Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/26/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211203380 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3211203380.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: U. O. B. L. AG, W. 2, XXXX Y., K., U.: T.-XXX.XXX.XXX, zastúpeného JUDr. O. K., advokátom so sídlom I., D. proti odporcovi W. X., bytom I. nad I., K E. XXX/XX, o zaplatenie 462,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 08. novembra 2011, č. k. 5C/124/2011-52, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 195,13 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 215,13 eur od 16.02.2010 do 22.06.2010, zo sumy 205,13 eur od 23.06.2010 do 15.07.2010 a zo sumy 195,13 eur od 16.07.2010 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 20,- eur mesačne, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku na účet navrhovateľa č. účtu 35-4850510267/8100 pod VS: 9300040072, a to pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky alebo jej časti. Vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň vyslovil, že je neprijateľná zmluvná podmienka zmluvy o úvere spoločnosti C. SK s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom T. na S. X/A, XXX XX I., podľa ktorej odstúpením od zmluvy nezanikajú záväzky, práva a zmluvné ustanovenia, ktoré vzhľadom k svojej povahe majú trvať i po ukončení zmluvy, a to najmä platobné záväzky vrátane úrokov a nákladov a záväzky zo zabezpečenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože neúspech každého z účastníkov nebol iba nepatrný a úspech navrhovateľa nedosiahol ani 50%. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 31.10.2008 zmluvu o úvere č. 9300040072 (ďalej aj len zmluva). Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 641,11 eur (19 314,- Sk) na financovanie tovaru - satelitného prijímača. Odporca sa zaviazal splatiť úver v 24 mesačných splátkach vo výške 35,48 eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.11.2008. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky zmluvy o úvere a zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní úverovej karty spoločnosti C. SK s.r.o. (ďalej len obchodné podmienky). Odporca uhradil navrhovateľovi dňa 09.12.2008 sumu 42,87 eur, dňa 12.01.2009 sumu 35,48 eur, dňa 07.02.2009 sumu 35,48 eur, dňa 20.03.2009 sumu 92,38 eur, dňa 08.04.2009 a dňa 28.04.2009 sumu 70,96 eur, dňa 08.06.2009 sumu 35,48 eur, dňa 20.07.2009 sumu 35,48 eur, dňa 27.08.2009 sumu 35,48 eur, dňa 16.09.2009 sumu 42,37 eur, dňa 22.06.2010 sumu 10,- eur a dňa 15.07.2010 sumu 10,- eur. Odporca tak navrhovateľovi celkovo uhradil 445,98 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca si svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, navrhovateľ v súlade s čl. V. bod 2 obchodných podmienok zaslal odporcovi list zo dňa 01.02.2010, ktorým od zmluvy odstúpil a odporcu ním vyzval na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od jeho doručenia. Odporca list prevzal a odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa 05.02.2010. Odporca pracoval v spoločnosti Gabor spol. s r.o., kde sa jeho pracovný pomer skončil dňa 15.05.2009 dohodou z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti na výkon práce. Podľa lekárskych správ bol odporca liečený v psychiatrickej ambulancii. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 31.10.2008 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 641,11 eur na nákup tovaru, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 35,48 eur. Keďže odporca stanovené splátky nesplácal riadne a včas, navrhovateľ od zmluvy odstúpil listom zo dňa 01.02.2010. List obsahuje formuláciu, že v súlade s ustanovením čl. V bod. 2 došlo k ukončeniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere resp. v súlade s citovaným ustanovením sa stali splatnými akékoľvek pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi. Vzhľadom na obsah tohto listu a odkaz na konkrétne ustanovenie obchodných podmienok upravujúce odstúpenie od zmluvy, ide jednoznačne o odstúpenie od zmluvy, čo napokon v návrhu tvrdil aj sám navrhovateľ. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila a odpadol tak právny dôvod, na základe ktorého odporca prijal finančné prostriedky ako úver a tieto bol povinný vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia. Odporcovi bola poskytnutá suma úveru 641,11 eur a navrhovateľovi doposiaľ uhradil 445,98 eur. Odporca je teda z titulu bezdôvodného obohatenia povinný vrátiť navrhovateľovi sumu 195,13 eur, na čo ho zaviazal súd, keďže túto povinnosť si dobrovoľne nesplnil. Odporca bol povinný v zmysle odstúpenia od zmluvy povinný uhradiť dlžnú sumu (vydať bezdôvodné obohatenie) do 10 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy, t. j. do 15.02.2010, keď odstúpenie prevzal dňa 05.02.2010. Odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu od 16.02.2010, a preto od tohto dňa patrí navrhovateľovi úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Navrhovateľ si uplatňoval zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Tento mu však patrí od 16.02.2010 iba zo sumy poskytnutého úveru zníženého o sumy dovtedy uhradených splátok, t. j. zo sumy 195,13 eur až do dňa najbližšej úhrady po odstúpení od zmluvy a následne zo sumy zníženej o ďalšiu čiastkovú úhradu do zaplatenia ďalšej čiastkovej úhrady a následne z aktuálne dlžnej sumy istiny až do jej úplného zaplatenia. V prvý deň omeškania, t. j. dňa 16.02.2010, bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 % ročne, a preto navrhovateľovi patrí úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Zmluva, ktorú účastníci uzatvorili, je spotrebiteľskou zmluvou. Odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa bola zmluva zrušená od začiatku, a preto mu je odporca povinný vydať bezdôvodné obohatenie, t. j. uhradiť iba to, čo na základe zmluvy dostal, teda sumu 641,11 eur, z ktorej časť už vrátil. Keďže zmluva bola odstúpením od začiatku zrušená, navrhovateľ nemá nárok na žiadne poplatky, zmluvné pokuty, iné sankcie a príslušenstvo a nemôže na základe zrušenej zmluvy započítavať úhrady odporcu na úroky, poplatky, zmluvné pokuty a náklady na vymáhanie pohľadávky. Uvedené vyplýva z ust. § 48, § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka. Všeobecne platí, že zmluva sa odstúpením od nej v celosti od začiatku nezrušuje za podmienky, že sa na tom účastníci dohodli. Takáto dohoda však zároveň musí byť v súlade s právnymi predpismi. V tomto prípade sa účastníci v obchodných podmienkach dohodli, že odstúpením od zmluvy nezanikajú záväzky, práva a zmluvné ustanovenia, ktoré vzhľadom k svojej povahe majú trvať i po ukončení zmluvy, a to najmä platobné záväzky odporcu vrátane úrokov a nákladov a záväzky zo zabezpečenia. Túto zmluvnú podmienku však považoval súd za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tým aj za neplatnú pre jej rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachováva právo navrhovateľa (dodávateľa, veriteľa) na úrok, poplatky, zmluvné pokuty, zabezpečenie záväzku a možnosť započítať úhrady navrhovateľom podľa jeho vôle resp. najskôr na príslušenstvo (úroky, náklady) a sankcie z titulu porušenia zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Nehovoriac o vágnosti uvedenej zmluvnej podmienky, keď táto iba príkladmi uvádza, ktoré povinnosti spotrebiteľa (tým aj práva veriteľa) zostávajú zachované napriek odstúpeniu od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia poplatkov za odstúpenie od zmluvy, nákladov na vymáhanie pohľadávky, sankcií a iného príslušenstva popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa uvedenej zmluvnej podmienky dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Zároveň uvedené obchodné podmienky vrátane cit. neprijateľnej podmienky boli koncipované v rámci štandardnej (tzv. formulárovej alebo aj typovej) zmluvy a neboli individuálne dojednané. Navrhovateľ, ktorý zmluvu vrátane obchodných podmienok sformuloval, sám dobrovoľne využil ustanovenie zmluvy o odstúpení, pričom existujú aj iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel iba v časti a uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie, t. j. vrátiť mu poskytnuté finančné prostriedky znížené o jeho úhrady spolu s úrokom z omeškania, ktorý navrhovateľovi patrí od 16.02.2010, a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. V dôsledku zrušenia zmluvy od začiatku pre odstúpenie od nej sa zrušuje aj časť zmluvy o splatnosti jednotlivých splátok, a preto navrhovateľovi nepatrí ani vyčíslený úrok z omeškania za omeškanie so splácaním splátok do odstúpenia od zmluvy. Súd zároveň ex offo podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku uviedol vo výroku tohto rozsudku vyššie uvedenú neprijateľnú zmluvnú podmienku, podľa ktorej aj po odstúpení od zmluvy zostávajú zachované záväzky spotrebiteľa, a to najmä platobné záväzky. Odporca požiadal súd, aby mu umožnil zaplatiť dlžnú sumu v splátkach. Keďže z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že predchádzajúci pracovný pomer sa skončil zo zdravotných dôvodov odporcu, odporca mal preukázateľne v roku 2009 vážne zdravotné problémy psychického charakteru, je nezamestnaný a poberá iba dávku v hmotnej núdzi, považoval súd žiadosť odporcu o splácanie dlžnej sumy za dôvodnú a výšku navrhnutých splátok za primeranú dlhu, a preto v súlade s ustanovením § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolu s úrokom z omeškania v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky alebo jej časti. Prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil § 3 ods. 1,2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 48 ods. 1,2, § 53 ods. 1,2,4,5, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 517 ods. 1,2 Obč. zákonníka, § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcej časti a náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal názor súdu prvého stupňa, ktorým vyslovil, že v dôsledku odstúpenia sa zmluva zrušila od začiatku a žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi to, čo na jej základe dostal. Poukázal na to, že v danej veci bolo odstúpenie od zmluvy zmluvnými stranami dojednané v obchodných podmienkach, ktoré s súčasťou zmluvy o úvere a žalovaný sa s nimi oboznámil, čo potvrdil svojím podpisom. Ďalej uviedol, že v zmysle čl. V ods. 3 obchodných podmienok výpoveďou, odstúpením od zmluvy z akéhokoľvek dôvodu ani v dôsledku iného predčasného ukončenia zmluvy nezanikajú záväzky, práva a zmluvné ustanovenia, ktoré vzhľadom ku svojej povahe majú trvať aj po ukončení zmluvy, a to najmä platobné záväzky klienta, vrátane úrokov a nákladov, záväzky zo zabezpečenia. Uvedené ustanovenie obchodných podmienok poskytuje mu právnu istotu, že aj keď dlžník svoj záväzok neplní riadne a včas, bude mu poskytnutá primeraná kompenzácia za čas, kedy bol odporca v omeškaní a svoj záväzok nesplnil, čím mu spôsobil škodu, pretože tým, že si nesplnil svoje záväzky tak ako bolo medzi stranami dojednané, musel si pokryť náklady, ktoré mu vznikli s poskytnutím úveru, a teda sankcie, ktoré si uplatnil sú iba následkom nedodržania zmluvy o úvere zo strany odporcu. Nesúhlasil s formuláciou súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak by odporca riadne a včas splnil dohodnuté plnenie, nedostal by sa do omeškania a odporcovi by uvedený nárok nevznikol. Naproti tomu odporca si plnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu z dojednanej zmluvy o úvere. Tvrdil, že Občiansky zákonník i samotná logika veci napovedá, že v prípade akéhokoľvek ukončenia zmluvy existuje tzv. vzájomná reštitučná povinnosť strán. To znamená, že zmluvné strany si navzájom vykompenzujú to, čo už z daného kontraktu plnili. Na základe týchto ustanovení je teda absolútne nemysliteľné, že ukončením zmluvy neexistuje akákoľvek povinnosť nahradiť odporcovi to, čo v prospech žalovaného plnil. Poukázal na funkciu zmluvnej pokuty, ktorý ako zaisťovací inštitút má plniť najmä funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú. Mal za to, že je nespravodlivé považovať od neho, aby bez toho, aby mal akúkoľvek záruku poskytoval finančné úvery. Ďalej uviedol, že právo odstúpiť od zmluvy priznáva Občiansky zákonník rovnako, ako zmluvné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi. Neexistuje jediný atribút, ktorý by znevýhodňoval žalovaného oproti úprave v Občianskom zákonníku. Naproti tomu je potrebné rozlišovať zmluvnú pokutu, ktorá ako zaisťovací inštitút plní svoju funkciu až v prípade nesplnenia záväzku. Rovnako ako odstúpenie od zmluvy, Občiansky zákonník upravuje i zmluvnú pokutu. Tvrdil, že úprava zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku povoľuje podobu zmluvného dohodnutia v predmetných obchodných podmienkach. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol tiež nesprávne, keď mu nepriznal plnú náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko trovy vynaložil na účelné uplatňovanie práva na súde z dôvodu, že odporca si neplnil svoje záväzky vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemal inú možnosť ako uplatniť si svoje právo súdnou cestou prostredníctvom podaného návrhu. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zaviazať súd prvého stupňa vydať rozsudok tak, že mu bude priznaná suma vo výške 462,61 eur s úrokmi z omeškania z tejto sumy a uplatnil si tiež nárok na náhradu trov konania. Odporca sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa na základe dôkazov, nachádzajúcich sa v danom spise, v otázke posúdenia dôvodnosti žaloby navrhovateľa dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. naň v plnom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné: Navrhovateľ vo svojom odvolaní považuje za nesprávny záver súdu prvého stupňa o tom, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa došlo k zrušeniu zmluvy o úvere od začiatku. Uvedený záver vyplýva z ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti zo zrušenej zmluvy (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Odporca je preto povinný žalobcovi vrátiť to, čo na základe zmluvy o úvere od navrhovateľa dostal. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností, vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, vždy evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia zmluvnej pokuty a úrokov aj po zrušení zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy, dohodnutej medzi účastníkmi konania, v danom prípade sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky, koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Je potrebné pritom prihliadať aj na okolnosť, že je to práve dodávateľ - navrhovateľ, ktorý naformuloval zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia, s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok). Ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre žalovaného nevýhodnejšie práve v § 48 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto vec správne posúdil, keď dospel k záveru, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa došlo k zrušeniu zmluvy o úvere od začiatku. V súvislosti s posudzovaním úveru ako absolútneho obchodu je však potrebné prihliadnuť na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že aj v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti, a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na posudzovanie platnosti právneho úkonu, vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci, nemôže dopadať právna úprava, regulujúca vzťahy zásadne medzi obchodníkmi, ak Občiansky zákonník akéhokoľvek občianskeho súkromného práva takúto úpravu má, a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Ncdo 20/09). Presadzovanie obchodno- právnej úpravy odstúpenia od zmluvy aj s poukazom na ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch je neakceptovateľné, keď tieto ustanovenia odkazujú v súvislosti s odstúpením od zmluvy na § 48 Občianskeho zákonníka, čo je evidentné z odkazovej poznámky pod čiarou. Odvolací súd preskúmaním nezistil ani opodstatnenosť dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), keď podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Z odvolania totiž nevyplýva, ktorý z dôkazov mal súd prvého stupňa hodnotiť spôsobom, ktorý by odporoval ustanoveniu § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Dôvody, ktoré podľa odvolania majú predstavovať nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov - listín, predložených navrhovateľom, v podstate predstavujú právne posúdenie veci, t.j. právne vyhodnotenie obsahu práv a povinností z týchto listín vyplývajúcich. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny aj vo výroku o náhrade trov podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď správne súd prvého stupňa žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznal, vzhľadom na ich čiastočný úspech v konaní. Okolnosti, na ktoré poukazuje navrhovateľ v závere svojho odvolania, že trovy konania v danej veci boli vynaložené na účelné uplatňovanie jeho práva, nakoľko odporca si neplnil záväzky vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere a preto musel svoje právo uplatniť na súde, sú z tohto aspektu bezvýznamné. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odporca ako úspešný účastník si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil podľa § 151 ods. 1 O.s.p., preto mu trovy neboli priznané. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .