Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18Co/41/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713217896 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8713217896.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu: A. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom L. č. XXX, H., zast. práv. zást. JUDr. Marián Kollár, advokát, Mnoheľova 22, Poprad, IČO: 31957285, proti žalovanému O. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom L. č. XXX/XX, R., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C/248/2013-332 zo dňa 16.07.2020 takto jednohlasne r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku IV. a V. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, obec R., katastrálne územie R. k pozemkom registra C parcele parcelné číslo XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcele parcelné číslo XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, obe zapísané na LV č. XXX . II. Do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e parcelu registra C zapísanú Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, obec R., katastrálne územie R. parcelné číslo XX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcelu parcelné číslo XX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, obe zapísané na LV č. XXX. III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5 516,50,- eur v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia. IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V. Štát m á voči stranám nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % a to voči žalobcovi v rozsahu 50% a žalovanému v rozsahu 50 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 2. Svoje rozhodnutie týkajúce sa výrokov o trovách konania a trovách štátu odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a 262 CSP . Žalobcovi, ako úspešnej strane, prislúcha náhrada trov v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súd sa zaoberal možnou aplikáciou ust. § 257 CSP. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, zodpovednosti za výsledok. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 257 CSP., podľa ktorého, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. V zmysle ustálenej judikatúry /uznesenie NSSR 2NCdo/17/2009, 3MCdo/46/2012 ho nemožno považovať za také ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti a dosiahnuť spravodlivosť medzi stranami sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek, bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod. Len skutkové okolnosti danej veci nemôžu byť dôvodom hodným osobitného zreteľa. Pri posúdení všetkých okolností danej veci po doplnení dokazovania súd dospel k záveru, že na strane žalovaného nie sú zistené také podmienky hodné osobitného zreteľa či už jeho majetkové, sociálne alebo osobné pomery, ani okolnosti konkrétnej veci, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov úspešnej strane. Majetkové pomery žalovaného sú zrejmé z pripojeného listu vlastníctva, osvedčenia o dedičstve. V podstate sám žalovaný už v rokoch 2001 - 2003 stavebnou rodinného domu si vynútil využívanie parcely č. XX/X bez toho, aby túto vlastnícky vyporiadal so svojim otcom O. Q. st. Neobstojí jeho tvrdenie, že iba z dôvodu úmrtia otca k tomu nedošlo. Sám uzavrel dedičskú dohodu so žalobcom pojatú do osvedčenia o dedičstve, v ktorej deklaroval založenie podielového spoluvlastníctva k spornej parcele. 3. O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a 262 CSP . Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením § 148 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava Civilného sporového poriadku analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku použitím ustanovenia § 253 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku. Trovy vznikli štátu plnením z rozpočtových prostriedkov štátu ustanovenému znalcovi ako časť znalečného v sume 139,16,- eur a 98,50,- eur . Štátu voči neúspešnej strane sporu prislúcha náhrada trov v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 4. Proti rozsudku vo výrokoch IV. a V. teda o náhrade trov konania a trov štátu podal odvolanie žalovaný. V úvode odvolania chronologicky uviedol priebeh a predmet konania, vrátane vyjadrení a zmien žaloby v priebehu celého konania. K náhrade trov konania a trov štátu priamo uviedol, že 18. 06. 2020 žalobca opätovne navrhol pripustiť zmenu petitu v tom, že žiadal obidve nehnuteľnosti - parcely, ktoré boli predmetom tohto konania, prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného za finančnú náhradu 17 Eur/1m2. Žalobca v priebehu konania preukázateľné trikrát zmenil petit žaloby, čo je zrejmé z obsahu spisu. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, aby znášal náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100%. Pred začatím konania totiž žalobca požadoval nárok za náhradu týchto parciel až 50 Eur/1m2. Poukázal nato, že mal by byť neúspešnou stranou sporu, pričom žalovaný je toho názoru, že každá zo strán by si mala znášať svoje trovy konania, na vlastné náklady. Aj jeho zámerom bolo vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, ako žalobca podal žalobu, tiež chcel zrušiť a vyporiadať tieto parcely, ale nemal nato čas. Podľa názoru žalovaného boli splnené podmienky na použitie ust. § 257 CSP a to s tým, že súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Spravodlivé by bolo nepriznať nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k trovám konania by mal znášať každý trovy na vlastné náklady. Pokiaľ išlo o trovy štátu, mali by sa na ich náhrade rovnako podieľať obe strany. 5. K odvolaniu žalovaného vyjadril sa žalobca, ktorý poukázal nato, že prvé štyri strany tohto odvolania sa týkajú merita veci, ktoré je právoplatne skončené a proti ktorým ( výrok I. až III. ) žalovaný odvolanie nepodal. Pokiaľ išlo o trovy konania a trovy štátu, žalovaný sa snažil zdôrazniť nezákonné rozhodnutie súdu prvej inštancie. Reálny stav bol však taký, že žalobca navrhoval riešiť veci mimosúdne, no nepodarilo sa to. Ďalej tiež spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva bolo nakoniec podmienené stavebným a kolaudačným konaním, kde boli skreslené údaje zo strany žalovaného. V konečnom dôsledku nakoniec žalovaný sám, ktorý z oboch strán podzemného podlažia, ktoré smeruje k podzemným garážam, vybudoval betónové múry, ktoré zmenšili polomer otáčania a sťažili prístup osobného motorového vozidla do tohto priestoru. V konečnom dôsledku postihnutou osobou je žalobca, ktorý vlastne nemohol využiť priestor svojho vlastníctva na účely, ktoré mal v úmysle. K zmene žaloby ho primäla situácia vo veci samej, konštalácia týchto pozemkov, názor odvolacieho súdu, otázka manipulačného priestoru pred vstupom do garáže a samotné dedičské konanie po nebohom otcovi. Tieto okolnosti nakoniec žalobca vyhodnotil tak, že súhlasil aby boli prikázané pozemky do výlučného vlastníctva žalovaného za finančnú náhradu. Preto považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a navrhol ho potvrdiť. Rovnako uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 6. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 378, § 379 až § 380 Csp a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutočnosti rozhodujúce pre rozhodovanie o náhrade trov konania a trov štátu a vec správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 7. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že žaloba bola podaná ešte v r. 2013, kde žalobca a žalovaný bolí podieloví spoluvlastníci k dvom nehnuteľnostiam, každý v podiele 11, ktorú nadobudli v dedičskom konaní po nebohom otcovi, keďže sú príbuzní - bratia. V priebehu konania bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, počnúc znaleckým dokazovaním, ohliadkou na mieste samom. Následne predchádzala tomuto rozsudku aj jedno rozhodnutie súdu prvej inštancii, ktoré bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie odvolacím súdom. Súd prvej inštancie dôsledne akceptoval rozhodnutie odvolacieho súdu, rovnako ako aj žalobca, ktorý bol právne zastúpený. Po zhodnotení možnosti mimosúdnej dohody a pomerov na pozemkoch, ku ktorým žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, samotný žalobca, rozhodol súd prvej inštancie vo veci v súlade zo zákonom. Odvolacie námietky žalovaného smerujú k tomu, že žalobca opakovane menil petit žaloby a nie je spravodlivé, aby on znášal nárok na náhradu trov konania, keďže tiež mal záujem na zrušenie a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale z pracovných dôvodov, z dôvodov vyťaženosti, nemohol podať žalobu. Odvolací súd sa domnieva, že priebeh celého konania svedčí o tom, že je spravodlivé rozhodnúť tak, že žalovaný je povinný nahradiť trovy konania žalobcovi. Je nesporné, že pred podaním žaloby práve žalobca sa opakovane domáhal mimosúdneho vyporiadania, ktorých podiely boli rovnaké. Žalovaný bol nespokojný s návrhmi žalobcu na riešenie veci a svojím konaním neprispel k priamočiaremu vyriešeniu sporu. Z tohto dôvodu spor trval niekoľko rokov a v konečnom dôsledku žalobca, ktorý poslednou zmenou petitu v júni 2020 vyriešil vec tak, že táto je ku prospechu žalovaného s ohľadom na všetky okolnosti ( situovania rodinného domu, záhrady, vstupu do podzemnej garáže). Z týchto dôvodov sa odvolací súd domnieva, že neexistujú okolnosti prípadu, ktoré by svedčali možnosti použiť ust. § 257 CSP, teda dôvody vhodné osobitného zreteľa, ani vo veci samej, ani v majetkových pomeroch žalovaného. 8. Je potrebné zdôrazniť, že každé rozhodnutie súdu, ktorým súd neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu ustanovenia § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa". Takýto záver možno nakoniec odvodiť aj z dôvodovej správy k zákonu č. 160/2015 Z. z., ktorá v rámci osobitnej časti vo vzťahu k dotknutému ustanoveniu konštatuje: „Navrhovaná právna úprava ponecháva osobitné kritérium na nepriznanie náhrady trov konania podľa predošlých zásad. Keďže uplatnenie tejto konštrukcie prichádza do úvahy len výnimočne, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne.“ 9. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 10. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania, ale aj o náhrade trov štátu, opakovane z vyššie uvedených dôvodov, možno konštatovať, že žalobca bol aktívny, vec chcel riešiť mimosúdne. Trovy konania vznikli v súvislosti s týmto konaním, ktoré v konečnom dôsledku dopadlo tak, že žalovanému boli prikázané nehnuteľnosti za finančnú náhradu, akceptujúc práve pomery, ktoré nastali u žalovaného i v priebehu konania a to situovaním domu, pozemku a ostatného príslušenstva k rodinnému domu. Z týchto dôvodov je spravodlivé, aby aj trovy štátu, ktoré vznikli v súlade s týmto konaním, tieto znášal žalovaný v celom rozsahu. Odvolací súd poukazuje na dôvody, ktoré uvádzal súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie veľmi výstižne a v súlade zo zásadou spravodlivosti rozhodol o náhrade trov konania a trov štátu. Naviac odvolací súd poukazuje nato, že rozhodnutie o náhrade trov konania vždy mapujú priebeh súdneho konania a súd v závere zhodnotí všetky okolnosti významné pre svoje rozhodnutie. Vždy pri skončení veci je potrebné rozhodnúť o všetkých trovách, teda tak konania ako aj prípadných trov štátu, v zmysle zásad, ktoré upravuje Civilný sporový poriadok. Preto aj výrok o trovách štátu považoval odvolací súd za správny a potvrdil ho rovnako podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust.§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnému účastníkovi, teda žalobcovi, keďže odvolaniu žalovaného vyhovené nebolo. V zmysle zásady úspechu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vznikli žalobcovi, keďže reagoval na odvolanie žalovaného svojím vyjadrením. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie. 12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).