Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoP/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112200611 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3112200611.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti o mal. C. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín ako kolíznym opatrovníkom, syna E. C., bytom F., P. XX, a E. C., bytom A., Dr. R. XXXX, M. republika, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. januára 2012, č. k. 27P/4/2012, v senáte jednohlasne, takto r o z h o d o l : V y h l a s u j e , že Okresný súd Trenčín a Krajský súd v Trenčíne n e m á právomoc konať o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia. Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a konanie o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia z a s t a v u j e . o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. januára 2012, č. k. 27P/4/2012, bolo rozhodnuté tak, že súd nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým sa maloletý C. C., nar. XX.XX.XXXX sa ponecháva v osobnej starostlivosti matky, do právoplatného skončenia vo veci samej, otec je povinný platiť maloletému C. C., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 16.01.2012 do právoplatného skončenia vo veci samej a vo zvyšku sa návrh na vydanie predbežného opatrenia zamieta. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že matka podaným návrhom na okresný súd dňa 10.01.2012 požiadala o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd maloletého C. ponechal v jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu čiastkou 200 eur mesačne. Z návrhu okresný súd zistil, že rodičia maloletého sú stále manželmi, ich spolužitie je však už dlhšiu dobu problematické, vzťahy medzi nimi sú napäté, čo dokonca dňa 18.12.2011 vyvrcholilo do fyzického napadnutia matky zo strany otca, v dôsledku čoho musela matka maloletého byť ošetrená. Uvedený stav nepriaznivo vplýva na psychický stav maloletého, ktorému bolo odporučené vyhľadať pedopsychiatra z dôvodu jeho strachu. Strach maloletého je vyvolávaný aj tou skutočnosťou, že otec vlastní bezpečnostnú službu a pracovníci tejto služby neustále sledujú matku a maloletého. Matka je tak nútená sa s maloletým synom ukrývať u rôznych ľudí. Otec sa matke maloletého vyhráža, že ju dostane na psychiatriu, na celoživotné liečenie, nakoľko chce dosiahnuť, aby maloletý C. bol zverený jemu. Sám otec maloletého sa lieči na psychiatrii v T. z dôvodu depresií a bulímie. Doposiaľ starostlivosť o maloletého C. zabezpečovala výlučne matka maloletého, otec sa maloletému skoro vôbec nevenoval. Maloletý je z celej situácie vystresovaný. Matka maloletého C., i keď je v súčasnej dobe nezamestnaná, je finančne zabezpečená, nakoľko je vlastníčkou 3 budov, z ktorých jednu prenajíma. Okresný súd poukázal na znenie § 76 ods. 1 písm. a), b) O.s.p. a na to, že predbežné opatrenie má dočasný charakter. Súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti tak, ako je to potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Musia však byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana a nesmú byť vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. O predbežnom opatrení súd zásadne rozhoduje bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania (§ 75 ods. 6 O.s.p.). Podľa odôvodnenia uznesenia okresného súdu v prejednávanej veci okresný súd považoval za osvedčené, že vzťahy medzi rodičmi maloletého sú vážne narušené a konfliktné, ich nezhody dokonca končia fyzickým násilím, čo samozrejme nepriaznivo vplýva na maloletého. Rodičia maloletého C. žijú v súčasnej dobe oddelene. Obaja sa snažia získať maloletého do svojej osobnej starostlivosti, pričom doposiaľ starostlivosť o maloletého zabezpečovala v prevažnej miere matka, v ktorej starostlivosti sa maloletý aj v súčasnosti nachádza. Vzhľadom na popísaný stav bol okresný súd toho názoru, že je nevyhnutné predbežne rozhodnúť, komu z rodičov sa ponecháva maloletý C. v osobnej starostlivosti, čím sa maloletému aspoň čiastočne vytvorí pokojné výchovné prostredie. Bez vydania takéhoto predbežného opatrenia by podľa názoru okresného súd nebola zabezpečená ochrana jeho práv. Za použitia ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. preto okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého C. ponechal v osobnej starostlivosti jeho matky. S tým súvisí i otázka platenia výživného zo strany otca na maloletého C., a to v nevyhnutnej miere, ako to vyplýva z ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., za použitia ktorého okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť maloletému C. výživné vo výške 100 eur. Takáto výška výživného podľa názoru okresného súdu zabezpečí maloletému najdôležitejšie potreby do doby, než bude o výške výživného rozhodnuté rozsudkom vo veci samej. Pokiaľ matka maloletého žiadala určiť výživné čiastkou 200 eur mesačne, okresný súd jej návrh vo zvyšku zamietol s poukazom na tvrdenie matky v návrhu, podľa ktorého je finančne zabezpečená a teda je schopná si taktiež voči maloletému plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V odvolaní otec poukázal na to, že maloletý býva dlhodobo v M.j republike na adrese A., Dr. R. č. XXXX a od XX.XX.XXXX bol žiakom P. základnej školy v K. T..V dobe podania návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia bolo obvyklé bydlisko maloletého v M. republike na vyššie uvedenej adrese. Otec nikdy nedal súhlas ku zmene školy maloletého a ani k premiesteniu maloletého z jeho obvyklého pobytu v M. republike do iného štátu. Z uvedeného a s poukazom na čl. 8 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 je podľa názoru otca príslušný na rozhodovanie vo veciach rodičovských práv a povinností súd M. republiky. Otec tiež poukázal na to, že dňa 20.12.2011 podal na Okresnom súde v W. návrh na zverenie aj maloletého do svojej starostlivosti. Preto bolo povinnosťou okresného súdu vo veci návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia prehlásiť svoju nepríslušnosť v prospech Okresného súdu v W. s poukazom na čl. 19 bod 3. Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Keďže okresný súd nezistil základné skutočnosti pre posúdenie svojej príslušnosti na rozhodovanie o podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, hoci zo samotného návrhu vyplynuli skutočnosti o obvyklom bydlisku maloletého, postupom okresného súdu došlo k nariadeniu predbežného opatrenia nepríslušným súdom. Tento stav je podľa názoru otca možné napraviť len zrušením uznesenia okresného súdu a zastavením konania v zmysle § 221 ods. 3 O.s.p. Otec ďalej v odvolaní vytýkal okresnému súdu, že jeho závery v uznesení vychádzajú z nepravdivých a účelových tvrdení matky, ktoré neboli osvedčené a vytýkal aj to, že pred rozhodnutím o návrhu matky okresný súd nepožiadal o stanovisko kolízneho opatrovníka. Uviedol, že vzťahy medzi rodičmi sa výrazne zhoršili v decembri 2011, v dôsledku ktorých rozporov má otec vo svojej starostlivosti maloletú dcéru C. a matka má vo svojej starostlivosti maloletého C.. Otec v odvolaní ďalej popísal, ako matka mala dňa 04.01.2012 za prítomnosti maloletej C. narušiť vyučovací proces v triede maloletej v P. základnej škole v K. U. do takej miery, že bola privolaná polícia a matke bola poskytnutá rýchla záchranná pomoc. Otec poukázal aj na to, že podľa jeho názoru matky nezabezpečuje povinnú školskú dochádzku maloletého, čo oznámil príslušným orgánom M. republiky. Zo správania matky vyplýva obava z odvedenia maloletého do K.. Matka sa v prítomnosti otca vyjadruje nevhodne na jeho adresu aj za prítomnosti detí, z čoho sú deti vystrašené. Pri udalosti dňa 18.12.2011, na ktorú matka poukázala vo svojom návrhu, bolo políciou u matky zistené požitie alkoholu, ktorú skutočnosť otec považoval za jeden z dôkazov nezodpovedného prístupu matky k starostlivosti o maloletého. S poukazom na uvedené a aj na ďalšie skutkové tvrdenia otca o podľa jeho názoru nezodpovednom prístupe matky k starostlivosti maloletého neboli splnené základné podmienky pre rozhodnutie o ponechaní maloletého v osobnej starostlivosti matky. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle vyššie uvedeného petitu odvolania. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. S poukazom na to, že okresný súd rozhodol bez vykonania dopytu na kolízneho opatrovníka, považoval za potrebné touto cestou zaslať dodatočne správu zo šetrenia pomerov maloletého. Kolízny opatrovník uviedol, že ponecháva na odvolacom súde posúdiť kompetenciu okresného súdu k vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení. V domácnosti matky kolízny opatrovník prešetril pomery dňa 21.02.2012. Dieťa malo zabezpečené bytové podmienky, domácnosť bola vedená v čistote a maloletý v prítomnosti matky pôsobil pokojne a spokojne. Maloletý v súčasnosti navštevuje J. katolícku školu v F.. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. a) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov: Ako vyplýva z obsahu spisu, matka sa návrhom na vydanie predbežného opatrenia, podaným na Okresný súd Trenčín dňa 10.01.2012, domáhala, aby súd rozhodnutím o predbežnom opatrení ponechal maloletého v osobnej starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého po 200 eur mesačne k rukám matky. Zo spisového materiálu je nepochybne osvedčené, že maloletý na základe dohody rodičov minimálne od roku 2007 do 27.12.2012 mal bydlisko v M. republike na adrese A., Dr. R. XXXX, odkiaľ ho na územie J. republiky presťahovala matka bez súhlasu otca. Na základe tejto osvedčenej skutočnosti bolo povinnosťou okresného súdu posúdiť, či v danom prípade má vôbec právomoc rozhodovať vo veci rodičovských práv k maloletému podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Podľa čl. 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. Podľa čl. 20 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenie, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. S poukazom na skutočnosť, že matka sa svojim návrhom, nie síce vo veci samej, ale na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, domáhala vydania rozhodnutia vo veci rodičovských práv a povinností, s poukazom na vyššie osvedčený obvyklý pobyt maloletého na území Českej republiky a s poukazom na čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 odvolací súd musí konštatovať, že nositeľom právomoci rozhodovať o rodičovských právach maloletého C. C. je mieste a vecne príslušný súd M. republiky. Odvolací súd pritom nezistil skutočnosti, na základe ktorých by boli splnené podmienky pre nástup právomoci súdov J. republiky rozhodovať vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému podľa čl. 9, 10 a 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Na základe preskúmania skutočností, osvedčených v spisovom materiáli, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú osvedčené ani skutočnosti, na základe ktorých by bola daná naliehavosť potreby prijatia predbežného opatrenia s ohľadom na ochranu osoby maloletého alebo jeho majetku, ktorá právomoc súdov J. republiky by vyplývala z čl. 20 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Odvolací súd poukazuje na to, že naliehavými prípadmi v zmysle tohto článku sú také situácie, keď sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, alebo situácie, ktoré bezprostredne a vážne ohrozujú alebo narušujú život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého, alebo majetok maloletého (viď aj podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a ods. 1 O.s.p.). Keďže z návrhu matky a ani zo spisového materiálu, vrátane správy kolízneho opatrovníka o pomeroch maloletého, nevyplýva potreba zabezpečiť ochranu maloletého v zmysle uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že matkou navrhované nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa podmienku naliehavosti prípadu pre uplatnenie právomoci súdu Slovenskej republiky podľa § 20 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že z návrhu matky, ale aj zo správy kolízneho opatrovníka je osvedčené zabezpečenie potrieb dieťaťa matkou a finančné zabezpečenie matky v rozsahu, že nie je ohrozené zabezpečenie materiálnych potrieb dieťaťa. S poukazom na uvedené preto odvolací súd podľa č. 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 vyslovil, že Okresný súd Trenčín a Krajský súd v Trenčíne nemá právomoc konať o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, podľa § 221 ods. 1 písm. a) O. s. p. zrušil uznesenie okresného súdu a podľa § 104 ods. 1 O. s. p. zastavil konanie pre neodstrániteľnú prekážku konania, spočívajúcu v nedostatku právomoci konať o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .