Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoP/46/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511210192 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511210192.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú P. B. O., dieťa rodičov R. B., bytom W., N. XXXX/X a Ing. O. B., bytom W., N. XXXX/X, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23. februára 2012, č.k. 3P/41/2011-39 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku II. o povinnosti otca platiť výživné na maloletú F. a vo výroku III. o zročnom výživnom p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. zveril maloletú F. B. do osobnej starostlivosti matky s tým, že dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Vo výroku II. otcovi dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu mal. F. sumou 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2011, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Vo výroku III. zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do vyhlásenia tohto rozsudku v sume 180 eur otcovi uložil zaplatiť matke do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku IV. na žiadosť rodičov stretávanie otca s mal. F. neupravil. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a na úprave práv a povinností k nemu sa nedohodli, preto o veci rozhodol súd. V otázke určenia výživného prihliadol na odôvodnené potreby mal. F., ktorá je študentkou septimy Gymnázia na W., venuje sa športovým aktivitám, hrá závodne basketbal v basketbalovom klube M. G.. S touto aktivitou sú spojené tréningy, na ktoré chodí štyrikrát do týždňa, ale aj zápasy cez víkendy. Od prerušenia spolužitia otec finančne priamo do rúk matky dieťaťa neprispieval ani na výživu mal. F., ani jej brata G.. Tak, ako počas spolužitia, však platí výdavky na bývanie v spoločnom byte, a to 54 eur mesačne, poplatky za pevnú telefónnu linku s internetom 28 eur mesačne, štvrťročne káblovú televíziu 24,90 eur mesačne a platí aj mesačné splátky úveru, ktorý si rodičia vzali ešte počas spolužitia na zakúpenie notebooku a mobilu pre deti, po 35 eur mesačne. Otec je s dcérou v kontakte a platí aj výdavky na jej športové aktivity, vozí dcéru cez víkendy na zápasy, zakupuje jej športovú obuv, dáva 60 eur mesačne vreckové. Ostatné náklady na výživu maloletej F. hradí jej matka. Matka dosahuje príjem 450 eur mesačne, vrátane daňového bonusu. Otec dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 498,11 eur. Je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti S. W., so základným imaním 6.638,78 eur. Podľa daňového priznania za rok 2010 bol zisk tejto spoločnosti 1.731 eur po odpočítaní daňového priznania. Otec má príjem aj z trénerskej činnosti, za rok 2010 vo výške 2.400 eur, pričom treba zohľadniť aj vynaložené náklady. V súčasnej dobe, a to od jesene 2011, vykonáva trénerskú činnosť vo futbalovom klube M.. Podľa vyjadrenia otca dostal za šesť mesiacov za túto činnosť 1.500 eur, z toho čistý príjem 600 eur. Má príjem aj z prenájmu garáže, po odpočítaní platieb bytovému podniku vo výške 34 eur netto mesačne. V súčasnej dobe otec začína ďalšiu podnikateľskú aktivitu (prenajal si pohostinstvo). Z takto zistených majetkových a zárobkových pomerov otca vychádzal súd prvého stupňa pri určení výživného na maloletú F. z čistého mesačného príjmu otca 780 eur. Otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a ako sám uviedol, na byt a stravu jej prispieva 250 - 300 eur mesačne. Pre zabezpečenie svojho budúceho bývania si prestavuje chalupu po starých rodičoch. Obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi G., ktorý žije v spoločnej domácnosti s matkou a maloletou F.. Otec so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil, súd prvého stupňa preto rozhodol, že osobnú starostlivosť o dieťa bude zabezpečovať jeho matka a otcovi určil výživné v sume 150 eur mesačne. Mal za to, že určené výživné vo výške 150 eur mesačne zodpovedá veku a odôvodneným potrebám študentky strednej školy s prihliadnutím na jej výdavky na športovú aktivitu, ale aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Príjem otca je podstatne vyšší ako príjem