Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/91/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714213922 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8714213922.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: festa desing, spol. s r.o., so sídlom v Poprade na Tatranskom námestí č. 3, IČO: 36 448 362, právne zastúpenému Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi na ulici M. Gorkého č. 8, IČO: 47 233 419 proti žalovanému: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v O., na ulici W. č. XXX/X, právne zastúpenému JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, so sídlom v Poprade, na ulici Štefánikovej č. 8, o zaplatenie sumy 48.973,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 08.04.2019, č.k. 10C 243/2015-267 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu čo do sumy 20.116,27 eur s príslušenstvom zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28.857,29 eur s 9,75 % úrokom z omeškania od 23.02.2013 do zaplatenia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,84 %. 2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu dňa 30.04.2012 uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie H. V. záhrady I. O. v rozsahu SO XXX Príprava územia, SO XXX Komunikácie vozidlové a pešie, SO XXX Vodovod, SO XXX Splašková kanalizácia, SO XXX Dažďová kanalizácia, SO 700 Plynovod, SO 701 STL prípojky, SO 802 NN rozvody, SO 803 Verejné osvetlenie, v zmysle projektovej dokumentácie vypracovanej Projekčnou kanceláriou V., J. XXX V., okrem zhotovenia poslednej vrstvy asfaltovej vozovky, chodníkových obrubníkov a zámkovej dlažby. Zhotoviteľ sa zaviazal dielo zhotoviť do 15.10.2012. Cena diela bola dohodnutá na 550.000,- eur a s DPH na 660.000,- eur. Zmluvné strany sa dohodli v prípade zmien zmluvy, v prípade obmedzenia, rozšírenia alebo zmeny predmetu plnenia alebo ceny, tieto úpravy realizovať formou dodatkov v zmluve. Súčasťou zmluvy je aj dohoda o zmluvných pokutách upravená v článku X. Podľa bodu 10.2 ak zhotoviteľ odovzdá dielo uvedené v zmluve po dohodnutom termíne, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z ceny diela za každý deň omeškania. Podľa bodu 10.4 ak zhotoviteľ neodstráni vady a nedorobky uvedené v zápisnici o odovzdaní a prevzatí diela v stanovenom termíne, zaplatí zmluvnú pokutu 200,- eur za každý kalendárny deň, ak mešká s ich odstránením. Žalovaný namietal kompenzáciu náhrady za vodovodné a kanalizačné prípojky so svojím nárokom na zmluvné pokuty, avšak protižalobu nevzniesol. 3. Protokolom o odovzdaní a prevzatí stavebného diela č. 1 žalobca odovzdal žalovanému prípravu územia, komunikácie vozidlové a pešie, plynovod, STL prípojky, NN rozvody a verejné osvetlenie dňa 06.12.2012. Žalovaný protokol podpísal dňa 28.01.2013. Táto časť diela sporná nebola. Dňa 06.12.2012 žalobca odovzdal a žalovaný dňa 28.01.2013 prevzal vodovod, splaškovú kanalizáciu v rozsahu dohody podľa zmluvy o dielo a naviac na rozdiel od schválenej projektovej dokumentácie vo vzťahu k vodovodu domové prípojky podľa požiadavky objednávateľa a vo vzťahu k splaškovej kanalizácii domové prípojky podľa objednávky objednávateľa. Uvedené vyplýva z Protokolu o odovzdaní a prevzatí stavebného diela č.2. Na výstavbu vodovodu, splaškovej kanalizácie a dažďovej kanalizácie bolo žalovanému vydané Obvodným úradom životného prostredia Poprad povolenie na uskutočnenie vodnej stavby dňa 13.08.2012 a dňa 08.07.2013 povolenie na užívanie vodnej stavby. Vodovodné prípojky ani prípojky splaškovej kanalizácie neboli predmetom týchto konaní. Následne žalobca navyše vykonané práce vyfakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXX splatnou dňa 22.02.2013 na vodovodné prípojky a na kanalizačné prípojky spolu vo výške 28.857,29 eur. Súčasťou bol aj krycí list rozpočtu a rozpočet samostatne na vodovodné a kanalizačné prípojky. Žalovaný nepoprel zhotovenie vodovodných a kanalizačných prípojok, avšak namietal, že ich zhotoveniu nepredchádzal písomný dodatok k zmluve o dielo, keď boli dohodnuté len ústne a ďalej vyjadril názor, podľa ktorého cena týchto prípojok mala byť súčasťou ceny diela dohodnutou v zmluve o dielo. 4. Dňa 24.06.2016 (č.l. XXX spisu) žalobca rozšíril žalobu o nárok na náhradu za vybudovanie cestnej komunikácie v rozsahu XXX m2 pri vyúčtovanej cene 20.116,27 eur, ktoré práce vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXX splatnou dňa 22.02.2013. Tieto práce boli vykonané navyše z dôvodu nesprávne zadaného výkazu v projektovej dokumentácii. K faktúre bol pripojený krycí list rozpočtu a rozpočet. Tento napadnutý nárok žalovaný považoval za premlčaný a vzniesol námietku premlčania. 5. Realizáciu všetkých prác navyše podľa žaloby potvrdil svedok H.. X. X., ktorý potvrdil nesprávne projektovanú výmeru asfaltovej komunikácie, kedy bolo zistené, že reálne je výmera vyššia o 600m2. Potvrdil, že práce na asfaltových komunikáciach boli vykonané. Naviac pribudli aj prípojky vody a kanalizácie pre každý dom. Uviedol aj ďalšie práce navyše, napríklad pri verejnom osvetlení. K naviac vykonaným prácam sa pristúpilo po vzájomnej dohode oboch strán alebo na základe požiadaviek v priebehu stavby. Uviedol, že pokiaľ by sa prípojky nezrealizovali predtým ako sa položí asfaltový koberec, následne by sa muselo zasahovať do už zrealizovanej stavby. K ukončeniu práce podľa svedka došlo koncom roka 2012. 6. Svedok H.. V. K. potvrdil, že bol autorom dokumentácie inžinierskych sietí. Uviedol, že vodovodné kanalizačné prípojky neboli predmetom jeho dokumentácie. Boli zakreslené len informačne, pretože ich stavba podliehala inému konaniu ako výstavba kanalizácie a vodovodu. 7. Nutnosť vykonania prác navyše vo vzťahu k asfaltovým komunikáciám potvrdili aj svedkovia H.. O. Q. a H.. Q. V.. 8. Na základe zisteného skutkového stavu sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku za práce naviac vykonané na asfaltových komunikáciách, ktorú vzniesol žalovaný. Plnenie žalobcu v tomto prípade má charakter bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný získal v tomto rozsahu majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. Reálne výmena asfaltových komunikácií bola vyššia než sa predpokladalo, pretože bola počítaná podľa projektovej dokumentácie. Po uvedenom zistení žalobca vyfakturoval takto naviac vykonané práce, pričom žalovaný ich neuhradil. V zmysle zmluvy o dielo k žiadnemu dodatku z dôvodu zistených rozdielov vo výmere asfaltových komunikácií nedošlo a všetko bolo komunikované medzi stranami len ústne, nie písomne ako bolo dohodnuté. Keďže zadané práce boli v menšom rozsahu než v skutočnosti boli zrealizované, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že získal majetkový prospech vo forme vykonaných prác nad dohodnutý rozsah určený v projektovej dokumentácií. Plnenie získal bez právneho dôvodu. Preto aj premlčanie takéhoto nároku je potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je 2 roky a začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie o tom, že došlo k obohateniu na jeho úkor a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba je 3 roky a začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. 9. Žalobca najneskôr vyhotovením faktúry č. XXXXXXX o uplatnení nároku na úhradu sumy 20.116,27 eur do 22.02.2013 u žalovaného zistil, že sa žalovaný na jeho úkor obohatil vo výške vyčíslenej sumy. Potom, ak by aj plynutie objektívnej lehoty bolo počítané od 22.02.2013, nárok by bolo možné uplatniť do 22.02.2015 vrátane, t.j. v dvojročnej subjektívnej dobe. Tým, že žalobca rozšíril svoj nárok až dňa 24.06.2016, teda po uplynutí subjektívnej a aj objektívnej doby, muselo byť na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného prihliadnuté. V tomto rozsahu sa uplatnený nárok považoval za premlčaný a preto ho nebolo možné žalobcovi priznať. V tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. 10. Vo vzťahu k ďalšiemu uplatnenému nároku, a to vo vzťahu k náhrade za zrealizované vodovodné a kanalizačné prípojky bol tento nárok opätovne posúdený ako bezdôvodné obohatenie, keď bolo zistené, že len na základe ústnych dohovorov strán zmluvy o dielo, boli tieto prípojky zrealizované, pričom svedkami bolo potvrdené, že k ich realizácií došlo aj preto, aby sa opäť nemusela rozkopávať novovybudovaná cesta. Vzájomnú dohodu strán zmluvy je možné považovať za neplatne uzavretý právny úkon - Dodatok k zmluve o dielo. Uzavretie ústnej dohody na výstavbu kanalizačnej a vodovodnej prípojky nerozporoval ani samotný žalovaný, namietal len, že v zmluve o dielo boli tieto práce zahrnuté v predmete diela aj v dohodnutej cene diela. Opak však potvrdil autor projektov vodovodu, kanalizácie a dažďovej kanalizácie H.. V. K., keď vodovodné a kanalizačné prípojky v jeho dokumentácií neboli. Preto ani žalovaný nemal dôvod byť presvedčený o svojom názore, naviac, keď so žalobcom sa na týchto prácach ústne dohodol. Z tohto dôvodu bol žalovaný zaviazaný na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 28.857,29 eur s príslušným úrokom z omeškania. 11. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil po tom, čo prevzal od žalobcu plnenie, ktoré nebolo dohodnuté v zmluve o dielo. Na jeho vyhotovení sa dodatkom k zmluve o dielo so žalobcom nedohodol, ale ústne komunikáciou so žalobcom dal pokyn na jeho vyhotovenie. Získal plnenie z neplatného právneho úkonu, ktoré musí vydať žalobcovi. Výška plnenia zodpovedá nákladom na vyhotovenie kanalizačných a vodovodných prípojok, ktorá suma nebola sporná. 12. Žalovaný v priebehu konania namietal započítanie na pohľadávku žalobcu vo výške 28.857,29 eur s tým, že si uplatnil nárok na zmluvné pokuty za omeškania s odovzdaním diela a za neodstránenie vád diela v rozsahu, ktorý presahuje výšku uplatneného nároku žalobcu. Uviedol, že vzájomnú žalobu nepodáva a kompenzačnú námietku si uplatňuje len do rozsahu uplatneného nároku žalobcu. Započítacia námietka bola posúdená podľa ustanovenia § 147 ods. 2 CSP ako procesná obrana žalovaného, keďže si ňou uplatňuje rovnakú sumu, ako je suma žalobcom uplatneného nároku. Navyše žalovaný sám nemienil podať vzájomnú žalobu a výslovne uviedol, že ide len o obranu. Preto o tejto námietke sa samostatne nerozhodovalo. 13. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. 14. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá. Alternatívne požadoval rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a dokazovanie. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie vychádza jednak z nesprávnych skutkových zistení a jednak z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Žalovaný v priebehu konania niekoľkokrát rozporoval nesprávnosť uplatnenej sumy nároku žalobcu za realizáciu vodovodných a kanalizačných prípojok. Výška nároku žalobcu za realizáciu vodovodných a kanalizačných prípojok bola určená jeho rozhodnutím, a to bez toho, aby sa preukázalo, že ide o cenu primeranú. Žalobca žiadnym relevantným dôkazom neuniesol dôkazné bremeno, že ním uplatnená suma vo výške 28.857,29 eur je cenou primeranou za takéto dielo. Okrem toho samotný žalobca nevysvetlil, prečo si v zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí stavebného diela č. 2 zúčtoval za takéto dielo sumu vo výške 26.505,24 eur a v konaní si uplatnil nárok na odplatu v sume 28.857,29 eur. Žalobcovi bol priznaný nárok vo výške, ktorý nebol nijakým relevantným dôkazom zdokladovaný a preukázaný. 15. Ustanovenie § 147 ods. 2 CSP bolo prevzaté z predchádzajúcej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 98 OSP, v zmysle ktorého sa za vzájomný návrh považuje aj uplatnenie tzv. kompenzačnej námietky žalovaným, ktorou v konaní započítal voči žalobcom uplatnenej pohľadávke svoju pohľadávku prevyšujúcu pohľadávku žalobcu, avšak len v tej časti, v ktorej navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac než požadoval žalobca. Do výšky zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu sa započítací prejav žalovaného považuje len za obranu proti žalobe. Rovnako sa za obranu žalovaného považuje aj jeho prejav, ktorým navrhuje započítať proti pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku neprevyšujúcu pohľadávku žalobcu. Takouto obranou žalovaného sa súd musí v konaní zaoberať. Vzájomná žaloba i obrana žalovaného spočívajúca v uplatnení kompenzačnej námietky v konaní sú procesnými úkonmi. Procesným úkonom strany sporu sa rozumie jeho prejav vôle adresovaný súdu, ktorý smeruje k uplatneniu procesných práv, k splneniu procesných povinností alebo k iným procesným následkom, ktoré s takýmto prejavom právne predpismi spájajú. V nadväznosti na uvedené je teda právne posúdenie procesnej obrany žalovaného v zmysle ním uplatnenej kompenzačnej námietky nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a jeho rozhodnutie je preto v napadnutej časti nesprávne. Žalovaný v konaní navrhoval zamietnuť žalobu aj preto, že si uplatnil voči žalobcovi kompenzačnú námietku z titulu vyúčtovania zmluvnej pokuty za omeškanie s odovzdaním diela. V rámci konania nebolo žalobcom žiadnym spôsobom preukázané, aby dielo odovzdal skôr ako dňa 28.01.2013, kedy došlo k podpísaniu oboch protokolov o odovzdaní a prevzatí diela. Žalobca nevedel zdokladovať, kedy vyzval žalovaného na prevzatie diela, ktorú povinnosť mal zrealizovať písomnou výzvou voči žalovanému. Žalovaný v konaní prezentoval, že nie žalobca vyzýval žalovaného na odovzdanie diela, ale naopak, samotný žalovaný musel naliehať na žalobcu, aby mu odovzdal dielo aj keď s výrazným oneskorením, nakoľko hrozilo, že dôjde k zmareniu kolaudačného konania, ktoré bolo vo vzťahu k dielu naplánované. Žalovaný si preto voči žalobcovi uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty, ktorú v rámci svojej kompenzačnej námietky započítal s nárokom žalobcu, čo je zrejmé z jeho podania zo dňa 29.03.2015. Kompenzačná námietka bola uplatnená tiež pre neuskutočnenie niektorých prác tvoriacich predmet zmluvy o dielo žalobcom. Ide o tie stavebné práce, ktoré sú písomne zaznamenané v protokole o odovzdaní a prevzatí diela č. 1 a č. 2, pričom v konaní bolo nielen tvrdením žalovaného, ale aj samotným vyjadrením žalobcu a svedka H.. X. preukázané, že tieto práce žalobca nevykonal, a preto si za ne nemôže ani účtovať odplatu. Keďže žalovaný za tieto práce zaplatil, uplatňuje si aj predmetnú odplatu za nevykonané práce voči žalobcovi ako kompenzačnú námietku voči nároku na zaplatenie. Suma nároku žalovaného na kompenzáciu za nevykonané práce je špecifikovaná v krycom liste rozpočtu, v ktorom sú presne špecifikované sumy za práce, ktoré neboli vykonané a sú zaznamenané v protokole o odovzdaní a prevzatí diela č. 1 a č.2. 16. Žalobca navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. 17. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 18. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 19. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej medzi stranami sporu bola dňa 30.04.2012 uzatvorená zmluva o dielo. Predmetom tejto zmluvy bez akýchkoľvek pochybností nebolo zhotovenie vodovodných prípojok a kanalizačných prípojok. Tieto sa zrealizovali iba na základe ústneho dojednania strán, čo je v rozpore s dojednaním obsiahnutým v článku XIV. v bode 14.2 a 14.4. Podľa tohto dojednania meniť alebo dopĺňať obsah zmluvy je možné len formou písomných dodatkov, ktoré budú platné a budú riadne potvrdené a podpísané oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán. Ak sa zmluvné strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení, rozšírení alebo zmene predmetu plnenia zmluvy, zmluvné strany si dohodnú aj príslušnú úpravu ceny dodatkom k zmluve. Práce vykonané žalobcom na zhotovení vodovodných prípojok a kanalizačných prípojok tak mohli predstavovať iba bezdôvodné obohatenie žalovaného získané plnením bez právneho dôvodu. Žalobca tieto práce vykonané bez existencie platnej zmluvy vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXX na sumu 28.857,29 eur. Aj keď táto čiastka je vyššia v porovnaní so sumou 26.505,24 eur uvedenou v protokole o odovzdaní a prevzatí stavebného diela č. 2, žalobca tento rozdiel na pojednávaní konanom dňa 10.09.2018 odôvodnil počtárskou chybou. Toto tvrdenie žalobcu potvrdzujú aj ďalšie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, a to krycí list rozpočtu vodovodných prípojok, krycí list rozpočtu kanalizačných prípojok a k nim pripojené rozpočty súvisiace s realizáciou kanalizačných prípojok a vodovodných prípojok. V zmysle týchto listín celkové náklady súvisiace so zhotovením vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane DPH dosiahli čiastku 28.857,29 eur tak, ako bola uvedená vo faktúre č. XXXXXXX. Žalobca teda dostatočným spôsobom preukázal, že v prospech žalovaného vykonal práce naviac v hodnote 28.857,29 eur, o ktorú sumu sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. 20. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca ničím nepreukázal, aby suma 28.857,29 eur predstavovala primeranú cenu v zmysle ustanovenia § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ide o tvrdenie žalovaného, a preto bolo povinnosťou tejto strany sporu preukázať toto tvrdenie. 21. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 22. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku. 23. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva. 24. V prejednávanej veci žalovaný ničím právne významným nepreukázal svoje tvrdenia o neprimeranosti žalobcom uplatnenej sumy vo výške 28.857,29 eur. V tomto smere si teda nesplnil svoju procesnú dôkaznú povinnosť, čo má za následok neunesenie dôkazného bremena. 25. Čo sa týka započítacej námietky žalovaného súvisiacej s jeho pohľadávkou vzniknutou z titulu zmluvnej pokuty za oneskorené odovzdanie diela, táto mohla byť opodstatnená len za predpokladu, ak žalovanému takýto nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol. Aj keď dielo malo byť zhotovené najneskôr do 15.10.2012, žalovaný sa v článku VIII. bod 8.4 zmluvy o dielo zaviazal žalobcovi odovzdať stavenisko pre vykonávanie stavebných prác naraz tak, aby zhotoviteľ mohol na ňom začať práce v súlade s projektom a s podmienkami zmluvy. Rovnako povinnosťou žalobcu bolo v súlade s článkom VIII. bodom 8.13 zabezpečiť všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy potrebné na vykonanie diela, ktoré zhotoviteľ je povinný rešpektovať. 26. Na výstavbu objektov SO 500 Vodovod, SO 601 Splašková kanalizácia a SO 602 Dažďová kanalizácia vydal Obvodný úrad životného prostredia v V. povolenie dňa 13.08.2012, pričom toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňom 20.09.2012. Na výstavbu objektov SO 700 Plynovod, SO 802 NN rozvody a SO803 Verejné osvetlenie stavebné povolenie bolo vydané obcou O. dňa 11.07.2012, pričom toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 06.08.2012. Je tak zrejmé, že žalovaný príslušné rozhodnutia umožňujúce začať s realizáciou objektov na týchto rozhodnutiach uvedených zabezpečil až niekoľko mesiacov po uzatvorení zmluvy o dielo. Z uvedeného vyplýva, že omeškanie žalobcu ako zhotoviteľa s dokončením diela bolo spôsobené omeškaním žalovaného ako objednávateľa, ktorý včas nezabezpečil stavebné povolenia na všetky objekty tvoriace predmet zmluvy o vykonaní diela. Žalobca ako zhotoviteľ nemôže niesť sankcie za to, že dielo nebolo dokončené a odovzdané v dojednanom termíne, ak v dôsledku nečinnosti žalovaného ako objednávateľa, ktorú možno kvalifikovať ako nedostatok súčinnosti pri zhotovení diela, neboli včas vydané príslušné povolenia umožňujúce žalobcovi započať s realizáciou diela ihneď po uzatvorení zmluvy o dielo. Žalobca sa tak nemohol dostať do omeškania so zhotovením diela, za ktoré by žalovanému patrila zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve o dielo. 27. Nedôvodnou je i kompenzačná námietka žalovaného súvisiaca s neuskutočnením niektorých prác tvoriacich predmet zmluvy o dielo. Túto kompenzačnú námietku si žalovaný uplatnil podaním zo dňa 07.06.2016, avšak neuviedol v nej výšku nerealizovaných prác žalobcom v zmysle zmluvy o dielo. Na pojednávaní konanom dňa 10.09.2018 právny zástupca žalovaného požiadal súd o zabezpečenie projektovej dokumentácie za účelom vypracovania súkromného znaleckého posudku. Po zabezpečení tejto projektovej dokumentácie na pojednávaní konanom dňa 24.01.2019 právny zástupca žalovaného uviedol, že zo strany žalovaného nie je hospodárne vypracovať znalecký posudok za účelom stanovenia hodnoty stavebných prác, ktoré žalobca pri realizácií diela nezrealizoval a ktoré sú zapísané v protokole o odovzdaní a prevzatí diela č. 1 a č. 2. Hodnotu týchto prác je možno vypočítať zistením hodnoty týchto prác podľa krycieho listu rozpočtu, ktorý je súčasťou súpisu prác k faktúre č. XXXXXXX, a teda túto sumu je možné vypočítať spočítaním jednotlivých položiek priradených k nevykonaným prácam. Okrem toho nehospodárnosť vypracovania znaleckého posudku sa videla aj v tom, že žalovaný si v konaní uplatnil kompenzačnú námietku spočívajúcu v započítaní ním vyúčtovanej zmluvnej pokuty za omeškanie s odovzdaním diela žalovanému, ktorá výška pokrýva celý nárok žalobcu uplatnený v zmysle žaloby zo dňa 25.11.2014. Samotný žalovaný teda zisťovanie výšky hodnoty nevykonaných prác žalobcom nepovažoval za právne významné, a preto upustil od svojho zámeru dať si vo veci vypracovať súkromný znalecký posudok v zmysle ustanovenia § 209 CSP. Ak výška pohľadávky uplatnenej žalovaným na započítanie nie je zrejmá, nemôže byť spôsobilá na započítanie s existujúcou a riadne vyčíslenou pohľadávkou žalobcu. 28. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok, s výnimkou nenapadnutého výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby, ako vecne správny potvrdil. 29. O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods.1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi sa priznala náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie. 30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).