Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 22Co/28/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320203750 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8320203750.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: D. B., D.. XX.XX.XXXX, N. S. XX, XXX XX U., právne zastúpená: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.431 eur, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 11C/53/2020-80 zo dňa 27.04.2021, takto jednohlasne r o z h o d o l : I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II. II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol takto, cit.: „I. Súd konanie o zaplatenie sumy 1.431,- eur zastavuje. II. Súd žalobkyni vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.“ 2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že na základe ustanovení § 144, § 145 ods. 1 a 146 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v súlade s návrhom žalobkyne nemal dôvod nevyhovieť návrhu na späťvzatie žaloby a konanie o zaplatenie sumy 1.431 eur zastavil bez potreby skúmania súhlasu alebo nesúhlasu žalovanej so zastavením konania, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred prvým pojednávaním. 3. O nároku žalobcov na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 257 CSP. Konštatoval, že v danej veci žalovaná zavinila zastavenie konania tým, že žalovanú sumu žalobkyni po podaní žaloby uhradila, v dôsledku čoho žalobkyňa zobrala žalobu späť, a preto by podľa výsledku konania v danej veci patrila náhrada trov konania žalobkyni. Sud prvej inštancie prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v predmete sporu, ako aj v prístupe strán sporu. Poukázal na to, že zo žaloby, ale aj z vyjadrenia žalovanej vyplynulo, že žalobkyňa pred podaním žaloby na súd žalovanú nijakým spôsobom neinformovala o vzniku nároku na náhradu škody na zdraví titulom bolestného, čo znamená, že žalovaná pred podaním žaloby nedostala žiaden priestor, aby nárok dobrovoľne plnila skôr, čím by sa predišlo začatiu súdneho konania. Z listín predložených žalobkyňou mal súd prvej inštancie zrejmé, že minimálne od skončenia trestného konania (uznesenie o zastavení konania zo dňa 31.1.2019) žalobkyňa mala vedomosť nielen o výške škody (preukázaná znaleckým posudkom vypracovaným v trestnom konaní), ale aj o osobe zodpovednej za túto škodu, a teda nič žalobkyni nebránilo obrátiť sa na žalovanú o dobrovoľné plnenie aj pred podaním žaloby. Zo správania žalovanej po začatí súdneho konania vyplynulo, že po doručení žaloby v primeranej lehote došlo z jej strany k posúdeniu uplatneného nároku a zároveň aj k dobrovoľnému plneniu, pričom žalovaná súdu svoj postup v tejto veci priebežne oznamovala. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie náhradu trov konania žalobkyni nepriznal. 4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že si svoj nárok na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. priamo u žalovanej neuplatnila, tu však dodala, že je výlučne na uvážení žalobkyne, či si svoj nárok bude uplatňovať mimosúdne, alebo či využije jedno zo svojich základných práv zakotvených v Ústave SR a to právo na súdnu ochranu. Ústava SR garantuje, že sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. S odôvodnením súdu prvej inštancie nemohla súhlasiť, pričom opakovane poukázala na § 256 ods. 1 CSP a na zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že trovy vznikli. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaná aj žalovaná, ktorá svoj dlh splnila po začatí sporu a vyvolala tým u žalobkyne nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 CSP zrušil a podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Vo vyjadrení k odvolaniu sa žalovaná plne stotožnila s argumentáciou súdu prvej inštancie vo vzťahu k trovám súdneho konania, keď nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania. Žalobkyňa v konaní nerozporovala tvrdenie žalovanej o predčasnosti podanej žaloby a tiež že o nároku na náhradu škody žalobkyne nevedela a dozvedela sa o ňom až doručením podanej žaloby spolu s prílohami zo strany konajúceho súdu, t.j. dňa 11.02.2021. Navrhla potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správne. 6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal uznesenie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia 1.431 eur titulom náhrady škody z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo poistené v čase dopravnej nehody u žalovanej. Súd prvej inštancie zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou z dôvodu úhrady poistného plnenia žalovanou vo výške 1.431 eur po podaní žaloby. 10. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku o trovách konania zhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v predmete sporu a prístupe strán k sporu. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval podanie žaloby na súd bez predošlého zaslania predžalobnej výzvy žalovanej, čím by jej dala priestor na dobrovoľné plnenie bez nutnosti začatia súdneho konania. Ako vyplynulo z priebehu sporu, žalovaná v lehote jedného mesiaca po doručení žaloby (11.02.2021) dňa 01.03.2021 uhradila na účet právneho zástupcu žalobkyne požadované poistné plnenie. 11. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. 12. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP a rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP. 13. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od žalobkyne, ktorá má nárok na náhradu trov konania podľa § 265 ods. 1 CSP ako procesne úspešná strana, spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradila sama. 14. Odvolací súd preskúmal a opätovne zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri rozhodovaní o trovách konania použil ust. § 257 CSP. Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu totiž umožňuje právny záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného ust. § 257 CSP. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP sú okolnosti sporu, predovšetkým tie, ktoré predchádzali podaniu žaloby, keď žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody síce riadne uplatnila voči pasívne legitimovanému subjektu ako poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, avšak tak neučinila iným spôsobom ako priamo podaním žaloby. 15. Žalovanej pritom nemožno vytknúť žiadne pochybenie v súvislosti s jej postupom predpísaným zákonom č. 381/2001 Z.z., keď po doručení predmetnej žaloby zo strany súdu prvej inštancie dňa 11.02.2021, bolo zo strany úseku likvidácie škodových udalostí žalovanej začaté šetrenie škodovej udalosti bez zbytočného odkladu na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie, pričom toto prešetrovanie ukončila dňa 26.02.2021, teda v zákonom ustanovenej lehote troch mesiacov podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o, o čom svedčí fakt, že listom zo dňa 01.03.2021 oznámila žalobkyni ukončenie likvidácie poistnej udalosti, ako aj výšku priznaného poistného plnenia, ktoré v súlade s § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. na účet žalobkyne skutočne aj poukázala dňa 02.03.2021, a žalobkyňa následne vzala žalobu späť z dôvodu úhrady pohľadávky dňa 06.04.2021. 16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba bola podaná predčasne, preto nepovažoval za spravodlivé, aby žalovanú zaviazal na náhradu trov žalobkyni, keďže je zrejmé, že mimosúdnym zákonom upraveným spôsobom mohla dosiahnuť to isté ako žalobou. 17. Z vyššie uvedených dôvodov postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania ako vecne správne. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobkyni ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).