matky, takže je schopný platiť určené výživné. Životná úroveň na strane otca je vyššia ako na strane matky a detí, keďže len na svoje základné potreby (bývanie a stravu) prispieva svojej priateľke mesačne sumou 250 - 300 eur. Jeho finančná situácia mu umožňuje vynaložiť finančné prostriedky aj na zahraničné dovolenky (dvakrát do roka), ako aj na financovanie prestavby rodinného domu, čo nie sú výdavky pre život dôležité. Každý rodič má v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu dieťaťa ako sociálne slabšieho jedinca. Až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy také jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Určením výživného od 01.09.2011 vznikol do dňa rozhodnutia súdu dlh na výživnom vo výške 180 eur, keď súd vzal do úvahy a započítal všetky plnenia, o ktorých mal preukázané (matka uznala plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca v sume 120 eur mesačne), že ich otec dieťaťu v posudzovanom období poskytol, či už priamo alebo platbami za bývanie, športové aktivity a podobne. Vyčíslený nedoplatok teda za každý mesiac predstavuje 30 eur, za 6 mesiacov 180 eur. Tento nedoplatok je otec povinný zaplatiť v lehote vyplývajúcej z ust. § 160 ods. 3 veta prvá O.s.p.. Právne ďalej vec odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 25 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku o určení výživného a zročného výživného, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťa. Dôvodil, že uvádzaný príjem vo výške 2.400 eur z trénerskej činnosti nie je príjmom navyše, okrem príjmu zo zamestnania a podnikania, ale je už zahrnutý v príjmoch z podnikania. Táto suma bola uvádzaná z jeho strany ako nedobytná pohľadávka zahrnutá v príjmoch za rok 2010. Rovnako príjmy z trénerskej činnosti z klubu M. vo výške 600 eur v čistom budú zahrnuté v daňovom priznaní až za rok 2011. Namietal, že pokiaľ v prvostupňovom konaní uviedol, že prispieva priateľke sumou 250 - 300 eur mesačne, z jeho strany pochopil otázku súdu, aké sú jeho životné náklady v tom smere, že sa jedná o náklady na jeho stravu, ošatenie a náklady spojené s prevádzkou auta a nie ako príspevok do spoločnej domácnosti. Poukázal na to, že prestavba rodinného domu (víkendovej chalupy) je pre neho nutnosťou, z dôvodu vyriešenia jeho bytovej otázky. Uviedol, že spoločný byt užíva manželka s deťmi. Výdavok na túto rekonštrukciu nepovažoval za niečo nadštandardné. Žiadal z týchto dôvodov o prehodnotenie rozsudku súdu prvého stupňa. Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že sumy uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa predložil v konaní otec ako jeho príjmy. Poukázala na to, že výšku príjmov otca nepozná, je jej však známe, že okrem príjmu zo zamestnania, podnikania a trénerskej činnosti v rôznych kluboch a od 24.03.2012 aj z ďalšej podnikateľskej činnosti - pohostinstva v B., tieto sú niekoľkonásobne vyššie, ako sú jej príjmy. Ďalej poukázala na to, že sa už rok bez pomoci otca stará o dve deti - maloletú F. a G., ktorý navštevuje vysokú školu. Pokiaľ sa týka sumy 250 - 300 eur ako príspevku otca na spoločnú domácnosť priateľke, túto sumu otec uviedol sám na súde a to dobrovoľne. Má za to, že uvedená suma môže byť aj vyššia, nakoľko otec bez problémov plní všetky rozmary priateľky a jej maloletej dcéry (výlety, kultúrne podujatia, plesy, nákupy, spoločná dovolenka, vzdialené návštevy priateľov...) Bola toho názoru, že ak otec na svoje životné náklady potrebuje 250 - 300 eur mesačne, mal by rovnakú životnú úroveň zabezpečiť aj pre svoje dve biologické deti a ešte stále svoju manželku. Ďalej poukázala na to, že už rok žije s deťmi z jej mzdy vo výške 450 eur, čo je 150 eur na osobu. Uviedla, že otec detí už rok žije s priateľkou v spoločnej domácnosti, na ktorú prispieva a zveľaďuje. Nevidí preto dôvod na investovanie otca do rekonštrukcie rodinného domu v B., ktorý nakoniec nie je ani jeho majetkom. Táto „chalupa“ prešla rekonštrukciou už počas ich spoločného života, preto rodinný dom je zariadený a komfortne obývateľný, na rozdiel od bytu, v ktorom aj s deťmi žije. Ďalej poukázala na to, že otec neplatí výživné určené súdom prvého stupňa, od februára 2012 prestal platiť výdavky na spoločné bývanie, ktoré platil, čo súd prvého stupňa aj zohľadnil v zročnom výživnom. Otec doposiaľ nezaplatil ani zročné výživné. Až dňa 27.03.2012 k jej rukám poslal 120 eur. V mesiaci marec poslal sumu 60 eur na účet maloletej, čo je v rozpore s napadnutým rozsudkom a ignorovaním rozhodnutia súdu. Žiadala, aby odvolací súd zročné výživné zo sumy 180 eur upravil o chýbajúce dva mesiace a to na sumu 480 eur, ktoré otec poukáže k jej rukám. Konanie otca voči maloletej dcére označila za nezodpovedné a špekulatívne. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky a námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa. Preskúmavané rozhodnutie korešponduje s rozhodovacou praxou odvolacieho súdu v totožných prípadoch. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozobral dôvody, pre ktoré otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej F. sumou vo výške 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2011. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa, riadiac sa ustanoveniami Zákona o rodine (§ 62 ods. 2 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine), dostatočne zistil skutkový stav a pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej F., ako aj jeho účinnosti, postupoval správne. K jednotlivým námietkam otca, uvádzaným v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné: Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je vymedzený široko a je daný právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Preto pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov otca ako osoby povinnej výživou sa stali predmetom dokazovania aj ďalšie výdavky otca (okrem nevyhnutných výdavkov na bývanie, stravu a pod.) na zahraničné dovolenky s priateľkou, ako aj na financovanie prestavby rodinného domu a ktoré súd prvého stupňa posúdil ako výdavky, ktoré zvyšujú životný štandard otca a preto tieto výdavky na zahraničné dovolenky a prestavbu rodinného domu nezohľadňoval ako nevyhnutné výdavky, ktoré je nutné vynaložiť s poukazom na § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Správne preto na tieto výdavky ani neprihliadal, keď každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa ako sociálne slabšieho jedinca. Je všeobecne známe, že rekonštrukcia rodinného domu je nákladná záležitosť, ako aj financovanie zahraničných dovoleniek otca a jeho priateľky. Z výsluchu otca na pojednávaní dňa 06.12.2011 jednoznačne vyplýva, že v súčasnej dobe býva u priateľky na W., ktorá je rozvedená a má jedno dieťa, ktoré žije s nimi v spoločnej domácnosti a žene, s ktorou žije v spoločnej domácnosti prispieva na byt a stravu asi 250 - 300 eur mesačne. Námietku otca, uvádzanú v odvolaní, že vyjadrením nemyslel príspevok do spoločnej domácnosti, preto odvolací súd považoval za účelovú. Neobstojí ani ďalšia námietka otca, uvádzaná v odvolaní, že príjem 2.400 eur za trénerskú činnosť za rok 2010 bol už zahrnutý v príjmoch z podnikania, resp. že sa jedná o nedobytnú pohľadávku a že príjmy z trénerskej činnosti z klubu M. 600 eur netto budú zahnuté v daňovom priznaní za rok 2011. Ak je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na spoločnú domácnosť priateľky sumou 250 - 300 eur mesačne, vynakladať finančné prostriedky na prestavbu rodinného domu a viackrát ročne absolvovať zahraničné dovolenky, začať podnikať v novom predmete činnosti (pohostinstvo), nemá tá okolnosť, že vyššie uvedené príjmy otca za trénerskú činnosť boli už zahrnuté v príjmoch z podnikania otca, žiaden vplyv. Pokiaľ matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala, aby súd upravil výšku zročného výživného zo sumy 180 eur na sumu 480 eur z dôvodu, že otec neplatí riadne výživné, na túto skutočnosť odvolací súd nemohol prihliadnuť, nakoľko matka odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa nepodala. Ak otec nebude riadne platiť výživné, tento rozsudok bude exekučným titulom na vymáhanie výživného exekučne. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného a vo výroku o zročnom výživnom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .