Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/42/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200332 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3011200332.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. R. v právnej veci žalobcu: Y. bytový podnik W. Y. nad U. s.r.o., G.. U. č. 21XX/XX, Nové Mesto nad Váhom proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne, Ul. Štefánikova 20, Trenčín, právne zastúpený JUDr. Y. H., advokátom, E. kancelária so sídlom T. XXX/ XX, M., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. č.p. V.-M.-I.-XX/XXXX-XXX zo dňa 25. februára 2011, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca včas podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. V.-M.-I.-XX/XXXX-XXX zo dňa 25. februára 2011 z dôvodu, že skutkový stav nebol zistený správne, zistené poznatky neboli správne vyhodnotené a záver bol prijatý v rozpore so zákonom. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 25. februára 2011 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Novom Meste nad Váhom (ďalej len správny orgán prvého stupňa) č.p. I.-XX/XXXX zo dňa 20. januára 2011. Správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi rozhodnutím z 20. januára 2011 pokutu v sume X.XXX Eur za porušenie povinností uvedených v ustanovení § 4 písm. h/, zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. Žalobca nesplnil opatrenia na odstránenie nedostatkov z komplexnej protipožiarnej kontroly v bytových domoch v Novom Meste nad Váhom, ktoré sa nachádzajú na ulici Dr. Y. č.d. XXXX/X,X, L. č. d. XXX/XX, na T. ulici č.d. XXXX/Xa č.d. XXXX/X, na H. ulici č.d. XXXX/XX, na Q. ulici č.d. XXXX/XX a na A. ulici č. d. XXXX/XX. Pokuta za nesplnenie opatrení v uvedených domoch bola uložená podľa § 59 ods. 2, písm. h/, zákona č. 314/2001 Z.z. v sume X.XXX Eur. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým stavom, ktorý zistil správny orgán prvého stupňa, ako aj s jeho právnym názorom. Napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 4 písm. a/ až c/, g/ až i/ a k/ až q/, § 5 písm. a/ až c/, i/ a j/ a § 8 písm. d/ zákona o ochrane pred požiarmi a uviedol, že v právnej úprave podľa ustanovenia § 6a zákona na ochranu pred požiarmi je zrovnoprávnené postavenie jednotlivých právnych subjektov na úseku spravovania bytov a nebytových priestorov. Zákon č. 314/2001 Z.z. neupravuje povinnosť zabezpečiť ochranu pred požiarmi z pozície vlastníctva, ale z pozície spravovania bytov v obytnom dome. Podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov na správu domu nesmú byť súčasne dohodnuté viaceré formy správy domu. V jednom dome môže byť na správu uzavretá zmluva len s jedným správcom, alebo jedna zmluva o spoločenstve. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytových domoch v Novom Meste nad Váhom na ulici H.. Y. č.d. XXXX/X,X, L. č. d. XXX/XX, na T. ulici č.d. XXXX/Xa č.d. XXXX/X, na H. ulici č.d. XXXX/XX, na Q. ulici č.d. XXXX/XX a na A. ulici č. d. XXXX/XX uzavreli „Zmluvy“ o výkone správy bytov a nebytových priestorov s Mestským bytovým podnikom Nové Mesto nad Váhom (v tomto konaní žalobca). Žalovaný tvrdil, že správu bytov a nebytových priestorov v označených bytových domoch vykonával žalobca, a bolo by v rozpore so zákonom, aby časť správy, ktorá sa týkala ochrany pred požiarmi, vykonával, či zabezpečoval iný subjekt. Žalovaný neakceptoval námietku žalobcu, že povinnosti vyplývajúce z komplexnej protipožiarnej kontroly si splnil tým, že písomne oboznámil zástupcov vlastníkov bytov o prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov. S poukazom na ust. § 8a ods. 4 a § 8b ods. 2 písm. g/ zákona číslo 182/1993 Z.z. tvrdil, že žalobcovi vyplývala povinnosť zvolať schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v domoch zo zmlúv o výkone správy. Postup upravený v ustanovení § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. sa netýka prípadu výkonu kontroly orgánom štátneho požiarneho dozoru. Komplexná protipožiarna kontrola bola vykonaná u správcu a nie u vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na toto konštatovanie nemá vplyv skutočnosť, že kontrolné zistenia majú priamy dosah na samotných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobca bol povinný zvolať schôdzu vlastníkov bytov podľa § 8b ods. 2, písm. g/ zákona č. 182/1993 Z.z. a ďalej mal postupovať podľa § 14 tohto zákona. Žalobca sa však uspokojil len s oznámením o zistených nedostatkoch, ktoré zaslal zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov listom z 26. júla 2010. Žalovaný tvrdil, že žalobca ako správca bytov a nebytových priestorov na základe zmlúv o výkone správy bytov bol povinný vykonať všetky opatrenia na odvrátenie bezprostredne hroziaceho nebezpečenia alebo zabránenia vzniku škody. Za tým účelom mohol použiť finančné prostriedky aj nad stanovený finančný limit a do 5 dní od vykonania nápravy mal informovať zástupcov vlastníkov. Odstránenie nedostatkov, ktoré zistil štátny požiarny dozor, jednoznačne spĺňajú podmienky uvedené v zmluvách o výkone správy, článok IV, pretože v dôsledku zistených nedostatkov mohlo dôjsť k mimoriadnym situáciám, napr. k požiaru v priestoroch domov, za ktoré by zodpovedal správca domu. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nie je nositeľom úloh a povinností na úseku ochrany pred požiarmi. Ako správca bytov a nebytových priestorov je povinný zabezpečovať vykonávanie preventívnych protipožiarnych prehliadok v zmysle § 4 písm. a/, zákona o ochrane pred požiarmi, umožniť orgánom vykonávajúcim štátny požiarny dozor vstup do objektov, ktoré spravuje za účelom vykonania kontroly plnenia povinností v zmysle § 4 písm. g/ zákona o ochrane pred požiarmi, ďalej zabezpečovať vykonávanie pravidelnej kontroly a údržby požiarno-technických zariadení v zmysle § 5 písm. a/ citovaného zákona. Na základe zmlúv o výkone správy si žalobca nemôže určiť, že bude plniť iba niektoré z povinností, ktoré vyplývajú z ust. § 6a zákona o ochrane pred požiarmi. Preto žalovaný nepovažoval za správne tvrdenie žalobcu, že v zmluvách o výkone správy sa zaviazal vykonávať len pravidelné odborné prehliadky vyhradených technických zariadení - zdvíhacích, elektrických a plynových zariadení, ďalej zabezpečovať odborné kontroly požiarno-technických zariadení a vykonávať preventívne protipožiarne prehliadky v dome. Žalovaný považoval za neprípustné selektovanie predpisov a prípadné uprednostňovanie jedného všeobecne záväzného predpisu rovnakej sily a postavenia pred iným, a to z pohľadu bezpečnosti vlastníkov bytov a ostatných obyvateľov, ktorí v bytoch žijú. Žalovaný k námietke týkajúcej sa výšky pokuty uviedol, že pokuta bola uložené s prihliadnutím na mieru zavinenia zo strany žalobcu, ako aj na skutočnosť, že žalobca mal dostatočný časový priestor, aby nedostatky na úseku ochrany pred požiarmi odstránil v spolupráci s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Žalobca v dôvodoch žaloby tvrdil, že v danej veci žalovaný, ako aj správy orgán prvého stupňa nesprávne aplikovali ust. § 6a zákona č. 314/2001 Z.z.. Poukázal na „Stanovisko“ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia hasičského a záchranného zboru, zo dňa 11. marca 2011, podľa ktorého ak v zmluve o výkone správy nie sú prenesené na správcu bytového domu povinnosti vyplývajúce zo zákona číslo 314/2001 Z.z., potom tieto povinnosti plnia vlastníci bytov a nesú za ne aj zodpovednosť. Správca bytov plní iba povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a tieto sa vzťahujú výlučne na spoločné priestory bytových domov a nie na byty. Za plnenie povinností na úseku ochrany pred požiarmi v byte je zodpovedný vždy vlastník bytu. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj preto, že žalovaný na jednej strane priznával žalobcovi na úseku ochrany pred požiarmi „všeobecnú zodpovednosť“ v zmysle § 6a zákona na ochranu pred požiarmi a na druhej strane vyvodil jeho zodpovednosť aj z konkrétnych ustanovení jednotlivých zmlúv o výkone správy. Podľa žalobcu nebola vyriešená otázka, kto by niesol zodpovednosť za vynaložené prostriedky na odstránenie nedostatkov zistených komplexnou protipožiarnou kontrolou, ak by vlastníci bytov nedali súhlas na použitie týchto prostriedkov nad stanovený limit. Žalobca zotrval na názore, že finančné prostriedky nad stanovený limit mohol použiť podľa článku VIII. ods. 10 zmluvy o výkone správy len výnimočne, a to za účelom odvrátenia nebezpečenstva, ktoré je bezprostredné, t.j. je na blízku a hrozí priamo. V kontrolovaných bytových domoch nebolo hlásené žiadne reálne nebezpečenstvo požiaru, a preto bez súhlasu vlastníkov bytov nemohol použiť finančné prostriedky nad stanovený limit. Žalobca ďalej tvrdil, že správne orgány pri ukladaní pokuty nevychádzali z objektívne zisteného stavu veci, v dôsledku čoho dospeli k nesprávnym právnym záverom. Správne orgány neprihliadli na obsah povinností na úseku ochrany pred požiarmi, ktoré bol žalobca povinný plniť z jednotlivých zmlúv o výkone správy bytových domov. Preto súčasne namietal výšku uloženej sankcie, ktorú považoval za neprimerane prísnu s tým, že pokuta má pôsobiť predovšetkým preventívne a nie represívne. Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že podľa § 6 ods. 1 až 3 zákona č. 182/1993 Z.z. pod pojem správy domu, konkrétne pod pojem zabezpečovanie prevádzky, údržby, opráv a udržiavania spoločných častí a zariadení domu, zákon zahŕňa aj zabezpečovanie prevádzky a údržby, či opráv protipožiarnych zariadení v spoločných častiach a zariadeniach domu, za ktoré zodpovedá správca. V zmluvách o výkone správy nebola vylúčená povinnosť zabezpečovať prevádzku, údržbu a opravy protipožiarnych zariadení a táto povinnosť nebola zverená vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Ide o súčasť pojmu správy bytového domu, a preto tieto povinnosti vykonával žalobcu ako správca domov. Nie je dôvodné tvrdenie žalobcu o tom, že nie je nositeľom úloh a povinností pred požiarmi v zmysle zákona č. 314/2001 Z.z.. Žalovaný sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nemohol vykonať uložené opatrenia, na ktoré vyžadovali finančné prostriedky nad limit XXX,XX Eur. Žalobca bol zodpovedný za splnenie opatrení uložených komplexnou protipožiarnou kontrolou, pretože je zodpovedný za výkon správy domu ako celku. Žalobca sa teda nemohol zbaviť tejto povinnosti poukazom na zmluvy o výkone správy bytových domov, čl. IV ods. 10, s tým, že môže použiť finančné prostriedky bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov nad limit XXX,XX Eur len vtedy, ak ide o odvrátenie bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva alebo vzniku škody. Komplexnou protipožiarnou kontrolou boli zistené závažné nedostatky na protipožiarnych zariadeniach, ktoré by v prípade požiaru ohrozovali obyvateľov bytových domov na živote a zdraví. Žalobca bol oprávnený použiť finančné prostriedky aj nad stanovený limit bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Tvrdenie žalobcu, že v dotknutých domoch nebolo hlásené žiadne nebezpečenstvo požiaru, považoval žalovaný za účelové tvrdenie. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobca bol prítomný pri komplexnej protipožiarnej kontrole, ako aj následnej kontrole a ani na jednej nenamietal, že nie je osobou, ktorá by sa nemala tejto kontroly zúčastniť, resp., že nie je osobou, ktorá je povinná plniť povinnosti podľa zákona č. 314/2001 Z.z.. Žalobca vykonal väčšinu opatrení, ktoré boli uložené komplexnou protipožiarnou kontrolou, a preto neobstojí jeho tvrdenie, že nenesie zodpovednosť za odstránenie nedostatkov. Žalobca až po oznámení o začatí konania o uložení pokuty po prvýkrát namietal, že nie je zodpovedný za vykonanie protipožiarnych opatrení. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že správny orgán prvého stupňa vykonal v spravovaných bytových domoch podľa § 38 vyhl. č. 121/2002 Z.z. komplexnú protipožiarnu kontrolu v dňoch 25. mája 2010 a 1. júna 2010. Následnú protipožiarnu kontrolu vykonal dňa 23. novembra 2010, účelom ktorej bolo preverenie splnenia opatrení uložených komplexnou protipožiarnou kontrolou. Preverením príslušnej písomnej dokumentácie a kontrolou objektov a priestorov bolo zistené, že opatrenia uložené pri komplexnej protipožiarnej kontrole neboli splnené v 8 bodoch. Súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom sú uvedené konkrétne prípady, v ktorých nedošlo k odstráneniu zistených nedostatkov. Žalobcovi bola rozhodnutím správneho orgánu prvého. stupňa zo dňa 20. januára 2011 uložená pokuta vo výške X.XXX Eur za porušenie povinnosti uvedených v ustanovení § 4 písm. h/ zákona č. 314/2001 Z.z. vo všetkých ním spravovaných bytových domoch. Žalovaný napadnutým rozhodnutím z 25. februára 2011 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a súčasne toto rozhodnutie potvrdil, keďže sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným správnym orgánom prvého stupňa, ako aj s jeho právnym záverom. Podmienky na ochranu života a zdravia fyzických osôb, majetku a životného prostredia pred požiarmi a pôsobnosť orgánov štátnej správy a obci na úseku ochrany pred požiarmi a hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác pri požiaroch, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach upravuje zákon číslo 314/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov (§ 1 veta prvá). Podľa § 6a zákona č. 314/2001 Z.z. vlastník bytového domu, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správca bytového domu je povinný zabezpečiť pri správe bytového domu plnenie úloh ochrany pred požiarmi, ktoré sa týkajú spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu podľa § 4 písm. a/ až c/, g/ až i/ a k až q/, § 5 písm. a/ až c/, i/ a j/ a § 8 písm. d/. Zákon č. 182/1993 Z.z. upravuje práva a povinnosti vlastníkov bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku (§ 1 ods. 1). Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve. V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca spravoval bytové domy v Novom Meste nad Váhom na ulici H.. Y. č.d. XXXX/X,X, L. č. d. XXX/XX, na T. ulici č.d. XXXX/Xa č.d. XXXX/X, na H. ulici č.d. XXXX/XX, na Q. ulici č.d. XXXX/XX a na A. ulici č. d. XXXX/XX. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v uvedených bytových domov uzavreli so žalobcom Zmluvy o výkone správy, podľa ktorých bol správca (v tomto konaní žalobca) povinný zabezpečovať prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytových domov a pozemkov prislúchajúcich k domom a bol povinný zabezpečovať plnenia spojené s užívaním bytov a ďalších činností za podmienok dojednaných v jednotlivých zmluvách. Zo zápisnice z vykonanej komplexnej protipožiarnej kontroly v dňoch 27. mája 2010 a 1. júna 2010, ako aj zo zápisnice z následnej protipožiarnej kontroly z 23. novembra 2011 vyplýva, že tieto kontroly boli vykonané v nebytových priestoroch spravovaných bytových domoch za účasti zástupcu žalobcu, pričom predmetom protipožiarnych kontrol bolo plnenie úloh ochrany pred požiarmi podľa § 6a zákona č. 314/2001 Z.z.. Žalobca vo vyjadrení k začatému správnemu konaniu uviedol, že listom z 26. júla 2010 oboznámil zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov o požiarnych nedostatkoch zistených komplexnou protipožiarnou kontrolou. Bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v spravovaných domoch nebol oprávnený použiť finančné prostriedky fondu opráv na odstránenie nedostatkov zistených protipožiarnou kontrolou, a preto odpadol dôvod, pre ktorý začalo správne konanie. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že komplexná, ako aj následná protipožiarna kontrola bola vykonaná v nebytových priestoroch bytových domov spravovaných žalobcom, a preto nie je dôvodná jeho námietka, že za požiarnu bezpečnosť v bytoch zodpovedajú ich vlastníci a nie správca. Z uvedeného dôvodu nebolo možné prihliadnuť na tvrdenie žalobcu, že jeho názor je v súlade so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Hasičského a záchranného zboru z 11. marca 2011, pretože uvedené stanovisko sa týkalo plnenia protipožiarnych povinností vlastníkovi bytov v ich bytoch. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozsah jeho povinností týkajúcich sa ochrany pred požiarmi nebytových priestorov je vymedzený len zmluvami o výkone správy bytových domov, ktoré uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v týchto domoch. Zákon č. 314/2001 Z.z. na úseku ochrany pred požiarmi upravil povinnosti ústredných orgánov štátnej správy a ďalších ústredných orgánov, obcí, právnických osôb, fyzických osôb - podnikateľov a fyzických osôb (§ 1 ods. 2, písm. a/). Tak, ako už bolo uvedené vyššie, citovaný zákon upravil povinnosť vlastníkov bytového domu, spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcu bytového domu zabezpečiť pri správe bytového domu plnenie úloh ochrany pred požiarmi, ktoré sa týkajú spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu podľa § 4 písm. a/ až c/, g/ až i/ a k až q/, § 5 písm. a/ až c/, i/ a j/ a § 8 písm. d/ (§ 6a). Žalobca je právnickou osobou, predmetom jeho podnikania je okrem iných činností aj správa bytových domov. Ako správca bytových domov je zo zákona (§ 6a zákona č. 314/2001 Z.z.) povinný zabezpečiť plnenie úloh ochrany pred požiarmi, ktoré sa týkajú spoločných častí bytových domov a spoločných zariadení bytových domov v jeho správe. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozsah jeho povinností týkajúcich sa ochrany pred požiarmi nebytových priestorov, je vymedzený len zmluvami o výkone správy bytových domov, ktoré uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v ním spravovaných bytových domoch. Z uvedených dôvodov nebolo možné prihliadnuť na jeho námietku, že bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v spravovaných domoch nebol oprávnený použiť finančné prostriedky fondu opráv na odstránenie nedostatkov zistených protipožiarnou kontrolou. Žalobca na základe zistení z komplexnej a následnej protipožiarnej kontroly v určenej lehote neodstránil nedostatky na úseku ochrany pred požiarmi v ním spravovaných bytových domoch, resp. nebytových priestoroch týchto domov, a tým porušil svoju zákonnú povinnosť podľa § 6a zákona č. 314/2001 Z.z.. Z uvedeného dôvodu správne orgány postupovali v súlade s § 59 ods. 2, písm. h/, zákona č. 314/2001 Z.z., keď za nesplnenie zákonných povinností uložili žalobcovi pokutu v celkovej sume X.XXX Eur, ktorá predstavuje súčet pokút uložených za porušenie zákonných povinností žalobcom v jednotlivých bytových domoch. Pri určení výšky pokuty bolo prihliadnuté na závažnosť porušenia povinností žalobcu pri ochrane pred požiarmi a na následky, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku neodstránenia zistených nedostatkov. Žalobca mal dostatok času na odstránenie nedostatkov, pričom mal ďalej postupovať v súčinnosti s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver, s ktorým sa krajský súd stotožnil a v podrobnostiach naň poukazuje. Krajský súd z dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.