoba, ktorá konkrétne porušenie namieta, musí byť porušením dotknutá na svojich právach. Pokiaľ by súd prijal iný výklad citovaného zákonného ustanovenia, bolo by nutné vyvodiť, že každé porušenie zákona o dobrovoľných dražbách by automaticky znamenalo, že tým bol dotknutý vlastník predmetu dražby na svojich právach, keďže prišiel o nehnuteľnosť, a teda z tohto dôvodu by bolo možné vyhlásiť každú takúto dražbu, ktorú namietal vlastník predmetu dražby, za neplatnú. Takýto záver však považoval za absurdný. Zákon totiž jednoznačne uvádza, že medzi porušením niektorého jeho ustanovenia a zásahom do práva navrhovateľky musí byť priama príčinná súvislosť, a teda navrhovateľka musí byť dotknutá na svojich právach práve v dôsledku porušenia konkrétnych ustanovení zákona. Ak však v dôsledku konkrétneho porušenia zákona sa nijako nezhoršila procesná pozícia navrhovateľky v konaní o dobrovoľnej dražbe, nemohlo takéto porušenie zasiahnuť do jej práva. Strata vlastníckeho práva totižto nie je priamym následkom porušenia zákona, ale právom predpokladaným a aprobovaným výsledkom úspešnej dobrovoľnej dražby. Predpokladom pre určenie neplatnosti dražby je existencia príčinného vzťahu medzi porušením zákona o dobrovoľných dražbách a ukrátením konkrétnych majetkových práv dlžníka. Zdôraznil, že súdy sa musia vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu. Záverom uviedol, že predmetná dražba bola vykonané s riadne ohodnoteným predmetom dražby, a teda, aj keby sa preukázalo porušenie ust. § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľka nemohla byť týmto porušením dotknutá na svojich právach, keďže v dôsledku daného porušenia sa jej ani nezmenilo procesné postavenie, ani sa neznížila hodnota predmetu dražby a predmet dražby sa vydražil v takej hodnote, ktorú stanovoval znalecký posudok, vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi, upravujúcimi ohodnocovanie majetku. Navrhovateľka v podanom odvolaní, podanom proti výroku o trovách konania pred súdom prvého stupňa, navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zmenil tak, že odporcov 1), 2), 3) spoločne a nerozdielne zaviaže k náhrade trov konania v celom rozsahu. Uviedla, že sa domáhala pôvodne podaným návrhom určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby a určenia, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a určenia, že záložné právo netrvá. Ešte pred zaplatením súdneho poplatku za návrh a nariadením pojednávania vo veci samej vzala svoj návrh čo do určenia, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a určenia, že záložné právo netrvá, späť a navrhovala v tomto rozsahu konanie zastaviť. Súdny poplatok zaplatila len z návrhu na určenie neplatnosti dražby vo výške 99,50 Eur. Súd prvého stupňa o čiastočnom zastavení súdneho konania nerozhodol napriek tomu, že takýto návrh bol už v čase rozhodovania o pristúpení odporcu 3) do konania podaný a súdu nič nebránilo, aby vydal uznesenie o čiastočnom zastavení konania. Odporca 3) sa vyjadroval k návrhu len čo do dôvodov neplatnosti dobrovoľnej dražby, takže žiadne trovy konania čo do návrhov, ktoré boli vzaté späť, mu nevznikli. Tým, že súd prvého stupňa zastavil konanie na jej návrh a nezamietol v tejto časti jej návrh ako nedôvodný, resp. o tom v týchto častiach návrhu sa vôbec nerozhodovalo, nie je možné prijať záver, že v tejto časti bola ako navrhovateľka neúspešná. Odporca 1) sa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporcom 3) vyjadril tak, že sa s týmto odvolaním v celom rozsahu stotožňuje a uviedol, že z ust. § 12 ods. 1 až 4 zákona č. 527/2002 Z. z. nevyplýva, že by zákonodarca uviedol podmienky, za ktorých, a v ktorom štádiu konania dražby alebo jej prípravy by mal dražobník zabezpečiť znalecký posudok. Logickým výkladom možno dospieť k tomu, že ide o všeobecné ustanovenie, majúce vzťah k samotnému konaniu dražby, ktoré ustanovenie je kogentné a nemožno ho interpretovať iným spôsobom. Z ust. § 16 ods. 1, ods. 2, ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že podstatnou náležitosťou písomnej zmluvy o vykonaní dražby je aj hodnota najnižšieho podania, čo znamená, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy zákonodarca predpokladá existenciu znaleckého posudku, pričom žiadnym spôsobom neupravuje právny vzťah, na základe ktorého zabezpečuje dražobník vyhotovenie znaleckého posudku pre účely konania dražby, ktorú navrhuje uskutočniť navrhovateľ dražby. Naopak, zákonodarca jasne určil, ktoré skutočnosti musia byť ku dňu uzavretia zmluvy o vykonaní dražby zákonným spôsobom zistené, kde jedinou limitujúcou podmienkou pre znalecký posudok je, že nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa svojvoľne a extenzívnym spôsobom v neprospech odporcov interpretoval znenie zákona o dobrovoľných dražbách, kde určil spôsob a formu postupu, akým sa dražba uskutočňuje a podľa jeho právneho názoru bude uskutočňovať. Zdôraznil, že teória práva nepozná možnosť výkladu právnej normy sudcom súdu prvého stupňa. Naďalej zotrval na názore, že dražba prebehla v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, pričom, ak došlo k porušeniu zákona, ktoré vyhodnotil prvostupňový súd tak, že rozhodol, že dražba je neplatná, zákonodarca priamo v zákonnom ustanovení § 33j upravuje výšku pokuty za porušenie jednotlivých ustanovení. Porušenie zákona podľa § 12 ods. 1, ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách subsumuje zákonodarca pod časť kontrola a správne delikty, teda s taxatívne uvedenými ustanoveniami, ktoré sú porušené, zákonodarca nespája účinky neplatnosti dražby automaticky, ale naviazal ich na súčasné splnenie ďalšej podmienky, ktorou je, že osoba, domáhajúca sa určenia neplatnosti dražby, bola dotknutá na svojich právach. Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaných odvolaní a ich dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi napadnutý odvolaním vo výroku, ktorým súd vo zvyšku konanie zastavil. V tejto časti krajský súd rozsudok okresného súdu nepreskúmaval, nakoľko v tejto časti nadobudol právoplatnosť ( § 206 O.s.p.) Podaným návrhom sa navrhovateľka (okrem časti, v ktorej bolo konanie zastavené) domáhala určenia neplatnosti dražby, konanej dňa 04.03.2010, týkajúcej sa bytu č. X na W. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XX, na parcele č. XXX/X, vchod XX na Ulici W. v N. F. a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu o veľkosti 53/2065, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. N. F. Správou katastra J. a spoluvlastníckeho podielu na pozemku pod týmto bytovým domom parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 682 m2, zapísaných Správou katastra J. na LV č. XXXX pre k.ú. N. F., ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N XX/XXXX notára Q.. F. V., so sídlom v C., V. N. XX. Súd prvého stupňa návrhu na určenie neplatnosti dražby v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že predmetná dobrovoľná dražby bola dražobníkom vykonaná tak, že predmet dražby bol ohodnotený bez zákonného podkladu ( znalecký posudok bol vyhotovený 4 dni predtým, než navrhovateľ dražby navrhol vykonanie dobrovoľnej dražby), nezákonným spôsobom (ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané len z dostupných údajov), t. j. znalec nevykonal riadnu ohliadku predmetu dražby, pričom podmienkou, aby znalec mohol pristúpiť k ohodnoteniu predmetu dražby len z dostupných údajov bez vykonania riadnej ohliadky predmetu dražby je, že vlastník predmetu dražby musí byť spravidla tri týždne vopred upovedomený o termíne ohliadky a zároveň vlastník predmetu dražby odmietol sprístupniť predmet dražby, ani jedna z týchto podmienok nebola v prejednávanej veci splnená. Odporca 3) v podanom odvolaní tvrdil, že predmet dražby bol ohodnotený na základe zákonného podkladu - ústneho návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, na základe riadneho ohodnotenia predmetu dražby znaleckým posudkom, vypracovaným znalcom, zapísaným do zoznamu znalcov vedeným MS SR, v súlade so zákonom. Pokiaľ došlo k porušeniu ust. § 12 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, nemá toto porušenie za následok ukrátenie konkrétnych majetkových práv navrhovateľky. Podľa § 12 ods. 1 veta prvá zákona č. 527/2002 Z. z. dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a v čase konania dražby. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca, sú povinní po predchádzajúcej výzve, v čase určenom v tejto výzve, umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve stanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b (v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty), v prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Z ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. vyplýva, že dobrovoľná dražba je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, v ktorom prípade dražbou dochádza k prechodu vlastníckeho práva, pretože udelením príklepu a uhradením ceny, dosiahnutej vydražením, sa vydražiteľ stáva vlastníkom predmetu dražby za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené zákonom o dobrovoľných dražbách. V zmysle citovaného ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade s týmto zákonom, môže ju súd na návrh osoby, práva ktorej boli týmto dotknuté, vyhlásiť neplatnou. Z citovaného ustanovenia tiež vyplýva, že len v prípade porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách môže sa osoba, ktorej práva boli dotknuté, domáhať vyslovenia neplatnosti dražby, pričom zároveň musí ísť o také porušenie, ktorými je táto domáhajúca sa osoba priamo dotknutá na svojich právach, nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že pri výklade všetkých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách je treba vychádzať z účelu zákona, histórie (aj jeho vzniku), systematickej súvislosti princípov, ktoré majú základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Súd, konajúci o takejto žalobe, musí mať na zreteli nielen ochranu majetkových práv veriteľa, či záložného veriteľa, uplatňujúceho nároky s odkazom na ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách, ale musí mať na zreteli aj ochranu tých istých práv vlastníka nehnuteľnosti, t. j. práv, ktoré majú garantovaný rovnaký rozsah ochrany. Vzájomné práva záložného veriteľa, či vlastníka nehnuteľnosti, alebo aj vydražiteľa, musia byť v tomto smere posudzované proporcionálne. Práva vlastníka nehnuteľnosti sú v prípadoch dobrovoľných dražieb realizované cez jednotlivé ustanovenia, ktorými sa má dosiahnuť to, aby dotknutý vlastník bol dostatočne informovaný o krokoch, ktoré dražobník realizuje. V danom prípade bolo významné posúdiť, či skutočnosť, že ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom (zo dňa 25.01.2010) bolo vykonané pred dňom uzavretia písomnej zmluvy o vykonaní dražby (29.01.2010) s tým, že nesporne došlo k porušeniu ust. § 12 ods. 2, 3 zákona o dobrovoľných dražbách tým, že znalec podľa citovaných ustanovení nepostupoval a vykonal ohodnotenie predmetu dražby bez výzvy navrhovateľke na umožnenie obhliadky predmetu dražby, bez vykonania obhliadky predmetu dražby len z dostupných údajov, ktoré mal dražobník k dispozícii, je takým porušením zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré má za následok vyhlásenie neplatnosti dražby súdom. Je nesporné, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa článku 19 v spojení s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky (ako je tomu aj v prejednávanej veci), a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu exekučného titulu s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Dražobník ako súkromná osoba je preto podľa ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a súvisiacich predpisoch povinný zákon vykladať a aplikovať tak, aby nielen, že neboli porušené, ale ani ohrozené práva osôb výkonom záložného práva negatívne dotknuté. Dražobník nie je v pozícii mandatára záložného veriteľa, ktorý má sledovať iba jeho záujem na rýchlom výkone záložného práva za každých okolností. Ak tak dražobník ako licencovaný profesionál koná, organizuje a vykonáva dražbu netransparentným spôsobom na výhradný prospech záložného veriteľa pri nerešpektovaní práv a záujmov povinného zo záložného práva a pri nevyrovnaní sa s jeho námietkami k dražobnému procesu, je otázna jeho odborná starostlivosť, a to až s potenciálnym dosahom na konanie o zrušenie jeho dražobnej licencie podľa zákona č. 455/1991 Zb. Z uvedených dôvodov je preto v dražobnej praxi udržateľná jedine taká interpretácia a aplikácia zákona o dobrovoľných dražbách a súvisiacich právnych predpisov, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a ochrany ústavných práv a právom chránených záujmov osôb, zúčastnených na dražobnom procese, a to pri zachovaní najmä ústavného princípu primeranosti (článok 1, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, odvolací súd konštatuje, že samotné určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Nie je však možné prehliadnuť, že odporca 1) (dražobník) v danej veci postupoval v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách, keď úplne ignoroval ust. § 12 ods. 2, ods. 3 tohto zákona. Z obsahu spisu vyplýva, že fotografie bytu, ktorý bol predmetom dražby, na základe ktorých bol znalecký posudok, ako podklad pre vykonanie dražby, vykonaný, boli vyhotovené konateľom odporcu 1) na mobilný telefón niekedy začiatkom januára 2010 ešte pred uzavretím písomnej zmluvy o vykonaní dražby a podľa tvrdení navrhovateľky bez jej vedomia. Odporcovia 1), 2) síce tvrdili, že navrhovateľka o vyhotovení fotografií na mobilný telefón vedela, túto skutočnosť však navrhovateľka rozhodne poprela a tvrdila, že nevedela o vyhotovovaní fotografií z jej bytu. Tvrdenia odporcu 1), že znalec sa snažil vykonať ohodnotenie predmetu dražby aj tak, že si byt chcel osobne „pozrieť“, ale navrhovateľka ho do bytu nevpustila, preukázané neboli, najmä nebolo tiež preukázané, že navrhovateľka bola v lehote tri týždne vopred vyzvaná k umožneniu obhliadky bytu za účelom vyhotovenia znaleckého posudku. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že podmienkou na to, aby znalec mohol pristúpiť k ohodnoteniu predmetu dražby len z dostupných údajov, t. j. bez vykonania riadnej ohliadky predmetu dražby je to, že vlastník predmetu dražby, prípadne držiteľ musí byť spravidla tri týždne vopred upovedomený o termíne ohliadky a zároveň vlastník predmetu dražby, prípadne držiteľ by odmietol sprístupniť predmet dražby. Je nesporné, že ani jedna z týchto podmienok nebola v prejednávanej veci splnená. Odporca 1) ako dražobník, ktorý je súkromnou osobou, organizoval ohodnotenie predmetu dražby v danej veci netransparentným až nekalým spôsobom, pri ktorom vôbec nerešpektoval práva a záujmy navrhovateľky ako povinnej zo záložného práva, vedome obchádzal ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a sú preto splnené podmienky uvedené v ust. § 21 ods. 2 tohto zákona na určenie neplatnosti dražby. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že predmet dražby v danej veci bol ohodnotený v rozpore so zákonom a uvedené porušenie ust. § 12 ods. 2, ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách bolo takým porušením práv navrhovateľky ako vlastníčky bytu, ktorý mal byť predmetom dražby, že bez ďalšieho, s poukazom na predchádzajúci výklad ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, mal za následok neplatnosť predmetnej dobrovoľnej dražby. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami odporcu 3), obsiahnutými v jeho rozsiahlom odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmavalo v odvolacom konaní. Uvedený názor vyplýva z jednoznačne ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ďalej sa zaoberal odvolací súd námietkami navrhovateľky proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania. V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Princíp zodpovednosti za výsledok (princíp úspešnosti) je zakotvený v ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v dôsledku ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Rozhodovanie o náhrade trov konania podľa čiastočného úspechu predpokladá, že sa predmet konania dá vyčísliť v peniazoch. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t. j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov sporu, pričom nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť. V prípade neúspechu účastníka v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie súdu o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, môže súd priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 3 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala podaným návrhom vo veci samej jednak určenia neplatnosti dražby, jednak určenia, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a určenia, že záložné právo na predmetnom byte netrvá. Navrhovateľka bola úspešná v časti svojho návrhu o určenie neplatnosti dražby. Svoj návrh o určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a o určenie, že záložné právo na predmetnom byte netrvá, vzala späť a v tejto časti bolo konanie zastavené podľa § 96 O.s.p., mala teda v konaní úspech len čiastočný. Pokiaľ sa navrhovateľka vo svojom odvolaní domáhala priznania náhrady trov konania z dôvodu, že jej návrh nebol v časti zamietnutý, ale bol vzatý čiastočne späť pred prvým pojednávaním a pred vstupom odporcu 3) do konania, odvolací súd sa s jej námietkou nemohol stotožniť. V danej veci je totiž významné len to, že návrh navrhovateľky bol dôvodný v časti o určenie neplatnosti dražby, v tejto časti by jej patrila náhrada trov konania a v časti o určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a o určenie, že záložné právo na predmetnom byte netrvá, bolo konanie zastavené pre späťvzatie návrhu a prichádza do úvahy rozhodnutie o trovách konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov konania svedčí navrhovateľke. Pokiaľ za tohto stavu v danej veci súd prvého stupňa rozhodol, že sú splnené podmienky pre postup pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, bolo jeho rozhodnutie vecne správne a nie je mu možné nič vytknúť. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním, pred vstupom odporcu 3) do konania a ani okolnosti, týkajúce sa poplatkovej povinnosti navrhovateľky. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách prvostupňového konania ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke, úspešnej vo veci samej, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .