Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/214/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3196899557 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3196899557.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa U. B., bytom Z. Z., K. XXX, zastúpeného L.. L. M., R., so sídlom v Z., G. X proti odporcom 1) L. V., bytom Z. Z., 2) P. V., bytom Y., V. XXX/XX, 3) O., so sídlom v Z. Z., F. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému L.. U. V., R., so sídlom Z. Z., X. X, 4) U. L., bytom Z., F. XXX/XX, o vyrovnanie dedičských podielov, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. novembra 2011, č.k. 13C/897/1996-572, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vyrovnania dedičských podielov podľa § 13 zákona č. 293/1992 Zb. v znení neskorších predpisov k pozemkom v katastrálnom území O. Y., podrobne špecifikovaným v petite žalobného návrhu. Vychádzal zo zistenia, že jedným zo základných predpokladov úspešného uplatnenia práva na vyrovnanie dedičského podielu je, že k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným alebo niektorým z dedičov, a tým k zníženiu dedičského podielu ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov, alebo k ich opomenutiu pri vyporiadaní dedičstva došlo len z dôvodu, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov (týmito osobitnými predpismi sú podľa poznámky v zákone uvedenej zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby a zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch). To teda znamená, že majetková krivda niektorého z dedičov musela byť, a to treba zdôrazniť, v príčinnej súvislosti práve a len so skutočnosťou, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov. Ak síce pri vyporiadaní dedičstva nadobudol poľnohospodárske pozemky poručiteľa len jeden z dedičov (v dôsledku čoho došlo k zníženiu dedičských podielov ostatných dedičov), ale z iných dôvodov, ustanovenie § 13 zákona č. 293/1992 Zb. nie je možné na vec vzťahovať. Tento výklad citovaného ustanovenia rozhodného pre túto vec vykonal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 23.09.2003, sp. zn. 1 Cdo 53/03, ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 30.06.2004 ako súladný s Ústavou „potvrdil“. Citované ustanovenie teda zníženie dedičského podielu dedičov, alebo ich opomenutie pri vyporiadaní dedičstva, ako následok podmieňujúci úspešné uplatnenie práva na vyrovnanie dedičského podielu, dáva do súvisu iba so skutočnosťou, že k zníženiu podielu alebo k opomenutiu dedičov došlo len z dôvodu, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov. Pre použitie ustanovení štvrtej časti zákona č. 293/1992 Zb. nepostačuje iba opomenutie dediča alebo zníženie dedičského podielu, ak táto krivda nevyplýva práve zo skutočnosti, že pozemky boli v užívaní socialistickej organizácie. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.12.1998, sp. zn. 2Cdo 95/1998). Z obsahu spisu bývalého Štátneho notárstva v Z., najmä z obsahu jeho uznesenia a zápisnice o prejednaní dedičstva po poručiteľovi vyplýva, že dôvodom nadobudnutia pozemkov len U. V. (právnou predchodkyňou odporcov) bola platnosť a účinnosť zákona č. 139/1947 Zb. a postup podľa neho. Účelom zákona č. 139/1947 Zb. bolo zabránenie deleniu a drobeniu súčastí poľnohospodárskeho podniku pri úkonoch s ním, dedení a pod. (obdobne ako v súčasnosti platný a účinný § 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom). V tom čase účinný zákon č. 139/1947 Zb. neumožňoval vzhľadom na výmeru pozemkov tvoriacich poľnohospodársky podnik dedičstvo reálne rozdeliť medzi dedičov, a tak štátne notárstvo viedlo spoludedičov k uzavretiu dohody o tom, kto dedičstvo prevezme. Dôvodom nadobudnutia pozemkov len U. V. nebola teda skutočnosť, že pozemky boli v užívaní socialistickej organizácie. Táto okolnosť nemala vplyv na vyporiadanie dedičstva dohodou dedičov, čo nepriamo vyplýva aj zo zápisnice o prejednaní dedičstva spísanej na uvedenom štátnom notárstve, podľa ktorej až po uzavretí dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva štátny notár zisťoval a ustálil, že sa jedná o pôdu v JRD. K námietke navrhovateľa, že v dedičskom rozhodnutí sa uvádza, že všetka pôda v tom čase bola v užívaní príslušných JRD, súd prvého stupňa uviedol, že z obsahu rozhodnutia o schválení dedičskej dohody skutočne vyplýva, že minimálne v roku 1962 predmetné pozemky boli užívané socialistickými organizáciami. Avšak táto skutočnosť nebola príčinou toho, že dedičstvo nadobudla iba U. V.. Z obsahu dedičského spisu je zrejmé, že primárnym dôvodom nadobudnutia dedičstva iba jediným dedičom bol postup podľa vtedy účinného zákona č. 139/1947 Zb. Je pravdou, že ak nehnuteľnosti tvorili poľnohospodársky podnik, mohli byť pridelené len tomu z dedičov, u ktorého bol najlepší predpoklad starostlivosti o podnik, avšak nie pre to, že by nehnuteľnosti boli v užívaní družstva. Do užívania družstva (socialistickej organizácie) sa podnik prideľoval len v prípade, že sa užívateľ nedokázal o poľnohospodársky podnik postarať (nájom alebo užívanie bolo za odplatu) - § 4 a nasl. § 50/1955 Zb. Vtedajšie právne predpisy (zákon č. 49/1959 Zb.) neobsahovali ustanovenia obdobné ako § 36 zákona č. 122/1975 Zb., ani obdobné ustanovenia ako ust. zákona č. 123/1975 Zb. o bezplatnom užívaní pôdy. Zo zistených skutočností súd prvého stupňa vyvodil právny záver, že k zníženiu dedičských podielov navrhovateľov nedošlo z takého dôvodu, ktorý zákon v zmysle doterajšieho súdneho výkladu považuje za dôvod pre vyrovnanie dedičských podielov, a preto návrh zamietol. Ďalej rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa jeho zmeny tak, že jeho návrhu súd v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Mal za to, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že v tomto prípade sa nemohlo jednať o roľnícky podnik v užívaní súkromnej osoby, keďže v čase dedičského konania sa jednalo o pôdu v užívaní socialistickej organizácie, t. j. JRD. Pri reštitučných zákonoch je potrebné tieto zákony vykladať v prospech oprávnených osôb, to znamená, že nie je jednoznačne preukázané, či pre daný prípad sa vzťahuje zákon č. 139/47 Zb., alebo sa v danom prípade jedná iba o odkaz na charakter zdedenej pôdy. Základným zmyslom reštitučných zákonov bolo napraviť krivdy, aj keď nie všetky, ale v tomto prípade je namieste krivdu napraviť. Odporca 3) v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Na základe vykonaného dokazovania bolo vo veci preukázané z dedičského spisu po právnych predchodcoch navrhovateľa, že skutočnosť, že predmetné pozemky boli užívané socialistickou organizáciou, nebola príčinou toho, že dedičstvo nadobudla len U. V.. Dôvodom nadobudnutia dedičstva iba jedným z dedičov bol postup podľa iba vtedy účinného zákona č. 139/47 Zb., ktorý neumožňoval, vzhľadom na výmeru pozemkov tvoriacich poľnohospodársky podnik, dedičstvo reálne rozdeliť medzi dedičov. Z preukázaných skutočností je zrejmé, že k zníženiu dedičských podielov navrhovateľov nedošlo z dôvodu, ktorý zákon č. 293/1992 Zb. považuje za dôvod pre vyrovnanie dedičských podielov. Zároveň vyslovil názor, že návrh je potrebné vo vzťahu k nemu zamietnuť aj z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko nie je povinnou osobou v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Odporcovia 1), 2), 4) sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Navrhovateľ svojím odvolaním namieta, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov nedospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva: Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že jedným zo základných predpokladov úspešného uplatnenia práva na vyrovnanie dedičského podielu je, že k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným alebo niektorým z dedičov, a tým k zníženiu dedičského podielu ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov, alebo k ich opomenutiu pri vyporiadaní dedičstva došlo len z dôvodu, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov (týmito osobitnými predpismi sú podľa poznámky v zákone uvedenej zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby a zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch). To teda znamená, že majetková krivda niektorého z dedičov musela byť v príčinnej súvislosti práve a len so skutočnosťou, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov. Ak síce pri vyporiadaní dedičstva nadobudol poľnohospodárske pozemky poručiteľa len jeden z dedičov (v dôsledku čoho došlo k zníženiu dedičských podielov ostatných dedičov), ale z iných dôvodov, ust. § 13 zákona č. 293/1992 Zb. nie je možné na vec vzťahovať. Názor súdu prvého stupňa v tomto smere je správny, v súlade s doterajšou súdnou praxou, pričom odvolací súd nemal žiaden dôvod tento názor meniť, resp. sa od neho odchýliť, preto sa s ním v celom rozsahu stotožnil. V danom prípade z obsahu spisu Štátneho notárstva v Z., sp. zn. D 1280/61 v dedičskej veci po L. B., zomrelom XX.XX.XXXX nesporne vyplýva, že preberateľkou dedičstva - poľnohospodárskej pôdy v Z. Z. a Y. sa stala U. V. s poukazom na postup podľa zákona č. 139/1947 Zb. V odôvodnení uznesenia o prejednaní dedičstva je konštatované, že dedičstvo je roľnícky podnik podľa dielu I. zákona č. 139/47 Zb., preto bolo prejednané podľa ustanovenia tohto zákona so zreteľom na to, že podľa predpisov zákona nemožno do dedičstva patriacu poľnohospodársku pôdu drobiť. Aj keď zo zápisnice o prejednaní dedičstva vyplýva, že pozemky v čase prejednania dedičstva boli v užívaní socialistickej organizácie (JRD Z. Z. a Y.), treba zdôrazniť, že dôvodom nadobudnutia pozemkov dedičkou U. V. bola skutočnosť, že dedičstvo je roľnícky podnik podľa zákona č. 139/47 Zb. Vzhľadom k tomu, že zákonodarca v ust. § 13 zákona č. 293/1992 Zb. výslovne v poznámke k § 13 uviedol, že majetková krivda niektorého z dedičov musela byť v príčinnej súvislosti so skutočnosťou, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov, ktoré sú v poznámke k § 13 zákona č. 293/1992 Zb. výslovne uvedené - zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby a zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch, nie je možné ust. § 13 zákona č. 293/1992 Zb. na predmetnú vec vzťahovať. Z týchto dôvodov boli odvolacie námietky navrhovateľa neopodstatnené. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. vzhľadom na to, že súd prvého stupňa si vyhradil právo o trovách konania rozhodnúť postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .