Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/168/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3708207877 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3708207877.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky A. D., bytom Z. XXX, zastúpenej JUDr. S. X., advokátom, Z. I., Y. XX/XX proti odporcovi Z. D., bytom Z. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16. februára 2011, č. k. 8C 148/2008-183 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 225,98 eur k rukám JUDr. S. X., advokáta, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že pozemky k. ú. Z., a to parc. č. KN C XXX/X o výmere 29 m2 záhrady a KN C XXX/X o výmere 1652 m2 záhrady patria do dedičstva po Z. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XXX. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že parcele XXX/X, XXX/X, ktoré podľa odporcu mali byť vytvorené z pôvodnej KN E parc. č. XXXX, v minulosti vlastnícky patriacej O. K., v skutočnosti nie sú vytvorené z tejto parcely, ale z parcely č. XXX, ktorá bola v katastri nehnuteľností niekedy od roku 1975 vedená v užívacom stave a ako užívateľ bol zapísaný C. D.. Podľa znalca, ktorý bol pribratý v tomto konaní za účelom stotožnenia sporných parciel, parcely XXX/X a XXX/X sú totožné s pôvodnou KN C parcelou XXX, a tá bola vytvorená z pkn parciel XXX/X,XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXXX/X. Tak isto je nesporné, že podľa dedičského rozhodnutia sa po neb. C. D. parcelu XXX zdedil ako závetný dedič Z. D., v prospech ktorého však nikdy vlastníctvo zapísané nebolo. Rozhodnutie Štátneho notárstva č.k. 3D 1353/86-34 bolo právoplatné 08.08.1987. Od tejto doby Z. D. až do svojej smrti predmetné nehnuteľnosti užíval, pred tým, tak ako to vyplynulo z výpovedí svedkov, uvedené nehnuteľnosti užívali C. D., X. D. starší, manžel navrhovateľky a samotná navrhovateľka. Všetci uvedení predmetné nehnuteľnosti užívali v dobrej viere, že im tieto patria. Vlastníkom sa C. D. stal na základe dávnych právnych úkonov, ktoré neboli zavedené v pozemkovej knihe, pričom pri užívaní týchto sporných nehnuteľností nebol nikdy nikým rušený a nikto jeho vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nespochybňoval. Keďže sa do doby užívania zarátava aj doba užívania predkov, je len samozrejmé, že aj keď Z. D., po tom, ako sporné nehnuteľnosti zdedil, tieto nemal ako svoje vlastníctvo v katastri nehnuteľností zapísané, nesporne tieto zdedil a užíval ich na základe právoplatného dedičského rozhodnutia, ktoré nikto nespochybňoval. Chybou sa stalo, že sa nestaral o to, či došlo k zapísaniu jeho vlastníctva k zdedenému pozemku. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že Z. D. ešte za svojho života vlastníctvo k predmetným sporným nehnuteľnostiam vydržal, pretože ich užíval od právoplatnosti dedičského rozhodnutia č.k. 3D 1353/86-34 zo dňa 15.07.1987, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.08.1987, až do svojej smrti XX.XX.XXXX v dobrej viere, že mu sporné parcely patria a nikým v ich užívaní nebol do svojej smrti rušený. Jeho dobrá viera je daná práve uvedeným dedičským rozhodnutím, podľa ktorého do jeho vlastníctva pripadla parc. č. XXX v k.ú. Z., ktorú znalec stotožnil so spornými parcelami. Keďže u neb. Z. D. sú preukázateľne splnené obidve základné podmienky vydržania, t.j. 10 rokov užívania v dobrej viere, že mu nehnuteľnosť patrí, súd už nepovažoval za potrebné dokazovať, na základe akého titulu sporné nehnuteľnosti užíval neb. C. D., po ktorom Z. D. tieto nehnuteľnosti zdedil, a to napriek tomu, že z lustra pripojeného v dedičskom spise vyplýva vlastníctvo len k trom z piatich pkn. parciel, z ktorých bola vytvorená parc. č. XXX. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c/ O.s.p., § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech navrhovateľky, ktorá mala v konaní plný úspech. Súd jej priznal náhradu trov, ktoré jej vznikli zaplatením súdneho poplatku , ktorý platila v Sk vo výške 3.000,- Sk (99,58 eur). Ďalej jej trovy vznikli tým, že zložila zálohu 150 eur, z ktorej súd vyplatil znalcovi odmenu vo výške 62,84 eur, a preto súd odporcovi uložil nahradiť tieto trovy navrhovateľke. Zvyšok zálohy, ktorá bola zložená zo strany navrhovateľky, ale aj zo strany odporcu, bude dodatočne účastníkom vrátená. Súd priznal navrhovateľke tiež náhradu trov právneho zastúpenia, počítajúc úkon z hodnoty neurčitej, podľa platnej úpravy ku dňu vykonaných úkonov, teda za 3 úkony právnej pomoci, á úkon 53,49 eur (prevzatie veci a príprava pojednávania, účasť na ohliadke na mieste samom dňa 25.08.2009, vyjadrenie zo dňa 16.11.2009), za 3 úkony á 55,49 eur ( vyjadrenie zo dňa 08.04.2010 a 21.06.2010, účasť na pojednávaní dňa 21.06.2010), za 2 úkony á 57 eur (účasť na pojednávaniach dňa 17.01.2011 a 16.02.2011), za stratu času za účasť na ohliadke za 2 polhodiny á 11,59 eur, 3 x RP á 6,95, 3x 7,21 eur a 2 x 7,41 eur, cestovné za účasť na ohliadke PB - Z. - PB, 19 km, pri priemernej spotrebe 5,3 l / 100km, 20 % DPH z odmeny a hotových výdavkov, t.j. zo sumy 525,84 eur, čo predstavuje sumu 105,17 eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd svojím postupom mu odňal možnosť konať pred súdom z dôvodu, že dňa 16.02.2011 telefonoval právny zástupca hodinu pred pojednávaním vo veci, že sa nemôže pojednávania zúčastniť, pretože sa vracal zo služobnej cesty z Bratislavy, kde bola v tom čase poľadovica, a nebolo v jeho možnostiach sa tohto pojednávania zúčastniť. Telefonické ospravedlnenie bolo oznámené informačnej kancelárii hodinu pred pojednávaním. Tak sa stalo, že nemohol najmä doplniť dokazovanie porovnaním geometrického plánu č. 58/2000 zo dňa 03.11.2000 so znaleckým náčrtom Ing. S. vo veci. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože z priloženého geometrického plánu č. 58/2000, vyhotoveného Ing. I. Z., úradne overeného Správou katastra Považská Bystrica pod č. 782/2000 dňa 10.11.2000, na základe ktorého majú zapísané vlastníctvo parcely KN C č. XXXX/X o výmere 664 m2, orná pôda na LV č. XXX, k. ú. Z. vlastníci W. K. s manželkou G. K., ktorá bola vytvorená z pôvodnej parcely č. KN E č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. Z., jednoznačne vyplýva, že tvrdenia znalca Ing. S. sa nezakladajú na pravde. Pokiaľ znalec Ing. S. vo svojich tvrdeniach a znaleckých náčrtoch uvádzal, že pôvodná parcela KN E č. XXXX sa nachádza v úplne inej lokalite, podľa uvedeného geometrického plánu je na mieste, kde má byť podľa znalca Ing. S. pôvodná parcela KN E XXXX, sú na mieste úplné iné parcely, a to parc. KN E XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, zapísané na tam uvedených LV. Poukázal na to, že napr. súčasná parcela KN C č. XXXX o výmere 487 m2, trvalý trávnatý porast, ktorá by podľa Ing. S. bola vytvorená len z pôvodnej parcely KN E XXXX, je v skutočnosti vytvorená z dielov č. 22 o výmere 230 m2 od parcely KN E č. XXXX, dielu č. 23 o výmere 195 m2 od parcely KN E č. XXXX a dielu č. 30 o výmere 62 m2 od parcely KN E č. XXXX (spolu 487 m2) tak, ako je to zapísané na LV č. XXXX k. ú. Z. na vlastníka A. B. s manželkou U., rod. B.. Ďalej uviedol, že toto jeho tvrdenie nie je pravdivé, pretože stotožnením všetkých ostatných súčasných parciel KN C, ktoré by boli podľa Ing. S. vytvorené z pôvodnej parcely KN E. č XXXX, by bolo popreté vlastníctvo všetkých vlastníkov zapísaných na súčasných listoch vlastníctva, pretože by boli tieto vytvorené z pôvodnej parcely č. KN E č. XXXX podľa Ing. S., čo sa nezakladá na pravde. Na základe uvedeného nie je preto ani pravdivé tvrdenie a rozhodnutie o vydržaní tak, ako to súd prvého stupňa uviedol v napadnutom odôvodnení napadnutého rozsudku. V ďalšom konaní žiadal, aby súd ustanovil nového znalca na preskúmanie, či parcely pozemkov, ktoré určil Ing. S., ktoré boli vytvorené z jeho vymeranej pôvodnej parcely KN E XXXX, sa zakladajú na pravde, alebo boli vytvorené z úplne iných pôvodných parciel KN E, napr. podľa geometrického plánu č. 58/2000 zo dňa 03.11.2000. Tým sa zistí presne skutkový stav, pretože porovnania pozemkov podľa geometrického plánu č. 58/2000 sú diametrálne odlišné s tvrdením a so znaleckým náčrtom Ing. S.. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že geometrický plán predložený odporcom v odvolaní nemôže spochybniť skutkové zistenia a dôkazy vykonané súdom, jednak listinami a hlavne na ohliadke na mieste samom. Znalec Ing. S. na základe podkladov zo správy katastra a na základe vykonanej ohliadky zistil hlavný dôvod nezrovnalostí a nesprávností geometrických plánov, najmä geometrického plánu, ktorý bol podkladom zápisu parciel KNC č. XXX/X, XXX/X a XXX na list vlastníctva č. XXXX k. ú. Z., išlo o geometrický plán č. 53/2008, vyhotovený Bc. A. K., pričom zdôraznil, že tento geometrický plán autorizačne overil Ing. I. Z., na ktorého iný geometrický plán č. 58/2000 odporca vo svojom odvolaní poukazuje. Mala za to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, čo konštatoval aj znalec Ing. S., že spracovateľ ROEP nesprávne navlicoval pozemno-knižný stav na jestvujúci mapový stav CK N v tomto predmetnom mieste, teda zákres č. XXXX. Podľa zisťovania z mapových podkladov a na mieste samom ustálil pozemno-knižný stav, ktorý znalec zistil. Ďalej poukázala na to, že odporca si dal osvedčiť vlastníctvo v rámci ROEP ešte v roku 2005, geometrický plán, ktorý bol podkladom pre zápis na LV, bol vyhotovený až dodatočne v roku 2008, je teda preukázateľné, že spracovateľ ROEP v čase osvedčenia nemal k dispozícii predmetný geometrický plán uvádzaný odporcom, a teda nebolo preukázané, že identifikácia vykonaná spracovateľom ROEP zodpovedala geometrickému plánu č. 53/2008. Mala za to, že Ing. Z. pri autorizovaní geometrického plánu č. 53/2008, ktorý bol podkladom zápisu na LV, ako aj pri autorizovaní toho geometrického plánu, na ktorý poukazuje odporca v odvolaní, vychádzal z nedostatočnej a nesprávnej identifikácie pozemno-knižného stavu na stav CK N a takýto nesprávny stav bol prevzatý aj spracovateľom ROEP. Uviedla, že aj ďalšími dôkazmi bolo preukázané, že O. K. ako osoba, od ktorej odporca odvodzoval svoje vlastníctvo v danej lokalite, žiadne pozemky nevlastnila, v tejto lokalite pozemky vlastnili D., táto skutočnosť bola preukázané svedeckými výpoveďami v konaní. Mala za to, že v prospech jej tvrdení svedčia aj ďalšie listinné dôkazy, a to najmä dôkazy v dedičskom konaní sp. zn. 3D 1353/86 po C. D., ktorý pozemky v predmetnej lokalite užíval a spornú parcelu už v tom čase pod č. THM XXX odkázal jej právnemu predchodcovi Z. D., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Ako parcela THM č. XXX bola sporná nehnuteľnosť identifikovaná najmä v roku 1986 a v dedičskom konaní nadobudol túto parcelu Z. D., teda najmenej od toho času nehnuteľnosť ako svoju vlastnú užíval, pričom dobromyseľnosť bola založená dedičským rozhodnutím z roku 1986, a takýto stav trval až do roku 2005, kedy odporca do uvedeného stavu zasiahol. Skutkový stav a identifikácia uvedeného stavu vyplýva aj z toho, že odporca osvedčením vlastníctva nezasiahol len do jej práva, ale aj do práv dedičov po W. D., ktorý zomrel v roku 1962. Jeho právna nástupkyňa L. K., resp. jej deti sa mienia domáhať svojich nárokov proti odporcovi. Záverom poukázala na obsiahle dokazovanie, vykonané súdom prvého stupňa, z ktorého vyplynulo, že stav, ktorý zodpovedá v súčasnosti parceliam KN C XXX/X a KN C XXX/X k. ú. Z. bol vytvorený v minulosti medzi pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi, tento stav bol vždy rešpektovaný tak, že jej právnemu predchodcovi pripadli do vlastníctva parcely, ktoré sú predmetom konania, a toto bolo zistené už najmenej v roku 1986 v dedičskom konaní po C. D.. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd prejednal vec na odvolacom pojednávaní (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), doplnil dokazovanie výsluchom znalca Ing. L. S., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odporca v podanom odvolaní namietal odňatie možnosti konať pred súdom a nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené, a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a to po skutkovej aj právnej stránke. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav vo veci, vecne správne rozhodol, a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., na ktoré odôvodnenie aj odvolací súd v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Vzhľadom však na námietky odporcu, uvádzané v odvolaní, odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom znalca Ing. L. S. na odvolacom pojednávaní, a aj po takto doplnenom dokazovaní odvolací súd mohol len konštatovať správnosť napadnutého rozsudku. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr, súd odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 17.01.2011 vyplýva, že toto pojednávanie bolo odročené na 16.02.2011 o 11.00 hod. za účelom opätovného predvolania odporcu prostredníctvom právneho zástupcu odporcu a vypočutia svedkov. Právnemu zástupcovi odporcu bolo predvolanie na pojednávanie, vytýčené na 16.02.2011, doručené dňa 24.01.2011, ktorá skutočnosť vyplýva z doručenky na č. l. 177. Zo zápisnice z pojednávania dňa 16.02.2011 vyplýva, že odporca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Odvolací súd má za to, že postupom súdu prvého stupňa, ktorý vyniesol rozsudok na uvedenom pojednávaní, nebola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Tvrdenie právneho zástupcu, že súd prvého stupňa nezohľadnil jeho telefonické ospravedlnenie na pojednávaní dňa 16.02.2011 z dôvodu, že sa nemôže pojednávania zúčastniť, pretože sa vracia zo služobnej cesty z Bratislavy, kde bola v tom čase poľadovica, a nebolo v žiadnych jeho možnostiach sa tohto pojednávania zúčastniť, z obsahu spisu nevyplýva. Naopak, z úradného záznamu spísaného súdom prvého stupňa dňa 07.06.2011 vyplýva, že v informačnom centre tunajšieho súdu bolo zistené, že si nepamätajú, že by JUDr. D. žiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní dňa 16.02.2011 vo veci 8C 148/2008. Keby toto súdu oznámil, bol by o tom urobený úradný záznam, ktorý by bol neodkladne doručený do pojednávacej miestnosti a toto by bolo zaprotokolované v zápisnici z pojednávania. Možno teda konštatovať, že súd prvého stupňa odporcovi neznemožnil zúčastniť sa na pojednávaní, na ktorom rozhodol o veci, a neznemožnil mu tým uplatniť ním tvrdené skutočnosti a dôkazy pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd preto nemohol prihliadnuť na dôkaz predložený odporcom až v odvolacom konaní, a to geometrický plán č. 58/2000 zo dňa 03.11.2000, nakoľko tomu bráni aj ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pretože ide o dôkaz, ktorý mal odporca predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, nakoľko išlo o dôkaz, ktorý v tomto čase musel byť dostupný. V predmetnej veci sa navrhovateľka domáhala určenia, že pozemky, a to parcela KN C č. XXX/X - záhrada o výmere 29 m2, KN C č. XXX/X - záhrada o výmere 1652 m2 v k. ú. Z. patria do dedičstva po Z. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX. Svoj návrh opierala o dávne právne úkony, kedy medzi pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi došlo k deľbám pozemkov tak, že sa pre jednotlivých spoluvlastníkov vytvorili samostatné časti. Dôvodila, že k týmto úkonom, najmä z dôvodu, že nešlo o úkony zapísané do pozemkovej knihy, sa nezachovali dôkazy, avšak jednotliví spoluvlastníci tento stav uznávali a rešpektovali, a týmto spôsobom už právny predchodca Z. D., C. D., bol vlastníkom vydelenej časti, ktorá bola v minulosti aj v rámci THM zameraná, a tak vznikla novovytvorená parcela THM XXX k. ú. Z.. Tieto tvrdenia navrhovateľky v konaní mal súd prvého stupňa preukázané výsluchom svedkov na pojednávaní dňa 16.02.2011, kde všetci svedkovia (svedok K., svedkyňa A., svedok O. S.) jednoznačne vo svojej svedeckej výpovedi potvrdili, že parcely č. XXX/X a č. XXX/X nikdy neboli vo vlastníctve odporcu, ani jeho právnych predchodcov, ale tieto užívala navrhovateľka, resp. jej právni predchodcovia, ako aj jej syn Z. D.. Svedkovia potvrdili, že v minulosti došlo k reálnej deľbe nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v danom mieste tak, že C. D. užíval okrem iného aj nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnosti zapísané ako parcely č. XXX/X a XXX/X. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, z ktorých skutkových zistení vychádzal aj odvolací súd, ďalej vyplýva, že C. D. zomrel dňa XX.XX.XXXX, dedičstvo po ňom bolo prejednané bývalým Štátnym notárstvom Považská Bystrica pod sp. zn. 3D/1353/86. Právny predchodca navrhovateľky, jej syn Z. D. ako závetný dedič zdedil po poručiteľovi C. D. parcelu č.XXX v k. ú. Z.. Z uvedeného je teda zrejmé, že už počas života C. D. bola predmetná parcela reálne vydelená, osobitne zmapovaná, a stala sa predmetom dedičstva v uvedenom dedičskom konaní. Právny predchodca navrhovateľky, Z. D., takto vydelenú nehnuteľnosť nadobudol dedením. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že odporca je na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. Z. zapísaný ako výlučný vlastník okrem iného parcely č. XXX a XXX - záhrady, a to na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Považskej Bystrici, rozhodnutia o schválení ROEP-u č. 8605. Predmetné vlastníctvo získal osvedčením na základe návrhu zo dňa 10.04.2004, ktoré dal komisii ROEP pri Obecnom úrade v Z. tvrdiac, že okrem iného KN C parcela č. XXX bola vytvorená z pôvodnej parcely pkn. XXXX, vedenej v pozemkovej knihe, a predmetný pozemok užíval po svojich starých rodičoch - C. D. a po neb. C. O. D.. Obvodný pozemkový úrad v Považskej Bystrici rozhodnutím č. BO 5/00038-105-BC2-A-50 zo dňa 26.01.2005 potvrdil, že odporca nadobudol zo zákona vlastníctvo k pozemkom parc. č. KN E XXXX -orná pôda o výmere 2172 m2 v podiele 1/1. Následne si nechal odporca na predmetnú parcelu vypracovať geometrický plán č. 53/2008, z ktorého vyplýva, že z parcele č. KN E XXXX, ktorá bola zapísaná na LV č. XXXX, boli uskutočnené zmeny, a vytvorené nové parcely, okrem iného parc. č. XXX/X o výmere 29 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 1652 m2. Na základe tohto geometrického plánu bol urobený aj zápis na liste vlastníctva č. XXXX v prospech odporcu, ktorý sa tak stal výlučným vlastníkom aj týchto novovzniknutých parciel. Z geometrického plánu č. 212/2002 zo dňa 04.12.2002, predloženého v konaní navrhovateľkou, vyplýva, že predmetom sú tie isté parcely, ktoré boli zakreslené aj v pláne č. 53/2008 (predložený odporcom), avšak novovytvorené parcely týmto geometrickým plánom sú vytvorené z iných parciel, než ako je to podľa geometrického plánu č. 53/2008. Z dôvodu sporných tvrdení navrhovateľky a odporcu, keď každý z nich odvodzoval vznik parciel č. XXX/X a XXX/X z iných pkn. parciel, a na toto posúdenie boli potrebné odborné znalosti, súd prvého stupňa vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie Ing. L. S., pred vyhotovením znaleckého nákresu súd prvého stupňa vykonal aj ohliadku na mieste samom, na ktorej odporca vypovedal, že K. bol neznámy vlastník parcely č. XXXX, vysťahoval sa preč z dediny, a jeho rodičia začali užívať jeho parcelu bez akéhokoľvek právneho úkonu, teda nedošlo ani ku kúpe, ani k darovaniu, ani k výmene. Odporca tiež uviedol, že nemá vedomosť, že by o takomto niečom bol urobený nejaký písomný záznam, a ani o tom, či bola nejaká ústna dohoda medzi nimi. Zo znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X k. ú. Z., ktoré podľa odporcu mali byť vytvorené z pôvodnej parcely č. KN E parc. č. XXXX, v minulosti vlastnícky patriacej O. K., v skutočnosti nie sú vytvorené z tejto parcele, ale z parcele č. XXX, ktorá bola v katastri nehnuteľností niekedy od roku 1975 vedená v užívacom stave, a ako užívateľ bol zapísaný C. D.. Vzhľadom na námietky odporcu, uvádzané v odvolaní, odvolací súd doplnil dokazovanie na odvolacom pojednávaní výsluchom znalca Ing. L. S., ktorý zotrval na svojom znaleckom posudku a znaleckom nákrese, ktoré vo veci podal v prvostupňovom konaní. Na odvolacom pojednávaní uviedol, že v znaleckom nákrese presne nakreslil pozemno-knižné parcely, z ktorých vznikla parcela č. XXX/X a parc. č. XXX/X. Z uvedeného potom zistil, že tieto parcely neboli nikdy vytvorené z pôvodnej pozemno- knižnej parcely č XXXX, ktorá bola totožná aj s KN E parc. č. XXXX. Trval na tom, že k najväčšiemu pochybeniu došlo na začiatku v rámci spracovania ROEP-u, keď sa nesprávne zameralo, zrejme od stola sa určilo, že v danej lokalite sa predmetná plocha, ktorú na znaleckom náčrte vyznačil žltou farbou, nesprávne stotožnila s pozemno-knižnou parcelou rovnajúcou sa KN E parc. č. XXXX. Následne potom si odporca dal vyhotoviť geometrický plán, ktorý sa robil znovu na základe toho, že geometrovi odporca predložil rozhodnutie o tom, že sa stal vlastníkom parcely č. XXXX, túto potom zakreslil a stotožnil s parcelou č. XXX/X a XXX/X. Podľa znalca sa však jednalo o nesprávnu identifikáciu parciel. Jednoznačne potvrdil, že pokiaľ ide o parcelu č. XXX, táto nikdy nebola pozemno-knižnou parcelou, ktorá bola vedená v evidencii nehnuteľností ako KN E parcela, práve táto parcela zodpovedá parcele č. XXX/X a XXXX/X, ako to uviedol v znaleckom nákrese. Znaleckým posudkom, znaleckým náčrtom, ako aj výpoveďami znalca bolo teda jednoznačne preukázané, že komisia ROEP v k. ú. Z. rozhodla o vlastníctve odporcu k inej nehnuteľnosti, a to parcely KN E č. XXXX. Odporca si s väčším časovým odstupom dal vyhotoviť geometrický plán, ktorý vychádzal z nesprávneho posúdenia pozemno-knižného stavu na jestvujúci mapový stav CK N na predmetnom mieste. Odporca preto nemôže byť vlastníkom predmetných sporných nehnuteľností. Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že Z. D., právny predchodca navrhovateľky, ešte za svojho života vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka vydržal, pretože predmetné nehnuteľnosti užíval od právoplatnosti dedičského rozhodnutia po neb. C. D., č. k. 3D/1353/86-34 zo dňa 15.07.1987, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.08.1987, a tieto až do svojej smrti dňa XX.XX.XXXX užíval v dobrej viere, že mu sporné parcely patria, a nikým v ich užívaní nebol do svojej smrti rušený. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že dobrá viera Z. D. je daná práve uvedeným dedičským rozhodnutím, podľa ktorého do jeho vlastníctva pripadla parcela č. XXX k. ú. Z., ktorú znalec stotožnil so spornými parcelami. Skutočnosť, že rodina D., konkrétne C. D., X. D. st. (nebohý manžel navrhovateľky) sporné pozemky užívali, potvrdil na odvolacom pojednávaní dňa 06.09.2012 aj sám odporca. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej navrhovateľke bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z odmeny za právne zastúpenie, vychádzajúc z neurčitej hodnoty veci za 2 úkony - písomné podanie na súd, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 21.04.2011 = 57 eur + 7,41 eur režijný paušál, za účasť na pojednávaní dňa 06.09.2000 = 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál, náhrada za stratu času za 4 polhodiny x 12,71 eur = 50,84 eur a cestovné osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Superb ev. č. Z. 6,75 eur, spolu 188,32 eur + 20 % DPH 37,66 eur, celkom náhrada trov odvolacieho konania činí 225,98 eur (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .