Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/150/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200736 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200736.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu: Služby pre bývanie s.r.o., so sídlom Krátka 2412, Trenčín, právne zastúpený Jozefom Opetom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M.R. Štefánika 22, Trenčianske Teplice, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Hviezdoslavova ul. č. 3, Trenčín, (do 30. septembra 2013 Obvodný úrad, odbor výstavby a bytovej politiky, Trenčín), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo sp. T. -TN - T. - XXXX - XXX - XXXX - X/Ba zo dňa 28. júna 2013, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca včas podanou žalobou žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo sp. T. -TN - T. - XXXX - XXX - XXXX - X/Ba zo dňa 28. júna 2013 tvrdiac, že týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach z dôvodu nezákonného postupu správneho orgánu, ktoré viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súčasne žiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Mesta Trenčín (ďalej len správny orgán 1. stupňa) číslo P.-XXXXX/XXXXX/XXXX/X/Mi, W. XXXXX/XXXX zo dňa 11. marca 2013. Správny orgán 1. stupňa je stavebným orgánom Mesta Trenčín podľa § 117 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., ktorý prvostupňovým rozhodnutím z 11. marca 2013 nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v konaní o povolení stavby „Z. dom ul. O. XXXX/X, G. - Samostatný zdroj tepla“ podľa § 14 ods. 1 zák. č. 70/1967 Zb. o správnom konaní. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán dňa 7. decembra 2012 oznámil účastníkom konania, dotknutým orgánom štátnej správy a spolupôsobiacim organizáciám začatie správneho konania vo veci žiadosti Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ul. O. XXXX/X, G., vo veci vydania stavebného povolenia na stavbu „Z. dom ul. O. XXXX/X, G. - Samostatný zdroj tepla“. Oznámenie bolo doručené žalobcovi na vedomie, avšak žalobca doručil správnemu orgánu 1. stupňa dňa 18. decembra 2012 námietky k uvedenej stavbe. Správny orgán 1. stupňa nepriznal žalobcovi rozhodnutím zo dňa 11. marca 2013 postavenie účastníka konania z dôvodu, že žalobca nespĺňal podmienky účastníctva podľa § 59 zák. č. 50/1976 Zb.. Žalovaný sa stotožnil s uvedeným názorom správneho orgánu 1. stupňa a podľa jeho právneho názoru zák. č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) je lex specialis k zák. č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok). Žalovaný tvrdil, že žalobca je v danej veci dotknutým orgánom podľa § 140a ods. 1, písm. c), stavebného zákona, z titulu vlastníctva sietí a zariadení technického vybavenia územia podľa osobitného predpisu, za ktorý sa v danej veci považuje zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Dotknutému orgánu patria právomoci v zmysle § 140a ods. 3 Stavebného zákona a to chrániť záujmy uvedené v § 126 citov. zákona v rámci svojich právomoci, najmä má dotknutý orgán právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b Stavebného zákona, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa Stavebného zákona. Žalobca by bol dotknutým orgánom aj v zmysle § 36 ods. 7 a 8 zák. č. 657/2004 Z. z., a to len v prípade, ak by bolo vymedzené ochranné pásmo na ochranu sústavy tepelných zariadení. Ak nebolo ochranné pásmo vymedzené, dodávateľ tepla nemá postavenie dotknutého orgánu podľa cit. zákona. V danej veci ochranné pásmo § 36 ods. 7 zák. č. 657/2004 Z. z. vymedzené nebolo. Žalovaný konštatoval, že žalobca nemá žiadne vlastnícke právo a iné právo k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb podľa § 59 ods. 1, písm. b), Stavebného zákona a nemá ani práva vyplývajúce z iných právnych predpisov v zmysle § 139 ods. 1, písm. c), Staveného zákona. Realizáciou kotolne sa priamo stavebne nezasiahne do rozvodov patriacich žalobcovi, ani sa nebudú vykonávať na nich žiadne stavebné úpravy. Novovybudovaná kotolňa bude podľa projektovej dokumentácie umiestnená na opačnej strane domu, všetky nové potrubné rozvody budú napojené na existujúce potrubné rozvody, ktoré sú vedené v chodbových priestoroch pod stropom a sú vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. Aj vnútorné potrubné rozvody priamo dotknuté zmenou stavby sú vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov tohto domu. Prívodné a spiatočné potrubia ústredného kúrenia sa na vstupe zaslepia a tým sa odpoja od vonkajšieho rozvodu tepla a na vstupe sa zaslepí aj potrubie TUV a cirkulácie TUV. Žalovaný pripustil, že po odpojení bytového domu od centrálneho zdroja tak, ako je navrhované v projekte, bude žalobca musieť vykonať hydraulické vyregulovanie celého vonkajšieho systému vykurovania. Tvrdenie žalobcu, že v roku 2012 deklaroval pomer dodávky tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie pre celé vymedzené územie 28 % nesúvisí s rozhodnutím, že žalobca nie je účastníkom správneho konania vo veci vydania stavebného povolenia k stavbe „Z. dom ul. O. XXXX/X, G. - Samostatný zdroj tepla“. Žalobca v žalobe tvrdil, že postavenie účastníka konania v stavebnom konaní mu prislúcha z hmotnoprávnych predpisov a to z ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 139 ods. 1, 2 citov. zákona, pretože disponuje iným právom k pozemkom a stavbám ako aj zo zákona o tepelnej energetike. Právo žalobcu vyplývajúce mu z vecného bremena vzťahujúce sa k susednému pozemku stavby bolo priamo dotknuté rozhodnutím stavebného úradu, ktorým bola povolená zmena účelu stavby „Z. dom ul. O. XXXX/X, G. - Samostatný zdroj tepla“ na parcele C-KN č. XXXX/XX zastavené plochy a nádvoria. Žalobca uviedol, že predmetom stavebného konania je zmena stavby ako celku vo vzťahu k spôsobu vykurovania. Je vlastníkom rozvodov (zrejme tepelných) a z tohto titulu má „iné právo vyplývajúce mu z vecného bremena“, ktoré svojim charakterom je zákonným vecným bremenom patriacim do sféry verejného práva a teda ide o verejnoprávne obmedzenie vlastnícke práva. Rozvod tepla predstavuje líniovú stavbu a prípadná zmena vlastníctva nemá vplyv na trvanie vecného bremena. Vlastníctvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov k vnútorným rozvodom tepla, prívodnému a spiatočnému ÚK, nemá vplyv na posudzovanie „iného práva“, od ktorého má žalobca odvodené postavenie účastníka stavebného konania. Ustanovenie § 36 zákona o tepelnej energetike, ktoré upravuje ochranné pásmo, nemá žiaden vzťah k účastníctvu žalobcu, pretože v danej veci sa nejedná o realizáciu stavby v ochrannom pásme. Žalobca s poukazom na čl. 13 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uviedol, že zákonom možno stanoviť okruh účastníkov konania a postup domáhania sa práv, ale nemožno subjekt vylúčiť z konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Ďalej, žalobca s poukazom na ust. § 2 písm. q), a ust. § 20 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. tvrdil, že citov. zákon upravuje podmienky, za ktorých môže odberateľ skončiť odber tepla. Osobitne poukázal na podmienku, že ak teplo bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie môže dôjsť k skončeniu odoberania tepla len vtedy, ak by stavebník zabezpečil dodávku tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie v podiele o 20 % vyššom ako súčasný dodávateľ tepla (v tomto konaní žalobca). Žalobca odôvodnil svoje postavenie účastníka stavebného konania v nadväznosti na citov. právnu úpravu, ktorá bola prijatá s účinnosťou od 1. septembra 2009 v súvislosti s podporou obnoviteľných zdrojov s tým, že táto právna úprava zaručuje „zákonné právo“ výrobcom tepla, ktorí dodávajú teplo z obnoviteľných zdrojov, dodávať teplo pokiaľ odberateľ v svojej novej dodávke nezabezpečí dodávku tepla v zákonom stanovenom podiele z obnoviteľných zdrojov. Stavebným rozhodnutím, ktorým bola stavebníkom povolená zmena stavby v súlade s ich žiadosťou, bol žalobca dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch, ktoré sú mu priznané iným právnym predpisom a z tohto titulu mu prislúcha postavenie účastníka konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca nepreukázal relevantným dôkazom nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, za ktorý je potrebné považovať vklad do katastra nehnuteľností. K námietke žalobcu, že ust. § 36 zák. č. 657/2004 Z. z. nemá žiaden vzťah k posúdeniu jeho účastníctva, žalovaný uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa len pre objasnenie veci zmienil o postavení dotknutého orgánu, ktorý vyplýva z citov. ustanovenia zákona o tepelnej energetike vo vzťahu k ochranným pásmam. Žalobca sám v žalobe potvrdil, že v danom prípade sa nejedná o realizáciu stavby v ochrannom pásme a nie je v predmetom stavebnom konaní dotknutým orgánom. Žalovaný tvrdil, že napadnutým rozhodnutím nebol žalobca ukrátený na svojich právach a právnych záujmoch, a preto nebol dôvod, aby sa domáhal ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu o skončení odberu tepla podľa § 20 ods. 1, písm. b), zákona o tepelnej energetike, keďže dohoda o skončení odberu tepla je obchodno-záväzkovým vzťahom medzi zmluvnými stranami, do ktorým správny orgán nemá právomoc zasahovať. Ďalej, žalobca nepreukázal tvrdenie, v akom množstve dodával teplo vyrobené z obnoviteľných zdrojov, a preto žalovaný na túto námietku neprihliadol. Žalovaný k vyjadreniu pripojil stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 3. februára 2014 (č. l. 43) vo veci postupu stavebných úradov v konaniach o vydanie stavebného povolenia, ktorý sa povoľuje zmena dokončenej stavby spočívajúcej v odpojení sa od centrálneho tepelného zdroja a výstavbe individuálneho (lokálneho) zdroja vykurovania (lokálnych kotolní) pre vlastnú potrebu. Označený ústredný orgán štátnej správy v stanovisku s poukazom na ustanovenia § 126, 140a ods. 1, 3, § 140b ods. 2 stavebného zákona a na ustanovenia §1, § 12 a § 36 zákona o tepelnej energetike uviedol, že vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia slúžiaceho na dodávku tepla a iná právnická osoba má postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1, písm. c), stavebného zákona v konaní stavebného úradu o zmene spôsobu vykurovania odpojením od centrálneho tepelného zdroja a to v prípade, ak sa zmena stavby vzťahuje na stavbu v ochrannom pásme v zmysle § 36 ods. 7 zákona o tepelnej energetike. V ďalšej časti vyjadrenia MDVRR SR zdôraznil, že stavebný zákon v citov. ustanovení jednoznačne určil, že vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba má postavenie dotknutého orgánu. Nie je však vylúčené, aby táto právnická osoba alebo fyzická osoba nebola zároveň aj účastníkom konania, ak jej toto postavenie vyplýva na základe splnenia zákonných predpokladov (napr. § 59 ods. 1, písm. b), stavebného zákona). Súčasne uviedol, že vyregulovanie rozvodov teplej vody nie je možné považovať za stavebnú činnosť podliehajúcu režimu stavebného povolenia. Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická, alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú od 1. októbra 2013 okresné úrady podľa tohto zákona (§ 9 ods. 1). V danej veci žalobca označil za žalovaného Obvodný úrad, odbor výstavby a bytovej politiky, Trenčín. V zmysle § 9 ods. 1 zák. 180/2013 Z. z. je od 1. októbra 2013 odvolacím správnym orgánom v stavebných veciach Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Hviezdoslavova ul. č. 3, Trenčín. Súd preto konal s uvedeným správnym orgánom, ktorý je v danej veci vecne a miestne príslušným odvolacím správnym orgánom v stavebných veciach. Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa zo dňa 11. marca 2013, ktorým nebolo žalobcovi priznané postavenie účastníka konania v konaní o povolení stavby „Z. dom ul. O. XXXX/X, G. - M. zdroj tepla“. Preskúmavané rozhodnutie je teda procesným rozhodnutím o postavení žalobcu v konaní o povolení zmeny stavby, keďže žalobca tvrdil, že bol dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch, ktoré sú mu priznané iným právnym predpisom, za ktoré je potrebné považovať zákon o tepelnej energetike a z tohto titulu mu prislúcha postavenie účastníka konania v stavebnom konaní o povolení zmeny stavby, pričom ide o zmenu stavby ako celku vo vzťahu k spôsobu vykurovania. Súd v konaní, v ktorom preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver o procesnom postavení žalobcu. Podľa § 14 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa nepreukáže opak. Účastníkom je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa § 139 ods. 1, písm. c), zák. č. 50/1976 Zb. pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie právo vyplývajúce z iných právnych predpisov. Podľa § 140a ods. 1, písm. c), zák. č. 50/1976 Zb. dotknutým orgánom podľa tohto zákona (Stavebného zákona) je vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis. Zákon č. 657/2004 Z. z. upravuje okrem iného aj práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom (§ 1 ods. 1, písm. f/). Podmienky podnikania v tepelnej energetike upravuje druhá časť zák. č. 657/2004 Z. z. Podľa § 5 ods. 1, 2, veta prvá, citov. zákona podnikať v tepelnej energetike možno len na základe povolenia a v súlade s povolením. Fyzickej osobe, alebo právnickej osobe vydá rozhodnutie o povolení úrad na základe písomnej žiadosti a po splnení podmienok uvedených v § 6 ods. 1. Podľa § 10 ods. 1, písm. e), zák. č. 657/2004 Z. z. držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na sústave tepelných zariadení alebo na jej časti, ak jej výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov. Podľa § 10 ods. 8 zák. č. 657/2004 Z. z. povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 657/2004 Z. z. na ochranu sústavy tepelných zariadení sa zriaďujú ochranné pásma. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 657/2004 Z. z. ak sú zariadenia rozvodu tepla vedené v technickom suteréne budov alebo v kolektore inžinierskych sietí alebo ak je odovzdávacia stanica tepla umiestnená priamo v budove, ochranné pásmo sa nevymedzuje. Podľa § 37 zák. č. 657/2004 Z. z. na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca je držiteľom oprávnenia na podnikanie v tepelnej energetike (§ 5 ods. 1 zák. č. 657/2004 Z. z.). Žalobca tvrdil, že má postavenie účastníka konania vo veci, v ktorej sa rozhodovalo o povolení zmeny stavby ako celku vo vzťahu k spôsobu vykurovania a to z dôvodu, že je vlastníkom rozvodov a z tohto titulu má iné právo vyplývajúce mu z vecného bremena, ktoré je zákonným vecným bremenom patriacim do sféry verejného práva. Správny poriadok upravuje v ustanovení § 14 spôsobilosť účastníka na práva a povinnosti. Pre posúdenie, či určitý subjekt je účastníkom správneho konania je rozhodujúce, či je nositeľom práv a povinností vyplývajúcich z hmotnoprávnych predpisov, o ktorých správny orgán rozhoduje. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, žalobca odvodil svoje postavenie účastníka konania z ustanovení § 59 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 139 ods. 1, 2 citov. zákona, pretože ako vlastník rozvodov má „iné právo k susedným pozemkom“ a toto právo mu vyplýva zo zákonného vecného bremena, ktoré je dané verejným záujmom a patrí do sféry verejného práva a jeho podstata spočíva v obmedzení vlastníckeho práva verejnoprávnym predpisom. Súd sa nestotožnil s uvedeným právnym názorom žalobcu. Žalobca tvrdil, že zákonné vecné bremeno mu vyplýva z verejnoprávneho predpisu, ktorým v danom prípade je zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Ustanovenie § 2 písm. q) citov. zákona, ktorým žalobca právne odôvodnil podanú žalobu, definuje pojem „vymedzené územie“, za ktoré sa považuje územie, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla. Definíciu pojmu „vymedzené územie“ nemožno považovať za titul, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený z vecného bremena distribuovať a dodávať teplo do bytového domu na ul. Šafárikova 2735/1, Trenčín a vlastníci tohto domu by boli povinní z vecného bremena toto teplo odoberať. V súvislosti so vznikom vecného bremena v zmysle zákona o tepelnej energetike v prospech oprávneného, ktorým je držiteľ oprávnenia na výrobu a rozvod tepla, súd poukazuje na ust. § 10 ods. 1, písm. e), citov. zákona, podľa ktorého držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na sústave tepelných zariadení alebo na jej časti, ak jej výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov. Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľností. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia (§ 11 ods. 8 citov. zákona). Žalobca nepreukázal, že ako držiteľ povolenia na činnosti uvedené v § 10 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, podal návrh na zápis vecného bremena záznamom do katastra nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, že zápis vecného bremena záznamom do katastra nehnuteľností má deklaratórny nie konštitutívny charakter (§ 34 a nasl. zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv v znení neskorších predpisov). Zo zákona o tepelnej energetike vyplýva pre držiteľa povolenia povinnosť podať návrh na zápis vecného bremena záznamom, preto, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve tretích osôb sú zaťažené týmto vecným bremenom, pričom správa katastra oznámi vlastníkom dotknutých nehnuteľností o vykonaní záznamu. Vo veci je tiež potrebné uviesť, že vecné bremeno zodpovedajúce oprávneniam podľa § 10 ods. 1 zákona o tepelnej energetike nevzniká povolením vkladu do katastra nehnuteľností podľa § 28 a nasl. katastrálneho zákona tak, ako tvrdil žalovaný v písomnom vyjadrení. Súd uzavrel, že žalobca sa v danej veci nemohol úspešne domáhať, že má procesné postavenie účastníka konania v stavebnom konaní o povolení stavby „Z. dom ul. O. XXXX/X, G. - Samostatný zdroj tepla“ z dôvodu, že nebolo zasiahnuté do jeho práv a oprávnených záujmov. Povolená zmena stavby sa totiž nevzťahovala na technické zariadenia rozvodov tepla, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu ani k iným jeho právam k susedným pozemkom v zmysle § 59 ods. 1, písm. b), v spojení s § 139 ods. 1, písm. c), zákona č. 50/1976 Zb.. V danom prípade zmena stavby spočívala v zriadení samostatnej kotolne v bytovom dome na ul. O. XXXX/X, v G., touto zmenou nedošlo k žiadnemu zásahu do technických zariadení - rozvodov tepla - vo vlastníctve žalobcu napríklad tým, že by tieto mali byť odstránené alebo zmenené, prípadne by mali byť po zmene stavby využívané vlastníkmi bytov a nebytových priestorov domu. Obdobne sa zmena stavby nedotkla ani nehnuteľností, na ktorých sú rozvody tepla vedené a ktoré podľa tvrdenia žalobcu sú zaťažené zákonným vecným bremenom. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto konania je procesné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania. Skutočnosť, že na základe stavebného povolenia má dôjsť k zmene spôsobu vykurovania bytového domu a tým podľa tvrdenia žalobcu má byť zasiahnuté do jeho práva vykonávať povolenú činnosť, nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Oprávneniu žalobcu dodávať teplo zodpovedá povinnosť vlastníkov domu toto teplo odobrať. Podmienky, za ktorých možno ukončiť odber tepla, upravuje § 20 ods. 3 zák. č. 657/2004 Z. z. V stavebnom konaní o povolení stavby „Z. dom ul. O. XXXX/X, G. - Samostatný zdroj tepla“ posúdenie podmienok, za ktorých možno ukončiť odber tepla, nemá právny význam. Súd považuje za potrebné uviesť, že skutočnosť, že žalobca nie je dotknutým orgánom v zmysle § 36 zák. č. 657/2004 Z. z., pretože v danom prípade nebolo zriadené ochranné pásmo, nebola medzi účastníkmi sporná. Žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.