Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoP/86/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511201139 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511201139.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Eriky Zajacovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. D. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky: G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. G. nad H., T. XXXX/ X, zastúpená JUDr. Ivanom Nevolným, PhD., advokátom, so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Weisseho 16 a otca: C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., G. XX, zastúpený Mgr. Ivetou Gavačovou, advokátkou, so sídlom v Starej Turej, Družstevná 2, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 31. októbra 2011, č. k. 5P/50/2011-68, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 31. októbra 2011, č. k. 5P/50/2011-68, bolo rozhodnuté tak, že súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. D. M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 800 Sk na sumu 90 eur, s účinnosťou od 01.02.2011, ktoré je povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. D. M., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.02.2011 do 31.10.2011 vo výške 361,88 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 10 eur, spolu s bežným výživným, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, k rukám matky, pod stratou výhody splátok. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k 5C/899/1998-22 zo dňa 01.02.1999 v časti výživného a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že matka podaným návrhom žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 1.500 Sk mesačne na sumu 100 eur s účinnosťou od 01.03.2011. Uviedla, že výživné bolo naposledy upravované rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5C 899/98 zo dňa 01.02.1999, ktorým bola upravená výška výživného na 800 Sk. Rodičia uzatvorili vzájomnú rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej 1.500 Sk. Na základe vykonaného dokazovania okresný s zistil, že maloletá D. pochádza z manželstva rodičov maloletej, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 01.02.1999 č.k. 5C/899/98-22 rozvedené. Na základe tohto rozsudku bola uložená povinnosť otcovi prispievať 800 Sk k rukám matky. Rodičia uzatvorili mimosúdnu dohodu o zvýšení výživného na maloleté dieťa zo dňa 27.12.2004, ktorým sa otec zaviazal prispievať na maloletú sumou 1.500 Sk mesačne. Matka maloletej je zamestnaná v Q. škole na F. ulici, v U. G. nad H. na pracovnej pozícii finančná účtovníčka s čistým mesačným príjmom 480,74 eur. Manžel matky maloletej má čistý mesačný príjem 828,84 eur. Otec maloletej pracoval mimo územia SR od 01.04.2010 do 30.09.2010 s brutto príjmom 2.250 eur mesačne. V mesiaci január a február 2011 pracoval vo firme H. T. E.. V súčasnosti je v evidencii ÚPSVaR, ale nie je poberateľom sociálnych dávky, nakoľko mu nevznikol nárok. Okresný súd v odôvodnení rozsudku ďalej poukázal na znenie ustanovení § 62 ods. 1, 2, 5 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Dodal, že ustanovenie § 78 Zákona o rodine umožňuje zmeniť pôvodné rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa, ak dôjde k zmene pomerov na strane dieťaťa alebo na strane jeho rodičov. K tomu, aby mohla byť zmena uskutočnená, je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v dobe skoršieho i nového rozhodnutia. Musí ísť potom o takú zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný sud dospel k záveru, že došlo k zásadnej zmene pomerov na strane oboch rodičov, ale najmä na strane maloletej. V čase dohody rodičov o zvýšení výživného zo sumy 800 Sk na sumu 1.500 Sk bola žiačkou základnej školy a v súčasnosti je študentkou druhého ročníka T. školy v D., čím jej potreby boli v tej dobe podstatne nižšie, ako v oblasti uspokojovania základných potrieb - strava oblečenie, tak aj v oblasti záujmov a aktivít. Podľa názoru okresného súdu náklady, preukázané zo strany matky, sú primerané veku maloletej. Zvýšené náklady na štúdium sú v záujme maloletej, prispievajú k rozvoju jej osobnosti a je v záujme maloletej, aby sa ďalej realizovali. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov maloletej, keď v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom na maloletú bola mesačná mzda matky vo výške 5.000 Sk a otca vo výške 5.350 Sk. Posledná úprava výšky výživného sa uskutočnila v roku 2004 na základe vzájomnej dohody rodičov maloletej bez schválenia tejto dohody súdom, pričom od tejto doby sa pomery na strane maloletej, ako i rodičov tiež výrazne zmenili. V čase určenia výživného maloletá navštevovala povinnú školskú dochádzku a v súčasnosti je študentkou II. ročníka hotelovej školy. Okresný súd považoval za potrebné, aby otec dieťaťa väčšou mierou participoval na financovaní zvýšených nákladov maloletej a to najmä aj s poukazom, že maloletá navštevuje T. školu v D., teda mimo miesta bydliska, čím sa zvýšili náklady, týkajúce sa prípravy štúdiom na svoje budúce povolanie. Okresný súd pri určovaní výšky výživného prihliadol na príjem otca počas práce mimo územia SR a jeho nevyhnutné náklady, zohľadnil aj skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného na maloletú D. sa výrazne zmenili pomery najmä na strane maloletej. Okresný súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že bral do úvahy skutočnosť, podľa ktorej boli otec maloletej v čase rozhodovania evidovaný na ÚPSVaR a intenzívne si hľadá zamestnanie. Nakoľko otec pracoval v r. 2010 mimo územia SR, kde dosahoval príjem brutto 2.250 eur mesačne, pričom jeho príjem vyhodnotil ako nadštandardný, je predpoklad, že otec si z tohto príjmu vytvoril úspory. Otec pracoval aj v mesiacoch január a február 2011 v spoločnosti H. T. E.. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, okresný súd dospel k záveru, že otec maloletej má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a je povinný podľa schopností, možností a majetkových pomerov /vlastník nehnuteľnosti/ podieľať sa na zvýšených nákladoch, potrebných na uspokojovanie základných potrieb maloletej, najmä podieľať sa zvýšených nákladoch spojených s prípravou na jej budúce povolanie. Preto okresný súd návrh matky posúdil ako dôvodný, avšak nie vo výške, ktorej sa podaným návrhom domáhala a uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej s účinnosťou od podania návrhu, ktoré výživné je podľa názoru okresného súdu v súlade tak s potrebami maloletej, ako aj s možnosťami a schopnosťami oboch rodičov. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú Petru za obdobie od 01.02.2011 do 31.10.2011 vo výške 361,88 eur (1.500 Sk x 9 mesiacov = 13.500 Sk, t.j. 448,11 eur; 90 eur x 9 mesiacov = 810 eur; 810 eur mínus 448,11 eur = 361,88 eur) povolil splácať v mesačných splátkach po 30 eur, spolu s bežným výživným do zaplatenia pod stratou výhody splátok, v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k 5C/899/1998-22 zo dňa 01.02.1999 v časti výživného. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s výškou výživného, stanovenou v rozsudku, z dôvodu, že okresný súd podľa jeho názoru nevzal do úvahy niektoré skutočnosti a niektoré dôkazy nevyhodnotil správne. Vytýkal okresnému súdu, že na strane matky bral do úvahy čistý mesačný príjem a na jeho strane bral do úvahy hrubý príjem, ktorý mal byť nadštandardný a z ktorého si mohol vytvoriť úspory, aj keď bol neskôr nezamestnaný. Poukázal na to, že matka má príjem počas celého roka a jeho príjem je len sezónny, pričom v roku 2010 pokrýval 6 mesiacov. Tento príjem mu musí pokryť aj ďalšie obdobie, keď nepracuje, keďže nespĺňa podmienky pre priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti. Otec si hľadá prácu aj v Slovenskej republike, pretože nie je isté, či bude môcť opäť nastúpiť na sezónnu prácu v zahraničí. Nebráni sa zvýšeniu výživného voči maloletej, avšak toto zvýšenie musí byť úmerné, pretože aj on má svoje nevyhnutné výdavky, ktorých rozpis predložil už okresnému súdu. Okolnosť že vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva, nie je možné považovať za niečo nadštandardné. Naproti tomu matka spolu s manželom sú vlastníkmi bytu na adrese, ktorú si neuvádza, ako miesto bydliska, z čoho vyvodil, že matka v tomto byte nebýva. Preto uvedená skutočnosť mala byť zohľadnená pri posudzovaní majetkových pomerov matky, čo okresný súd neurobil. Vzhľadom na to, že otec nemá istotu, či v roku 2012 bude môcť opätovne nastúpiť do práce v zahraničí, je pre neho vysoká pravidelná platba výživného vo výške 90 eur mesačne. Otec tiež okresnému súdu vytýkal, že hoci matka navrhovala zvýšenie výživného od 01.03.2011, bolo výživné na maloletú zvýšené od 01.02.2011. Preto navrhol, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že výživné na maloletú zvýši na sumu 70 eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2011 a zročné výživné povolí otcovi splácať po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrili kolízny opatrovník a matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že výživné, zvýšené rozsudkom okresného súdu, považuje za zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletej. Preto navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že počas obdobia, ktoré otec trávil na Slovensku, mal pracovný pomer v trvaní 2 mesiacov, ktorý ukončil z vlastnej iniciatívy a teda sa stal dobrovoľne nezamestnaným. Poukázala nato, že otec pracuje v zahraničí dlhodobo, teda nielen v roku 2010. Podľa jej názoru finančný príjem otca možno považovať za nadštandardný, rovnako aj náklady, spojené s jeho bývaním. Ako otec uviedol, všetky prostriedky investuje do nehnuteľnosti, v ktorej býva, čím ju nielen udržuje, ale ja zveľaďuje. Pokiaľ otec uviedol, že bydlisko matky sa nezhoduje s adresou jej bydliska, matka k tomu uviedla, že vlastní s manželom len byť, v ktorom obaja bývajú. Musela sama znášať zvýšené náklady na výživu maloletej a preto podala návrh na zvýšenie výživného. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov: Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu, potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje so skutkovými závermi okresného súdu ohľadne jeho zistení, rozhodných pre posúdenie rozsahu zmien pomerov účastníkov konania od poslednej súdnej úpravy výživného zo strany otca, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku. Nad rámec úvah okresného súdu považuje odvolací súd poukázať aj na to, že zvýšenie výživného zo strany otca v rozsahu, stanovenom okresným súdom, odôvodňuje v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine aj rast životných nákladov od poslednej úpravy výživného, vykonanej súdnym rozhodnutím v roku 1999. Na základe vývoja cenovej hladiny od roku 1999 v rozmedzí medziročného rastu od 12,2 % do 0,9 % (zdroj Y.), je možné konštatovať, že tovar, ktorý mal v roku 1999 v priemere cenu cca 100 eur, mal v roku 2011 v priemere cenu až cca 175 eur, čo predstavuje podstatný nárast životných nákladov. Pokiaľ ide o námietky otca, spočívajúce v tom, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného vychádzal z jeho hrubého príjmu, ktorý naviac dosahuje len počas 6 mesiacov v roku, odvolací súd súhlasí s názorom odvolateľa, že záver okresného súdu o pravidelnom mesačnom príjme otca vo výške 2.250 eur nie je celkom správny. Odvolací súd v tejto súvislosti však poukazuje na písomné vyjadrenie otca v konaní, podľa ktorého jeho hrubý zárobok v roku 2010 predstavoval sumu 13.504 eur. Vo vyjadrení otec ďalej uviedol, že po odpočítaní povinných zrážok a platieb za ubytovanie predstavuje jeho ročný príjem 8.305 eur, z ktorého vyplýva priemerný čistý mesačný príjem otca vo výške 692,08 eur. Keďže odvolací súd nemá dôvod pochybovať o takomto otcom deklarovanom priemernom mesačnom príjme, s poukazom na vyššie uvedený rast životných nákladov a na otcom deklarované zvýšenie jeho príjmov oproti obdobiu poslednej úpravy výživného súdnym rozhodnutím v roku 1999, je podľa názoru odvolacieho súdu okresným súdom zvýšené výživné úmerné zmenám pomerov na strane účastníkov a je v úplnom súlade so zásadou, uvedenou v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, keďže otcovi po zaplatení bežného výživného vo výške 90 eur mesačne zostáva v priemere 602 eur mesačne na uspokojovanie výlučne jeho osobných potrieb. K námietke otca, podľa ktorej v otázke účinnosti zvýšenia výživného mal okresný súd postupovať podľa návrhu matky, odvolací súd poukazuje na to, že konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré je možné začať aj bez návrhu. Z uvedeného dôvodu okresný súd v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. nebol ani v tejto otázke viazaný návrhom matky. Preto okresný súd postupoval v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ak zvýšil výživné s účinnosťou od 01.02.2011. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu, pričom v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. v danom prípade ide o takéto konanie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .