Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/159/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809216804 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3809216804.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Petra Tótha v právnej veci žalobcu: Credium Slovakia, a.s., Einsteinova 21, 852 86 Bratislava, IČO: 35 845 490, právne zastúpeného AK Z., XXX XX V. proti žalovanému: Peter Hatala - ZEN REALITY, IČO: 37 227 050, 1. mája 386/4, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, právne zastúpeného L.. E. B., advokátom so sídlom v P., X. č. X o zaplatenie 5 416,01 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14Cb/101/2010-156 zo dňa 31. augusta 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 0,1 % úrok z omeškania denne zo sumy 2 972,46 eur od 20.09.2007 do zaplatenia a v časti, v ktorej žalobu zamietol, p o t v r d z u j e . Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody vzniknutej v dôsledku predčasne skončeného zmluvného vzťahu sumu 2 972,46 eur s 0,1 % úrokom z omeškania denne od 20.09.2007 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a konanie v časti o 1 241,06 eur zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 30.09.2004 leasingovú zmluvu č. 04030058, predmetom ktorej bol nájom osobného motorového vozidla zn. Mitsubishi Carisma 1,8 GDi Avance, rok výroby 2000. V zmluve sa žalovaný zaviazal, že po dobu 60 mesiacov bude vozidlo užívať a za jeho užívanie platiť žalobcovi leasingové splátky vrátane poistného vo výške 351,79 eur na základe splátkového kalendára. Žalovaný však žalobcovi zaplatil len tri leasingové splátky a s plnením ďalších sa dostal do omeškania, preto žalobca listom zo dňa 30.12.2005 odstúpil od leasingovej zmluvy a vykonal finančné vyporiadanie, na základe ktorého od žalovaného požadoval zaplatiť 5 416,01 eur ako škodu vzniknutú mu predčasným ukončením leasingu. V časti o zaplatenie 1 241,06 eur vzal žalobca pred prvým pojednávaním žalobu späť, v dôsledku čoho v tej časti súd konanie zastavil. Žalobca ďalej požadoval od žalovaného zaplatiť 4 174,95 eur spolu s dohodnutým úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne. Na námietky žalovaného týkajúce sa položky 15 finančného vyporiadania vo výške 513,51 eur ako nákladov agentúry - spoločnosti U. s odobratím predmetu leasingu sa súd prvého stupňa zaoberal zisťovaním, či tieto náklady boli vynaložené účelne a či si ich náhradu žalobca uplatňuje opodstatnene. Nielen z výpovede žalobcu, ale aj z výpovede svedka C.. L. U. zistil, že žalovaný odovzdal spoločnosti U. s.r.o. vozidlo osobne a teda vozidlo mu nebolo odobraté, preto nemohli s odobratím vozidla vzniknúť spoločnosti U. s.r.o. žiadne náklady. V súvislosti s ďalšou námietkou žalovaného, že žalobca po tom, čo mu žalovaný vozidlo vrátil, toto vozidlo mohol predať za vyššiu sumu ako ho v skutočnosti predal, súd prvého stupňa zistil, že nakoľko vozidlo bolo predané ďalšej osobe za 130 000,- Sk, čo predstavuje 4 315,21 eur, žalobca nesprávne pri finančnom vyporiadaní odpočítal od zostatkovej hodnoty vozidla vo výške 7 287,68 eur sumu 3 626,23 eur, hoci odpočítať mal sumu 4 315,21 eur. Žalobca si tak zaúčtoval vo finančnom vyporiadaní o 688,98 eur viac ako mal. Na základe týchto zistení súd prvého stupňa konštatoval, že v dôsledku porušení zmluvných povinností zo strany žalovaného a následného ukončenia zmluvného vzťahu si žalobca oprávnene vyúčtoval škodu, ktorá mu vznikla predčasným ukončením leasingovej zmluvy, avšak len vo výške 2 972,46 eur a nie vo výške 4 174,95 eur ako to požadoval po čiastočnom späťvzatí žaloby. Za nedôvodne uplatnené nároky súd prvého stupňa považoval sumu 513,51 eur, ktorá mu podľa jeho tvrdení mala vzniknúť v súvislosti s nákladmi na odobratie vozidla splnomocnenou spoločnosťou U. s.r.o. a sumu XXX,XX eur, ktorú žalobca neoprávnene neodpočítal od zostatkovej hodnoty vozidla po tom, čo ho po skončení záväzkového vzťahu so žalovaným predal ďalšej osobe za kúpnu cenu 4 315,21 eur, avšak odpočítal len 3 626,23 eur. Z uvedených dôvodov žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom finančného vyporiadania sumu 2 972,46 eur s 0,1 % úrokom z omeškania denne od 20.09.2007 do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného nároku, teda o 1 202,49 eur s príslušenstvom žalobu zamietol. Pokiaľ žalovaný namietal, že vozidlo sa mohlo predať za vyššiu sumu ako 130 000,- Sk, súd prvého stupňa túto jeho námietku neakceptoval s odôvodnením, že žalobca ako leasingová spoločnosť nie je predajcom áut, poskytuje len finančný leasing a nie je uspôsobená na uskladňovanie vozidiel a vyhľadávanie záujemcov o ich predaj. Pokiaľ žalovaný namietal výšku úroku z omeškania dohodnutého v leasingovej zmluve 0,1 % denne, súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že predmetný zmluvný vzťah bol obchodno-právnym záväzkom vzniknutým medzi podnikateľmi, preto nevzhliadol žiadne dôvody pre zníženie riadne dohodnutého úroku z omeškania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 630 Obch. zák., § 373, § 351 ods. 1 Obch. zák. a § 369 ods. 1 Obch. zák. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže pomer úspechu a neúspechu oboch účastníkov bol takmer rovnaký, náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci. Žalobca sa napadol odvolaním rozsudok prvostupňového súdu v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a aby žalobe vyhovel v celom rozsahu alebo aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s konštatovaním prvostupňového súdu, že nakoľko žalovaný sám vrátil predmet leasingu, nemohli mu v súvislosti s jeho odobratím vzniknúť náklady vo výške 513,51 eur za činnosť splnomocnenej agentúry U. s.r.o. Uviedol, že aj keď žalovaný odovzdal vozidlo pracovníkovi tejto agentúry podľa dohody priamo v Bratislave, vozidlo bolo potrebné previesť do spoločnosti Auto Fin Garant s.r.o. v Trnave, ktorá zabezpečovala funkčné prezretie vozidla a jeho ďalší možný predaj. S poukazom na túto skutočnosť je síce pravdou, že agentúra U. s.r.o. mu nesprávne vyúčtovala svoje náklady za odobratie vozidla vo výške 513,51 eur podľa položky „Odobratie predmetu leasingu: západné, stredné a východné Slovensko“, keď správne mu mala vyúčtovať len náklady podľa položky „Odobratie predmetu leasingu: Bratislava a okolie“ (cca 50 km v sume 395,01 eur), avšak súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď mu zamietol v tejto časti celý jeho nárok, hoci reukázateľne mu patrí náhrada nákladov za vykonanú činnosť agentúry v sume 395,01 eur. V súvislosti s konštatovaním prvostupňového súdu o nesprávnom odpočítaní kúpnej ceny získanej predajom vozidla tretej osobe od zostatkovej hodnoty vozidla uviedol, že kúpna cena bola odpočítaná od zostatkovej hodnoty správne len vo výške 3 626,23 eur, teda bez 19 % DPH predstavujúcej 688,98 eur. DPH totiž bolo potrebné odviesť štátu a táto bola aj riadne odvedená, preto pri finančnom vyúčtovaní správne od zostatkovej hodnoty odpočítal kúpnu cenu bez DPH. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa len v časti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 0,1 % úrok z omeškania denne zo sumy 2 972,46 eur od 20.09.2007 do zaplatenia. Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu o primeranosti výšky úroku z omeškania a zdôraznil, že aj napriek obchodno-záväzkovému charakteru zmluvného vzťahu 0,1 % denný úrok je neúmerne vysoký. Okrem toho, podľa jeho názoru sa dojednanie úroku z omeškania v článku 11 odsek 4 Obchodných podmienok pre finančný prenájom motorových vozidiel viaže len na omeškanie s úhradou leasingových splátok, a nie aj na prípadné omeškanie s úhradou finančného vyrovnania po skončení leasingového vzťahu. Uviedol, že takto si dojednanie uvedeného článku vykladal aj pri uzavretí leasingovej zmluvy, teda domnieval sa, že dohodnutý úrok z omeškania sa vzťahuje len na omeškanie s úhradou leasingových splátok. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v ním napadnutej časti príslušenstva zmenil tak, že mu uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške, a to 14,25 % ročne z prisúdenej istiny od 20.09.2007 do zaplatenia. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú tu dôvody pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku, a že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Preskúmaním obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver keď konštatoval, že z nároku uplatneného žalobcom vo výške 4 174,95 eur s príslušenstvom je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi titulom finančného vyrovnania s poukazom na ust. § 373 Obch. zák. sumu 2 972,46 eur s 0,1 % úrokom denne od 20.09.2007 do zaplatenia a vo zvyšnej časti 1 202,49 eur s príslušenstvom je žaloba nedôvodná. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval tým, že titulom náhrady nákladov za odobratie vozidla mu patrí 395,01 eur, lebo aj keď vozidlo nebolo žalovanému odobraté z miesta jeho podnikania, bolo zabezpečené jeho prevezenie do spoločnosti zaoberajúcej sa jeho ďalším predajom, ktorá mala sídlo v Trnave a teda je nepochybné, že náklady s prevezením vozidla z Bratislavy do Trnavy vznikli, odvolací súd na túto skutočnosť s poukazom na ust. § 205a ods. 1 O.s.p. nemohol prihliadnuť. Táto skutočnosť nebola uplatnená pred súdom prvého stupňa, ale ako nová skutočnosť bola žalobcom prezentovaná až v odvolacom konaní. V konaní pred súdom prvého stupňa žalobca svoj nárok opieral o úplne iné tvrdenia a dôkazy preukazujúce vznik nákladov za činnosť agentúry vo výške 513,51 eur, s ktorými sa súd prvého stupňa správne vysporiadal zamietnutím žaloby v tejto časti nároku, keďže nebol riadne preukázaný. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal zamietnutím žaloby aj v časti o zaplatenie 688,98 eur, ktorá suma predstavovala 19 % DPH z kúpnej ceny, ktorú žalobca získal predajom vozidla tretej osobe po zániku leasingového vzťahu so žalovaným. Zo žiadneho ustanovenia leasingovej zmluvy totiž nevyplýva, že kúpna cena sa od zostatkovej hodnoty vozidla odpočíta bez DPH; okrem toho žalobca nepreukázal, že túto sumu ako platca DPH skutočne štátu odviedol. Túto skutočnosť len tvrdil, avšak nepredložil o tom žiadne listinné dôkazy, a to ani v konaní pred súdom prvého stupňa, ani v odvolacom konaní. Odvolací súd ďalej konštatuje, že nedôvodná je aj námietka žalovaného týkajúca sa výšky prisúdeného úroku z omeškania. Z článku 11 bod 2 Obchodných podmienok vyplýva, že v prípade, ak bude leasingový nájomca v omeškaní s platením, je leasingový prenajímateľ oprávnený od leasingovej zmluvy odstúpiť, čím sa stávajú splatnými všetky zostávajúce leasingové splátky. Takto zaplatené leasingové splátky sa budú považovať za paušalizovanú náhradu škody, ktorá vznikla na strane leasingového prenajímateľa z dôvodu, že leasingový vzťah nemohol trvať dohodnutú dobu a musel byť predčasne ukončený. V zmysle článku 11 bod 3 je leasingový nájomca povinný na výzvu prenajímateľa zaplatiť aj náklady vzniknuté v súvislosti s odobratím predmetu leasingu v dôsledku odstúpenia od leasingovej zmluvy. Podľa článku 11 bod 4 leasingový prenajímateľ má právo požadovať od leasingového nájomcu zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Z takto koncipovanej dohody účastníkov je zrejmé, že dohoda o výške úroku z omeškania sa vzťahuje na omeškanie leasingového nájomcu nielen s úhradou leasingových splátok, ale aj s úhradou všetkých záväzkov leasingového nájomcu. Neobstojí ani argumentácia žalovaného o neprimeranosti výšky úroku z omeškania. Odvolací súd je zhodne s prvostupňovým súdom názoru, že medzi podnikateľmi dohodnutý 0,1 % denný úrok (teda 36,5 % ročný úrok) z omeškania pre prípad nesplnenia povinnosti z obchodno-záväzkového vzťahu neodporuje zásadám poctivého obchodného styku (§ 265 Obch. zák.). Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa vecou dôkladne zaoberal a náležite svoje rozhodnutie odôvodnil. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p vrátane výroku o trovách konania. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov, pretože žiaden z nich nebol v odvolacom konaní úspešný. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.